Serafín strana 2 z 7

Spojenie európskej túžby dobývať a misionárskej horlivosti, úplnej dôvery v evanjelium a oddanosti kráľovi malo tragické dôsledky: deštrukciu celej pôvodnej kultúry a životov približne sedemdesiatich miliónov Indiánov, ktorí sa stali najväčšími obeťami kolonizátorských dejín. A navyše takmer desať miliónov afrických otrokov bolo použitých ako ľudské zdroje na doplnenie kolonizačných plánov. Úcta k ich údelu nás dnes zaväzuje prehodnotiť ich dejiny z pohľadu obetí. (Andreas Müller, Františkánske misijné centrum, Bonn) Kolumbus podpisoval svoje listy latinskou formou: "Christum ferens". Z obsahu jeho listov a palubného denníka sa dá ľahko dosvedčiť, že svoje meno chápal tak trochu programovo. To je evidentné aj zo španielskej verzie jeho mena: Cristobal Colón, t. j. "prinášajúci Krista" a "kolonizátor". Jeho palubný denník podáva dôkaz dvojznačnosti, ktorú Kolumbus prijal, keď sa usiloval evanjelizovať a zároveň kolonizovať. Dňa 12. októbra 1492, v deň svojho príchodu do Ameriky, opísal mierumilovnosť a dobrotu Indiánov a privlastnil si ostrov, kde sa vylodil. Hneď na druhý deň po jeho príchode do Nového sveta sa stali evidentnejšími jeho ekonomické záujmy, keď u niektorých Indiánov zbadal v nosoch zlaté krúžky. Otázka dostupnosti zlata a miesta, kde ho hľadať, sa stala každodennou pesničkou jeho palubného denníka. (Horst von der Bey) Na prvom mieste si musíme osvojiť uhol pohľadu obetí. To je otázka spravodlivosti. Americkí Indiáni a Afroameričania neboli nikdy vypočutí. Európska kultúra a cirkvi viedli päť storočí monológ. Teraz je čas vypočuť "druhú stranu" dobytia. Teraz musia dostať šancu hovoriť ľudia, ktorí stáli na plážach, tí, čo hľadeli na cudzie bytosti prichádzajúce na lodiach. (Leonardo Boff)

Známy juhoafrický arcibiskup episkopálnej cirkvi Desmond Tutu podáva náčrt africkej spirituality a ponúka výber afrických modlitieb od počiatkov kresťanstva až po súčasnosť.

Duchovný sprievodca pre tých, ktorí zápasia s chorobou alebo utrpením a ktorí v takejto situácii kladú sebe, Bohu, svetu i životu otázky o zmysle, vyčítavé otázky, prežívajú strach, pochybnosti a pod. Autor neupadá do pokušenia dávať definitívne a za užívané odpovede, ale chce pomôcť niesť bremeno bolesti a otázok a jemným a citlivým spôsobom posunúť pohľad smerom k hlbšiemu zmyslu všetkého, čo nás v živote stretáva.

V našom ľudskom svete sa už od nepamäti nástojčivo vynárajú otázky, ktoré zvyčajne nazývame ako existenciálne. Čím dlhšie ich skúmame, tým väčšmi narastá potreba odpovedí. Generácie rôznych národov vypracovali na základe prirodzenej filozofie alebo náboženstva svoje riešenia jednej zo základných existenciálnych otázok: otázky smrti. Autor tejto knihy v historickom priereze predstavuje túto otázku a jej riešenie od praveku až po súčastnosť.

V prvom rade je tu pomník, vztýčený kameň pomazaný olejom, ktorý tam zostane. To je nevyvrátiteľná skutočnosť, ku ktorej sa Jakub bude často vracať. Okrem toho spolu s pomníkom je tu spomienka, ktorá v srdci uchováva to, čo videl a počul. A takáto spomienka je úžasnou vnútornou silou. Táto spomienka predstavuje nový interpretačný horizont. Predošlý večer mal Jakub do činenia iba s chabými súradnicami, s krátkymi interpretačnými segmentmi, ktoré mu nedovoľovali voľne dýchať. No po tejto noci sa súradnice rozšírili. Je nádherným zážitkom čítať Jakubov príbeh po udalosti sna. Práve tu začíname chápať, ako verná Božia láska dáva rytmus celému príbehu a ako neustále privádza Jakuba späť k zážitku onej noci. (Carlo Maria Martini)

Téma duchovných cvičení kardinála Martiniho pre kňazov sa zrodila z hlbokej a precítenej skúsenosti každodenného obetovania svojho života v službe pastiera diecézy. Táto skúsenosť je v desiatich zamysleniach konfrontovaná s Božím slovom, predovšetkým v zamysleniach o postavách Mojžiša a Petra. O autorovi

Antonove kázne treba chápať so zreteľom na kultúru začiatku 13.storočia. Neustále sa v tomto diele odvoláva na Písmo a jeho Alegorický a maravoučný výklad uprednostňuje pred výkladom doslovným. Používa výrazové prostriedky, myšlienkové pochody a štruktúru kázne či prednášky bežné vo vtedajšej dobe. Všetko to robí s úmyslom poskytnúť poučenie pre kresťanský ľud.

Kniha o Františkovi z Assisi. Je zde představován způsobem, který by spojoval dějiny se současností. I když nejde ani tak o dějiny, jako spíše o františkánskou teologii, která vychází z reflexe, to znamená z myšlenkového návratu současného člověka k historické postavě svatého Františka.

Táto štúdia nie je filozofická, hoci kráča v stopách personalizmu. Analýza priateľstva medzi Františkom a Klárou nechce predstaviť tento osobitý zážitok iba ako cestu, ktorá odhaľuje pravú tvár človeka, ale najmä ako cestu, v ktorej toto plné uskutočňovanie ľudskosti, ak má byť po teologickej stránke otvorená božskej transcendencii, predstavuje a vyvoláva aj ďalší rozmer, pravú tvár Boha.