Premedia strana 10 z 50

V čitateľských anketách sa ako jedna z najpopulárnejších kníh súčasnej nórskej literatúry za posledné desaťročia pravidelne objavuje Mengeleho Zoo. Ekologický thriller sa venuje problematike ničenia amazonských pralesov a bezohľadných ľudských zásahov do prírody. Mengeleho Zoo je príbehom o Minovi Portoguesovi, chlapcovi z malej dediny v juhoamerických dažďových pralesoch, ktorého rodina sa živí lovom vzácnych a krásnych motýľov. Po sérii tragických udalostí je prinútený odísť z oblasti, kde vyrastal – a z malého lovca motýľov sa stáva šikovný kúzelník. Pri cestách krajinami Južnej Ameriky sleduje na vlastné oči, ako ich ničia veľké spoločnosti, ktorým ide len o zisk. Rozhodne sa pri záchrane tohto kúska zeme postupovať pomerne drastickým spôsobom a netrvá dlho a nájde si priateľov, ktorí zmýšľajú podobne. Z tejto hrozivej, a súčasne nesmierne pôsobivej takmer-rozprávky, kde dobrí sú veľmi dobrí a zlí sú veľmi zlí, dýchne na čitateľa predovšetkým hlboká, nekompromisná láska k planéte a všetkému živému: k rastlinám, živočíchom – i ľuďom.

Alexander Blix je zlomený muž. Odsúdili ho za usmrtenie dcérinho vraha a umiestnili do väzenia s maximálnym stupňom stráženia. Bývalý policajný vyšetrovateľ to nemá za jeho múrmi ľahké. Jeho kolegovia zatiaľ pátrajú po Walterovi Kroosovi, nemeckom väzňovi na úteku, ktorý podľa všetkého skončil v Nórsku. Zhodou okolností sa s ním kedysi v minulosti stretol práve Blixov spoluväzeň. Nie je však jedinou osobou, ktorú v krajine pozná. Novinárka Emma Rammová sa snaží Blixovi pomôcť. Hoci aj tým, že zistí, prečo presne sa Kroos vybral práve do Nórska. Stopy vedú do malej obce na sever od hlavného mesta, kde majú všetci svoje tajomstvá a nikomu nie je veľmi do reči. Najmä nie o tých, ktoré na nich zanechali hlboké jazvy. Detektívny román Jazvy je štvrtou časťou série kriminál¬nych prípadov inšpektora Alexandra Blixa a novi¬nárky Emmy Rammovej, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom, predošlé časti vyšli v slovenčine pod názvami Bod nula, Dymová clona a Neumieraj mladá.

Kathrin Hartmannová prináša v tejto knihe poznatky, ktoré bežné knihy o psoch neponúkajú. Začína novými zisteniami o výžive a kriticky spochybňuje mýty, ako je napríklad strava BARF, namiesto ktorej navrhuje oveľa ekologickejšiu alternatívu. Pokračuje kritikou pochybných metód chovu a končí otázkou, ako by sa mali psy vychovávať. Ako je známe, pes je potomkom vlka, ale to nemôže ospravedlniť bežné autoritatívne výchovné metódy. Autorka do svojej pútavej a živo napísanej knihy zapracovala vlastné skúsenosti, zážitky zo psích výbehov, z výcviku, ale aj z ciest do Rumunska a Grécka, kde prišla na koreň biede mnohých pouličných psov. Venuje sa zvieratám z množiarní a útulkov, ktoré si so sebou nesú mnohé traumy aj zdravotné problémy. Kniha rozpráva aj o tom, aký obohacujúci môže byť život so psom. A hľadá odpovede na otázky, ktoré si kladie čoraz viac majiteľov psov: Aké miesto v našej spoločnosti venujeme tvorovi, ktorý je našou spriaznenou dušou? Ako môže náš spoločný život so psami zlepšiť vzťah medzi ľuďmi a zvieratami? Čo sa môžeme naučiť od psov v súvislosti s dobrým sociálnym a solidárnym spolunažívaním? Inými slovami: ako sa dá so psom zachrániť svet?

