Trio Publishing strana 5 z 13

Román o láske Žalny k Ratiborovi, vládcovi fiktívneho pohanského kniežatstva v 10. storočí. V príbehu vystupuje aj postava Svätoplukovho "strateného" syna Mojmíra. Severne od upadajúceho nitrianskeho kniežatstva sa drží mocenský útvar, ukrytý pred známymi dejinami, lebo sa bráni kresťanstvu. Knieža Ratibor, zvaný Veľký Selen, vládne rovnomennému kmeňu, ktorý podľa tejto literárnej legendy mohol dať meno územiu Terra de Selinan, ako znie prvý doložený názov oblasti dnešnej Žiliny. Farbistá autorská fantázia rozvinula plnokrvný historický ľúbostný román s pravdepodobnými zvykmi, reáliami a spoločensko-politickým pozadím. Impulzom na vytvorenie príbehu mala byť mohyla významného veľmoža - odkrytá údajne koncom nemeckej okupácie v Bánovej -, ktorého pochovali so vzácnym mečom a poctami pohanského kniežaťa.

Som Kalamár. Ale do mňa si nikto pero namáčať nebude! zvolal rozhorčený spisovateľ Ondrej Kalamár a svoj nový dvojzmysel zavesil na sieť. K tomu postupne pridal stovky ďalších hlášok, nápadov, bonmotov a slovných výstrelov, z ktorých vznikla už jeho tretia výdatná knižka aforizmov. Ani v nej nezaprel chuť štekliť, rýpať a podpichovať, opäť nešetril spŕškami humoru, irónie a fantázie, zmyslom pre hru, nonsens aj paradox. Napríklad: Čím je niekto väčšia sviňa, tým je z neho menší úžitok. Alebo: Kedysi bolo nahovno. Dnes je vraj dvakrát lepšie... Príznačné sú jeho znalecké posudky, trebárs: Sex má výbornú pointu. Či iné odborné postrehy: Malé dievčatká túžia po jednotkách, veľké po trojkách... Labužníkov potešia aj nachytávky typu: Ľudia, nebuďte svine!!! Nech si pospia. Prípadne: Neznášam vajcia! A napriek tomu ich mám veľmi rád... Alebo užitočné tipy: Mali by sme naučiť prácu onanovať. Aby sa vždy urobila sama. Jednoducho, prelistujte si zbierku OKom Očom a získate semester z vedeckého optimizmu: No keby ste predsa len mali dajaké výhrady, autor je dosť veľkorysý: Nemusí ma mať každý rád. Ale môže...

Videli ste už zajace s farebnými štupľami v ušiach? Na jednom parížskom letisku ich objavila Viktória Laurent-Škrabalová, slovenská spisovateľka žijúca vo Francúzsku. Isto uhádnete, načo im také štuple asi boli... Ak nie, prezradí vám to priamo Albert Lapin – najklebetnejší letiskový zajac, akého len mohla autorka stretnúť. Práve jeho originálne historky vám prerozprávala v tejto zábavnej knižke. Zoznámte sa s celou zajačou rodinou Lapinovcov, s ich príbuznými v Paríži aj v Berlíne, s holubom Pižom a vrabčiakmiČiminovcami, s vranou Rarou či komáricouMimi. Príhodami vás budú sprevádzať výmyselnícke obrázky mladého ilustrátora Matúša Maťátka, ktorého oku neušlo ani bludisko batožín na letisku. Ak vás zaujíma, o čom Lapinovci snívali, čo zažili a ako to celé dopadlo, prečítajte si knižku od začiatku až do konca. Ale opatrne – POZOR na FRETKY!

Publikácia je určená tým, ktorí radi varia a ešte radšej jedia. Obsahuje 33 výborných receptov, ktoré síce dodržiavajú princípy tzv. paleo stravovania, no vyskúšať ich môže ktokoľvek. Každý, kto chce ochutnať niečo netradičné a pritom dobré a zdraviu prospešné. Paleo je metóda, či skôr životný štýl, ktorý pomáha predchádzať nežiaducim výkyvom hladiny inzulínu v tele a umožňuje obéznym chudnúť bez jo-jo efektu. No ak je čitateľ so svojím zdravím a životným štýlom spokojný aj bez palea, nemusí na tom nič meniť. Recepty z tejto kolekcie si môže vyskúšať len tak pre chuť a pre radosť. Jedlá podľa vlastných chuťových a zdravotných skúseností navrhol známy dizajnér a gurmán Waldemar Švábenský. Profesionálne ich uvaril renomovaný kuchár bratislavského hotela Sheraton Tomáš Šomody, ktorý dohliadol aj na odborný rozpis surovín a postupov. Koho zaujíma, ako autori jedlá do knihy pripravovali, môže si pozrieť krátke videá z každej kulinárskej epizódy na adrese: www.bit.ly/TASTYVIDEOS.

Nezvyčajná kniha, ktorú napísali obrázky. Mysteriózny príbeh muža, ktorého okolnosti vtiahnu do cudzích životov, aby o tom priniesol svedectvo cez autora tejto prózy. Je ním skutočne D. H.? Alebo ghostwriter Person? Či pacient psychiatrie Tibor Kucan? Čítajte román o neviditeľných veciach nášho sveta, kde jediným východiskom je tvorivosť. Nechajte sa viesť labyrintom, v ktorom sa pokojne môže stretnúť Richard Brautigan s dávnym židovským pisárom či Kurtom Cobainom. Daniel Hevier prináša pútavé rozprávanie s mnohými kultúrnymi odkazmi a vlastným výtvarným sprievodom na spôsob stredovekých iluminovaných rukopisov. Ako sám hovorí, preňho sa touto knihou nič nekončí, iba začína. A pre vás? Vydanie podporilo Ministerstvo kultúry SR.

Dvaja bratia Maroš a Dávid, prezývaní Mako a Vido, žijú iba s rozvedenou mamou. Bežní chalani v bežnej dvojgarsónke v bežnom petržalskom paneláku. Okrem školy, spolužiakov a futbalu riešia najmä maminu vážnu známosť. A starší Mako aj novú spolužiačku Emu. Podarí sa chalanom nájsť mame partnera a sebe nového otca? Kam sa dopracuje Mako s Emkou? A čo na to dedo Teodor? Autorka úspešných kníh pre dospelé čitateľky nezabúda ani na deti. Jej vtipná próza z reálneho prostredia má ambíciu stať sa populárnym čítaním pre tretiakov až piatakov. Čítavý sídliskový príbeh Našej mame hrabe prináša živý dej so zaujímavou zápletkou, nečakanou pointou a šťastným koncom.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.