Premedia strana 9 z 49

St. Avenger je napínavý štvrtý diel série Heineho Bakkeida o utrápenom a sardonickom bývalom vyšetrovateľovi Thorkildovi Askeovi. Autor za knihu v roku 2022 získal Rivertonovu cenu za najlepšiu nórsku detektívku roka. Keď v pieskových dunách miestnej pláže v Stavangeri objavia pochovanú ťažko dobitú mŕtvolu pravdepodobne policajta Simona Bergelanda, Thorkild Aske sa vracia do mesta, ktoré ho prenasleduje v jeho snoch, a hľadá odpovede. Stavanger je miestom, kde sa to všetko zvrtlo; kde stratil Freiu a svoju prácu v špeciálnej jednotke. Na vine bol Simon Bergeland, Frein milenec – od toho osudného dňa však zostal nezvestný. Čoskoro sa ukáže, že udalosti z minulosti neboli také, ako si Thorkild myslel, a keď sa voči nemu nahromadia hrozby, je jasné, že jeho návrat do Stavangeru je nielen nechcený – môže ho stáť aj život.

Vesmír: nová hranica, divoké miesto bez zákonov. Už teraz je kľúčový pre komunikáciu, ekonomiku, vojenskú stratégiu a medzinárodné vzťahy na Zemi. Stáva sa najnovšou arénou, ktorú ľudia preskúmajú, využijú – a možno dobyjú. Smerujeme do výšin a svoje mocenské súboje berieme so sebou. Tempo udávajú Čína, USA a Rusko. Špionážne satelity obiehajúce okolo Mesiaca, kovy z vesmíru v miliardovej hodnote, ľudia na Marse ešte za nášho života. To nie je sci-fi, je to astropolitika. Púšťame sa do nových vesmírnych pretekov – a môžu spôsobiť prevrat v živote na Zemi. Od územia a zdrojov po satelity, zbrane a strategické oblasti je geopolitika hore na oblohe rovnako dôležitá ako tu dole na zemi. Ak ste niekedy uvažovali, či sa ľudia vrátia na Mesiac, kto bude profitovať z jeho využívania alebo ako môžu vyzerať vesmírne vojny, tu nájdete odpovede. Táto pútavá kniha so všetkou hĺbkou a dôvtipom, ktoré urobili z Tima Marshalla najobľúbenejšieho britského autora o geopolitike, ukazuje, ako sme sa sem dostali a kam smerujme. Pokrýva rivalitu veľmocí, technológie, obchod, súboje vo vesmíre a čo to znamená pre nás všetkých na Zemi. Je to zásadný text o moci, politike a budúcnosti ľudstva.

V čitateľských anketách sa ako jedna z najpopulárnejších kníh súčasnej nórskej literatúry za posledné desaťročia pravidelne objavuje Mengeleho Zoo. Ekologický thriller sa venuje problematike ničenia amazonských pralesov a bezohľadných ľudských zásahov do prírody. Mengeleho zoo je príbehom o Minovi Portoguesovi, chlapcovi z malej dediny v juhoamerických dažďových pralesoch, ktorého rodina sa živí lovom vzácnych a krásnych motýľov. Po sérii tragických udalostí je prinútený odísť z oblasti, kde vyrastal – a z malého lovca motýľov sa stáva šikovný kúzelník. Pri cestách krajinami Južnej Ameriky sleduje na vlastné oči, ako ich ničia veľké spoločnosti, ktorým ide len o zisk. Rozhodne sa pri záchrane tohto kúska zeme postupovať pomerne drastickým spôsobom a netrvá dlho a nájde si priateľov, ktorí zmýšľajú podobne. Z tejto hrozivej, a súčasne nesmierne pôsobivej takmer-rozprávky, kde dobrí sú veľmi dobrí a zlí sú veľmi zlí, dýchne na čitateľa predovšetkým hlboká, nekompromisná láska k planéte a všetkému živému: k rastlinám, živočíchom – i ľuďom.

