Premedia strana 10 z 49

Najnovší román Olgy Tokarczukovej – jej prvý po získaní Nobelovej ceny za literatúru. September 1913, Görbersdorf v Dolnom Sliezsku. Uprostred hôr stojí už pol storočia prvé sanatórium pre pľúcne choroby. Mieczysław Wojnicz, študent z Ľvova, dúfa, že nový druh liečby a krištáľovo čistý vzduch v kúpeľnom mestečku zastavia, ak nie rovno vyliečia jeho chorobu. Mieczysław sa ubytuje v penzióne pre mužov. Schádzajú sa tam chorí z celej Európy a podobne ako na Čarovnom vrchu Thomasa Manna, aj oni spolu neúnavne diskutujú a filozofujú – s obľubou pri poháriku likéru so zvučným názvom „Schwärmerei“. Pánov zamestnávajú naliehavé otázky: Bude v Európe vojna? Ktorá forma vlády je najlepšia? Ale aj zdanlivo menej naliehavé otázky, napríklad či existujú démoni alebo či možno určiť, kto napísal text – žena alebo muž? A „otázkou žien“ sa táto chlapská družina zaoberá mimoriadne rada. Aj malý görbersdorfský svet im ponúka množstvo tém. Deň po Mieczyslavovom príchode spáchala samovraždu manželka ich domáceho. A vôbec, v okolitých horách vraj často dochádza k záhadným úmrtiam. Mieczyslaw však netuší, kto môže byť ďalšou obeťou temných síl.

Najnovší román držiteľa Pulitzerovej ceny za literatúru si kladie tie najzásadnejšie otázky o živote ako takom, zároveň je veľmi intímny. Astrobiológ Theo Byrne pátra po živote v celom vesmíre a sám vychováva svojho nezvyčajného deväťročného syna Robina, ktorý na mnohých pôsobí dojmom bytosti z inej planéty. Jedinečný a milý chlapec trávi hodiny maľovaním obrazov ohrozených zvierat. Zároveň sa ho chystajú vylúčiť zo školy, pretože napadol svojho najlepšieho kamaráta. Hoci je syn je čoraz problémovejší, Theo dúfa, že sa mu podarí udržať ho mimo dosahu psychoaktívnych látok. Pomôcť by mohla experimentálna liečba, ktorá má posilniť Robinovu emocionálnu kontrolu. Spočíva v tréningu chlapca podľa zaznamenaných vzorcov mozgu jeho mŕtvej matky... Svojimi opismi prírody, dráždivou víziou iného života a opisom lásky otca a syna predstavuje Zmätenosť najintímnejší a najdojemnejší román Richarda Powersa. V rozhovore pre Bookerovu cenu, na ktorú bol nominovaný, povedal: „Kniha má korene v dvoch rôznych svetoch. Čiastočne je to román o úzkosti rodinného života na poškodenej planéte. Je to však aj román, ktorý vzdáva hold súčasným aj klasickým autorom špekulatívnej fantastiky. Veľmi ma potešilo zrážanie toho, čo by mnohí čitatelia mohli považovať za úplne nesúmerateľnú estetiku, a užíval som si svetlo a teplo, ktoré toto spojenie vytvorilo.“

Najnovší román držiteľa Pulitzerovej ceny za literatúru si kladie tie najzásadnejšie otázky o živote ako takom, zároveň je veľmi intímny. Astrobiológ Theo Byrne pátra po živote v celom vesmíre a sám vychováva svojho nezvyčajného deväťročného syna Robina, ktorý na mnohých pôsobí dojmom bytosti z inej planéty. Jedinečný a milý chlapec trávi hodiny maľovaním obrazov ohrozených zvierat. Zároveň sa ho chystajú vylúčiť zo školy, pretože napadol svojho najlepšieho kamaráta. Hoci je syn je čoraz problémovejší, Theo dúfa, že sa mu podarí udržať ho mimo dosahu psychoaktívnych látok. Pomôcť by mohla experimentálna liečba, ktorá má posilniť Robinovu emocionálnu kontrolu. Spočíva v tréningu chlapca podľa zaznamenaných vzorcov mozgu jeho mŕtvej matky... Svojimi opismi prírody, dráždivou víziou iného života a opisom lásky otca a syna predstavuje Zmätenosť najintímnejší a najdojemnejší román Richarda Powersa. V rozhovore pre Bookerovu cenu, na ktorú bol nominovaný, povedal: „Kniha má korene v dvoch rôznych svetoch. Čiastočne je to román o úzkosti rodinného života na poškodenej planéte. Je to však aj román, ktorý vzdáva hold súčasným aj klasickým autorom špekulatívnej fantastiky. Veľmi ma potešilo zrážanie toho, čo by mnohí čitatelia mohli považovať za úplne nesúmerateľnú estetiku, a užíval som si svetlo a teplo, ktoré toto spojenie vytvorilo.“

