Premedia strana 9 z 41

Severskou krimi roku 2016 sa stal román, ktorý s detektívkami nemá veľa spoločného. Temný príbeh dánskej autorky je o nezvyčajnej rodine žijúcej na izolovanom ostrove. Ďaleko od ľudí sa tam dejú veci, ktoré pripadajú normálne iba samotným zúčastneným. Čo sa stane, ak je jedinou usadlosťou na malom ostrove statok stolára, ktorý tam žije s rodinou obklopený nádhernou, no drsnou prírodou a nevyspytateľným morom? A ak otec rodiny, citlivý a vnímavý muž, opakovane prichádza o to, čo považuje vo svojom živote za najdôležitejšie? Niekto by na jeho mieste možno utiekol. Iný by začal zhromažďovať veci, ktoré ľudia vyhodili ako nepotrebné a nedokázal by sa ničoho vzdať, hoci by hrozilo, že ho odpad zavalí a pochová pod sebou. A možno by sa taký muž odhodlal ku hrozným veciam, len aby mu nezobrali to, čo mu ešte ostalo. Kam až je žena ochotná zájsť kvôli láske k mužovi a rodine? Ak matka dobrovoľne odstrihne od sveta seba i svoje potomstvo a napokon sa stane väzňom vlastného tela, je to lojalita, oddanosť, zločin alebo šialenstvo? Živica je románom o láske, rodine a strachu. O paranoji a krutosti. Úmyselnej aj neúmyselnej

Tridsiatka nie je novou dvadsiatkou, hoci to často počúvame v médiách, od priateľov i rodiny. Obdobie medzi dvadsiatym a tridsiatym rokom života nie je druhou pubertou, naopak - je obdobím, kedy by sme mali zhromažďovať osobnostný kapitál, pracovať na svojej budúcej kariére a perspektívnom vzťahu. Odsúvať zamestnanie, partnerstvo a rodičovstvo za tridsiatku sa veľmi nevypláca, a ak chceme prežiť šťastnejší, plnší a pokojnejší život, treba si to podľa autorky uvedomiť. Klinická psychologička Meg Jayová v tejto pôsobivej knihe vysvetľuje, prečo je dôležité neuviaznuť vo víre dezinformácii a trivializácii o desaťročí, ktoré je v podstate najurčujúcejšie pre našu budúcnosť. V knihe vychádza zo svojej dlhoročnej praxe zameranej na dvadsiatnikov, ako aj z mnohých vedeckých štúdií a štatisckých dát. Rozpráva o práci, partnerských vzťahoch, sociálnych väzbách aj osobnom rozvoji a chybách, ktorých je dobré sa vyvarovať. Výsledkom je osviežujúca, konštruktívna a miestami až nemilosrdne úprimná kniha určená predovšetkým dvadsiatnikom - no nielen im.

Príbehy, v ktorých je obsiahnutý celý vesmír: pravda o Babylonskej veži, úspešný prvý kontakt s mimozemským životom, zúfalstvo zo straty nenahraditeľného človeka, dobrodružstvo z ciest naprieč časom a ohromujúci výlet za hranice vedecky možného. Žiaden iný sci-fi autor nevyvolal za uplynulých dvadsať rokov toľko nadšenia ako Ted Chiang. Žiadneho iného sci-fi autora neocenili za také útle dielo toľkými cenami. Konečne si môžeme výber z jeho poviedok prečítať aj v slovenčine. Podľa jeho poviedky Príbeh tvojho života vznikol aj jeden z najúspešnejších žánrových filmov posledných rokov Arrival, v slovenskej distribúcii pod názvom Prvý kontakt. Podobne ako jeho literárna predloha neohuroval efektami, ale hĺbkou porozumenia toho, ako by sme komunikovali s bytosťami z iných svetov.