Kathrin Hartmannová prináša v tejto knihe poznatky, ktoré bežné knihy o psoch neponúkajú. Začína novými zisteniami o výžive a kriticky spochybňuje mýty, ako je napríklad strava BARF, namiesto ktorej navrhuje oveľa ekologickejšiu alternatívu. Pokračuje kritikou pochybných metód chovu a končí otázkou, ako by sa mali psy vychovávať. Ako je známe, pes je potomkom vlka, ale to nemôže ospravedlniť bežné autoritatívne výchovné metódy. Autorka do svojej pútavej a živo napísanej knihy zapracovala vlastné skúsenosti, zážitky zo psích výbehov, z výcviku, ale aj z ciest do Rumunska a Grécka, kde prišla na koreň biede mnohých pouličných psov. Venuje sa zvieratám z množiarní a útulkov, ktoré si so sebou nesú mnohé traumy aj zdravotné problémy. Kniha rozpráva aj o tom, aký obohacujúci môže byť život so psom. A hľadá odpovede na otázky, ktoré si kladie čoraz viac majiteľov psov: Aké miesto v našej spoločnosti venujeme tvorovi, ktorý je našou spriaznenou dušou? Ako môže náš spoločný život so psami zlepšiť vzťah medzi ľuďmi a zvieratami? Čo sa môžeme naučiť od psov v súvislosti s dobrým sociálnym a solidárnym spolunažívaním? Inými slovami: ako sa dá so psom zachrániť svet?

George Orwell patril k tomu typu ľudí, ktorým sa zvykne hovoriť homo scribens – človek píšuci. Dokladom toho sú aj jeho denníky, ktoré sú predovšetkým náčrtmi úvah, nápadov, postrehov, pozorovaní, dojmov či myšlienok, ktoré neskôr spracovával vo svojej esejistike, literárnej kritike, recenziách a samozrejme v románoch. V tomto zmysle sú nielen reflexiou jeho osobného, či emocionálneho života, ale aj jeho života ako človeka spoločenského, angažovaného, kritického, sociálne cítiaceho a poznávajúceho. Kniha predstavuje vnútorný život spisovateľa, ktorý definoval politické myslenie dvadsiateho storočia. Denníky zaznamenávajú Orwellove mladícke cesty medzi baníkmi a kočovnými robotníkmi, desivý vzostup totalitarizmu, hroznú drámu druhej svetovej vojny, ale aj jeho zdravotné problémy a pozorovania prírody. Výber z Orwellových denníkov sa zameriava hlavne na predvojnové a vojnové obdobie, t.j. roky 1936 až cca 1946, pretože ide o ich nosnú časť. Práve v nich sa najvýraznejšie prejavujú Orwellove osobné, politické a spoločenské postoje, vďaka ktorým prekročil svoju dobu. Denníky rozširujú intelektuálne a čitateľské poznanie diela tohto autora na Slovensku. Sú komplementárnou súčasťou výberu z Orwellovho publicisticko-esejistického diela Tak to vidím ja a pripravovaného výberu z jeho korešpondencie.

