Serafín

Tento malý prostriedok je ponukou jednoduchých spôsobov, natoľko jednoduchých, že ten, kto ho ma v rukách, by sa mohol spýtať: Bude to fungovať? To je všetko? Je možné, že by to bolo až také jednoduché? Trochu podobne, ako keď sa nešťastník Náman, mocný sýrsky muž, ktorému bolo povedané, že ak sa chce uzdraviť z malomocenstva, má sa sedem ráz ponoriť do riečky Jordán. Keď prišiel do Izraela, bol ochotný počúvať a prijať rady dôkladne vypracovaných kultových praktík, ale urazený sa vysmial ponuke proroka Elizea. A predsa bol uzdravený z malomocenstva po tom, čo sa uzdravil z nedôvery, z neviery, a to v tej chvíli, keď sa ponoril do vôd (2 Kr 5,1-14). Je teda aj mojou radou, aby ste sa ponorili do uzdravujúcich vôd týchto stránok. Praktická kniha, ktorá pracuje na dvoj koľaj i múdrosti neba i zeme, ukazuje kroky po ceste, ktorá sa síce rozvíja na zemi, ale v uzmierenej láske dvojice vydáva vôňu večnosti.

Kvietky sú záhradou, ktorú treba objaviť. V tejto knihe nájdeš najkrajšie dobrodružstvá sv. Františka a jeho spoločníkov, príbehy o priateľstve a rozprávania o kamarátoch zvieratkách.

Don Fabio Rosini bol v roku 1991 vysvätený za kňaza Rímskej diecézy a v súčasnosti je poverený riadením Služby pre povolania Rímskej diecézy. Pred vstupom do seminára bol hudobníkom a licenciát získal na Pápežskom biblickom inštitúte. Vedený Božou prozreteľnosťou v spolupráci s mladými a pre mladých začal organizovať od roku 1993 program Dekalóg a následne aj Sedem znamení v Jánovom evanjeliu, ktoré sa rozšírili po celom Taliansku a aj v zahraničí. V spolupráci s manželskými pármi a kňazmi pripravil don Fabio viaceré kurzy kresťanskej výchovy, zamerané na rozlišovanie povolania a prípravu snúbencov na manželstvo. Vo Vatikánskom rozhlase pravidelne zverejňuje zamyslenia k nedeľným evanjeliám a na Pápežskej univerzite Santa Croce prednáša kurz Komunikatívna moc Biblie. V slovenčine bola v roku 2018 od tohoto autora publikovaná kniha Iba láska má moc tvoriť.

Je to denník pátra Ibrahima, františkána a farára druhého najväčšieho mesta v Sýrii -Aleppo, v ktorom pred tým, než začala vojna, žili štyri milióny obyvateľov a v ktorom dlhé roky dochádzalo k stretom medzi oficiálnou sýrskou armádou a ozbrojenými skupinami džihádistických milicionárov. Kostol pátra Ibrahima sa nachádzal šesťdesiat metrov od milicionárov, ktorí hádzali rakety a plynové bomby aj na kostol. Napriek tomu, bola - a je dodnes - miestom istoty pre tisíce rodín. Vojna ešte neskončila. A určite, ani nevyhrala. IBRAHIM ALSABAGH Narodil sa v Damasku, v Sýrii, v roku 1971; večné sľuby zložil v roku 2003 a nasledujúci rok prijal kňazskú vysviacku.Vyštudoval dogmatickú teológiu na Katolíckej univerzite v Kaslik, v Libanone a na univerzite Antonianum v Ríme. Od roku 2014 je farárom a biskupským vikárom v Aleppe.

Hlavnou myšlienkou tejto novény je obraz Panny Márie, Matky Cirkvi, a teda aj našej Matky, ktorá nielenže odstránila tŕne z hlavy svojho Syna, ale je taktiež ochotná odstrániť aj naše tŕne, nielen fyzické, ale aj vnútorné, duchovné. Naše stále sa opakujúce hriechy, ako bolestivé tŕne, nám totiž prekážajú dosiahnuť radosť a slobodu Božích detí.

"My, kresťania západnej Európy, čítame evanjelium, ako by sme nemapli peniaze a používame peniaze tak, akoby sme nepoznali z evanjelia vôbec nič." Musíme pripustiť, že ako cirkvi sme zaradili evanjelium, zabudli sme na radikálnosť Ježiovho učenia: na slová "alebo Boh, alebo mamona" ale prikázanie bohatému: "Choď, predaj všetko čo máš a rozdaj chudobným". V historickom kontexte, akým je ten náš, kde sa z mamony stal boh, ho cirkvi ako dedičky silného Ježišovho slova musia začať ohlasovať bez strachu a bez prikrášľovania tak uprostred liturgických zhromaždení, ako aj na verejných námestiach.

