Serafín strana 4 z 7

Na ceste medzi Benátkami a Veronou pozoroval brat Vincent spoločníka, aby mu mohol v potrebnej chvíli povedať slovko, ktoré by ho vytrhlo z vyčerpávajúcich myšlienok. V tomto prípade však mal dôvod na zádumčivosť. Blížili sa totiž k prahu učencov a štúdií. Aj starý žiak Giovanniho di Buccio vedel, aký ťažký oriešok je kázať učeným ľuďom. Brat Vincent pripomenul Bernardínovi, že do Verony ide kázať v mene "toho, od ktorého, pochádza aj veda".

V spomienkach z mojej mladosti zostal deň porciunkulových odpustkov dňom modlitby, dňom silného vnútorného prežívania, keď sme prijímali sviatosti v atmosfére osobnej sústredenosti. Na námestí naproti nášmu farskému kostolu vládlo výnimočne slávnostné ticho. Ludia nepretržite vchádzali do kostola a vychádzali z neho. Bolo cítiť, že kresťastvo je milosť, ktorej sa možno otvoriť v modlitbe. (Joseph Ratzinger)

Táto kniha nie je odpoveďou, ale sprievodcom pre tých, ktorí sú v temnote. Je o tom, že život pokračuje ďalej aj napriek temnote, o prežití a využití temných období života na rast. V tom, čo hovorím, nie je nič nové. Pokúsim sa vysloviť nie odpoveď, ale riešenie, ktoré sa nachádza v evanjeliu a v životoch veľkých svätcov, hrdinov a hrdiniek, v životoch obyčajných statočných ľudí, ktorých všetci poznáme. Pre tých, čo zápasia s tajomstvom zla, bolo napísaných už mnoho sprievodcov. Je to téma väčšiny veľkých literárnych diel. V každej generácii sa však táto otázka opäť vracia, každý vek má svoje vlastné temné pozadie, na ktorom sa odohráva boj, k zmyslu ktorého sa treba dopracovať. V každej dobe sa muži, ženy i deti pýtajú nielen: "Prečo?", ale aj: "Ako to urobiť, aby som povstal z temnoty?" O autorovi

U Angely z Foligna je vždy na prvom mieste láska k chudobe. Pripája sa k nej láska k pokore a ako tretia láska k sebazáporu, k duchu pokánia. Vystupujú však u nej aj iné črty, ktorými sa vymyká z radu zvyčajnej františkánskej duchovnosti. Je to napríklad prekvapujúca ozvena Dionýzových slov o "temnote Boha" (tenebra Dei). S určitou nepoznateľnosťou Boha je spojená jeho "nevýslovnosť" (ineffabilitas). Celkom osobná črta Angelinej mystiky spočíva i v tom, že mimoriadne jasne podčiarkuje pravdu o "mnohotvárnej Božej milosti". Angele sa neustále tlačia na jazyk slová ako "nevýslovné", "nevypovedateľné", "nadprirodzenosť", pretože keď človek vstúpi do priameho kontaktu s Bohom, poznáva také skutočnosti, až sa mu zatajuje dych a jazyk zostáva nemý.

Skutočným majstrom je totiž ten, koho múdrosť má svoje korene v skúsenosti biedy, vo vedomí tradégie. Takýto učiteľ naozaj poučí. Nie však vtedy, keď hlása poučky a núti ich memorovať, ale keď dáva otázky a čaká, až sám opýtaný nájde v sebe odpoveď. Skutočným poučením je otázka.

V tomto diele autor predstavuje náuku o duchovnom živote v jeho jednotlivých etapách. Kniha je písaná prístupnou formou a preto ju môžu využívať nielen osoby zbehlé v teológii, ale každý, kto má záujem o spoznávanie pravidiel rozvoja duchovného života.