Fundamentálne dielo Hannah Arendtovej o totalitarizme patrí k najvýznamnejším knihám o politickej histórii 20. storočia. Napísala ho pod dojmom hrôz nacizmu a stalinizmu. Totalitarizmus Arendtová vysvetľuje ako nový fenomén, ktorý nie je možný vyložiť tradičnými pojmami tyrania či diktatúra. Je to veľkorysý pokus porozumieť psychologickému, sociálnemu a politickému kontextu, ktorý umožnil jeho vznik. Práca je rozdelená do troch častí . V prvých – Antisemitizmus a Imperializmus – sa autorka zaoberá javmi, ktoré vo svojom dôsledku viedli k stavu, keď sa stal totalitarizmus možný. Tretia časť Totalitarizmus je analýzou fenoménu samotného. Arendtová skúma a analyzuje inštitúcie a postupy totalitných hnutí dvoch skutočných foriem totalitných vlád našich čias – nacistického Nemecka a stalinistického Ruska –, pričom výstižne konštatuje, že ide o dve strany tej istej mince, nie o dve protikladné filozofie pravice a ľavice. Toto je základný kameň, od ktorého odvodzuje svoju analýzu evolučnej premeny tried na masy, úlohy propagandy vo vzťahu k netotalitnému svetu, využívania teroru, ako aj povahy izolácie a osamelosti ako predpokladov totálneho ovládnutia ľudského sveta. Ide o jednu z najambicióznejších, ale aj najkontroverznejších prác v oblasti skúmania tohto fenoménu, ktoré sa v dejinách politickej teórie objavili. Od doby svojho vydania neprestáva inšpirovať, nútiť k zamysleniu, ale aj odmietaniu.

Štvrtý diel série Blix a Rammová. Alexander Blix je zlomený muž. Odsúdili ho za usmrtenie dcérinho vraha a umiestnili do väzenia s maximálnym stupňom stráženia. Bývalý policajný vyšetrovateľ to nemá za jeho múrmi ľahké. Jeho kolegovia zatiaľ pátrajú po Walterovi Kroosovi, nemeckom väzňovi na úteku, ktorý podľa všetkého skončil v Nórsku. Zhodou okolností sa s ním kedysi v minulosti stretol práve Blixov spoluväzeň. Nie je však jedinou osobou, ktorú v krajine pozná.  Novinárka Emma Rammová sa snaží Blixovi pomôcť. Hoci aj tým, že zistí, prečo presne sa Kroos vybral práve do Nórska. Stopy vedú do malej obce na sever od hlavného mesta, kde majú všetci svoje tajomstvá a nikomu nie je veľmi do reči. Najmä nie o tých, ktoré na nich zanechali hlboké jazvy.

Kathrin Hartmannová prináša v tejto knihe poznatky, ktoré bežné knihy o psoch neponúkajú. Začína novými zisteniami o výžive a kriticky spochybňuje mýty, ako je napríklad strava BARF, namiesto ktorej navrhuje oveľa ekologickejšiu alternatívu. Pokračuje kritikou pochybných metód chovu a kon­čí otázkou, ako by sa mali psy vychovávať. Ako je známe, pes je potomkom vlka, ale to nemôže ospravedlniť bežné au­toritatívne výchovné metódy. Autorka do svojej pútavej a živo napísanej knihy zapracovala vlastné skúsenosti, zážitky zo psích výbehov, z výcviku, ale aj z ciest do Rumunska a Grécka, kde prišla na koreň biede mno­hých pouličných psov. Venuje sa zvieratám z množiarní a útulkov, ktoré si so sebou nesú mnohé traumy aj zdravotné problémy. Kniha rozpráva aj o tom, aký obohacujúci môže byť život so psom. A hľadá odpovede na otázky, ktoré si kladie čoraz viac majiteľov psov: Aké miesto v našej spoločnosti venujeme tvorovi, ktorý je našou spriaznenou dušou? Ako môže náš spoločný život so psami zlepšiť vzťah medzi ľuďmi a zvieratami? Čo sa môžeme naučiť od psov v súvislosti s dobrým sociálnym a solidárnym spolunažívaním? Inými slovami: ako sa dá so psom zachrániť svet?

