Serafín strana 3 z 8

Páter Timothy Radcliff bol v rokoch 1992 - 2001 generálnym predstaveným rehole dominikánov. Ako profesor Nového zákona a zároveň ako kňaz, ktorý mnohých sprevádzal na duchovnej ceste sa pokúša poukázať na prepojenie medzi Ježišovou Poslednou večerou a sexualitou človeka. Na prvý pohľad sa to môže zdať zvláštne, ale pri hlbšom skúmaní zistíme, že majú môžu byť veľmi blízke, veď ústredné slová poslednej večere sú: "Toto je moje telo, obetované za vás". Eucharistia, ako aj sexuálny akt manželov je centralizovaná na darovanie tela. Zvlášť v dnešnej dobe sa súčasnému kresťanovi núka myšlienka pochopiť jedno vo svetle druhého. My pochopíme Eucharistiu vo svetle sexuality a sexualitu vo svetle Eucharistie.

Duchovný svet svätého Františka a jeho nasledovníkov je súčasťou vzácneho pokladu Cirkvi a je základom františkánskej spirituality. Jej význam a aktuálnosť pre náš život je umocnená aj novým pápežom Františkom, ktorý voľbou mena, ale ešte viac postojmi a životom, potvrdzuje veľkosť tejto duchovnej cesty. Modlitebník, s názvom Františkovou cestou k Bohu, chce pozvať vykročiť na cestu františkánstva a prežiť na nej hlbokú a radostnú skúsenosť s Bohom. Františkove modlitby sa zrodili z jeho úprimného hľadania Božej vôle, z vytrvalosti v jeho živote s Bohom a z radosti z Boha a jeho lásky voči nám ľuďom i všetkému stvorenstvu. Týmto je charakteristická aj celá františkánska spiritualita. Preto i tento modlitebník môže prispieť k obohateniu duchovného života všetkých ľudí dobrej vôle.

V tomto diele autor predstavuje náuku o duchovnom živote v jeho jednotlivých etapách. Kniha je písaná prístupnou formou a preto ju môžu využívať nielen osoby zbehlé v teológii, ale každý, kto má záujem o spoznávanie pravidiel rozvoja duchovného života.

Po Dychu života prináša vydavateľstvo Serafín ďalšiu zaujímavú knihu Amedea Cenciniho o kňazskej a rehoľnej formácii: Strom života. Autor sa v nej pokúša zadefinovať formačný model, na ktorom možno vybudovať projekt trvalej formácie. V predchádzajúcej knihe pisateľ hovorí, že trvalá formácia je ochota mysle a srdca dať sa formovať životom počas celého života. Kniha Strom života predkladá integračný model, ktorý má schopnosť vyvolať vo formovanom človekovi práve takúto túžbu a schopnosť. Rodí sa z minulosti a z konštatovania a presvedčenia, že už samotný život, vlastná minulosť má formačnú funkciu a že Boh Otec pokračoval vo svojej stvoriteľskej činnosti aj pri stvárňovaní každého človeka prostredníctvom udalostí jeho života. Neexistuje situácia, ktorá by mohla predstavovať prekážku pre Božiu tvorivú a výchovnú činnosť. Aby bolo možné zrealizovať proces integrácie vlastnej minulosti a celého života, je potrebné venovať v priebehu počiatočnej formácie zvláštnu pedagogickú pozornosť pamäti. Práve práca s „pamäťou“ je nosným pilierom integračného modelu. Autor zároveň predkladá praktické cvičenia ako rozvíjať túto schopnosť, aby bola odrazom viery a Veľkonočného tajomstva v našom živote. A prečo práve Strom života? Kríž, vytesaný z dreva stromu Edenu, ako hovoria cirkevní otcovia, je „stromom života“. Celé dejiny spásy sa uskutočňujú medzi dvoma stromami: zakázaným stromom a stromom života. Amedeo Cencini zdôrazňuje, že na ceste duchovného dozrievania je dôležitý vzťah obidvoch stromov. Ak dokážeme integrovať naše zlo, stane sa súčasťou tajomstva, ktoré ho prekoná a postupne premení na lásku, odpustenie, hojný a plodný život, na pokornú a štedrú službu...; a na to je potrebná práve „pamäť viery“.