Náčrt knihy s podtitulom "Dvadsať ponaučení z 20. storočia" vznikol ako dlhý facebookový status, napísaný v lietadle krátko po amerických voľbách. Jeden z najvýznamnejších znalcov novodobých dejín strednej a východnej Európy ním chcel varovať pred opakovaním chýb z minulosti. Na predchádzajúcom turné so zdesením zistil, ako rýchle Američania zabudli na základné historické udalosti, napríklad na hrôzy stalinizmu. V tej chvíli ho napadlo: Na čo všetko sme ešte zabudli? Tvrdí, že práve teraz je pre Američanov a Európanov dôležité pamätať si, čo sa v minulom storočí dialo v tridsiatych rokoch a nepripustiť demontáž právneho štátu. Dnešní autoritári robia to isté ako ich predchodcovia, keď ľudí zahlcujú zlými správami, aby sa dostali do depresie a rezignovali. Snyder tvrdí, že dejiny zmenili smer a dnes postupujú z východu na západ "ako by sa všetko, čo sa udeje u nás, najprv udialo u nich." Aj preto sa v knihe viackrát odvoláva práve na československé dejiny a cituje viaceré osobnosti z tohto regiónu. História sa neopakuje, ale ponúka ponaučenia. V dvadsiatom storočí európske demokracie podľahli fašizmu, nacizmu a komunizmu. Boli to hnutia, v ktorých vodca alebo strana sľubovali, že vypočujú ľud a ochránia ho pred globálnymi existenčnými hrozbami. Rozumné uvažovanie v nich nahradil mýtus. Európske dejiny ukazujú, že spoločnosti sa môžu rozložiť, demokracie môžu padnúť, etika môže skolabovať a bežní ľudia sa môžu ocitnúť v neočakávaných situáciách. História nás môže poučiť aj varovať. Dnes nie sme múdrejší ako Európania, ktorí sledovali, ako demokracia podlieha totalitarizmu. Ale keď sa politický poriadok zdá byť ohrozený, je našou výhodou, že sa môžeme poučiť z ich skúseností a bojovať proti nástupu tyranie, tvrdí autor.

Stavern 1983: Blížia sa Vianoce a husto sneží. Williamovi Wistingovi, mladému ambicióznemu policajnému strážnikovi, sa prednedávnom narodili dvojičky. Počas bankovej lúpeže sa náhle ocitne v centre dramatických udalostí. Vyšetrovania sa ujmú jeho skúsenejší kolegovia. Keď ho kamarát požiada o priateľskú službu, nečakane sa dostane na stopu iného zločinu. Nielenže ide o nevyriešenú vraždu, ale navyše o nej doteraz nikto nič nevedel. V stodole, ktorú nik nepoužíva, stojí staré auto s dierami po guľkách. A mnohé naznačuje, že šofér odtiaľ nevyviazol živý. Prípad bude mať dopad na to, ako sa bude vyvíjať Wistingov policajný inštinkt. Bude ho formovať po zvyšok jeho kariéry a mnohé ho naučí. Okrem iného aj to, že v rodinách ostávajú a dedia sa nielen majetky, ale aj zločin, vina a bolesť. Najnovšia Horstova kniha Súmrak sa vracia na úvod celej detektívnej série s Williamom Wistingom, chronologicky sa odohráva ešte pred prvou knihou, ktorá vyšla pod názvom Kľúčový svedok.

Marguerite je mladé dievča dusiace sa obmedzeniami končiaceho sa 19. storočia. Žije so svojím otcom - lekárom Paulom Gachetom - v Auvers-sur-Oise pri Paríži a sníva o tom, že bude maliarkou. Vo chvíli, keď plánuje útek do Ameriky však za jej otcom počas dusného leta prichádza Vincent van Gogh. Marguerite sa zamiluje a Jean-Michel Guenassia nám vo svojom najnovšom románe odhaľuje prekvapivý príbeh ich lásky. Čo ak doktor Gachet nebol verným a obetavým priateľom impresionistov, ale skôr márnomyseľným oportunistom? A čo ak jeho dcéra bola vášnivou a zamilovanou mladou ženou? Čo ak Vincent van Gogh vôbec nespáchal samovraždu? A čo ak sú niektoré z jeho obrazov vystavené v Muséed'Orsay falzifikátmi? Guenassia sa pýta a pôsobivým spôsobom hľadá odpovede v dobových dokumentoch a v prežívaní dospievajúcej ženy. Okrem portrétu jednej zakázanej lásky čitateľom ponúka aj príbeh konca storočia a obrovských zmien, ktoré predznamenávajú novú éru. Rovnako ako vo svojom najznámejšom diele Klub nenapraviteľných optimistov autor prepája silný príbeh s dokumentárnym základom. Oživuje tým najplodnejšie obdobie impresionizmu a vrhá nové svetlo na umelcove osudové dni.