"Dlhé hodiny samoty pri pasúcom sa stáde a dlhé rozhovory s Jetrom, neraz hlboko do noci, pod nebom plným hviezd, umožnili Mojžišovi hĺbať nad tajomstvami, ktoré mu zaplavili srdce tam v One a ktoré s ním zdieľal Neferptah.Často myslel na neho, vybavoval si jeho obraz, obraz živého človeka i obraz slávnostnej meravosti, aký mu dal na svojom reliéfe Besalel. Hovorieval s Jetrom o slnku - božstve faraóna Achnatona, o slnku - božstve všetkých národov, o slnku menom Jajaš alebo Jahu, ktoré uctievali Madiánčania a ktorého hlavným kňazom bol Jetro. A z pološera sa stále jasnejšie vynáral obraz Boha, ktorý je jednotou v jednotnom svete, vytrhnutom z chaosu. To boli chvíle, ktoré miloval a pre ktoré sa oplatilo žiť v ústraní, ďaleko od dobiedzajúcich ľudí..."

Ďalšia knižka poľského biblistu podáva úvod do Evanjelií Marka, Matúša a Lukáša, oboznamuje s ich vznikom, s metódami skúmania, porovnáva tieto synoptické evanjeliá a podáva aj niekoľko exegeticko-teologických komentárov k vybraným textom. Knižka môže byť praktickou pomôckou pre štúdium prvých troch evanjelií. Prof. Hugolin Langkammer (1930) sa venuje exegéze a biblickej teológii. V roku 1946 vstúpil do rehole františkánov a roku 1955 bol vysvätený za kňaza. Študoval vo Vroclave a v Kłodzku (1949 - 1955) a potom v Lubline na Katolíckej univerzite (1955 - 1961), kde získal doktorát teológie. V rokoch 1963 - 1966 študoval biblistiku a orientalistiku na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Roku 1967 nastúpil na Katedru Nového zákona na Katolíckej univerzite v Lubline. Prednášal aj na Pápežskej teologickej fakulte vo Vroclave a na Teologickej fakulte Univerzity Opolského, kde bol vedúcim Katedry biblickej homiletiky. Vo vydavateľstve Serafín vyšli jeho knihy Nový zákon o Ježišovom umučení a smrti, kde podrobne analyzuje a vykladá novozákonné texty o utrpení a smrti Ježiša Krista, a Stručný úvod do kníh Starého zákona.

"Nový zákon nepozná pojem etiky, zdôrazňuje však úlohu premýšľať nad životom a ukázať, ako má vyzerať patričné konanie... Všetky novozákonné spisy sa vzťahujú na určitú situáciu ranokresťanského spoločensztva a nie sú teda systematickou rozpravou o etike, ktorá by sa venovala určitým témam na spôsob traktátu. Etické ponaučenie z nich vyplýva ako konkrétna výzva." (Eduard Lohse) Autor predkladá náčrt novozákonnej etiky v historickom poradí. Začína Ježišovým ohlasovaním, resp. kerygmou raného kresťanstva,potom sa venuje veľkým teologickým svedkom Nového zákona - Pavlovi, synoptickým evanjeliám a jánovským spisom. Napokon sa venuje tzv. neskorým spisom - deuteropavlovským a katolíckym listom a Apokalypse.

Na smrť sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi: jeden spôsob je sapienciálny, ktorá má Biblia spoločný s ostatnými odbormi ako filozofia, náboženstvá, poézia, a druhý spôsob je mysteriózny alebo veľkonočný, ktorý sa vyskytuje jedine v kresťanstve. V prvom spôsobe je smrť pedagógom, v druhom je smrť mystagógom v tom zmysle, že uvádza do tajomstva a ona sama je súčasťou kresťanského tajomstva.

Kniha o cestě k Bohu, o cestě z osobního pekla hříchu a odcizení se, o cestě směřující k ráji. Kniha pro každého, kdo ví něco o nevyhnutelné potřebě, o nepokoji, a kdo touží najít neutuchající lásku boží.

"Hučí siréna! Všichni dolů do krytu … a modlete se!" Otec Maxmilián však zůstal klidný a odvážný, i když se pod ním otřásala země a obloha planula ohněm. Psalo se 1. září 1939 …

V tomto diele autor predstavuje náuku o duchovnom živote v jeho jednotlivých etapách. Kniha je písaná prístupnou formou a preto ju môžu využívať nielen osoby zbehlé v teológii, ale každý, kto má záujem o spoznávanie pravidiel rozvoja duchovného života.