Trio Publishing strana 4 z 13

Kniha s podtitulom Psychológia a psychopatológia komiky predstavuje zasvätený pohľad popredného slovenského klinického psychológa na humor. Je zúročením autorových odborných vedomostí, bohatých skúseností aj osobného zmyslu pre humor. Roky praxe terapeuta ho priviedli okrem iného k poznaniu, že aj taká vážna a často bolestnými emóciami nabitá činnosť, ako je psychoterapia, môže byť veľmi humorná. Veľkou výzvou je pritom použiť humor na prospech a blaho klienta. Publikácia sumarizuje vedecké poznatky v oblasti fenomenológie a teórie humoru, zaoberá sa humorom z hľadiska zdravia a uvádzané tézy pritom dokladá skúsenosťami v psychoterapii vrátane vlastnej terapeutickej praxi. Zaujímavým bonusom je záverečná esej o židovskom humore.

Som dospelý pes a jedlo si zoženiem aj sám. Prenocujem hocikde, aj pod holým nebom. O to nejde. Lenže starať sa nemám o koho! Takto si vravel psík, ktorý bol presvedčený, že ku každému psovi patrí aspoň jeden človek. A tak si jedného pre seba aj vyhliadol. Rozhodnutie psíka, že si nájde svojho človeka, je celkom dobrý dôvod na príbeh. Aj to, že si vyberie malého chlapca. Ale najzaujímavejšie je, že všetko sa vyvinie predsa len trochu ináč, ako by sa na prvý pohľad zdalo... Rozprávka našej najprekladanejšej detskej autorky Kláry Jarunkovej O psovi, ktorý mal chlapca vyšla doteraz v slovenčine dvakrát. Vydali ju aj v ďalších desiatich jazykoch, v nemčine dokonca štyri razy. A teraz je pripravená opäť osloviť novú generáciu detí.

Zábavné úlohy na vyfarbovanie aj logické myslenie, obrázkové hlavolamy pre deti aj dospelých. Knižka pomáha rozvíjať šikovnosť a bystrý úsudok. Obrázky nevyfarbujete ako omaľovánky, ale ich vytvárate postupným splnením zadania. A z hotového obrázka sa následne môže vykľuť matematická či orientačná hra - napr. bludisko, cesta k pokladom, námorná bitka alebo dopravný projekt v krajine. V zbierke nájdete 64 úloh - 24 ľahkých, 24 stredne náročných a 16 ťažších.

Ján Uličiansky veľmi dobre vie, aká býva s mačkami psina. Ehm, teda vlastne galiba. Ale zároveň má pre ne ohromnú slabosť. Ryšavý kocúr Leonardo preto nie je nijaká vymyslená rozprávková bytosť. Pôsobí úplne ako živý, ba priam naozajstný. Je doslova miláčikom domácnosti a môže sa ľahko stať aj členom tej vašej rodiny. Jeho príchod na svet a spolužitie s pánom domácim, nezadržateľné dospievanie a rôzne príhody so stravovaním, kúpaním, hraním aj spaním, športovaním, skrývaním aj medzinárodným súťažením tvorí krásny príbeh tejto knižky. Príbeh, v ktorom sa deti presvedčia, že na všetkých prísloviach, porekadlách a ľudových múdrostiach o mačkách a s mačkami je aspoň za mačací chlp pravdy.

Nový súbor veršov Štefana Kuzmu tvorí so zbierkami Blázniví anjeli a Posúvanie hrany ucelený básnický triptych. Zbierka Krehká bublina je pôsobivou výpoveďou o stave sveta a lyrického subjektu v ňom. Autora fascinujú hraničné polohy bytia - krehké rozhranie medzi reálnym a mystickým, medzi životom a smrťou, ale aj uvažovanie o viere a hľadanie večných právd. Pri hľadaní samého seba sa zatúla až k úplným počiatkom kresťanskej kultúry, aby jej trpiteľskú podstatu vzápätí vyvážil krátkym únikom do slnečných a farebných južných krajín. Poetické balansovanie na tenkej hrane medzi realitou a snom skrýva aj celú paletu znepokojivých fenoménov: hnev, existenciu bez pocitu zmysluplnosti, stratenosť vo svete i rezignáciu na jeho pochopenie. Krehká bublina, členená do piatich častí, je aj bilančnou zbierkou: takmer z každej básne dýcha pominuteľnosť či desivé predtuchy konca, rýchlo plynúci čas postupne prevracia veci a udalosti do ich protikladov, aby sa kolobeh mohol zavŕšiť.