George Orwell patril k tomu typu ľudí, ktorým sa zvykne hovoriť homo scribens – človek píšuci. Dokladom toho sú aj jeho denníky, ktoré sú predovšetkým náčrtmi úvah, nápadov, postrehov, pozorovaní, dojmov či myšlienok, ktoré neskôr spracovával vo svojej esejistike, literárnej kritike, recenziách a samozrejme v románoch. V tomto zmysle sú nielen reflexiou jeho osobného, či emocionálneho života, ale aj jeho života ako človeka spoločenského, angažovaného, kritického, sociálne cítiaceho a poznávajúceho. Kniha predstavuje vnútorný život spisovateľa, ktorý definoval politické myslenie dvadsiateho storočia. Denníky zaznamenávajú Orwellove mladícke cesty medzi baníkmi a kočovnými robotníkmi, desivý vzostup totalitarizmu, hroznú drámu druhej svetovej vojny, ale aj jeho zdravotné problémy a pozorovania prírody. Výber z Orwellových denníkov sa zameriava hlavne na predvojnové a vojnové obdobie, t.j. roky 1936 až cca 1946, pretože ide o ich nosnú časť. Práve v nich sa najvýraznejšie prejavujú Orwellove osobné, politické a spoločenské postoje, vďaka ktorým prekročil svoju dobu. Denníky rozširujú intelektuálne a čitateľské poznanie diela tohto autora na Slovensku. Sú komplementárnou súčasťou výberu z Orwellovho publicisticko-esejistického diela Tak to vidím ja a pripravovaného výberu z jeho korešpondencie.

Najnovší román Olgy Tokarczukovej – jej prvý po získaní Nobelovej ceny za literatúru. September 1913, Görbersdorf v Dolnom Sliezsku. Uprostred hôr stojí už pol storočia prvé sanatórium pre pľúcne choroby. Mieczysław Wojnicz, študent z Ľvova, dúfa, že nový druh liečby a krištáľovo čistý vzduch v kúpeľnom mestečku zastavia, ak nie rovno vyliečia jeho chorobu. Mieczysław sa ubytuje v penzióne pre mužov. Schádzajú sa tam chorí z celej Európy a podobne ako na Čarovnom vrchu Thomasa Manna, aj oni spolu neúnavne diskutujú a filozofujú – s obľubou pri poháriku likéru so zvučným názvom „Schwärmerei“. Pánov zamestnávajú naliehavé otázky: Bude v Európe vojna? Ktorá forma vlády je najlepšia? Ale aj zdanlivo menej naliehavé otázky, napríklad či existujú démoni alebo či možno určiť, kto napísal text – žena alebo muž? A „otázkou žien“ sa táto chlapská družina zaoberá mimoriadne rada. Aj malý görbersdorfský svet im ponúka množstvo tém. Deň po Mieczyslavovom príchode spáchala samovraždu manželka ich domáceho. A vôbec, v okolitých horách vraj často dochádza k záhadným úmrtiam. Mieczyslaw však netuší, kto môže byť ďalšou obeťou temných síl.

Najnovší román Olgy Tokarczukovej – jej prvý po získaní Nobelovej ceny za literatúru. September 1913, Görbersdorf v Dolnom Sliezsku. Uprostred hôr stojí už pol storočia prvé sanatórium pre pľúcne choroby. Mieczysław Wojnicz, študent z Ľvova, dúfa, že nový druh liečby a krištáľovo čistý vzduch v kúpeľnom mestečku zastavia, ak nie rovno vyliečia jeho chorobu. Mieczysław sa ubytuje v penzióne pre mužov. Schádzajú sa tam chorí z celej Európy a podobne ako na Čarovnom vrchu Thomasa Manna, aj oni spolu neúnavne diskutujú a filozofujú – s obľubou pri poháriku likéru so zvučným názvom „Schwärmerei“. Pánov zamestnávajú naliehavé otázky: Bude v Európe vojna? Ktorá forma vlády je najlepšia? Ale aj zdanlivo menej naliehavé otázky, napríklad či existujú démoni alebo či možno určiť, kto napísal text – žena alebo muž? A „otázkou žien“ sa táto chlapská družina zaoberá mimoriadne rada. Aj malý görbersdorfský svet im ponúka množstvo tém. Deň po Mieczyslavovom príchode spáchala samovraždu manželka ich domáceho. A vôbec, v okolitých horách vraj často dochádza k záhadným úmrtiam. Mieczyslaw však netuší, kto môže byť ďalšou obeťou temných síl.