Prostredníctvom príbehu dvoch sedemnásťročných mladíkov zo severného Nemecka, ktorí sú nútene regrutovaní na front, Rothmann približuje hrôzy a barbarstvo vojny. V nástojčivých, magických, no realistických obrazoch autor rozpráva o poslednom vojnovom predjarí v Maďarsku a ťažkých prvých týždňoch mieru. Zobrazil ich skutočne majstrovsky a dôveryhodne, pričom nestratil vôbec nič zo svojej poetickej brilantnosti. Pri detailnom ponorení sa do morálno-psychického zbedačenia vojakov v citlivom veku cítiť zároveň obrovskú empatiu bez akéhokoľvek sentimentu. Podrobne a realisticky opísaná brutalita, utrpenie a bežný život na fronte striedajú takmer transcendentálne opisy krajiny a ľudí. Autor neprikrášľuje, neodsudzuje, nesnaží sa zaujať k morálke, činom a motivácii vojnovej generácie nijaký postoj. Rozpráva príbeh a necháva na čitateľovi, čo s ním spraví.

Tommy Bergmann 3 Krátko po zmiznutí trinásťročnej Amandy nájdu zhorené telo sériového vraha Jona-Olava Farberga. Všetci veria, že sa tento príbeh skončil, o Farbergovej smrti pochybuje jedine Tommy Bergmann. Kto je schopný preniknúť do sveta šialeného a brutálneho zločinca, ak nie mladý osloský policajt, ktorý bojuje s vlastnými démonmi? Tommy Bergmann stúpa pri vyšetrovaní prípadu na päty nielen vrahovi, ale aj prízrakom svojej minulosti. Pri pátraní po nezvestnej tínedžerke musí vycestovať za hranice Nórska, pretože jedna stopa vedie až do čias cárskeho Ruska. Ale rovnako to môže byť iba slepá ulička, ktorá zavedie vyšetrovanie nesprávnym smerom. Bergmann pátra na vlastnú päsť a riskuje viac, než by mal. Rozbúrená krv je tretí detektívny román s inšpektorom Tommym Bergmannom, nasleduje po Sveenovom úspešnom debute Posledný pútnik, ktorý sa stal Severskou detektívkou roku 2014, a po druhom románe v sérii, ktorý vyšiel pod názvom Peklo je otvorené.

Sľubnú mladú speváčku nájdu v lese brutálne zavraždenú s vyrezaným hrtanom. Vrah položil na jej telo starožitnú hraciu skrinku. Vyšetrovateľom sa vidí záhadná uspávanka, ktorú prehráva povedomá, nik ju však nevie zaradiť. Hlavný inšpektor trondheimskej polície Odd Singsaker, ktorý sa ešte stále zotavuje z operácie mozgu, začína vyšetrovať vraždu. Singsaker sa prednedávnom oženil s Feliciou Stoneovou, americkou detektívkou, ktorú stretol pri vyšetrovaní prípadu sériového vraha. Obáva sa najhoršieho, keď náhle nahlásia ako nezvestné ďalšie mladé dievča s pekným hlasom. Trondheimská polícia je na stope zločinov, ktoré zrejme spája stará uspávanka. V osemnástom storočí ju napísal záhadný skladateľ Jon Blund. Táto uspávanka sľubuje poslucháčom najpokojnejší najsladší spánok. Čas plynie a zdá sa, že unikajúceho vraha nič nezastaví.