„Dubček bol podobne ako Gorbačov predchnutý vierou v uskutočniteľnosť komunistického experimentu. A rovnako ho môžeme označiť za ojedinelú osobnosť v dejinách Československa, ktorá svoju vieru poctivo prezentovala,“ píše autor knihy, ktorý sa postupne pozrel na všetky fázy Dubčekovho vývoja, pričom prináša mnohé nové poznatky. Takmer celý život Alexandra Dubčeka súvisel s budovaním komunistického systému sovietskeho typu, ktorému sa v šesťdesiatych rokoch pokúsil vdýchnuť rozmer ľudskosti. Až v závere svojej obnovenej politickej kariéry sa po páde totalitného režimu priklonil k sociálnej demokracii. Už od nástupu do funkcie plateného komunistického funkcionára sa Dubček, ktorý vyrastal v Sovietskom zväze, vždy staval na dve nohy. Dôraz kládol na presvedčivosť svojho učenia a sám bol chodiacim dôkazom, že komunistickej teórii možno veriť a že sa dá uskutočňovať v praxi. To ho napĺňalo dostatočnou energiou, aby konal a vyžadoval činy aj od ostatných, a zároveň sa poslušne ohýbal pred nadriadenými, lebo im išlo predsa o tú istú vec. Lenže pri takomto postoji si človek môže zdôvodniť aj násilie, prechmaty a osobné postihy, s ktorými sa Dubček stretával, ba sa na nich v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch zúčastňoval. Kniha prináša viaceré unikátne informácie z archívov, hoci mnohé boli neúplné, prípadne úplne chýbali. Nejde v nej o vyčerpávajúci opis Dubčekovho života, jednotlivé epizódy zachytávajú jeho kľúčové stranícke a osobnostné pozície. Kontinuálnejší je opis rokov 1968 – 1969, lebo ide o najdôležitejšiu etapu Dubčekovho pôsobenia, kniha však sleduje aj jeho osudy počas normalizácie a v období, keď komunisti definitívne stratili moc.

Vesmír: nová hranica, divoké miesto bez zákonov. Už teraz je kľúčový pre komunikáciu, ekonomiku, vojenskú stratégiu a medzinárodné vzťahy na Zemi. Stáva sa najnovšou arénou, ktorú ľudia preskúmajú, využijú – a možno dobyjú. Smerujeme do výšin a svoje mocenské súboje berieme so sebou. Tempo udávajú Čína, USA a Rusko. Špionážne satelity obiehajúce okolo Mesiaca, kovy z vesmíru v miliardovej hodnote, ľudia na Marse ešte za nášho života. To nie je sci-fi, je to astropolitika. Púšťame sa do nových vesmírnych pretekov – a môžu spôsobiť prevrat v živote na Zemi. Od územia a zdrojov po satelity, zbrane a strategické oblasti je geopolitika hore na oblohe rovnako dôležitá ako tu dole na zemi. Ak ste niekedy uvažovali, či sa ľudia vrátia na Mesiac, kto bude profitovať z jeho využívania alebo ako môžu vyzerať vesmírne vojny, tu nájdete odpovede. Táto pútavá kniha so všetkou hĺbkou a dôvtipom, ktoré urobili z Tima Marshalla najobľúbenejšieho britského autora o geopolitike, ukazuje, ako sme sa sem dostali a kam smerujme. Pokrýva rivalitu veľmocí, technológie, obchod, súboje vo vesmíre a čo to znamená pre nás všetkých na Zemi. Je to zásadný text o moci, politike a budúcnosti ľudstva.