Najnovší román držiteľa Pulitzerovej ceny za literatúru si kladie tie najzásadnejšie otázky o živote ako takom, zároveň je veľmi intímny. Astrobiológ Theo Byrne pátra po živote v celom vesmíre a sám vychováva svojho nezvyčajného deväťročného syna Robina, ktorý na mnohých pôsobí dojmom bytosti z inej planéty. Jedinečný a milý chlapec trávi hodiny maľovaním obrazov ohrozených zvierat. Zároveň sa ho chystajú vylúčiť zo školy, pretože napadol svojho najlepšieho kamaráta. Hoci je syn je čoraz problémovejší, Theo dúfa, že sa mu podarí udržať ho mimo dosahu psychoaktívnych látok. Pomôcť by mohla experimentálna liečba, ktorá má posilniť Robinovu emocionálnu kontrolu. Spočíva v tréningu chlapca podľa zaznamenaných vzorcov mozgu jeho mŕtvej matky... Svojimi opismi prírody, dráždivou víziou iného života a opisom lásky otca a syna predstavuje Zmätenosť najintímnejší a najdojemnejší román Richarda Powersa. V rozhovore pre Bookerovu cenu, na ktorú bol nominovaný, povedal: „Kniha má korene v dvoch rôznych svetoch. Čiastočne je to román o úzkosti rodinného života na poškodenej planéte. Je to však aj román, ktorý vzdáva hold súčasným aj klasickým autorom špekulatívnej fantastiky. Veľmi ma potešilo zrážanie toho, čo by mnohí čitatelia mohli považovať za úplne nesúmerateľnú estetiku, a užíval som si svetlo a teplo, ktoré toto spojenie vytvorilo.“

Najnovší román držiteľa Pulitzerovej ceny za literatúru si kladie tie najzásadnejšie otázky o živote ako takom, zároveň je veľmi intímny. Astrobiológ Theo Byrne pátra po živote v celom vesmíre a sám vychováva svojho nezvyčajného deväťročného syna Robina, ktorý na mnohých pôsobí dojmom bytosti z inej planéty. Jedinečný a milý chlapec trávi hodiny maľovaním obrazov ohrozených zvierat. Zároveň sa ho chystajú vylúčiť zo školy, pretože napadol svojho najlepšieho kamaráta. Hoci je syn je čoraz problémovejší, Theo dúfa, že sa mu podarí udržať ho mimo dosahu psychoaktívnych látok. Pomôcť by mohla experimentálna liečba, ktorá má posilniť Robinovu emocionálnu kontrolu. Spočíva v tréningu chlapca podľa zaznamenaných vzorcov mozgu jeho mŕtvej matky... Svojimi opismi prírody, dráždivou víziou iného života a opisom lásky otca a syna predstavuje Zmätenosť najintímnejší a najdojemnejší román Richarda Powersa. V rozhovore pre Bookerovu cenu, na ktorú bol nominovaný, povedal: „Kniha má korene v dvoch rôznych svetoch. Čiastočne je to román o úzkosti rodinného života na poškodenej planéte. Je to však aj román, ktorý vzdáva hold súčasným aj klasickým autorom špekulatívnej fantastiky. Veľmi ma potešilo zrážanie toho, čo by mnohí čitatelia mohli považovať za úplne nesúmerateľnú estetiku, a užíval som si svetlo a teplo, ktoré toto spojenie vytvorilo.“

