Serafín strana 6 z 7

Kniha obsahuje tri spisy sv. Patrika z 5. st.: Vyznanie, List Korotikovym vojakom, Hymnus Lorika

Ženy sú už po stáročia, no v dnešnej dobe ešte viac než kedykoľvek predtým, trénované na vzájomnú rivalitu s cieľom „ulovenia“ muža. Preto je aj dnes rivalita medzi ženami natoľko intenzívna, že si takmer ani nedokážeme predstaviť solidaritu a hlboké priateľstvo medzi nevestou a svokrou! V najlepšom prípade - ak ich vzťah funguje - možno hovoriť o zakopanej vojnovej sekere, o vzájomnej úcte alebo o dvoch svetoch, ktoré sa len veľmi zľahka vzájomne dotýkajú či prelínajú. Dokonca aj vo vzťahu medzi priateľkami často ide len o provizórne puto, ktoré sa vytratí v tom okamihu, keď sa na obzore zjaví nejaký muž. Starozákonný príbeh Noemy, prastarej mamy kráľa Dávida, však potvrdzuje, že to môže byť inak: aj najkomlikovanejší vzťah svokry a nevesty je plný vzájomnej úcty a dobroprajnosti.

Na nasledujúcich stránkach nájdeme skupiny modlitieb, usporiadaných spravidla podľa princípov klasickej teológie. Obraciame sa v nich v prvom rade na Boha, Pannu Máriu, ďalej na anjelov, svätých a nakoniec na duše v očistci, ktorých účinný príhovor nie je zanedbateľný. Autor sa neuspokojuje s praktickou a pestrou antropológiou hlavných modlitieb a pobožností ľudí v ťažkých, či beznádejných situáciách, ktorá obsahuje žalmy, modlitby k svätej Rite, či svätcom dňa, pokúša sa tieto modlitby aj trochu osviežiť a zreteľnejšie ich spojiť s evanjeliom a tradíciou Cirkvi.

Kniha je vzácnym a pozoruhodným dielom - a to tak svojím obsahom, svojím filozofickým posolstvom, ako aj svojou formou. Autor nám s pozoruhodnou presvedčivosťou predkladá plody svojej dlhoročnej služby chorým. Kiež mnoho čitateľov tejto vzácnej knihy nájde v nej silu k nádeji a kľúč na zvládnutie svojich vlastných trápení!

Spojenie európskej túžby dobývať a misionárskej horlivosti, úplnej dôvery v evanjelium a oddanosti kráľovi malo tragické dôsledky: deštrukciu celej pôvodnej kultúry a životov približne sedemdesiatich miliónov Indiánov, ktorí sa stali najväčšími obeťami kolonizátorských dejín. A navyše takmer desať miliónov afrických otrokov bolo použitých ako ľudské zdroje na doplnenie kolonizačných plánov. Úcta k ich údelu nás dnes zaväzuje prehodnotiť ich dejiny z pohľadu obetí. (Andreas Müller, Františkánske misijné centrum, Bonn) Kolumbus podpisoval svoje listy latinskou formou: "Christum ferens". Z obsahu jeho listov a palubného denníka sa dá ľahko dosvedčiť, že svoje meno chápal tak trochu programovo. To je evidentné aj zo španielskej verzie jeho mena: Cristobal Colón, t. j. "prinášajúci Krista" a "kolonizátor". Jeho palubný denník podáva dôkaz dvojznačnosti, ktorú Kolumbus prijal, keď sa usiloval evanjelizovať a zároveň kolonizovať. Dňa 12. októbra 1492, v deň svojho príchodu do Ameriky, opísal mierumilovnosť a dobrotu Indiánov a privlastnil si ostrov, kde sa vylodil. Hneď na druhý deň po jeho príchode do Nového sveta sa stali evidentnejšími jeho ekonomické záujmy, keď u niektorých Indiánov zbadal v nosoch zlaté krúžky. Otázka dostupnosti zlata a miesta, kde ho hľadať, sa stala každodennou pesničkou jeho palubného denníka. (Horst von der Bey) Na prvom mieste si musíme osvojiť uhol pohľadu obetí. To je otázka spravodlivosti. Americkí Indiáni a Afroameričania neboli nikdy vypočutí. Európska kultúra a cirkvi viedli päť storočí monológ. Teraz je čas vypočuť "druhú stranu" dobytia. Teraz musia dostať šancu hovoriť ľudia, ktorí stáli na plážach, tí, čo hľadeli na cudzie bytosti prichádzajúce na lodiach. (Leonardo Boff)

V najnovšej knihe zakladateľ komunity v Taizé sústreďuje veľké témy svojich úvah, rozprávaní a osobných udalostí, ale aj stretnutí, ktoré ho nejakým spôsobom vnútorne zasiahli.

Ďalšia knižka poľského biblistu podáva úvod do Evanjelií Marka, Matúša a Lukáša, oboznamuje s ich vznikom, s metódami skúmania, porovnáva tieto synoptické evanjeliá a podáva aj niekoľko exegeticko-teologických komentárov k vybraným textom. Knižka môže byť praktickou pomôckou pre štúdium prvých troch evanjelií. Prof. Hugolin Langkammer (1930) sa venuje exegéze a biblickej teológii. V roku 1946 vstúpil do rehole františkánov a roku 1955 bol vysvätený za kňaza. Študoval vo Vroclave a v Kłodzku (1949 - 1955) a potom v Lubline na Katolíckej univerzite (1955 - 1961), kde získal doktorát teológie. V rokoch 1963 - 1966 študoval biblistiku a orientalistiku na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Roku 1967 nastúpil na Katedru Nového zákona na Katolíckej univerzite v Lubline. Prednášal aj na Pápežskej teologickej fakulte vo Vroclave a na Teologickej fakulte Univerzity Opolského, kde bol vedúcim Katedry biblickej homiletiky. Vo vydavateľstve Serafín vyšli jeho knihy Nový zákon o Ježišovom umučení a smrti, kde podrobne analyzuje a vykladá novozákonné texty o utrpení a smrti Ježiša Krista, a Stručný úvod do kníh Starého zákona.

Na ceste medzi Benátkami a Veronou pozoroval brat Vincent spoločníka, aby mu mohol v potrebnej chvíli povedať slovko, ktoré by ho vytrhlo z vyčerpávajúcich myšlienok. V tomto prípade však mal dôvod na zádumčivosť. Blížili sa totiž k prahu učencov a štúdií. Aj starý žiak Giovanniho di Buccio vedel, aký ťažký oriešok je kázať učeným ľuďom. Brat Vincent pripomenul Bernardínovi, že do Verony ide kázať v mene "toho, od ktorého, pochádza aj veda".