Život Vladimíra Krivoša pripomína dobrodružný román. Spolupracoval s tajnými službami za cárskeho aj boľševického režimu, miloval slávu a peniaze, no zároveň rád fabuloval, prikrášľoval či úplne klamal vo viacerých faktoch zo svojho života. Ruskí autori jeho životopisu sa v tejto knihe svedomito usilujú oddeliť mystifikácie od podložených faktov a ukázať Krivošov fascinujúci život v reálnom svetle. Tento polyglot so širokým spektrom záujmov bol z matkinej strany bratrancom slovenského tolstojovca Dušana Makovického. Od mladosti bol otcom vedený k obdivu k Rusku a jeho kultúre a stal sa nadšeným rusofilom a spočiatku aj stúpencom myšlienok L. N. Tolstého. Aj z tohto dôvodu - a údajne aj na radu Svetozára Hurbana-Vajanského odišiel v roku 1886 študovať orientálne jazyky na petrohradskú univerzitu. Ako dvadsaťtriročný prijal ruské poddanstvo a natrvalo sa tam usadil. O návrate domov uvažoval len raz, keď sa moci ujali boľševici, tí však mali s jeho vedomosťami iné plány. Od roku 1893 slúžil v oddelení pre cenzúru zahraničných novín a časopisov, v "čiernom kabinete", kde otvárali a čítali súkromnú aj diplomatickú korešpondenciu a využívali Krivošove jazykové znalosti - ovládal všetky slovanské, väčšinu európskych a viaceré iné jazyky vrátane sanskritu a čínštiny, ako aj umelé esperanto či volapük. Krivoš súčasne pracoval v tajnom oddelení Policajného departmentu ako prekladateľ a dešifrovateľ, viedol stenografickú službu v Štátnej rade a Štátnej dume, slúžil v "Tajnej kancelárii" pri Generálnom štábe námorníctva a na celom rade iných miest. Bol viackrát zatknutý a obvinený zo špionáže, niekoľko rokov strávil vo vyhnanstve na Soloveckých ostrovoch.

Karim žije so svojim indickým otcom a anglickou matkou na londýnskom predmestí. Roky jeho dospievania zmení otcova premena zo sivého úradníka na "budhu z predmestia", ktorý si opantá skupinku ľudí veriacich, že jeho východná múdrosť nie je len zásterka a spôsob, ako sa vymaniť z nudného života. Veľkú úlohu zohráva aj otcova nová známosť, krásna a ambiciózna Eva a ďalší ľudia, prichádzajúci do Karimovho života zo starého indického aj nového britského prostredia. Nastávajú roky plné dramatických zmien, sexuálnych eskapád, ale aj politických a spoločenských zmien. Román preložený do dvadsiatich jazykov voľne a veľmi vtipne reflektuje autorovo dospievanie na začiatku sedemdesiatych rokov v súvislosti s vtedajšou revoltou mládeže a celkovou spoločenskou situáciou. Veľkú úlohu v ňom zohráva aj populárna hudba, autorom soundtracku k štvordielnemu televíznemu spracovaniu románu bol David Bowie. Kureishi za svoj román získal Whitbreadovu cenu za najlepší debut roka.

Policajný vyšetrovateľ Fredrik Beier sa pomaly prebúdza z bezvedomia. Ošetrujúca lekárka mu hovorí o smrtiacej kombinácii tabletiek a alkoholu, on si však na nič nespomína. V dome nezvestnej vdovy polícia nachádza mŕtvolu nedávno zosnulého muža, ktorý však mal podľa záznamov zomrieť už pred dvomi desaťročiami. A v kanáli vo východnom Osle potkany medzitým ohlodávajú ďalšie mŕtve telo. Obe obete spája spoločná minulosť, účasť na tajnej akcii krátko po rozpade Sovietskeho zväzu, ktorá skončila katastrofou. Zabudnutá zbraň sa dostáva do rúk pomstiteľa, ktorý už nemá čo stratiť. Vo svojom druhom románe Ingar Johnsrud vyvrátil aj posledné pochybnosti, s kým máme do činenia - je tu autor s mimoriadnym talentom a citom pre detail, ale aj pre akciu a dramatické napätie. Jeho prvý román Viedenské bratstvo sa okamžite po vydaní zaradil medzi najpredávanejšie v Nórsku aj vo Švédsku, rovnaký osud malo aj jeho pokračovanie.