V čitateľských anketách sa ako jedna z najpopulárnejších kníh súčasnej nórskej literatúry za posledné desaťročia pravidelne objavuje Mengeleho Zoo. Ekologický thriller sa venuje problematike ničenia amazonských pralesov a bezohľadných ľudských zásahov do prírody. Mengeleho Zoo je príbehom o Minovi Portoguesovi, chlapcovi z malej dediny v juhoamerických dažďových pralesoch, ktorého rodina sa živí lovom vzácnych a krásnych motýľov. Po sérii tragických udalostí je prinútený odísť z oblasti, kde vyrastal – a z malého lovca motýľov sa stáva šikovný kúzelník. Pri cestách krajinami Južnej Ameriky sleduje na vlastné oči, ako ich ničia veľké spoločnosti, ktorým ide len o zisk. Rozhodne sa pri záchrane tohto kúska zeme postupovať pomerne drastickým spôsobom a netrvá dlho a nájde si priateľov, ktorí zmýšľajú podobne. Z tejto hrozivej, a súčasne nesmierne pôsobivej takmer-rozprávky, kde dobrí sú veľmi dobrí a zlí sú veľmi zlí, dýchne na čitateľa predovšetkým hlboká, nekompromisná láska k planéte a všetkému živému: k rastlinám, živočíchom – i ľuďom.

„Dubček bol podobne ako Gorbačov predchnutý vierou v uskutočniteľnosť komunistického experimentu. A rovnako ho môžeme označiť za ojedinelú osobnosť v dejinách Československa, ktorá svoju vieru poctivo prezentovala,“ píše autor knihy, ktorý sa postupne pozrel na všetky fázy Dubčekovho vývoja, pričom prináša mnohé nové poznatky. Takmer celý život Alexandra Dubčeka súvisel s budovaním komunistického systému sovietskeho typu, ktorému sa v šesťdesiatych rokoch pokúsil vdýchnuť rozmer ľudskosti. Až v závere svojej obnovenej politickej kariéry sa po páde totalitného režimu priklonil k sociálnej demokracii. Už od nástupu do funkcie plateného komunistického funkcionára sa Dubček, ktorý vyrastal v Sovietskom zväze, vždy staval na dve nohy. Dôraz kládol na presvedčivosť svojho učenia a sám bol chodiacim dôkazom, že komunistickej teórii možno veriť a že sa dá uskutočňovať v praxi. To ho napĺňalo dostatočnou energiou, aby konal a vyžadoval činy aj od ostatných, a zároveň sa poslušne ohýbal pred nadriadenými, lebo im išlo predsa o tú istú vec. Lenže pri takomto postoji si človek môže zdôvodniť aj násilie, prechmaty a osobné postihy, s ktorými sa Dubček stretával, ba sa na nich v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch zúčastňoval. Kniha prináša viaceré unikátne informácie z archívov, hoci mnohé boli neúplné, prípadne úplne chýbali. Nejde v nej o vyčerpávajúci opis Dubčekovho života, jednotlivé epizódy zachytávajú jeho kľúčové stranícke a osobnostné pozície. Kontinuálnejší je opis rokov 1968 – 1969, lebo ide o najdôležitejšiu etapu Dubčekovho pôsobenia, kniha však sleduje aj jeho osudy počas normalizácie a v období, keď komunisti definitívne stratili moc.

Alexander Blix je zlomený muž. Odsúdili ho za usmrtenie dcérinho vraha a umiestnili do väzenia s maximálnym stupňom stráženia. Bývalý policajný vyšetrovateľ to nemá za jeho múrmi ľahké. Jeho kolegovia zatiaľ pátrajú po Walterovi Kroosovi, nemeckom väzňovi na úteku, ktorý podľa všetkého skončil v Nórsku. Zhodou okolností sa s ním kedysi v minulosti stretol práve Blixov spoluväzeň. Nie je však jedinou osobou, ktorú v krajine pozná. Novinárka Emma Rammová sa snaží Blixovi pomôcť. Hoci aj tým, že zistí, prečo presne sa Kroos vybral práve do Nórska. Stopy vedú do malej obce na sever od hlavného mesta, kde majú všetci svoje tajomstvá a nikomu nie je veľmi do reči. Najmä nie o tých, ktoré na nich zanechali hlboké jazvy. Detektívny román Jazvy je štvrtou časťou série kriminál¬nych prípadov inšpektora Alexandra Blixa a novi¬nárky Emmy Rammovej, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom, predošlé časti vyšli v slovenčine pod názvami Bod nula, Dymová clona a Neumieraj mladá.