K napísaniu knihy inšpirovala autorov nízka znalosť a deformované predstavy v slovenskej verejnosti o dejinách Uhorska. Za cieľ si v prvom rade stanovili rozšíriť úroveň znalostí o tejto problematike a tak prispieť k lepšej znalosti aj o vlastnej národnej histórii. Určená je predovšetkým univerzitným študentom odboru história, dejepis a archívnictvo, učiteľom dejepisu, študentom stredných škôl a odbornej verejnosti, ale aj širšej laickej verejnosti, ktorá sa popri histórii európskych národov zaujíma aj o vlastné dejiny v širšom kontexte. Jej ambíciou je podať dejiny Uhorska ako štandardnej európskej krajiny, ktorá nebola azda v ničom lepšia, rozhodne však ani horšia, než ostatné dobové štáty na kontinente. Uhorska bez nálepky zaostalosti či tisícročného útlaku, ale ako významnej európskej krajiny s jeho pozitívnymi i negatívnymi stránkami. Autori sa ju snažili napísať objektívne, v kontexte stredoeurópskeho vývinu, bez zaťaženia stanoviskom ktoréhokoľvek (slovenského alebo maďarského) národa, konfesie či politickej orientácie. Ani pomerne veľký rozsah neumožnil venovať pozornosť všetkým zaujímavým, ale teritoriálne či inak obmedzeným kapitolám dejín, ani sledovať vývin názorov alebo polemiky historikov v niektorých (neraz závažných) otázkach. Autori sa usilovali sústrediť sa predovšetkým na faktografiu, s minimálnym priestorom pre hodnotenia a vlastné stanoviská. Kniha podáva tisícročie strednej Európy v dejinách jedného štátu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou našej minulosti. A tú nemožno spoľahlivo poznať bez toho, aby sme sa nezoznámili s históriou Uhorska. Autori dúfajú, že ich kniha prispeje k rozšíreniu poznania vlastnej minulosti, pri upevnení národnej identity v kontexte vývinu strednej Európy.

Veselá knižka žartovných a krásne nezbedníckych básničiek Mariána Hatalu "pre väčšie deti a menších dospelých" vo výtvarnej koncepcii a s ilustráciami Ľuba Gumana. Hatala je vždy tak trocha aj uličník. Často (a vtipne) provokuje nielen ako publicista či aforista, ale aj ako básnik. Preto nečudo, že z jeho poézie pre školákov sa vykľula Spoveď záškoláka. Básnenie-snenie s deťmi a pre deti je v Hatalovom podaní najmä slobodnou hrou jazyka, brnkaním na nervy konvenčnosti, preliezaním plotov školometstva, kde-tu aj s úškľabkom nonsensu. Veď kto ak nie decká si zaslúžia verše doslova na hranie na hrane. Hatala pripúšťa, že on sám ako školák zo záškoláctva síce nikdy neprepadol, no ani v ňom veľmi nevynikal. Jeho ulievači na jednotku sa volali Tom Sawyer, Huckleberry Finn, Mag či Holden Caulfield, ako ich vymysleli Mark Twain, Jack Kerouac a J. D. Salinger. "Čím som starší," priznáva Hatala, "tým častejšie myslím na záškolákov svojho detstva. Na ich živelnú životnosť, opojnú voľnosť a nespútanú hravosť, aká býva aj vo veselých básničkách, čo som sa usiloval napísať. Na obranu tohto druhu záškoláctva."

Naša historiografia doteraz nechala bosorky a procesy s nimi spojené takmer nepovšimnuté. Na rozdiel od ostatných krajín Európy vyšlo na Slovensku len niekoľko prác, ktoré prekročili rámec opisu kurióznych prípadov. Navyše prípadov vytrhnutých z kontextu obdobia, často celkom mylne pokladaného za stredovek. Nové výskumy a autentické dokumenty z procesov umožňujú podať mnohostranný obraz tejto témy počas niekoľkých storočí. Kniha Bosorky, strigy, čarodejnice sleduje vznik viery v bosorky a v ich škodlivú činnosť, príčiny a prostredie, v ktorom mohla táto viera prerásť do krvavých represií a masovej hystérie. Najväčšiu pozornosť v rámci Uhorska venuje najmä územiu dnešného Slovenska. Dokumentuje rozdiely v regiónoch a obdobiach a zachytáva odlišnosti v prístupe predstaviteľov rôznych náboženstiev či cirkví. Opravuje aj mylné tvrdenia o miliónoch obetí, resp. datovanie honby za bosorkami do stredoveku. Publikáciu sprevádza bohatý obrazový materiál z mnohých svetových múzeí a galérií, najmä z obdobia baroka - éry vrcholiacej honby na čarodejnice.