Táto kniha prináša pohľad na aktivity jedného z najbohatších ľudí sveta z vedeckej perspektívy, ktorá umožňuje realisticky porovnať jeho plány a marketingové bubliny s tým, čo je naozaj technicky zrealizovateľné. Fenomén Musk sa rozhodne nedá prehliadnuť. Elon Musk totiž sníva vo veľkom, sľubuje ľudstvu, že čoskoro opustí kolísku Zeme a osídli Mars, no a popritom si len tak pre radosť kúpi svoju obľúbenú sociálnu sieť Twitter. V priebehu niekoľkých rokov sa presadil vo všetkých významných oblastiach súčasnej vedy. So spoločnosťou SpaceX spôsobil revolúciu vo vesmírnom priemysle, ambíciou jeho Tesly sú automobily bez vodičov. Umelú inteligenciu považuje za hrozbu budúcnosti pre ľudstvo, a tak sa jeho neurovedci v Neuralinku pustil aj do prepájania počítačov s našimi mozgami. Okrem toho treba pripomenúť, že má aj nemalý vplyv na vývoj virtuálnych mien. Dá sa však v tomto veľkom inovačnom prevrate nájsť aj nejaké organizované vedecké myslenie? Aké sú hlavné technické, biologické a počítačové princípy, ktoré Elon Musk posúva na hranicu ich možností? Ktoré problémy ignoruje, pretože predstavujú prekážku jeho futuristickým víziám?

„O koľko lepším miestom by bola Británia, ak by barónka Thatcherová nikdy neexistovala! Jej politika by bola menej znetvorená, spoločnosť menej nerovná, verejné služby menej zanedbané a konzervatívne médiá menej zúrivé. Bola by viac zmierená s Európou aj sama so sebou. Thatcherová bola veľkňažkou predsudkov, zlomila chrbticu svojej vlastnej strane a rovnako aj princípy Labouristickej strany.“ Tento citát z diela Willa Huttona je len jedným pohľadov na Margaret Thatcherovú a jej politické dedičstvo. Britský akademik Eric J. Evans sa pozrel na základné oblasti jej pôsobenia a vplyv na britskú aj svetovú politiku, pričom sa snaží nájsť aj pozitívne stránky jej politiky. Autor sa zameriava na kariéru Margaret Thatcherovej, spochybňuje originalitu aj ideologickú súdržnosť toho, čo sa začalo nazývať thatcherizmus a zvažuje, do akej miery splnila alebo nesplnila svoje hlavné ciele. Medzi kľúčové témy knihy patria privatizačná politika a útok na moc odborov; zmena a ovládnutie Konzervatívnej strany; dedičstvo vojny o Falklandy; vzťahy Thatcherovej s Európou, Východom a Západom; zmeny v školstve či zdravotníctve; vplyv thatcherizmu na nasledujúce vlády vrátane „nových labouristov“; neoliberalizmus a jeho vplyv na Thatcherovú. Kniha je neoceniteľným sprievodcom zložitosťou a paradoxmi Británie od konca 70. rokov do druhého desaťročia 21. storočia.

Táto kniha prináša pohľad na aktivity jedného z najbohatších ľudí sveta z vedeckej perspektívy, ktorá umožňuje realisticky porovnať jeho plány a marketingové bubliny s tým, čo je naozaj technicky zrealizovateľné. Fenomén Musk sa rozhodne nedá prehliadnuť. Elon Musk totiž sníva vo veľkom, sľubuje ľudstvu, že čoskoro opustí kolísku Zeme a osídli Mars, no a popritom si len tak pre radosť kúpi svoju obľúbenú sociálnu sieť Twitter. V priebehu niekoľkých rokov sa presadil vo všetkých významných oblastiach súčasnej vedy. So spoločnosťou SpaceX spôsobil revolúciu vo vesmírnom priemysle, ambíciou jeho Tesly sú automobily bez vodičov. Umelú inteligenciu považuje za hrozbu budúcnosti pre ľudstvo, a tak sa jeho neurovedci v Neuralinku pustil aj do prepájania počítačov s našimi mozgami. Okrem toho treba pripomenúť, že má aj nemalý vplyv na vývoj virtuálnych mien. Dá sa však v tomto veľkom inovačnom prevrate nájsť aj nejaké organizované vedecké myslenie? Aké sú hlavné technické, biologické a počítačové princípy, ktoré Elon Musk posúva na hranicu ich možností? Ktoré problémy ignoruje, pretože predstavujú prekážku jeho futuristickým víziám?

