Premedia strana 16 z 41

Od vybudovania Sankt-Peterburgu po brutálnu stalinistickú propagandu, od ľudového umenia k magickým rituálom ázijských šamanov, od Puškinovej poézie po Mussorgského hudbu a Ejzenštejnove filmy. Defiluje pred nami neuveriteľne pestrá škála ľudí, ktorí tvorili históriu ruskej kultúry: nevoľnícki umelci, aristokrati, revolucionári, exulanti, kňazi i disidenti. Natašin tanec je panoramatickým obrazom Ruska a jeho histórie, skúmanou cez optiku kultúry. Unikátnosť tohto diela, ktoré ponúka zrozumiteľný a zasvätený výklad prepojenosti ruskej histórie, politiky, spoločnosti i geografie s kultúrou, spočíva v autorovom brilantnom výklade témy, ilustrovanej citlivým výberom citátov z literárnych diel veľkých ruských autorov a kultúrnych mysliteľov. Titul knihy vychádza zo slávnej scény v Tolstého epopeji Vojna a mier, kde mladá a krásna Nataša Rostovová tancuje na ľudovú melódiu, inštinktívne vnímajúc jej rytmus a tanečné kroky. Figes si tento obraz zvolil ako metaforu, že ruský zmysel pre identitu je stelesnený v jeho kultúre tak, ako vari v žiadnej inej veľkej kultúre.

Kniha Jacka Londona Pred Adamom je menej známym titulom tohto svetoznámeho spisovateľa. Pre tých, ktorí Londona poznajú hlavne ako autora chlapských dobrodružných príbehov z drsnej Aljašky alebo na vlnách rozbúrených morí, to bude možno prekvapenie. Londonova literárna tvorba je však tematicky oveľa širšia. Pred Adamom je fiktívnym príbehom jaskynného hominida zvaného Veľký zub zo samého prahu ľudských dejín, ktorého v Londonovej interpretácii možno považovať za chýbajúci článok vo vývoji človeka, ktorý sa sníva jeho prapraprapotomkovi na začiatku 20. storočia. Je to vlastne Londonova epická fantázia o darvinovskej evolúcii, ktorej bol vášnivým prívržencom, ale ktorá mala vo svojej dobe rovnako vášnivých odporcov. Túto knihu možno považovať za "chýbajúci článok", prepájajúci americký literárny naturalizmus s modernou science-fiction.

Súčasné krízy sú podobné tým minulým. Ľudstvo aj v minulosti bojovalo s problémami a ohrozovali ho kolapsy. Medzi ikonické príklady zánikov starých civilizácií patrí kolaps Západorímskej ríše. Kolaps zasiahol rovnako tragicky starých Egypťanov a Asýrčanov, bojovných obyvateľov Sparty či starých Mayov. Okrem veľkých civilizácií vplýval aj na menšie ľudské spoločenstvá, akými boli Vikingovia v Grónsku alebo obyvatelia Veľkonočného ostrova. Kolapsy neobišli ani populácie strednej Európy. Hľadanie príčin zániku keltskej spoločnosti či Veľkej Moravy je rovnako podstatné ako skúmanie pádov veľkých civilizácií. Niektoré spoločnosti dokázali svoj zánik oddialiť. Faraóni Novej ríše v Egypte sa pripravovali na krízu, ľud harappskej kultúry v Indii zmenil svoje životné stratégie a obyvatelia Európy doslova vstali z popola, keď ich v stredoveku zasiahli ekonomické problémy, zmena klímy a čierna smrť. Za kolapsom nikdy nestála len jedna príčina. Každý zánik je iný, ale aj tak majú mnoho podobných znakov. Poznanie dejín kolapsov môže byť nielen obohatením poznania, ale aj pomocou pri riešení súčasných a budúcich kríz našej spoločnosti.

Dlho očakávaný záver temnej trilógie z prostredia politiky a zločinu. Zatiaľ najrozsiahlejšia Shootyho knižka zachytáva tretiu vládu Roberta Fica, počas ktorej sa dialo viac vecí, než by si bežný smrteľník dokázal zapamätať. Kresby ilustrujúce dianie na Slovensku aj vo svete dopĺňa rozsiahly poznámkový aparát, ktorého čítanie je rovnako málo povzbudivé ako zvyšok knihy.