Knižka vyšla k 15. výročiu úmrtia básnika Jozefa Urbana a v roku jeho nedožitých 50. narodenín. Ondrej Kalamár, onen "môj kamoš Ondro" z Urbanovej zbierky Snežienky & Biblie, zachytil svoje spomienky najmä z obdobia po presídlení J. Urbana do Zvolena, keď ich spájalo blízke osobné priateľstvo. Dokumentárny, emocionálne plastický text, plný autentických dialógov, vykresľuje rôzne plôšky diamantu protirečivej osobnosti Joža Urbana. Urbana básnika, textára, novinára a taktiež manžela, otca, žičlivého poctiváka, ale aj bohéma, vzdorujúceho trýzni života a presile pohárika. Dojímavé sú pasáže o zodpovednosti za vlastnú tvorbu a o pochybnostiach nad zmyslom svojho diela.

Osobnosť dvoch storočí, činorodý staviteľ so slovenským národným povedomím a nesmierne plodný architekt - to bol Michal Milan Harminc (1869 - 1964). Narodil sa slovenským rodičom v srbskej Vojvodine, pôsobil v Budapešti, vo Vysokých Tatrách a v Bratislave. Takmer tristo realizovaných stavieb ho zaradilo k najproduktívnejším stredoeurópskym architektom: v jeho ateliéri vzniklo 60 projektov kostolov, staval bežné i výnimočné stavby: od neho je napríklad najväčšie tatranské sanatórium i tri budovy Slovenského národného múzea. V budove, ktorú projektoval, podpísali Martinskú deklaráciu. Kniha je prvou ucelenou monografiou jeho diela na Slovensku. Historici architektúry Jana Pohaničová a Matúš Dulla v nej na 184 stranách s 173 farebnými, 44 čiernobielymi obrázkami a 38 pôvodnými výkresmi približujú zabudnuté príbehy jeho tridsiatich stavieb od Prietrže na Záhorí po Krásnu nad Hornádom na východe a od oravskej Rabče na severe po juhoslovenskú Šaľu. Na pozadí 19. a 20. storočia môžeme sledovať pozoruhodný životný príbeh staviteľa a architekta na jeho dlhej ceste od historizmov k moderne a funkcionalizmu.

Štrnásta básnická zbierka Daniela Heviera doteraz najužšie spájajúca básnické slovo s výtvarným živlom, ktorému sa autor v posledných rokoch venuje čoraz intenzívnejšie. Vizuálna stránka knihy silne korešponduje s textom, pričom ani jedno nie je ilustráciou toho druhého, ale obe médiá predstavujú svojbytné matérie. Pojem vnútrozeme vymedzuje básnikov osobný vesmír, ktorý však zahŕňa aj reflexiu širšieho spoločenstva a človeka vo všeobecnosti. Hevier odkrýva chránené územia svojich pochybností, sklamaní aj bolestí, vyrovnáva sa s dosiaľ prežitým, s (neznesiteľnou) ťarchou bytia a jeho dočasnosťou či pominuteľnosťou. S obavami vníma vykoľajenie pravidelného poriadku vecí, postupujúcu arytmiu doby. Hevier ako umelec aj ako človek zdieľa s čitateľom všeobecnú frustráciu z každodennej reality a tiež z vlastného života. Symbolicky pomenúva tri strachy - "o vlastný život o život našich detí o život napísaných básní". Neváha dať najavo pochybnosti až skepsu nad hodnotou slova i vlastnou tvorbou, pričom hľadá primeraný (seba)ironizujúci odstup. Hevierova vnútrozem, to je aj v istom zmysle básnikova zem zasľúbená - nenájde ju, kto cestou neblúdil, nevstúpi do nej, kto neuverí vo vzájomné predurčenie.

Drsné 90. roky. Na Slovensku zúri boj rôznych politicko-ekonomických a kriminálnych skupín, vrcholí divoká privatizácia, rušenie výroby a masové prepúšťanie. Michal Greguš pracuje v Bratislave ako novinár v "mierne investigatívnom" týždenníku. Jedného dňa musí zaskočiť za kolegu, aby na slovensko-českých hraniciach urobil reportáž z pašovania nelegálnych migrantov, zhodou okolností blízko mestečka, odkiaľ sám pochádza a kde má ešte otca a dvoch bratov. Ako dopadne Gregušov nočný pochod s ľudským kontrabandom v lesnom teréne? Kto ovláda Podhorskú Bystricu a celú hladovú dolinu v jej okolí? Prevádzači? Balkánci? Alebo polícia či ministrova rodina? Politické pozadie kriminálneho biznisu reportér konfrontuje so sociálnymi pomermi v rodisku a so vzťahmi vo vlastnej rodine. Michala počas príbehu sprevádza nielen problémový fotograf alkoholik, ale aj tajomná láska Kamila.