Serafín strana 3 z 7

Čím je pre náboženskú skúsenosť Boh alebo "sväté", to vo filozofii nazývame nepodmieneným. Tvrdiť, že v náboženstve sa stretávame s nepodmieneným, môžeme preto, lebo obsah tohto pojmu sa vzťahuje zjavne na Boha, respektíve: môže sa vzťahovať iba na Boha a na Boha sa musí vzťahovať. V náboženskej skúsenosti sa nepodmienené "stáva" aktívnym a celú našu bytosť uchváti do seba samého. Tento proces spoznávame ako stretnutie. Náboženská skúsenosť je vlastné odkrytie sa nepodmieneného a zároveň je absolútnym, neprekonateľným oslovením našej bytosti. Zmysel náboženskej skúsenosti ukazuje smerom k pojmu láska. To, čo nazývame náboženskou skúsenosťou alebo zakúsením Boha, musí mať vzťah k tomu, čo nazývame "bytím pre druhých", t. j. musí mať vzťah k láske. Takto chápaná náboženská skúsenosť sa dotýka aj sveta medziľudských vzťahov. O autorovi

Breviloquium, krátke slovo, ako by znel doslovný preklad, základný kurz dogmatickej teológie, určený Bonaventúrovým študentom ako učebnica, sa prinajmenšom vyrovná veľkej Sume teologickej Tomáša Akvinského. Na rozdiel od nej sa nezaoberá vysporadúvaním sa s inými mienkami, ale uvádza len pozitívne názory. Nie je teda pravda, ako sa bežne tvrdí, že Bonaventúra nezanechal po sebe taký súhrn ako Tomáš vo svojej Sume, keďže jeho vedeckú dráhu prerušilo zvolenie za generálneho ministra - veď ešte aj v tomto úrade veľa prednášal na parížskej Sorbonne -, ale svoje hlavné teologické dedičstvo uložil okrem ďalších spisov aj do tohto logos brevis. Jeho doslova zabudnutie tak v odborných kruhoch, ako aj v samotnom františkánskom ráde - s výnimkou neskorších, často protichodných prúdov medzi menšími bratmi - spôsobilo skôr to, že nevytvoril školu, alebo presnejšie, v ráde sa nenašli jeho pokračovatelia, ktorí by sa mu vyrovnali alebo ho aj prevýšili. Až s Jánom Dunsom Scotom sa františkánska teológia vydala odlišným smerom. Bonaventúra svoj základný kurz rozvádza v siedmich krokoch, do ktorých člení klasickú dogmatickú teológiu: Boh, stvorenie, hriech, vtelené Slovo, milosti Ducha Svätého, sviatosti, posledné veci. Týchto sedem častí sa ďalej rozdeľuje na sedemdesiatdva hláv - vidno, ako je autor verný augustínovským číselným schémam Písma, ktoré je pre neho základom celej teológie, čiže vedy o Bohu. Tento kurz dogmatickej teológie pritom nie je úzko oddelený od ostatných odborov teológie, ale skôr ich zahŕňa či pohlcuje: vieru nemožno oddeliť od mravov; dnešnú fundamentálnu teológiu nájdeme v častiach o hriechu a milosti; cirkevnoprávne a liturgické hľadiská sú premietnuté do náuky o sviatostiach: teológia sa tak javí ako jediná veda, hoci zahŕňa viaceré odbory. V diele je zrejmý ešte jeden moment: vychádzajúc z modelu choroby, lekára a uzdravenia, Bonaventúra rozvíja teológiu dejín spásy. Každá hlava obsahuje najskôr stručnú tézu v štýle katechizmu (tenendum est), ktorú potom obšírne odôvodňuje a objasňuje (ratio ad praedictorum intelligentiam).

Vstup do nového tisícročia bol doprevádzaný výzvou Svätého Otca : "Zatiahni na hlbinu !" (lk 5,4). Táto výzva je pred každým z nás ako pozvanie k novému objavovaniu evanjelia starého dvetisíc rokov, a predsa stále nového. Výhodou tejto práce je jej výstižnosť a prístupnosť širokému okruhu čitateľov.

Autor v tejto knihe čerpá zo svojej bohatej skúsenosti psychológa a liečiteľa duší a spracúva problematiku slobodného života a celibátu na základe zlúčenia psychologického a duchovného hľadiska.

Byla taková tma, že mohla cítit a slyšet jiné lidi, ale neviděla nikoho. "Dnes v noci na nebi určitě nejsou žádné hvězdy," pomyslela si sestra Benedikta, snažíc se spatřit alespoň trochu světla. "Drahý bože, píše se rok 1942!"

Protest, tak ako ho chápeme dnes, je kritikou, spochybením,odmietnutím globálnej situácie, ktorá sa nám chce vnútiť ako jediná a nemenná.Usiluje sa o zrušnie zaužívaných právnych pomerov či situácií, ktoré sú považované za zlé, aby sa namiesto nich nastolil lepší a pravdivejší poriadok, ktorý by bol vo väčšom súlade s človekom a jeho slobodou.

Slunce na obloze jasně svítilo a spousta polního kvítí sklánělo své květy před jeho paprsky. Najednou se nečekaně zablesklo. Děti se podívaly jedno na druhé. Rychle se rozběhly a doufaly, že se domů dostanou ještě před bouřkou.

Martini sa priznáva, že neraz premýšľal, "že by bolo zaujímavé urobiť duchovné cvičenia a zamýšlať sa spoločne s Pavlom nad jeho apoštolátom a zhodnotiť ho pohľadom, akým ho on zhodnotil v posledných chvíľach svojho pozemského života". Takto vznikla téma duchovných cvičení, ktorých výsledkom je aj táto kniha.

Témov tejto knihy je základná koncepcia - teológia praxe duchovnej služby. Nejde len o otázku, čo má Cirkev robiť v konkrétnych podmienkach súčastnosti, ale aj o to, čo je jej prvotnou úlohou, odhliadnuc od premenlivosti situácie, vzhľadom na jej vlastné, teologicky reflektované sebachápanie.

V najnovšej knihe zakladateľ komunity v Taizé sústreďuje veľké témy svojich úvah, rozprávaní a osobných udalostí, ale aj stretnutí, ktoré ho nejakým spôsobom vnútorne zasiahli.

Kniha je vzácnym a pozoruhodným dielom - a to tak svojím obsahom, svojím filozofickým posolstvom, ako aj svojou formou. Autor nám s pozoruhodnou presvedčivosťou predkladá plody svojej dlhoročnej služby chorým. Kiež mnoho čitateľov tejto vzácnej knihy nájde v nej silu k nádeji a kľúč na zvládnutie svojich vlastných trápení!

Slovo "Dvanásti" sa v Markovom evajeliu objavuje veľmi často, v pravidelných intervaloch, v siedmich rozličných kontextoch, takmer v každej druhej kapitole. Evanjelista opisuje cestu učeníka, postupne prichádzajúceho k poznaniu Boha, ktorá je akoby lemovaná prítomnosťou Dvanástich. Od okamihu ich povolania až po ich rozpŕchnutie sa v hodine skúšky a Judášovu zradu sa na ich prítomnosť kladie dôraz v každej dôležitej časti evanjelia. Dvanásti apoštoli sprevádzajú Ježiša od prvej udalosti jeho verejného účinkovania až po odsúdenie.