Richard Rohr, františkánsky kňaz, známy autor viacerých kníh z oblasti duchovného života, kontemplatívnej modlitby a mužskej spirituality, sa v knihe Veci skryté zamýšľa nad rôznymi témami z pohľadu Svätého písma. V desiatich kapitolách originálnym spôsobom rozvíja tému Božieho zjavenia a ľudského poznania. Nejde o teóriu. „Táto obdivuhodná zbierka kníh a listov nazvaná Biblia má za úlohu priviesť do úžasu! Jej úlohou je božská premena, nie vybudovanie intelektuálneho povedomia či pohladenie nášho „malého ega“. Rohr zostáva v knihe verný tomuto presvedčeniu. Jeho riadky vyvolávajú otázky a provokujú. Ak sa rozhodnete čítať túto knihu, akiste budete konfrontovaní s Kristovým posolstvom a možno niektorí aj s novým pohľadom na kresťanstvo. Stretnete sa s veľkými témami ako: spiritualita vtelenia, modlitba, milosť, tajomstvo kríža, odpustenie, tajomstvo dobra a zla, Mária, a Kristus ako jediná správna Cesta. Na záver malý odkaz autora: „Ak je zmŕtvychvstalý Ježiš konečným zjavením prirodzenosti Božieho srdca, potom odrazu zistíme, že žijeme v bezpečnom a nádhernom svete. Nie Boh sa však zmenil alebo že by bol hebrejský Boh iný ako Boh Ježiša, to my rastieme, keď prechádzame týmito textami a prehlbujeme svoju skúsenosť. Boh sa nemení, ale to my potrebujeme dlhý čas premien, kým budeme pripravení na stretnutie s takýmto Bohom. Zostaňte verní textu a svojmu vnútornému životu s Bohom a vaša kapacita pre Boha sa zväčší a prehĺbi.“

Jeden malý chlapec raz údajne utrúsil poznámku: "Ľudia sú slová, ktorými Boh rozpráva svoj príbeh." Táto poznámka je hlavnou myšlienkou a námetom tejto knihy, ktorá hovorí o ľudskom živote a o vzťahu k Bohu, ktorý sa nadovšetko zjavil v Ježišovi z Nazareta, ktorého kresťanské cirkvi vyznávajú ako Krista, pričom si čoraz väčšmi uvedomujú, že žijú uprostred ostatných náboženstiev v sekularizovanom svete. V Biblii je človek Božím miestodržiteľom tu na zemi. Má konať v prospech spásy ľudí, v prospech prírody i dejín sveta. No i napriek tomu, že človek v tejto svojej úlohe zjavne častejšie zlyhal než uspel, stále sa otvára priestor pre skutočnú ľudskú etiku, ktorá určuje náš postoj k svetu i k prírode. Výzva Božieho pozvania znie: "Poď, človeče môj milý, nie si tu sám!" (Edward Schillebeeckx).

Prečo je Lukášovo evanjelium obzvlášť vhodné na objasnenie postavy hlásateľa evanjelia? Práve Lukáš cítil potrebu pokračovať Skutkami apoštolov a tak poskytnúť príklady evanjelizácie a pokračovať v diele evanjelia - v ktorom sa obzvlášť ukazuje Ježišova evanjelizačná sila a jeho výchova hlásateľov evanjelia -, totiž spisom, v ktorom chcel predložiť konkrétne príklady evanjelizácie v prvotnej Cirkvi. Preto je Lukášovo evanjelium najvhodnejšie na zhliadnutie vlastnej evanjelizačnej činnosti. Ako príklad tu môžeme pripomenúť, že iba Lukáš spomína tých slávnych sedemdesiat alebo sedemdesiatdva učeníkov. To sú presne tí putujúci evanjelisti, ktorých hlavnou úlohou bolo vydať sa na cestu, niesť Slovo a ktorí tak celkom isto nerobili iba za Ježišovho života, ale ďalej pokračovali v tejto aktivite aj neskôr.

Marián Gavenda v roku 1988 emigroval do Talianska. Kňazskú formáciu dostal v Pápežskom kolégiu Nepomucenum, prvý cyklus filozofie a teológie absolvoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Spolupracoval s vydavateľstvom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a so slovenskou sekiou Vatikánskeho rozhlasu. Po návrate na Slovensko pôsobil ako kaplán v Bratislave a Leviciach. V roku 2001 mu Ján Pavol II. udelil titul pápežský prelát.