„O koľko lepším miestom by bola Británia, ak by barónka Thatcherová nikdy neexistovala! Jej politika by bola menej znetvorená, spoločnosť menej nerovná, verejné služby menej zanedbané a konzervatívne médiá menej zúrivé. Bola by viac zmierená s Európou aj sama so sebou. Thatcherová bola veľkňažkou predsudkov, zlomila chrbticu svojej vlastnej strane a rovnako aj princípy Labouristickej strany.“ Tento citát z diela Willa Huttona je len jedným pohľadov na Margaret Thatcherovú a jej politické dedičstvo. Britský akademik Eric J. Evans sa pozrel na základné oblasti jej pôsobenia a vplyv na britskú aj svetovú politiku, pričom sa snaží nájsť aj pozitívne stránky jej politiky. Autor sa zameriava na kariéru Margaret Thatcherovej, spochybňuje originalitu aj ideologickú súdržnosť toho, čo sa začalo nazývať thatcherizmus a zvažuje, do akej miery splnila alebo nesplnila svoje hlavné ciele. Medzi kľúčové témy knihy patria privatizačná politika a útok na moc odborov; zmena a ovládnutie Konzervatívnej strany; dedičstvo vojny o Falklandy; vzťahy Thatcherovej s Európou, Východom a Západom; zmeny v školstve či zdravotníctve; vplyv thatcherizmu na nasledujúce vlády vrátane „nových labouristov“; neoliberalizmus a jeho vplyv na Thatcherovú. Kniha je neoceniteľným sprievodcom zložitosťou a paradoxmi Británie od konca 70. rokov do druhého desaťročia 21. storočia.

Jazykovedné sympózium v hoteli na ligúrskom pobreží koncom jesene. Uznávaný lingvista Philipp Perlmann očakáva slávnych kolegov a obklopený veľkými očakávaniami si uvedomuje, že v pracovnom živote už nemá čo povedať. Táto skúsenosť, opovrhovanie akademickým svetom, strata viery vo význam akademickej činnosti a životná kríza menia ostatných kolegov na hrozivých protivníkov. Perlmann sa ukrýva v odľahlej hotelovej izbe a útočisko hľadá v preklade ruského textu. Každým dňom sa dostáva do čoraz zúfalejšej situácie, ktorá ho privádza do víru lží a na pokraj vraždy a samovraždy. Psychologický, jazykovo brilantne spracovaný román par excellence, ktorý udržiava čitateľa v napätí od prvého po posledný riadok.

V knihe Ako skapal tatranský tiger som sa snažil vyvrátiť mýtus, že na Slovensku bude lepšie, keď politici prestanú kradnúť. V tejto knihe sa budem venovať katastrofálnym dôsledkom toho, čo sa stane, keď zabudneme, že aj hodnotoví lídri z „nášho“ tábora musia ovládať politické remeslo. Na páchanie dobra pri spravovaní štátu nestačí byť dobrým človekom. Nie je to ani konkurenčná výhoda, ani záruka úspešnejšej správy vecí verejných. Nestačí poraziť Fica a vyhrať voľby. Ešte dôležitejšie je vedieť udržať moc, vytvárať spojenectvá, robiť kompromisy a rozumne investovať politický kapitál. Táto kniha nebude o politických vredoch, ktoré sa v parlamentných voľbách v roku 2020 dostali k moci. Bude o slušných politikoch, ktorí im cestu k úspechu nevdojak a nechtiac vydláždili. Bude o nezamýšľaných dôsledkoch rozhodnutí, ktoré sformovali slovenskú politiku do súčasnej absurdnej podoby. Bude o tom, že v politike nestačí chcieť byť dobrým, spravodlivým a slušným. Bude o politikoch, ktorých si vážim. O Ivete Radičovej, Andrejovi Kiskovi, Mirovi Beblavom a Michalovi Trubanovi. O ľuďoch, pre ktorých som pracoval a ktorým som pomohol stať sa hrobármi slovenskej politiky.

Jazykovedné sympózium v hoteli na ligúrskom pobreží koncom jesene. Uznávaný lingvista Philipp Perlmann očakáva slávnych kolegov a obklopený veľkými očakávaniami si uvedomuje, že v pracovnom živote už nemá čo povedať. Táto skúsenosť, opovrhovanie akademickým svetom, strata viery vo význam akademickej činnosti a životná kríza menia ostatných kolegov na hrozivých protivníkov. Perlmann sa ukrýva v odľahlej hotelovej izbe a útočisko hľadá v preklade ruského textu. Každým dňom sa dostáva do čoraz zúfalejšej situácie, ktorá ho privádza do víru lží a na pokraj vraždy a samovraždy. Psychologický, jazykovo brilantne spracovaný román par excellence, ktorý udržiava čitateľa v napätí od prvého po posledný riadok.