Kathrin Hartmannová prináša v tejto knihe poznatky, ktoré bežné knihy o psoch neponúkajú. Začína novými zisteniami o výžive a kriticky spochybňuje mýty, ako je napríklad strava BARF, namiesto ktorej navrhuje oveľa ekologickejšiu alternatívu. Pokračuje kritikou pochybných metód chovu a končí otázkou, ako by sa mali psy vychovávať. Ako je známe, pes je potomkom vlka, ale to nemôže ospravedlniť bežné autoritatívne výchovné metódy. Autorka do svojej pútavej a živo napísanej knihy zapracovala vlastné skúsenosti, zážitky zo psích výbehov, z výcviku, ale aj z ciest do Rumunska a Grécka, kde prišla na koreň biede mnohých pouličných psov. Venuje sa zvieratám z množiarní a útulkov, ktoré si so sebou nesú mnohé traumy aj zdravotné problémy. Kniha rozpráva aj o tom, aký obohacujúci môže byť život so psom. A hľadá odpovede na otázky, ktoré si kladie čoraz viac majiteľov psov: Aké miesto v našej spoločnosti venujeme tvorovi, ktorý je našou spriaznenou dušou? Ako môže náš spoločný život so psami zlepšiť vzťah medzi ľuďmi a zvieratami? Čo sa môžeme naučiť od psov v súvislosti s dobrým sociálnym a solidárnym spolunažívaním? Inými slovami: ako sa dá so psom zachrániť svet?

Kathrin Hartmannová prináša v tejto knihe poznatky, ktoré bežné knihy o psoch neponúkajú. Začína novými zisteniami o výžive a kriticky spochybňuje mýty, ako je napríklad strava BARF, namiesto ktorej navrhuje oveľa ekologickejšiu alternatívu. Pokračuje kritikou pochybných metód chovu a končí otázkou, ako by sa mali psy vychovávať. Ako je známe, pes je potomkom vlka, ale to nemôže ospravedlniť bežné autoritatívne výchovné metódy. Autorka do svojej pútavej a živo napísanej knihy zapracovala vlastné skúsenosti, zážitky zo psích výbehov, z výcviku, ale aj z ciest do Rumunska a Grécka, kde prišla na koreň biede mnohých pouličných psov. Venuje sa zvieratám z množiarní a útulkov, ktoré si so sebou nesú mnohé traumy aj zdravotné problémy. Kniha rozpráva aj o tom, aký obohacujúci môže byť život so psom. A hľadá odpovede na otázky, ktoré si kladie čoraz viac majiteľov psov: Aké miesto v našej spoločnosti venujeme tvorovi, ktorý je našou spriaznenou dušou? Ako môže náš spoločný život so psami zlepšiť vzťah medzi ľuďmi a zvieratami? Čo sa môžeme naučiť od psov v súvislosti s dobrým sociálnym a solidárnym spolunažívaním? Inými slovami: ako sa dá so psom zachrániť svet?

George Orwell patril k tomu typu ľudí, ktorým sa zvykne hovoriť homo scribens – človek píšuci. Dokladom toho sú aj jeho denníky, ktoré sú predovšetkým náčrtmi úvah, nápadov, postrehov, pozorovaní, dojmov či myšlienok, ktoré neskôr spracovával vo svojej esejistike, literárnej kritike, recenziách a samozrejme v románoch. V tomto zmysle sú nielen reflexiou jeho osobného, či emocionálneho života, ale aj jeho života ako človeka spoločenského, angažovaného, kritického, sociálne cítiaceho a poznávajúceho. Kniha predstavuje vnútorný život spisovateľa, ktorý definoval politické myslenie dvadsiateho storočia. Denníky zaznamenávajú Orwellove mladícke cesty medzi baníkmi a kočovnými robotníkmi, desivý vzostup totalitarizmu, hroznú drámu druhej svetovej vojny, ale aj jeho zdravotné problémy a pozorovania prírody. Výber z Orwellových denníkov sa zameriava hlavne na predvojnové a vojnové obdobie, t.j. roky 1936 až cca 1946, pretože ide o ich nosnú časť. Práve v nich sa najvýraznejšie prejavujú Orwellove osobné, politické a spoločenské postoje, vďaka ktorým prekročil svoju dobu. Denníky rozširujú intelektuálne a čitateľské poznanie diela tohto autora na Slovensku. Sú komplementárnou súčasťou výberu z Orwellovho publicisticko-esejistického diela Tak to vidím ja a pripravovaného výberu z jeho korešpondencie.