Prečo je Lukášovo evanjelium obzvlášť vhodné na objasnenie postavy hlásateľa evanjelia? Práve Lukáš cítil potrebu pokračovať Skutkami apoštolov a tak poskytnúť príklady evanjelizácie a pokračovať v diele evanjelia - v ktorom sa obzvlášť ukazuje Ježišova evanjelizačná sila a jeho výchova hlásateľov evanjelia -, totiž spisom, v ktorom chcel predložiť konkrétne príklady evanjelizácie v prvotnej Cirkvi. Preto je Lukášovo evanjelium najvhodnejšie na zhliadnutie vlastnej evanjelizačnej činnosti. Ako príklad tu môžeme pripomenúť, že iba Lukáš spomína tých slávnych sedemdesiat alebo sedemdesiatdva učeníkov. To sú presne tí putujúci evanjelisti, ktorých hlavnou úlohou bolo vydať sa na cestu, niesť Slovo a ktorí tak celkom isto nerobili iba za Ježišovho života, ale ďalej pokračovali v tejto aktivite aj neskôr.

Izaiáš hovoril: Bolo to jednej noci v chráme. Videl som zrakom srdca a počul sluchom vnútra. Bolo to ako mäkké svetlo, rozlievajúce sa za svitania a zároveň ako mocný požiar slnečných lúčov. Ako mĺkvy šelest vánku a zároveň ako hrmenie búrky! Zatváral som oči, aby som nevidel to svetlo, ktoré som každou čiastočkou tela cítil horieť okolo seba. Ucítil som blízkosť kohosi, akoby sa ktosi dotkol žeravým uhlíkom mojich perí. Pocítil som prenikavú bolesť a hneď po nej slasť a oslobodenie. A keď som otvoril oči, chrám bol zahalený do šera a horeli už iba svetlá na svietniku a blkotali už len uhlíky na kadidlovom oltári. Odvtedy nosím v sebe akúsi páľavu, z ktorej prýštia slová, ktoré som hovoril vám i všetkým ostatným...

Marián Gavenda v roku 1988 emigroval do Talianska. Kňazskú formáciu dostal v Pápežskom kolégiu Nepomucenum, prvý cyklus filozofie a teológie absolvoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Spolupracoval s vydavateľstvom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a so slovenskou sekiou Vatikánskeho rozhlasu. Po návrate na Slovensko pôsobil ako kaplán v Bratislave a Leviciach. V roku 2001 mu Ján Pavol II. udelil titul pápežský prelát.

Táto knižka nechce byť štúdiou historického obdobia, časovej postupnosti, alebo biografických prameňov, ktoré sa týkajú Františka z Assisi. to nové, o čo sa pokúša, je interpretácia zmyslu jeho duchovného dobrodružstva. Tento svätec z Assisi bol p redovšetkým človekom, ktorý opätovne predložil svetu očarujúcu hypotézu skutočného kresťanského života. podľa autora prv než by sme Františka z Assisi považovali za zakladateľa rehoľníckych rádov, mali by sme ho vnímať ako priekopníka nového spôsobu kresťanského života vnútri Cirkvi. Preto je potrebné vyslobodiť ho zo závezu spirituality, ktorá sa považuje za vlastníctvo františkánov, a prinavrátiť ho Cirvi ako človeka, ktorý v ohlasovaní evanjelia otvoril rovnakú cestu pre všetkých kresťanov.

Autor je od roku 1970 knězem františkánského řádu v Novém Meiku v USA. V této knize nabízí své názory a svůj pohled na náboženství, mužskou spiritualitu, duchovní život, motlitbu i používání eneagramu v duchovním vedení.

Známy juhoafrický arcibiskup episkopálnej cirkvi Desmond Tutu podáva náčrt africkej spirituality a ponúka výber afrických modlitieb od počiatkov kresťanstva až po súčasnosť.

Známy juhoafrický arcibiskup episkopálnej cirkvi Desmond Tutu podáva náčrt africkej spirituality a ponúka výber afrických modlitieb od počiatkov kresťanstva až po súčasnosť.

Cantalamessa nám v tejto knihe predkladá komentáre k čítaniam o Pánovom utrpení, prednesené v Bazilike svätého Petra za prítomnosti pápeža počas veľkopiatkovej liturgie v rokoch 1985-1995.