Táto kniha prináša pohľad na aktivity jedného z najbohatších ľudí sveta z vedeckej perspektívy, ktorá umožňuje realisticky porovnať jeho plány a marketingové bubliny s tým, čo je naozaj technicky zrealizovateľné. Fenomén Musk sa rozhodne nedá prehliadnuť. Elon Musk totiž sníva vo veľkom, sľubuje ľudstvu, že čoskoro opustí kolísku Zeme a osídli Mars, no a popritom si len tak pre radosť kúpi svoju obľúbenú sociálnu sieť Twitter. V priebehu niekoľkých rokov sa presadil vo všetkých významných oblastiach súčasnej vedy. So spoločnosťou SpaceX spôsobil revolúciu vo vesmírnom priemysle, ambíciou jeho Tesly sú automobily bez vodičov. Umelú inteligenciu považuje za hrozbu budúcnosti pre ľudstvo, a tak sa jeho neurovedci v Neuralinku pustil aj do prepájania počítačov s našimi mozgami. Okrem toho treba pripomenúť, že má aj nemalý vplyv na vývoj virtuálnych mien. Dá sa však v tomto veľkom inovačnom prevrate nájsť aj nejaké organizované vedecké myslenie? Aké sú hlavné technické, biologické a počítačové princípy, ktoré Elon Musk posúva na hranicu ich možností? Ktoré problémy ignoruje, pretože predstavujú prekážku jeho futuristickým víziám?

„O koľko lepším miestom by bola Británia, ak by barónka Thatcherová nikdy neexistovala! Jej politika by bola menej znetvorená, spoločnosť menej nerovná, verejné služby menej zanedbané a konzervatívne médiá menej zúrivé. Bola by viac zmierená s Európou aj sama so sebou. Thatcherová bola veľkňažkou predsudkov, zlomila chrbticu svojej vlastnej strane a rovnako aj princípy Labouristickej strany.“ Tento citát z diela Willa Huttona je len jedným pohľadov na Margaret Thatcherovú a jej politické dedičstvo. Britský akademik Eric J. Evans sa pozrel na základné oblasti jej pôsobenia a vplyv na britskú aj svetovú politiku, pričom sa snaží nájsť aj pozitívne stránky jej politiky. Autor sa zameriava na kariéru Margaret Thatcherovej, spochybňuje originalitu aj ideologickú súdržnosť toho, čo sa začalo nazývať thatcherizmus a zvažuje, do akej miery splnila alebo nesplnila svoje hlavné ciele. Medzi kľúčové témy knihy patria privatizačná politika a útok na moc odborov; zmena a ovládnutie Konzervatívnej strany; dedičstvo vojny o Falklandy; vzťahy Thatcherovej s Európou, Východom a Západom; zmeny v školstve či zdravotníctve; vplyv thatcherizmu na nasledujúce vlády vrátane „nových labouristov“; neoliberalizmus a jeho vplyv na Thatcherovú. Kniha je neoceniteľným sprievodcom zložitosťou a paradoxmi Británie od konca 70. rokov do druhého desaťročia 21. storočia.

Táto kniha prináša pohľad na aktivity jedného z najbohatších ľudí sveta z vedeckej perspektívy, ktorá umožňuje realisticky porovnať jeho plány a marketingové bubliny s tým, čo je naozaj technicky zrealizovateľné. Fenomén Musk sa rozhodne nedá prehliadnuť. Elon Musk totiž sníva vo veľkom, sľubuje ľudstvu, že čoskoro opustí kolísku Zeme a osídli Mars, no a popritom si len tak pre radosť kúpi svoju obľúbenú sociálnu sieť Twitter. V priebehu niekoľkých rokov sa presadil vo všetkých významných oblastiach súčasnej vedy. So spoločnosťou SpaceX spôsobil revolúciu vo vesmírnom priemysle, ambíciou jeho Tesly sú automobily bez vodičov. Umelú inteligenciu považuje za hrozbu budúcnosti pre ľudstvo, a tak sa jeho neurovedci v Neuralinku pustil aj do prepájania počítačov s našimi mozgami. Okrem toho treba pripomenúť, že má aj nemalý vplyv na vývoj virtuálnych mien. Dá sa však v tomto veľkom inovačnom prevrate nájsť aj nejaké organizované vedecké myslenie? Aké sú hlavné technické, biologické a počítačové princípy, ktoré Elon Musk posúva na hranicu ich možností? Ktoré problémy ignoruje, pretože predstavujú prekážku jeho futuristickým víziám?