Kathrin Hartmannová prináša v tejto knihe poznatky, ktoré bežné knihy o psoch neponúkajú. Začína novými zisteniami o výžive a kriticky spochybňuje mýty, ako je napríklad strava BARF, namiesto ktorej navrhuje oveľa ekologickejšiu alternatívu. Pokračuje kritikou pochybných metód chovu a kon­čí otázkou, ako by sa mali psy vychovávať. Ako je známe, pes je potomkom vlka, ale to nemôže ospravedlniť bežné au­toritatívne výchovné metódy. Autorka do svojej pútavej a živo napísanej knihy zapracovala vlastné skúsenosti, zážitky zo psích výbehov, z výcviku, ale aj z ciest do Rumunska a Grécka, kde prišla na koreň biede mno­hých pouličných psov. Venuje sa zvieratám z množiarní a útulkov, ktoré si so sebou nesú mnohé traumy aj zdravotné problémy. Kniha rozpráva aj o tom, aký obohacujúci môže byť život so psom. A hľadá odpovede na otázky, ktoré si kladie čoraz viac majiteľov psov: Aké miesto v našej spoločnosti venujeme tvorovi, ktorý je našou spriaznenou dušou? Ako môže náš spoločný život so psami zlepšiť vzťah medzi ľuďmi a zvieratami? Čo sa môžeme naučiť od psov v súvislosti s dobrým sociálnym a solidárnym spolunažívaním? Inými slovami: ako sa dá so psom zachrániť svet?

George Orwell patril k tomu typu ľudí, ktorým sa zvykne hovoriť homo scribens – človek píšuci. Dokladom toho sú aj jeho denníky, ktoré sú predovšetkým náčrtmi úvah, nápadov, postrehov, pozorovaní, dojmov či myšlienok, ktoré neskôr spracovával vo svojej esejistike, literárnej kritike, recenziách a samozrejme v románoch. V tomto zmysle sú nielen reflexiou jeho osobného, či emocionálneho života, ale aj jeho života ako človeka spoločenského, angažovaného, kritického, sociálne cítiaceho a poznávajúceho. Kniha predstavuje vnútorný život spisovateľa, ktorý definoval politické myslenie dvadsiateho storočia. Denníky zaznamenávajú Orwellove mladícke cesty medzi baníkmi a kočovnými robotníkmi, desivý vzostup totalitarizmu, hroznú drámu druhej svetovej vojny, ale aj jeho zdravotné problémy a pozorovania prírody. Výber z Orwellových denníkov sa zameriava hlavne na predvojnové a vojnové obdobie, t.j. roky 1936 až cca 1946, pretože ide o ich nosnú časť. Práve v nich sa najvýraznejšie prejavujú Orwellove osobné, politické a spoločenské postoje, vďaka ktorým prekročil svoju dobu. Denníky rozširujú intelektuálne a čitateľské poznanie diela tohto autora na Slovensku. Sú komplementárnou súčasťou výberu z Orwellovho publicisticko-esejistického diela Tak to vidím ja a pripravovaného výberu z jeho korešpondencie.

