Trio Publishing strana 8 z 13

Ďalší príbeh z edície Navždy kamošky. Joja, Soňa a Monika - siedmačky, spolužiačky a priateľky. Táto kniha patrí Monike, je o jej záľube v tanci a samozrejme, že v príbehu nebudú chýbať ani najlepšie kamošky Joja a Soňa.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Jana Bodnárová (1950), jedna z našich najpozoruhodnejších prozaičiek, prichádza na predvianočný trh s novým románom vo fragmentoch Náhrdelník/Obojok. Dej románu rámcujú roky druhej svetovej vojny v mestečku na severe Slovenska (obyvatelia Liptovského Mikuláša sa v ňom zrejme "nájdu") a súčasnosť. Do svojho rodného mesta prichádza Sára, aby rozhodla o osude domu, v ktorom žili generácie jej predkov, najmä starí rodičia z otcovej strany a rodičia. Tento fakt poslúžil autorke, aby na osude Sárinej rodiny a ich priateľov ukázala, ako valcovali dejiny životy drobných ľudí. Súčasnosť v autorkinom rozprávaní pretínajú fragmenty zo života mestečka a osudov jej obyvateľov z čias druhej svetovej vojny, päťdesiatych rokov i z obdobia uvoľnenia a nádeje v druhej polovici rokov šesťdesiatych. Druhá svetová vojna a politika 1. slovenskej republiky uvoľňuje aj v tomto mestečku vášne. Obeťou rasového prenasledovania sa stanú Sárini starí rodičia a jej otec Imro. Veľmi silnou je v románe scéna smrti Sárinej starej mamy, keď vysilená strachom, neistotou a ukrývaním sa rozhodne dobrovoľne odísť zo života. O niekoľko rokov neskôr sa na podobný čin odhodlá aj Sárina mama, jej nevesta, ktorá svoju svokru vlastne ani nepoznala. Otec Imro, talentovaný maliar (jeho predobrazom bol maliar Ernest Špitz, ale jeho reálny osud je v diele značne pozmenený), zomiera na záhadnú chorobu, ktorej priebeh urýchli doba, ktorá nepraje umelcom, vyhraňujúcim sa proti štátnej estetike socialistického realizmu. A jeho žena Emilka sa nevyrovná s touto stratou a odchádza od svojej nedospelej dcéry do nenávratna. Okrem Sáriných starých rodičov a rodičov sú silne vykreslené osudy Sárinej priateľky Iboje a jej starých rodičov a rodičov. Obdobie znárodňovania, hľadania vnútorného i vonkajšieho nepriateľa vykresľuje autorka s mrazivou autenticitou. Autorka vťahuje čitateľa do osudov svojich postáv s nepozorovanou naliehavosťou, aby si pri čítaní uvedomil, ako sa v nás všetkých zapísali naše súkromné i všeobecné dejiny a ako sa navzájom prelínajú. Miestami ako náhrdelník, niekedy ako obojok.

Opäť sú tu úspešné "navždy kamošky" a idú si svoje. Tri nerozlučné siedmačky v novej storke - teraz o zasnenej Soni a zvodoch internetu. Drobná Soňa je jedináčik a rodičia na ňu nikdy nemajú dosť času. Po samote však rozhodne netúži. Keď nie je s Jojou a Monikou v škole alebo za školou, aspoň s nimi visí na sociálnych sieťach. Skrátka, detstvo pomaly preč a dospievanie na dosah. Alebo ešte nie? Sú už dievčatá pripravené na prvé nástrahy a prekvapenia, ktoré im prináša puberta? Život predsa nie sú len super zážitky a ružové sny. A na čete nie sú všetci až takí svätí... Čítajte druhú časť dievčenskej trilógie, v ktorej na scénu nečakane prichádza Tibor...