V jeden horúci júlový deň zmizne nádejná mladá hádzanárka Kajsa Bergová. Polícia sa pustí do rozsiahlej pátracej akcie pozorne sledovaná zástupcami médií. Každý deň ich bombardujú novými a čoraz dramatickejšími titulkami a inšpektor Wisting priznáva vlastnú bezradnosť - ani po niekoľkých dňoch totiž nevie, ktorým smerom sa vo vyšetrovaní vydať. Keď sa v lese objaví jama, ktorá nápadne pripomína hrob a o kus ďalej nájdu požiarnici k stromu pripútané zuhoľnatené telo muža, tak sa jeho bezradnosť mení na frustráciu. Na ústave súdneho lekárstva sa hromadia telá a Wisting stále nepozná odpoveď na otázku: Čo sa stalo s Kajsou Bergovou? Detektívny román Jediná je poslednou knihou zo série prípadov Williama Wistinga, ktorý ešte nebol preložený do slovenčiny, na sériu nadväzuje Horstova nová séria Odložený prípad, kde sa stretávame s tým istým vyšetrovateľom.

Dámsky gambit je literárnou predlohou jedného z najúspešnejších seriálov posledných rokov spoločnosti Netflix. Román o živote fiktívnej nesmierne talentovanej mladej šachistky nás zavedie do päťdesiatych rokov minulého storočia. Osemročná sirota Beth Harmonová je mĺkve nenápadné dievča, ktoré z letargie prebudí až jej prvá šachová partia. Už ako šestnásťročná súperí so špičkou a stáva sa z nej najlepšia americká šachistka. Čím vyššie sa však dostáva, tým osamelejšia je. Únik hľadá v alkohole a tabletkách na upokojenie. Veľmi rýchlo zisťuje, že musí čeliť nielen súperom, ale aj svojim démonom. O autorovi: Walter Stone Tevis (1928 - 1984) bol americký románopisec a poviedkar. Dámsky gambit je v poradí jeho štvrtým dielom, ktoré bolo s veľkým úspechom spracované do filmovej podoby. Tevis bol učiteľom na strednej a vysokej škole, až neskôr sa začal venovať výlučne písaniu. Nezvládol náhlu slávu a stal sa z neho alkoholik, čo sa odrazilo aj na jeho tvorbe - jeho hrdinovia sa často vyrovnávajú so závislosťou. Medzi jeho romány patrí The Hustler, Muž, ktorý spadol na Zem, Mockingbird či Farba peňazí. Posledné roky života strávil v New Yorku, kde v roku 1984 zomrel.

"Všetko trvá krátko," napísal Marcus Aurelius, "aká krátka je pamäť, tak aj pamiatka." V dlhoočakávanej novej zbierke príbehov opisuje renomovaný psychiater Irvin D. Yalom zápas, ktorý podstupujú nielen jeho pacienti, ale aj on sám. Je to zápas s dvoma najväčšími výzvami ľudskej existencie: ako žiť zmysluplný život a ako sa vyrovnať s jeho neodvratným koncom. V knihe sa stretneme so zdravotnou sestrou, ktorá je rozhnevaná a utrápená, jej syn prepadol drogám a zločinu, a ona predsa musí utešovať ľudí, síce trpiacich, no obklopených blízkymi a životom, aký by si s nimi rada vymenila. Vidíme tu úspešného podnikateľa, ktorý si po samovražde svojho priateľa zúfa nad tajnosťami a zámlkami v ich vzťahu. Stretávame sa s čerstvou psychologičkou, ktorej štúdium ľudských psychických problémov poškodí najvzácnejšie spomienky na mŕtveho priateľa. A napokon je tu muž, ktorý odmieta filozofiu a útechu z nej, takže ešte aj u Yaloma vyprovokuje krízu sebaistoty. Je to radikálne úprimné priznanie ťažkostí ľudského života, ale aj oslava toho najkrajšieho, čo život prináša: lásky, rodiny, priateľstva. Všetko trvá krátko a všetci sme tu len dočasne. S Yalomom ako sprievodcom môžeme prežívať svoje dni nielen ako znesiteľné, ale ako zmysluplné a azda aj radostné.

