Serafín strana 5 z 8

Kniha je vzácnym a pozoruhodným dielom - a to tak svojím obsahom, svojím filozofickým posolstvom, ako aj svojou formou. Autor nám s pozoruhodnou presvedčivosťou predkladá plody svojej dlhoročnej služby chorým. Kiež mnoho čitateľov tejto vzácnej knihy nájde v nej silu k nádeji a kľúč na zvládnutie svojich vlastných trápení!

Anton Pustovník „uvidel kohosi, kto sedel ako on a pracoval, potom vstal od práce a modlil sa a zase si sadol a vyrábal povraz a potom zase vstával modliť sa. Bol to anjel Pána... I počul hlas tohto anjela: Takto konaj a budeš spasený.“ Vo všeobecnosti sa toto pravidlo života považuje za základ toho, ako si mnísi rozdelili čas medzi prácu a modlitbu.

Na ceste medzi Benátkami a Veronou pozoroval brat Vincent spoločníka, aby mu mohol v potrebnej chvíli povedať slovko, ktoré by ho vytrhlo z vyčerpávajúcich myšlienok. V tomto prípade však mal dôvod na zádumčivosť. Blížili sa totiž k prahu učencov a štúdií. Aj starý žiak Giovanniho di Buccio vedel, aký ťažký oriešok je kázať učeným ľuďom. Brat Vincent pripomenul Bernardínovi, že do Verony ide kázať v mene "toho, od ktorého, pochádza aj veda".

Kniha obsahuje tri spisy sv. Patrika z 5. st.: Vyznanie, List Korotikovym vojakom, Hymnus Lorika

Prečo sa náuka Francisca de Osunu o kontemplácii stala v Španielsku duchovným bestsellerom 16. storočia? Predovšetkým to bolo prvé rozsiahle mystické dielo literárneho významu, napísané v španielskom jazyku. Osunova „metóda ponorenia“ je modlitba mlčiacej lásky. Umenie modlitby je umením lásky, ako to formuluje aj samotný Osuna. Láska je však možná len ako vzťah medzi osobami alebo medzi človekom a osobným Bohom. Môže vzrastať len na pôde duchovno-duševného súladu. Ak u Osunu láska stojí v službe diskurzívneho myslenia a obrazných pojmov, potom musí mať jeden smer a jeden cieľ. Osuna označuje tento cieľ celkom jasne: je to Boh, prebývajúci „v srdci“, vnútorný Kristus, ktorý určuje obraz človeka. Preto nejestvuje mystika lásky bez askézy, tzn. bez úsilia človeka nasledovať Krista a žiť podľa jeho zjaveného slova.

Životopis Matky Terezy pre deti a mládež.

Skutočným majstrom je totiž ten, koho múdrosť má svoje korene v skúsenosti biedy, vo vedomí tradégie. Takýto učiteľ naozaj poučí. Nie však vtedy, keď hlása poučky a núti ich memorovať, ale keď dáva otázky a čaká, až sám opýtaný nájde v sebe odpoveď. Skutočným poučením je otázka.

Duchovný sprievodca pre tých, ktorí zápasia s chorobou alebo utrpením a ktorí v takejto situácii kladú sebe, Bohu, svetu i životu otázky o zmysle, vyčítavé otázky, prežívajú strach, pochybnosti a pod. Autor neupadá do pokušenia dávať definitívne a za užívané odpovede, ale chce pomôcť niesť bremeno bolesti a otázok a jemným a citlivým spôsobom posunúť pohľad smerom k hlbšiemu zmyslu všetkého, čo nás v živote stretáva.

Ďalšia knižka poľského biblistu podáva úvod do Evanjelií Marka, Matúša a Lukáša, oboznamuje s ich vznikom, s metódami skúmania, porovnáva tieto synoptické evanjeliá a podáva aj niekoľko exegeticko-teologických komentárov k vybraným textom. Knižka môže byť praktickou pomôckou pre štúdium prvých troch evanjelií. Prof. Hugolin Langkammer (1930) sa venuje exegéze a biblickej teológii. V roku 1946 vstúpil do rehole františkánov a roku 1955 bol vysvätený za kňaza. Študoval vo Vroclave a v Kłodzku (1949 - 1955) a potom v Lubline na Katolíckej univerzite (1955 - 1961), kde získal doktorát teológie. V rokoch 1963 - 1966 študoval biblistiku a orientalistiku na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Roku 1967 nastúpil na Katedru Nového zákona na Katolíckej univerzite v Lubline. Prednášal aj na Pápežskej teologickej fakulte vo Vroclave a na Teologickej fakulte Univerzity Opolského, kde bol vedúcim Katedry biblickej homiletiky. Vo vydavateľstve Serafín vyšli jeho knihy Nový zákon o Ježišovom umučení a smrti, kde podrobne analyzuje a vykladá novozákonné texty o utrpení a smrti Ježiša Krista, a Stručný úvod do kníh Starého zákona.