Fundamentálne dielo Hannah Arendtovej o totalitarizme patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Napísala ho pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Totalitarizmus Arendtová vysvetľuje ako nový fenomén, ktorý nie je možný vyložiť tradičnými pojmami tyrania či diktatúra. Je to veľkorysý pokus porozumieť psychologickému, sociálnemu a politickému kontextu, ktorý umožnil jeho vznik. Práca je rozdelená do troch častí . V prvých – Antisemitizmus a Imperializmus – sa autorka zaoberá javmi, ktoré vo svojom dôsledku viedli k stavu, keď sa stal totalitarizmus možný. Tretia časť Totalitarizmus je analýzou fenoménu samotného. Arendtová skúma a analyzuje inštitúcie a postupy totalitných hnutí dvoch skutočných foriem totalitných vlád našich čias – nacistického Nemecka a stalinistického Ruska –, pričom výstižne konštatuje, že ide o dve strany tej istej mince, nie o dve protikladné filozofie pravice a ľavice. Toto je základný kameň, od ktorého odvodzuje svoju analýzu evolučnej premeny tried na masy, úlohy propagandy vo vzťahu k netotalitnému svetu, využívania teroru, ako aj povahy izolácie a osamelosti ako predpokladov totálneho ovládnutia ľudského sveta. Ide o jednu z najambicióznejších, ale aj najkontroverznejších prác v oblasti skúmania tohto fenoménu, ktoré sa v dejinách politickej teórie objavili. Od doby svojho vydania neprestáva inšpirovať, nútiť k zamysleniu, ale aj odmietaniu.

Štvrtý diel série Blix a Rammová. Alexander Blix je zlomený muž. Odsúdili ho za usmrtenie dcérinho vraha a umiestnili do väzenia s maximálnym stupňom stráženia. Bývalý policajný vyšetrovateľ to nemá za jeho múrmi ľahké. Jeho kolegovia zatiaľ pátrajú po Walterovi Kroosovi, nemeckom väzňovi na úteku, ktorý podľa všetkého skončil v Nórsku. Zhodou okolností sa s ním kedysi v minulosti stretol práve Blixov spoluväzeň. Nie je však jedinou osobou, ktorú v krajine pozná.  Novinárka Emma Rammová sa snaží Blixovi pomôcť. Hoci aj tým, že zistí, prečo presne sa Kroos vybral práve do Nórska. Stopy vedú do malej obce na sever od hlavného mesta, kde majú všetci svoje tajomstvá a nikomu nie je veľmi do reči. Najmä nie o tých, ktoré na nich zanechali hlboké jazvy.

Najnovší román Olgy Tokarczukovej – jej prvý po získaní Nobelovej ceny za literatúru. September 1913, Görbersdorf v Dolnom Sliezsku. Uprostred hôr stojí už pol storočia prvé sanatórium pre pľúcne choroby. Mieczysław Wojnicz, študent z Ľvova, dúfa, že nový druh liečby a krištáľovo čistý vzduch v kúpeľnom mestečku zastavia, ak nie rovno vyliečia jeho chorobu. Mieczysław sa ubytuje v penzióne pre mužov. Schádzajú sa tam chorí z celej Európy a podobne ako na Čarovnom vrchu Thomasa Manna, aj oni spolu neúnavne diskutujú a filozofujú – s obľubou pri poháriku likéru so zvučným názvom „Schwärmerei“. Pánov zamestnávajú naliehavé otázky: Bude v Európe vojna? Ktorá forma vlády je najlepšia? Ale aj zdanlivo menej naliehavé otázky, napríklad či existujú démoni alebo či možno určiť, kto napísal text – žena alebo muž? A „otázkou žien“ sa táto chlapská družina zaoberá mimoriadne rada. Aj malý görbersdorfský svet im ponúka množstvo tém. Deň po Mieczyslavovom príchode spáchala samovraždu manželka ich domáceho. A vôbec, v okolitých horách vraj často dochádza k záhadným úmrtiam. Mieczyslaw však netuší, kto môže byť ďalšou obeťou temných síl.