Kniha Tieňohra rozpráva, ako ľahko sa po päťdesiatich rokoch mieru vrátila do Európy krvavá vojna. Rozpad Juhoslávie si vyžiadal približne 140-tisíc obetí a jeho záverečná časť sa odohrala v Kosove. Tim Marshall bol ako vojnový korešpondent priamym svedkom niekoľkých vojensko-politických konfliktov z druhej polovice dvadsiateho storočia. Ako diplomatický redaktor televíznej stanice Sky News pokrýval spravodajsky aj vojnu v Kosove, bombardovanie Juhoslávie a pád režimu Slobodana Miloševića. Kniha prináša strhujúco vyrozprávaný príbeh, vychádzajúci z autorových osobných skúseností, z jeho priamej prítomnosti na miestach bojov i v priľahlom zázemí, ako aj z rozhovorov s príslušníkmi tajných služieb piatich krajín. Aj po dvadsiatich rokoch od ukončenia vojny v Kosove má zmysel vracať sa k tejto európskej tragédii, najmä ak vieme, že dodnes nie sú všetky rany v regióne zacelené.

Záverečným dielom Yalomovej filozofickej trilógie je román Problém Spinoza, v ktorom predstavuje životné peripetie a osobný vývoj dvoch diametrálne odlišných ľudí - Barucha Spinozu, židovského filozofa zo 17. storočia, a Alfreda Rosenberga, pseudofilozofa a nacistického propagandistu z 20. storočia, ktorý bol odsúdený na Norimberskom procese. Život týchto dvoch ľudí spája zaujímavý historický fakt - Rosenberg ako vášnivý antisemita prikázal skonfiškovať Spinozovu knižnicu, no zároveň rozkázal, aby tieto knihy nespálili, ako bývalo zvykom, ale zachovali. Yalom sa v románe pokúša hľadať odpoveď na otázku, prečo bol Spinoza, autor nesmrteľnej Etiky, takým problémom pre nacistickú antisemitskú ideológiu. Plynulo strieda dve časové roviny, Amsterdam v období zlatého veku a nacistické Nemecko, a skúma vnútorné životy týchto dvoch záhadných postáv. Na jednej strane približuje hĺbku Spinozovho učenia, na druhej strane odhaľuje historické a psychologické pozadie nacizmu. Výsledkom je pútavá kniha, v ktorej Yalom potvrdzuje, že je nielen skvelý psychiater, ale aj vášnivý učiteľ a originálny spisovateľ.

Prečo sa nositeľ Nobelovej ceny nemôže stať profesorom na slovenskej univerzite? Vládne školstvu solidarita neschopných? Prečo zlyhali všetky porevolučné reformy vzdelávania? Autor nielen kritizuje, ale akademickej obci a širokej verejnosti navrhuje rýchle, efektívne a úsporné riešenia. Testament vedca je vtipný, desivý a prenikavý pohľad na stav slovenského školstva a vedy. Kniha vychádza z blogov, ktoré vychádzali na pokračovanie a vyvolali široký ohlas a diskusiu

William Wisting má za sebou prvý týždeň letnej dovolenky. Sleduje, ako sa miestne pátranie po nezvestnej žene rozrastá na prípad, ktorý rozoberajú celoštátne noviny a polícia stále nemá žiadnu stopu. Práve, keď sa dostáva jej zmiznutie na titulky novín, nájde Wisting vo svojej schránke záhadný list. Neobsahuje nič, len číselný rad. Je to policajný kód pre vraždu spred dvoch desaťročí. Jednej letnej noci v roku 1999 niekto zabil sedemnásťročnú Tone Vaterlandovú, keď sa vracala z práce. Jej vraždu rýchlo objasnili a páchateľa odsúdili. Na celú vec sa takmer zabudlo, no nedávne udalosti odhalili spojitosti, ktoré neboli pred dvadsiatimi rokmi evidentné. List je prvým z radu niekoľkých anonymov a všetky poukazujú na to, že existuje aj iná pravda, nielen tá, ktorú odhalila polícia. Wisting pátra po odosielateľovi a aj po tom, čo sa v skutočnosti stalo. Avšak nie každý sa teší z jeho rozhodnutia pozrieť sa na dávno uzavretý prípad.

Orwellov knižný debut Na dne v Paríži a Londýne sa pohybuje na pomedzí sociálnej reportáže a memoárov. Autor v knihe na základe vlastných skúseností a zážitkov ukazuje odvrátenú stranu dvoch európskych metropol na konci dvadsiatych rokov minulého storočia. Privádza nás medzi ľudí na úplnom okraji spoločnosti - zbedačených pracovníkov vychýrených parížskych hotelov a reštaurácií a anglických tulákov, ktorých systém nezmyselne núti celý deň prekonávať veľké vzdialenosti medzi jednotlivými útulkami. Chudobných a chudobu si nijako neidealizuje, ale čitateľovi predstavuje jej rozmanité podoby - hlad, špinu, zápach, odovzdanosť, prospechárstvo, ale aj hrdosť, vzdor a vzopretie sa osudu. Trvalo niekoľko rokov, kým George Orwell našiel pre túto knihu vydavateľa, dnes už patrí medzi klasické diela hovoriace o nezamestnanosti, chudobe a ľudskej schopnosti prežívať a vynájsť sa aj v tých najhorších podmienkach.