To, čo svätý František vytvoril v Spoletskom údolí, žije zo storočia na storočie v tisícich formách, s tou istou rytierskou, trubadúrskou a hrdinskou svätosťou. Tak ako svätý František vytvoril zo svojho života báseň, aj františkánske dejiny sú básňou bez konca, básňou, ku ktorej každé storočie pridáva svoj vlastný spev, nie klasickej podoby, ale v rôznosti rytierskych básní. (Agostino Gemelli)

Antonove kázne treba chápať so zreteľom na kultúru začiatku 13.storočia. Neustále sa v tomto diele odvoláva na Písmo a jeho Alegorický a maravoučný výklad uprednostňuje pred výkladom doslovným. Používa výrazové prostriedky, myšlienkové pochody a štruktúru kázne či prednášky bežné vo vtedajšej dobe. Všetko to robí s úmyslom poskytnúť poučenie pre kresťanský ľud.

Spojenie európskej túžby dobývať a misionárskej horlivosti, úplnej dôvery v evanjelium a oddanosti kráľovi malo tragické dôsledky: deštrukciu celej pôvodnej kultúry a životov približne sedemdesiatich miliónov Indiánov, ktorí sa stali najväčšími obeťami kolonizátorských dejín. A navyše takmer desať miliónov afrických otrokov bolo použitých ako ľudské zdroje na doplnenie kolonizačných plánov. Úcta k ich údelu nás dnes zaväzuje prehodnotiť ich dejiny z pohľadu obetí. (Andreas Müller, Františkánske misijné centrum, Bonn) Kolumbus podpisoval svoje listy latinskou formou: "Christum ferens". Z obsahu jeho listov a palubného denníka sa dá ľahko dosvedčiť, že svoje meno chápal tak trochu programovo. To je evidentné aj zo španielskej verzie jeho mena: Cristobal Colón, t. j. "prinášajúci Krista" a "kolonizátor". Jeho palubný denník podáva dôkaz dvojznačnosti, ktorú Kolumbus prijal, keď sa usiloval evanjelizovať a zároveň kolonizovať. Dňa 12. októbra 1492, v deň svojho príchodu do Ameriky, opísal mierumilovnosť a dobrotu Indiánov a privlastnil si ostrov, kde sa vylodil. Hneď na druhý deň po jeho príchode do Nového sveta sa stali evidentnejšími jeho ekonomické záujmy, keď u niektorých Indiánov zbadal v nosoch zlaté krúžky. Otázka dostupnosti zlata a miesta, kde ho hľadať, sa stala každodennou pesničkou jeho palubného denníka. (Horst von der Bey) Na prvom mieste si musíme osvojiť uhol pohľadu obetí. To je otázka spravodlivosti. Americkí Indiáni a Afroameričania neboli nikdy vypočutí. Európska kultúra a cirkvi viedli päť storočí monológ. Teraz je čas vypočuť "druhú stranu" dobytia. Teraz musia dostať šancu hovoriť ľudia, ktorí stáli na plážach, tí, čo hľadeli na cudzie bytosti prichádzajúce na lodiach. (Leonardo Boff)

Kniha o cestě k Bohu, o cestě z osobního pekla hříchu a odcizení se, o cestě směřující k ráji. Kniha pro každého, kdo ví něco o nevyhnutelné potřebě, o nepokoji, a kdo touží najít neutuchající lásku boží.

Na ceste medzi Benátkami a Veronou pozoroval brat Vincent spoločníka, aby mu mohol v potrebnej chvíli povedať slovko, ktoré by ho vytrhlo z vyčerpávajúcich myšlienok. V tomto prípade však mal dôvod na zádumčivosť. Blížili sa totiž k prahu učencov a štúdií. Aj starý žiak Giovanniho di Buccio vedel, aký ťažký oriešok je kázať učeným ľuďom. Brat Vincent pripomenul Bernardínovi, že do Verony ide kázať v mene "toho, od ktorého, pochádza aj veda".

Vstup do nového tisícročia bol doprevádzaný výzvou Svätého Otca : "Zatiahni na hlbinu !" (lk 5,4). Táto výzva je pred každým z nás ako pozvanie k novému objavovaniu evanjelia starého dvetisíc rokov, a predsa stále nového. Výhodou tejto práce je jej výstižnosť a prístupnosť širokému okruhu čitateľov.