,,Vieš, čo ma zachránilo? Almužny, ktoré som dával, hojná pomoc, ktorú som poskytol mnohým a mnohým núdznym ľuďom. Mal som dobré srdce a to bola moja záchrana. Mnohí z týchto statočných ľudí, ktorým som pomáhal, sa modlili a modlili sa aj za mňa, hoci nevedeli, kto im pomohol: lebo všetko som to robil tajne, anonymne. Ako vidíš, nikdy nikoho neslobodno odsudzovať, zdanie vždy klame. Chceš sa modliť za mňa, chceš poprosiť moje deti, aby sa za mňa modlili? To oslávi Pána a urýchli moje vyslobodenie." PRVÁ ČASŤ MAŤ SRDCE DIEŤAŤA Ó Láska, čo sa dá o tebe povedať? Kto ťa zakúša, nechápe ťa, kto ťa chce pochopiť, nemôže Ó oheň lásky, čo robíš v tomto človeku? Očisťuješ ho tak, ako oheň čistí zlato, a potom ho odvádzaš do vlasti, k tomu cieľu, pre ktorý si ho stvoril. Svätá Katarína Janovská, Traktát o očistci, Rozhovor III DRUHÁ ČASŤ BLAHOSLAVENÍ ČISTÉHO SRDCA, LEBO ONI UVIDIA BOHA Za lásku sa platí iba láskou. Svätý Ján z Kríža TRETIA ČASŤ BOL SOM VO VÄZENÍ A NAVŠTÍVILI STE MA Teraz trpím v noci za duše očistci a vo dne za obrátenie hriešnikov (...) Modlitba za vyslobodenie z očistca je po modlitbe za obrátenie hriešnikov Bohu najpríjemnejšia. Svätý farár z Arsu

"A tak som prišiel na druhý dôvod pre moje meno. František z Assisi nám hovorí: pracujte na budovaní pokoja! Ale neexistuje skutočný pokoj bez pravdy! Nemôže byť skutočný pokoj tam, kde je každý mierou sebe samému, ak sa každý môže dovolávať stále a len svojho práva, bez toho, aby sa staral súčasne o dobro druhých, všetkých, počnúc prírodou, ktorá spája všetkých ľudí na tejto zemi." Pápež František 23. marca 2013

Jeden z najvýznamnejších teológov súčasnosti vysvetľuje, prečo je potrebné znovu premyslieť dogmy a ich obsah podávať zrozumiteľne dnešnému človeku, a predkladá historický vývoj teologického prístupu k náuke o skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii a podáva nový, aktualizačný výklad tejto náuky.

Autor je od roku 1970 knězem františkánského řádu v Novém Meiku v USA. V této knize nabízí své názory a svůj pohled na náboženství, mužskou spiritualitu, duchovní život, motlitbu i používání eneagramu v duchovním vedení.

Autor je od roku 1970 knězem františkánského řádu v Novém Meiku v USA. V této knize nabízí své názory a svůj pohled na náboženství, mužskou spiritualitu, duchovní život, motlitbu i používání eneagramu v duchovním vedení.

Jean Vanier v knihe Hľadanie pokoja uvažuje o nedávnych svetových udalostiach a rozpráva zdroje konfliktu a strachu vo vnútri človeka, medzi jednotlivcami, spoločenstvami, spoločnosťami i národmi. Zastáva názor, že pokoj nie je len výsledkom politiky tej-ktorej vlády, armády alebo diplomatov, ale je úlohou každého jedného z nás. Všetci sa môžeme stať tvorcami pokoja

František Xaver Šalda (1867 – 1937) po zanechaní štúdia práva vyštudoval fi lozofi u a prednášal románske literatúry na Karlovej univerzite v Prahe. Pôsobil aj ako literárny kritik, spisovateľ a novinár. Publikoval vo viacerých časopisoch, v ktorých sa venoval otázkam literatúry, umenia, kultúry a politiky. Bol spoluautorom Manifestu Českej moderny (1895) a považuje sa za zakladateľa českej modernej kritiky. Od roku 1925 vydával časopis Tvorba a v rokoch 1928 – 1937 Šaldův zápisník, kde publikoval svoje umeleckokritické eseje. Medzi jeho najznámejšie diela patria Boje o zítřek (prvé vydanie r. 1905) a Duše a dílo (1913).

Dielo Pietra Messu vzniklo na základe jeho dizertačnej práce. Originálnej a špecifickej časti výskumu predchádzajú dve rozsiahle kapitoly: prvá z nich sa týka „otcov“ stredoveku a prezentuje a analyzuje pestrosť a bohatstvo ich odkazov, ďalšia je o „otcoch“ v reformných hnutiach XI. a XII. storočia. Na základe analýzy Františkových spisov a ich porovnávania s textami cirkevných otcov potom dokazuje, že vo Františkových spisoch nachádzame stopy patristickej literatúry (obsiahnutej v tzv. Inocentovom ordináriu, ktoré František používal) a že aj samotný biblický spôsob jeho vyjadrovania vykazuje jasný vplyv spisov cirkevných otcov.

Kresťanská politika musí odpovedať na to, čím v dnešnom svete ľudia žijú. Pred desiatimi rokmi bolo u nás potrebné ešte bojovať o stabilný slobodný politický režim. V programovej eseji, ktorú som v tom čase napísal, som sa pokúsil o reflexiu vtedajše j politiky. Už vtedy som však čoraz zreteľnejšie cítil, že tradičná kresťanská demokracia sa dostala k hraniciam svojich možností. Videl som, ako sa stále viac uzatvára do seba; ako je zahľadená len do vlastného prostredia. Prešlo desaťročie a spoloč nosť sa zmenila ešte viac. Skúsenosť týchto rokov si už žiada novú reflexiu.