V knihe Ako skapal tatranský tiger som sa snažil vyvrátiť mýtus, že na Slovensku bude lepšie, keď politici prestanú kradnúť. V tejto knihe sa budem venovať katastrofálnym dôsledkom toho, čo sa stane, keď zabudneme, že aj hodnotoví lídri z „nášho“ tábora musia ovládať politické remeslo. Na páchanie dobra pri spravovaní štátu nestačí byť dobrým človekom. Nie je to ani konkurenčná výhoda, ani záruka úspešnejšej správy vecí verejných. Nestačí poraziť Fica a vyhrať voľby. Ešte dôležitejšie je vedieť udržať moc, vytvárať spojenectvá, robiť kompromisy a rozumne investovať politický kapitál. Táto kniha nebude o politických vredoch, ktoré sa v parlamentných voľbách v roku 2020 dostali k moci. Bude o slušných politikoch, ktorí im cestu k úspechu nevdojak a nechtiac vydláždili. Bude o nezamýšľaných dôsledkoch rozhodnutí, ktoré sformovali slovenskú politiku do súčasnej absurdnej podoby. Bude o tom, že v politike nestačí chcieť byť dobrým, spravodlivým a slušným. Bude o politikoch, ktorých si vážim. O Ivete Radičovej, Andrejovi Kiskovi, Mirovi Beblavom a Michalovi Trubanovi. O ľuďoch, pre ktorých som pracoval a ktorým som pomohol stať sa hrobármi slovenskej politiky.

Po týždňoch silných dažďov sa na jednu z obytných štvrtí Larviku zosunie pôda a pochová niekoľko domov. Wisting sa pripája k záchrannej akcii. Do východu slnka nasledujúceho dňa sú všetci obyvatelia zapísaní a je jasné, že zosuv pôdy si nevyžiadal žiadne obete. A predsa sa na druhý deň medzi troskami nájde mŕtve telo. Koroner určí čas úmrtia na štyridsaťosem hodín pred zosuvom. Ukáže sa, že vyšetrovanie mužovej smrti súvisí s niekoľkými ďalšími prebiehajúcimi prípadmi a Wistinga najímajú ako vedúceho samostatnej jednotky. Čoskoro sa však začnú objavovať náznaky, že medzi vyšetrovateľmi je zradca...

Po týždňoch silných dažďov sa na jednu z obytných štvrtí Larviku zosunie pôda a pochová niekoľko domov. Wisting sa pripája k záchrannej akcii. Do východu slnka nasledujúceho dňa sú všetci obyvatelia zapísaní a je jasné, že zosuv pôdy si nevyžiadal žiadne obete. A predsa sa na druhý deň medzi troskami nájde mŕtve telo. Koroner určí čas úmrtia na štyridsaťosem hodín pred zosuvom. Ukáže sa, že vyšetrovanie mužovej smrti súvisí s niekoľkými ďalšími prebiehajúcimi prípadmi a Wistinga najímajú ako vedúceho samostatnej jednotky. Čoskoro sa však začnú objavovať náznaky, že medzi vyšetrovateľmi je zradca...

V piatom pokračovaní kultovej knižnej série sa opäť vraciame do piesočných dún. Leto Atreides je mŕtvy a jeho ríša upadá. Počas Rozptylu sa rozpŕchli do neznámych kútov galaxie miliónové davy. Z Arrakisu sa stal Rakis, planéta, ktorú zaplavila púšť – a ktorej hrozí vymretie obrovských piesočných červov. Do starých končín sa vracajú Stratení a hlásia sa o moc. A nie sú jediní. O nadvládu bojujú rôzne frakcie. Uprostred komplikovanej a neprehľadnej situácie sa objavuje Šíana, dievča, ktoré dokáže jazdiť na červoch ako kedysi Fremeni. Stelesňuje splnenie dávneho proroctva Božského imperátora.

Piata kniha veľkolepej série Franka Herberta – jednej z najvýznamnejších ság v dejinách literárnej vedeckej fantastiky.

More vyplaví na breh odseknutú ľavú nohu v topánke a čoskoro na to druhú – opäť ľavú. A potom zrazu nájdu na pláži aj tretiu a štvrtú. Tieto štyri odseknuté končatiny, ktoré sa objavia v priebehu jedného letného týždňa, sú jadrom záhady. Kto sú obete? A ako súvisí ich smrť s niekoľkými nahlásenými prípadmi zmiznutia bez stopy? Wisting neverí na náhody a pri vyšetrovaní sa spúšťa až na samé dno zla, akého je len človek schopný.