Trio Publishing

Sugestívne rozprávanie osemdesiatročnej Ľalie, ktorá na sklonku svojho života rozpráva príbeh, ktorý v sebe dusila, kým hlavní aktéri jej rozprávania – v zmysle čínskych tradícií - neodídu z radov živých. A tak pred čitateľom defiluje život čínskych žien, kruto zošnurovaný tradíciou. Zoznamujeme sa so šesťročnou Ľaliou, druhou dcérou chudobného roľníka, ktorú v živote vzhľadom na chudobu svojich rodičov nečakajú ružové vyhliadky. A predsa: vďaka fyzickým danostiam - anatómii svojej nohy, ktorá sľubuje nádej na najmenšiu možnú nôžku, sa jej perspektíva radikálne zmení. Dohadzovačka jej dohodí laotchung, dvojníčku z bohatej rodiny, o akej Ľalia mohla len snívať. Dievčatá spolu prežívajú obväzovanie nôh, hraničiace takmer s rozsudkom smrti, každodenné radosti i starosti dospievania i výber ženíchov. Svoje osudy prežívajú v ženskej izbe, vykázané zo sveta mužov nielen psychicky, ale aj fyzicky. Ich zmrzačené nohy nevládajú niesť záťaž spojenú s chôdzou, z izby vychádzajú, len aby dozerali na domácnosť a ich obzor sa nevyhnutne zužuje a obracia do vnútorného sveta plného legiend... Život Ľalie a Snežnej Ruže sa pomaly, ale iste začína meniť. Lenže kým u Ľalie k lepšiemu, s jej laotchung Snežnou Ružou si osud zahrá krutú hru... Aké má možnosti žena bez vena, bez praktických skúseností z vedenia domácnosti, s krutou svokrou, ktorej je vystavená napospas, a drsným manželom? Ako to dievčatá zvládnu, vydrží ich vzťah, ktorý je podľa čínskych tradícií silnejší ako vzťah k manželovi? Ako sa Ľalia zhostí svojej roly váženej manželky a naopak, ku komu sa bude Snežná Ruža utiekať vo chvíľach, keď jej bude ťažko...? Lisa See napísala plnokrvný román plný drámy, ktorý sa číta jedným dychom.

Hovorí sa, že jednou z čŕt, ktoré odlišujú človeka od zvieraťa, je jeho schopnosť predvídať budúcnosť. Pes sa „v myšlienkach“ snáď dostane po najbližšie jedlo, ale človek je schopný si predstaviť budúcnosť nie na hodiny, ale na mnoho rokov dopredu.Od najstarších čias má ľudská civilizácia svojich prorokov a vizionárov, ale či sa spoliehali na božskú inšpiráciu, či ich predpovede stáli na vedeckých základoch, alebo vychádzali z ekonomických modelov, prípadne pramenili z vlastnej imaginácie, po prečítaní 50 kapitoliek v knihe Predpovede, ktoré nevyšli zistíte, že aj tí najkvalifikovanejší vizionári občas mali takmer nadprirodzenú schopnosť trafiť úplne vedľa.Veď ako by sa dalo kvalifikovať tvrdenie:· že človek nikdy nepristane na Mesiaci· že telefón je taká užitočná vecička, že raz nastane čas, keď bude v každom meste jeden· že rokenrol neprežije jedno leto· že behom krátkeho času budeme v domácnostiach používať vysávače na atómový pohon (malo sa tak stať do roku 1965)· že Čína do roku 1965 predbehne Veľkú Britániu vo výrobe ocele· že Nemecká ríša bude trvať tisíc rokov· že nastane koniec sveta (opakovane v priebehu dvoch tisícročí, najnovšie predpoveď o konci sveta podľa mayského kalendára na rok 2012)· a mnohé ďalšie?

Turínske plátno uschováva portrét Ježiša Krista. Doteraz existovali dve teórie - jedna, že ide o falzifikát, druhá, že ide naozaj o plátno, do ktorého bol Ježiš zabalený po smrti na kríži a uložený v ňom do hrobu. Táto kniha prináša prekvapujúce tretie riešenie: samotná látka pochádza zo stredoveku, ale do nej odtlačená podoba zobrazuje skutočnú Ježišovu podobu...

Poézia mi dáva svetlo do duše - tak charakterizuje Ondrej Kalamár, autor knižnej publikácie Moje potichu, svoj vzťah k nej. " Písať poéziu je vypúšťať motýle z duše. Len si autor musí dať pozor, aby za motýle nepovažoval aj muchy, komáre či ovady. Kalamár vypúšťal motýle 14 rokov, počas ktorých tvoril zbierku básní, s ktorou bezpochyby dokáže korešpondovať aj čitateľ nezvyknutý na poéziu. Stačí len otvoriť a nechať sa vtiahnuť do prekvapivého sveta týchto básní...