Detektívny príbeh o tom, kto zabíja miestnych poľovníkov a pytliakov v poľskom mestečku. Alebo rozprava o právach zvierat. Alebo ekologický thriller s feministickým pozadím. Alebo všetko v jednom - tak by sa dal charakterizovať román Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď, ktorý je zábavnou a dojemnou zmesou všetkého zmieneného a dôkazom Tokarczukovej všestrannosti a rozhľadu. Hlavnou hrdinkou príbehu je Janina Duszejková, stavebná inžinierka, ktorá si zarába na živobytie ako učiteľka angličtiny a zemepisu na škole v Kladskej kotline na česko-poľských hraniciach. V zime pracuje aj ako správkyňa letných bytov. Jej vášňou je astrológia a nadovšetko miluje zvieratá. Snaží sa im všemožne pomáhať a chrániť ich, bojuje proti ľuďom, ktorí im ubližujú. Varuje pred nerozvážnym ničením prírody, vidí ľudské osudy vpísané do hviezd. Jedného dňa nájdu Janininho suseda mŕtveho. A po ňom ďalšieho. Pytliaci a významní členovia spoločnosti záhadne umierajú. Nemými svedkami sú zvieratá. Janina Duszejková vie o tom svoje, ale polícia ju ignoruje. Filmovú adaptáciu románu pripravila známa poľská režisérka Agnieszka Holland.

Román, ktorý nepriamo nadväzuje na Klub nenapraviteľných optimistov, sa odohráva v Paríži, Alžírsku a povojnovom Československu. Životná púť Josefa Kaplana, pokračovateľa židovského rodu pražských lekárov, je kafkovsky fatalistiká, no nikdy nie bezvýchodisková. Jeho priateľstvá, vzťahy so ženami i angažovanosť prechádzajú od živelnosti až po sklamanie, má však jednu istotu a tou je práca lekára. Tá mu do života v polovici 60. rokov privedie aj istého Ernesta G., juhoamerického revolucionára v zúboženom zdravotnom stave... Fikcia zasadená do reálneho prostredia s konkrétnymi historickými faktami prináša čitateľovi autentický záznam o živote a prežití v dvadsiatom storočí nielen v Európe.

Počet obyvateľov Zeme dosiahne o tridsať rokov desať miliárd. Dokáže naša planéta uživiť toľkých ľudí? Aký svet to bude? Charles C. Mann v tejto jedinečnej, originálnej a dôležitej knihe objasňuje štyri veľké výzvy, ktorým čelíme - zabezpečenie potravy, vody a energie a vyrovnanie sa so zmenou klímy -, prostredníctvom kľúčovej práce a rozsiahleho vplyvu dvoch málo známych vedcov 20. storočia: Normana Borlauga a Williama Vogta. Vogt (Prorok) bol intelektuálnym predchodcom environmentálneho hnutia a veril, že spotrebou presahujúcou to, čo nám naša planéta dokáže poskytnúť, nás prosperita privedie do záhuby. Borlaugov výskum viedol v päťdesiatych rokoch k vyšľachteniu moderných plodín s vysokými výnosmi, ktoré spôsobili tzv. zelenú revolúciu a zachránili milióny pred hladom. Tento Čarodejník z názvu Mannovej knihy veril, že veda sa naďalej dokáže vyrovnávať s problémami, ktoré nás čakajú. Mann rozpráva osudy týchto vedcov a ich kľúčového vplyvu na dnešné debaty prostredníctvom príbehov siahajúcich od Mexika po Indiu, naprieč kontinentmi a oceánmi, z minulosti aj súčasnosti a s pohľadom do budúcnosti. Prorok a čarodejník je kniha originálna svojím konceptom, uštipačná svojimi pozorovaniami a dôsledne podložená faktami. Je to odporúčané čítanie pre každého, kto sa zaujíma, ako sme sa sem dostali, a aká budúcnosť čaká ľudstvo.