Trio Publishing strana 10 z 13

Kniha pre deti od 4 do 8 rokov Položili ste si niekedy otázku, ako si nažívajú stromy? Prečo sú tu? Ako dlho? Čo ich trápi, čomu sa tešia... Niektoré z odpovedí na tieto otázky sú ukryté na stránkach tejto knihy. Nájdete v nej veselé aj vážnejšie príbehy a dozviete sa, ako sa obyvatelia lesnej čistinky rozhodli osláviť päťsté narodeniny starého duba. Autor Michal Legíň s ilustrátorkou Miriam Horňákovou pozývajú malých čitateľov pod jeho košatú korunu, možno sa podarí spoločne odhaliť stáročné lesné tajomstvá.

Mesto Trnava, rovnako ako Richard, Marek a Tereza, ale aj Natan, Peter a Veronika, je protagonistom tohto bohato utkaného, dynamického príbehu, ktorý sa síce začína po Nežnej revolúcii a pokračuje až do súčasnosti, no jeho korene siahajú hlboko do 20. storočia a jeho dejinných udalostí. Román Stratený boh je príbehom lásky vo všetkých jej podobách – lásky k žene, k rodine, k mestu, k tradícii, k Bohu aj bohu –, no súčasne kladie otázky o zmysle ľudskej existencie, o jej etickom rozmere dnes či v minulosti, o hľadaní osobného boha, ktorý by bol človeku paradigmou morálneho správania. Príbehy jednotlivých postáv sa spájajú a prepletajú, spejú k svojmu šťastnému i menej šťastnému koncu, predovšetkým však tlmočia autorovo naliehavé posolstvo ľudstvu.

Nie každý chce byť levom salónov ani kráľovnou plesu. Väčšine z nás stačí, keď sa v bežných spoločenských situáciách vieme správať suverénne a s istotou a nemusíme bezradne stáť vo dverách reštaurácie a váhať, kto má vojsť prvý, prípadne celý spotený počas interview do nového zamestnania tŕpnuť, či sa nedopustíme nejakého faux pas... Kniha Antona Bódisa Etiketa pre mladých prináša rady, ako riešiť všedné spoločenské situácie v duchu pravidiel spoločenského správania. Pomáha nám osvojiť si základy etikety a potom na nich nenápadne stavia aj odporúčania pre situácie, ktoré sú v našich životoch výnimočné a špeciálne.

Za túto knihu Jana Bodnárová ako prvá získala Cenu Literárnej akadémie za rok 2016. Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Dve silné, hoci odlišné ženy spečatia osud starovekého ostrova Atlantis. Princezná Korinea môže zabezpečiť mier svojej ríši, ktorá sa už desaťročia zmieta v konfliktoch, musí sa ale vzdať všetkého, čo jej je blízke. Jedinú útechu nájde v princovi Doreiovi, ktorý má však v pláne oveľa viac, ako dáva najavo. Kým neviestka Jasydia si nájde cestu zo svojho bezútešného života až na miestodržiteľský dvor najmocnejšieho panovníka ríše, Korinea je postavená pred najdôležitejšiu skúšku svojho života: podarí sa jej skrotiť neskrotné zlo, ktoré jej milovaného pred očami mení na nepoznanie, alebo sa mu bude musieť postaviť čelom a riskovať stratu toho, čo je pre ňu najcennejšie? Podarí sa Jasydii vyrovnať sa s ranami z jej minulosti? Koľko toho bude musieť ešte obetovať? Ako a prečo sa príbehy Koriney a Jasydie skrížia? Ich vzájomná spolupráca môže konečne priniesť mier rozorvanej ríši, rovnako však môže Atlantis s jeho obyvateľmi navždy zmazať z povrchu zemského.

Jana Bodnárová sa stala prvou nositeľkou ceny Literárnej akadémie za rok 2016, za knihu Náhrdelník / Obojok. Posledná próza Jany Bodnárovej Náhrdelník/Obojok zaznamenala značný čitateľský záujem (dva roky po prvom uvedení na knižný trh sa dočkala druhého vydania) i pozornosť odbornej verejnosti – tá vyústila do ceny Literárnej akadémie za rok 2016, čím sa J. Bodnárová stala prvou nositeľkou tejto ceny. Po úspešnej a čitateľsky príťažlivej próze so silným príbehom sa Bodnárová vracia k experimentálnejšiemu písaniu sériou krátkych fragmentov, vzťahujúcich sa k noci. Z jazykovo i obsahovo minimalistických textov vyznieva jemný melancholizmus, skúmanie samoty aj staroby i smrti...

Rastislav Puchala svojím zrelým debutom Archa zmluvy (2020) prekvapil a oslovil čitateľskú verejnosť natoľko, že v krátkom čase po prvom vydaní si vyžiadala druhé. Po debute pokračoval nemenej závažným románom Veža zo slonovej kosti (2021), v ktorom reflektuje málo známu a ešte menej prehodnotenú špecifickú skúsenosť života cirkvi a spoločnosti v minulom režime, ktorou rodina hlavného hrdinu a jej blízki príbuzní a priatelia prechádzajú. Puchala vo svojom najnovšom diele, v zbierke poviedok Priestupný rok, žánrovo vybočuje zo svojej doterajšej tvorby, keďže nejde o ucelený román, ale o súbor vzájomne nesúvisiacich poviedok a noviel, ktorých jediným spojivom je plynutie času v priebehu výnimočného roka. Priaznivci tohto obľúbeného autora nájdu na stránkach knihy to, čím si ich získal v predchádzajúcich dielach: obsahovú hutnosť, štylistickú vycibrenosť a bohaté intelektuálne a duchovné podhubie, obohatené o mysteriózne prvky aj prekvapivú pointu. Ako celá doterajšia Puchalova tvorba, aj toto najnovšie dielo je silne inšpirované regiónom pod Tatrami, napriek tomu skúsenosti a myšlienkový svet autora i hrdinov diela sú prenosné ďaleko za hranice tohto regiónu.

Nikto nás nezbavil povinnosti hľadať, je jedno, či sa nám to, čo nachádzame, páči alebo nie a či sme tomu aj schopní uveriť. Nezáleží na čase, život nemá diely ani časti, to len knihy si dovolia prerušovať dych žitia, zastavujú obrazy, ktoré by sa inak stratili. Imaginácia je často bezzubá, akoby nejestvovala, kdekto si namýšľa, že život je náhoda, zhluk agnostických zásad, že nie je o čom podávať svedectvo. Neviditeľné veterné mlyny, ktoré z ničoho mleli prepotrebné nič, sprivatizovali tí s patentom na pravdu a premiestnili ich na bezveterné polia. Tam poháňajú mlyny vlastným dychom, z prázdnych slov melú prázdne slová, predstierajú, že o Bohu vedia všetko, ale to, čo vedia, mnohých len presviedča, že ich Boh neexistuje. Ale kde je vietor? Musel predsa byť, inak by veterné mlyny nevznikli, nikto by sa nenamáhal preniesť ich na bezveterné miesto, aby zatajil, že ich stvoril pohyb... Odkaz pre čitateľa: Ani v tejto knihe sa autor nezbavil povinnosti vymýšľať si, aj tentoraz sa všetko zrodilo v jeho fantázii. A ak sa v postavách či dejoch opísaných v tejto knihe niekto nájde, za to je naozaj zodpovedná len fantázia čitateľa.