Nórsky autor si na cestách uvedomil dôležitosť samoty a ticha, ktorým venoval svoju najnovšiu knihu. Hovorí o tichu okolo nás, ale aj o tichu, ktoré nosíme v sebe. Čo je ticho? Kde je? Prečo je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým? Na svete nie je veľa polárnych bádateľov, s ktorými by ste sa mohli rozprávať o Immanuelovi Kantovi, rovnako medzi filozofmi nenájdete veľa ľudí, ktorí by na snežniciach prešli najodľahlejšie kúty sveta. Výnimkou je Erling Kagge, nórsky cestovateľ, spisovateľ, vydavateľ a otec troch dospievajúcich dcér. Ako prvý na svete dorazil sám na južný pól, pričom nemal päťdesiat dní žiadne spojenie so zvyškom sveta. Ako prvý zdolal aj všetky tri "póly", severný, južný a vrchol Everestu. V jednom rozhovore označil za štvrtý "pól" výchovu svojich detí - dosiahnete ho ľahko, ale to čo nasleduje je najväčšou výzvou vášho života.

Kniha ocenená Rivertonovou cenou za najlepšiu nórsku detektívku roku. V roku 1942 niekto zradí kuriérku Ester a jej sa len tak-tak podarí ujsť pred Gestapom. Život si zachráni útekom do Švédska, no jej rodinu, ktorá ostane v Osle, deportujú do Auschwitzu. V Štokholme sa stretne s odbojárom Gerhardom Falkumom, ktorý zanechal v Nórsku svoju malú dcérku. Falkumovu ženu niekto zavraždil a z jej smrti upodozrievajú práve jeho. Ich klíčiaci vzťah sa rýchlo končí, keď Falkum zdanlivo hynie pri požiari. V roku 1967 sa Falkum objavuje opäť v Osle. Rád by nadviazal kontakt so svojou dcérou. Ale prečo ju vyhľadal až teraz? A čo je skutočný dôvod jeho návratu? Ester začína opäť premýšľať nad tým, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny. Do Nórska sa vrátila potom, ako istý čas pracovala pre izraelskú spravodajskú službu. Do rúk sa jej dostávajú nové informácie o Falkumovi a ona je nútená opäť zabojovať - a pátrať po pravde.

Továreň na nového človeka možno čítať ako román dokumentujúci jedno obdobie ruských dejín alebo sociológiu sovietskeho Ruska, či celkom jednoducho ako príbeh o základnej ľudskej potrebe milovať a byť milovaný. V románe sa autorka, ktorá sa preslávila svojimi denníkmi z čias boľševickej revolúcie, vracia do obdobia prvej päťročnice, do čias horúčkovitého budovania Sovietskeho zväzu, ktorému bolo podriadené všetko: politika, ekonomika, umenie, medziľudské vzťahy. A aké boli následky tohto experimentu? Táňa s buržoáznym pôvodom uviazne v komplikovanom a zničujúcom vzťahu s vysokopostaveným čekistom. Mladučká Ňurka hľadá útočisko z bezútešnej životnej situácie v extrémnej náboženskej sekte. A Tamara zisťuje, že jej výchova a umelecké sklony sú jej v sivej realite nového Ruska nielen zbytočné, ale aj na príťaž. Životné osudy žien, mužov a detí, ktoré nám Rachmanovová ponúka, sa odvíjajú na pozadí industrializácie, kolektivizácie a čistiek. Na troskách starého režimu vzniká nový človek.