Prvá komplexná kniha venovaná dielu slávnych bratislavský staviteľov, architektov a stavebných podnikateľov. Príbeh štyroch generácií architektonicko-staviteľskej rodiny Feiglerovcov, na ktorých by bol hrdý ktorýkoľvek európsky národ. Predstavivosť, zručnosť, kumšt i hrdosť na profesiu, odovzdávanú z generácie na generáciu, vytvorili z tejto rodiny fenomén aj v širších zemepisných a dejinných súvislostiach. Napriek tomu o ich činnosti a dedičstve vie verejnosť pomerne málo. Publikácia je pôsobivou kombináciou vedeckej monografie a literatúry pre širší okruh záujemcov. Funkčne spája charakteristiky života a tvorby jednotlivých osobností rodiny (aj v kontexte doteraz málo známych uhorských súvislostí) s odborným popisom ich vybraných stavieb. Čitateľom tak predstavuje mimoriadny tvorivý potenciál i praktický dosah Feiglerovcov v širokej škále typologických druhov a v rozmanitosti slohov i štýlov - od končiaceho sa baroka až po modernu. Úsilie autorov plasticky priblížiť významnú architektonickú rodinu početnej odbornej i laickej verejnosti podporuje výpravný obrazový a dokumentačný materiál so stovkami fotografií, nákresov či fotoreprodukcií. Publikácia je určená nielen akademickým či praktickým odborníkom a študentom v oblasti architektúry, staviteľstva a kultúrnej histórie, ale aj iným záujemcom o kultúrne dedičstvo a dejiny Bratislavy. Vydanie podporilo Ministerstvo kultúry SR.

Publikácia je určená tým, ktorí radi varia a ešte radšej jedia. Obsahuje 33 výborných receptov, ktoré síce dodržiavajú princípy tzv. paleo stravovania, no vyskúšať ich môže ktokoľvek. Každý, kto chce ochutnať niečo netradičné a pritom dobré a zdraviu prospešné. Paleo je metóda, či skôr životný štýl, ktorý pomáha predchádzať nežiaducim výkyvom hladiny inzulínu v tele a umožňuje obéznym chudnúť bez jo-jo efektu. No ak je čitateľ so svojím zdravím a životným štýlom spokojný aj bez palea, nemusí na tom nič meniť. Recepty z tejto kolekcie si môže vyskúšať len tak pre chuť a pre radosť. Jedlá podľa vlastných chuťových a zdravotných skúseností navrhol známy dizajnér a gurmán Waldemar Švábenský. Profesionálne ich uvaril renomovaný kuchár bratislavského hotela Sheraton Tomáš Šomody, ktorý dohliadol aj na odborný rozpis surovín a postupov. Koho zaujíma, ako autori jedlá do knihy pripravovali, môže si pozrieť krátke videá z každej kulinárskej epizódy na adrese: www.bit.ly/TASTYVIDEOS.

Videli ste už zajace s farebnými štupľami v ušiach? Na jednom parížskom letisku ich objavila Viktória Laurent-Škrabalová, slovenská spisovateľka žijúca vo Francúzsku. Isto uhádnete, načo im také štuple asi boli... Ak nie, prezradí vám to priamo Albert Lapin – najklebetnejší letiskový zajac, akého len mohla autorka stretnúť. Práve jeho originálne historky vám prerozprávala v tejto zábavnej knižke. Zoznámte sa s celou zajačou rodinou Lapinovcov, s ich príbuznými v Paríži aj v Berlíne, s holubom Pižom a vrabčiakmiČiminovcami, s vranou Rarou či komáricouMimi. Príhodami vás budú sprevádzať výmyselnícke obrázky mladého ilustrátora Matúša Maťátka, ktorého oku neušlo ani bludisko batožín na letisku. Ak vás zaujíma, o čom Lapinovci snívali, čo zažili a ako to celé dopadlo, prečítajte si knižku od začiatku až do konca. Ale opatrne – POZOR na FRETKY!

Videli ste už zajace s farebnými štupľami v ušiach? Na jednom parížskom letisku ich objavila Viktória Laurent-Škrabalová, slovenská spisovateľka žijúca vo Francúzsku. Isto uhádnete, načo im také štuple asi boli... Ak nie, prezradí vám to priamo Albert Lapin – najklebetnejší letiskový zajac, akého len mohla autorka stretnúť. Práve jeho originálne historky vám prerozprávala v tejto zábavnej knižke. Zoznámte sa s celou zajačou rodinou Lapinovcov, s ich príbuznými v Paríži aj v Berlíne, s holubom Pižom a vrabčiakmiČiminovcami, s vranou Rarou či komáricouMimi. Príhodami vás budú sprevádzať výmyselnícke obrázky mladého ilustrátora Matúša Maťátka, ktorého oku neušlo ani bludisko batožín na letisku. Ak vás zaujíma, o čom Lapinovci snívali, čo zažili a ako to celé dopadlo, prečítajte si knižku od začiatku až do konca. Ale opatrne – POZOR na FRETKY!

600 + 6 básničiek Daniela Heviera s množstvom jeho vlastných ilustrácií prináša práve v roku autorových 60. narodenín tento reprezentatívny výber doterajšej Hevierovej básnickej tvorby pre deti. Publikácia je vhodná aj pre školy, školské kluby a knižnice, pre dramatické krúžky aj prípravu recitátorov. Dospelí tu určite nájdu mnohé obľúbené verše z detstva, ktoré možno aj sami recitovali. Teraz aj ich deti budú môcť objaviť ten čarovný svet fantázie, hry slov, nápaditých obrazov, rytmu jazyka, poézie i humoru. Niektoré básničky si môžu čitatelia pozrieť aj na videách v autorovom vlastnom podaní. Stačí vnútri knižky nájsť a "odkliať" zopár QR kódov...

600 + 6 básničiek Daniela Heviera s množstvom jeho vlastných ilustrácií prináša práve v roku autorových 60. narodenín tento reprezentatívny výber doterajšej Hevierovej básnickej tvorby pre deti. Publikácia je vhodná aj pre školy, školské kluby a knižnice, pre dramatické krúžky aj prípravu recitátorov. Dospelí tu určite nájdu mnohé obľúbené verše z detstva, ktoré možno aj sami recitovali. Teraz aj ich deti budú môcť objaviť ten čarovný svet fantázie, hry slov, nápaditých obrazov, rytmu jazyka, poézie i humoru. Niektoré básničky si môžu čitatelia pozrieť aj na videách v autorovom vlastnom podaní. Stačí vnútri knižky nájsť a "odkliať" zopár QR kódov...

Zažite dobrodružné prázdniny u tety Katky a odhalíte záhadu čarovného vajíčka sliepočky Liliputky. Zoznámte sa s kocúrom Salinatúrom, načúvajte, o čom si šepkajú Želka s Elkou v škatuli od topánok, a spoznajte cezpoľných obyvateľov zberného dvora. Sledujte akciu na záchranu kohútika Liliputíka, premýšľajte o čiernej sliepke, ktorá sa vkráda do snov, a všimnite si šikovného netopiera, čo sa objavil v pravej chvíli. Keď dočítate, zatvorte oči a srdcom hľadajte záhradu tety Katky Kráľovej. Možno tam niekde pod lopúchom ešte stále leží zabudnuté čarovné vajíčko. Veľa šťastia a odvahy! Dôverujte svojmu srdcu, ukáže vám správny smer.

Súbor23 autobiografických poviedok, inšpirovaných príhodami, spomienkami, zážitkami z detstva, mladosti aj nie veľmi dávnej minulosti.Hatala ju venoval svojim dvom hlavným živlom: hemofílii a literatúre. Preto aj hlavnou postavou je X teda autorovo literárne ja, symbolicky odkazujúce na chromozóm X, ktorý zodpovedá za vrodenú krvácavosť. Kniha je niekedy smutná, niekedy veselá, ako už býva poctivé rozprávaniezo života, tobôž v podaní zrelého literáta, básnika, prekladateľa, publicistu aj aforistu. Táto kniha by sa mohla volať aj Môj život s hemofíliou,ale nevolá sa tak, hovorí spisovateľ a dodáva: Preto nie, lebo práve hemofília ma naučila aj to, že mnohí ľudia majú často oveľa väčšie trápenia než ja. Ak by im ich moja kniha pomohla zmierniť hoci o promile, malo význam ju napísať. S akýmkoľvek názvom.

V 7. A triede je veselo. Joja sa tam každé ráno ponáhľa. Skoro letí! To zato, že vždy mešká. Ale aj preto, lebo sa teší na spolužiačky Soňu a Moniku. Spoločne si užívajú svojich krásnych trinásť! Tri dievčatá, hoci každé iné, si prisahali: Navždy kamošky! Trávia spolu toľko času, koľko sa len dá. Šuškajú si tajomstvá, vyplačú svoje trápenia a senzačne sa dopĺňajú. Vysokú, vytiahnutú Joju spolužiaci prezývajú Žirafa. Niekedy aj Eiffelovka. Lenže ona pozná výhody svojej postavy a v správnej c hvíli ich riadne využije. Len čo sa vystrie, aj chalani pochopia, že si nemajú k jej kamarátkam dovoľovať. Ochráni drobnú, ustráchanú Soňu, a keď treba, aj modelkovskú, vždy upravenú Moniku. Keď Joju prijmú do školského basketbalového tímu, mierne to naruší ich vzťahy... Začítajte sa do tejto knižky a zažite s navždy kamoškami príbeh o priateľstve, o rodine, o vzťahoch, o športe a, samozrejme, o snívaní a možno aj o dotyku prvej lásky.

Je tesne pred Štedrým dňom. Betka Bábiková, prezývaná aj Analfabeta Negramotná pre jej nezáujem o čítanie akéhokoľvek druhu, sa v Knihovanoch nad Váhom sa omylom nechá zavrieť do knižnice. To sa začnú diať veci! V tichom šere knižnice vystupujú z kníh svetoznáme knižné postavy jedna za druhou.... Janko Hraško, Pinocchio, Pipi Dlhá pančucha, Anna zo Zeleného domu a ďalší s rovnakým cieľom - pomôcť analfabete vyriešiť jej tri životné záhady: ako sa volá jej neznámy otecko, kde sa stratil jej prívesok s lebkou a empétrojkou a prečo každý chce aby čítala... Takmer vianočný príbeh plný neuveriteľných dobrodružstiev je určený deťom od 9 rokov.

Existuje vôbec možnosť odraziť sa od dna po rokoch bezdomovectva? Dá sa preraziť napríklad v oblasti literatúry? Peter Sorát, bratislavský bezdomovec s "bydliskom" v Starom meste, sa o to teraz pokúša. Väčšina z bezdomovcov je na okraji záujmu spoločnosti. Svet na nich pomaly zabúda a oni naň zanevreli. Každý z nich má jedinečný životný príbeh. V publikácii s názvom Pouličný diviak (Zo života na ulici) Peter Sorát odkrýva ten svoj. Zhrnul svoje takmer desaťročné skúsenosti zo života na ulici.Nie sú to len zážitky a spomienky, ale ukazuje čitateľovi, aká tenká je hranica medzi usporiadaným, "normálnym" životom a tým na ulici. Kto z nás môže s istotou povedať, že jemu sa to stať nemôže? Autor nie je síce profesionálny spisovateľ, ale píše jednoduchým, čítavým, pútavým štýlom, ktorým si dokáže čitateľa získať už od prvej vety. Za svoj život na ulici neobviňuje nikoho, nehľadá chyby na druhých, ale úprimne a s istým sebe vlastným odstupom prijíma svoj osud. Z jeho prózy, ktorá miestami až mrazí, presvitá osobitný humor, bez ktorého by autor asi ťažko zvládol roky odriekania. Sorát realisticky vykresľuje, čím všetkým musí bezdomovec prejsť, kým si zabezpečí nevyhnutné životné potreby, ako sú strava, oblečenie a strecha nad hlavou. Priznáva pocity hanby, beznádeje, skľúčenosti, ale na druhej strane sa snaží nájsť pozitívum vo všetkých aspektoch svojho života. Celkové vyznenie diela je optimistické, ale v skutočnosti bude autorov optimizmus opodstatnený vtedy, keď vydanie jeho knihy bude preňho znamenať začiatok návratu do bežného života.