Trnavská univerzita v Trnave

Záujemcom o novoveké dejiny hradných panstiev predkladáme už tretí zväzok zborníka Otázky zemepanského hospodárenia a správy v novoveku III. v sérii Oeconomica Slovaciae historica, vydávanej Katedrou histórie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave od roku 2019. Zborník sa usiluje predstaviť ďalšie aspekty dejín rano-novovekých panstiev v našom geografickom priestore. Panstvo vníma ako územno-hospodársko-právny celok s vlastným sociálnym systémom a kultúrnym zázemím v rukách feudála. Už samotná členitosť a rôznorodosť územia Slovenska znamená rôzne životné a hospodárske podmienky na jednotlivých panstvách, ako aj formy ich správy v špecifických hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a náboženských pomeroch. Autori jednotlivých štúdií sú odborníkmi na hospodárske a sociálne dejiny a vo svojich príspevkoch sumarizujú výsledky svojich, často viacročných výskumov v hospodárskych a sociálnych témach našich dejín.

Samotná univerzita si od svojho vzniku prešla zložitými peripetiami. Domnievame sa však, že pri polemikách býva málokedy spochybňovaná jej samotná existencia alebo legitimita. Vieme, že vysokokvalifikovaná pracovná sila bude musieť vždy prejsť prípravou v istej špecializovanej inštitúcii, a aj keď by týchto inštitúcií bol nadbytok, nie je také ľahké ich zrušiť, hoci to občas predvolebné kampane politikov sľubujú. Avšak to, čo spochybňované je, sú zdedené invarianty diskutuje sa o tom, ako by dnes najvyššia vzdelávacia inštitúcia mala vyzerať a do akej miery sú jej pôvodné princípy udržateľné, žiaduce a produktívne V práci ide o extrakciu prvkov univerzity tvoriacich základnú podstatu tejto inštitúcie, vďaka ktorým je univerzita špecifickým telesom v systéme vzdelávania. Dôvodíme tiež, že pokiaľ dôjde k tomu, že sa z jej života vytratia, stráca univerzita svoju pôvodnú ideu, hoc skrytú a žijúcu pod povrchom. Rovnako sa snažíme zdôvodniť, že tieto inštitucionálne špecifiká, ktoré ju odlišujú od iných typov vyšších vzdelávacích či výskumných inštitúcií, zdaním neúčelné, majú stále vo vzdelávaní svoj efekt a účinnosť aj pre pragmatický štát a trh práce. Predkladaná monografia ústi do sumáru praktických odporúčaní, ktoré by sa mali stať súčasťou života univerzity nejde o veľké reformné vízie, ale len menšie korektúry či časovo a organizačne nenáročné praktiky prispievajúce k jej autentickému poslaniu.

Predkladané dvojčíslo periodika Acta Psychologica Tyrnaviensia vychádza pri príležitosti dvadsaťročného pôsobenia Katedry psychológie na obnovenej Trnavskej unvierzite (1992-2012) a prináša aktuálne výsledky vedeckej práce pedagógov a doktorandov Katedry psychológie. Katedra psychológie patrí k zakladajúcemu pracovisku Fakulty humanistiky (v súčasnosti Filozofickej fakulty) na obnovenej Trnavskej univerzite (1992). Svojím zameraním nadväzuje na tradíciu, kultúru a hodnoty pôvodnej Trnavskej univerzity (1635-1777), ako jednej z najstarších univerzít strednej Európy, čo sa odráža aj v jej vedecko-výskumnom zameraní. Výskumné aktivity na katedre sa realizujú hlavne prostredníctvom grantových projektov, ktoré reflektujú aktuálne požiadavky a problémy psychologickej teórie a praxe.

Ako každá ľudská činnosť aj práca manažéra má sociálny charakter a význam. Už dávno sa preukázalo, že pre úspech organizácie je dôležitá nielen odborná, technická kvalita pracovníkov, ale aj ich schopnosť a ochota vstupovať a pozitívne pôsobiť v medziľudskej sfére. Veľmi úspešní pracovníci sa vyznačujú schopnosťou vychádzať s ľuďmi a efektívne s nimi spolupracovať. Na pracovisku je to najmä manažér, ktorý svojim správaním ovplyvňuje ostatných ľudí, aby sa prostredníctvom nich dosiahol určitý výsledok. Na túto koordináciu sa vyžadujú isté schopnosti potrebné pre prácu s ľuďmi, ktoré sa označujú ako sociálna kompetencia. Práve táto manažérova schopnosť vedieť dobre vychádzať s ľuďmi je predmetom nášho záujmu. Je to jednak zameranie na osobnostné vlastnosti ako i na prejavené správanie voči iným, najmä podriadeným. Princíp, podľa ktorého sa manažér správa, je jeho charakter, ktorý vychádza z hodnôt. Avšak skutočnosť je taká, že v práci manažéra je nedocenený význam etiky. Táto problematika je tiež predmetom nášho záujmu. Ako osobnosť manažéra súvisí s jeho sociálnou interakciou a s morálkou, ktorá oba tieto články zastrešuje a dáva jej celkový kontext?Mgr. Mário Schwarz, PhD. vyštudoval psychológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V štúdiu postgraduálne pokračoval na Trnavskej univerzite, kde po skončení pracuje ako odborný asistent na Katedre psychológie Filozofickej fakulty. Venuje sa problematike manažérskej psychológie, ďalej psychológii rodiny, ako i psychológii zdravia. Okrem výučby na univerzite pracuje v Centre pomoci pre rodinu v Trnave. Prednáša na rôznych fórach a vedie aj výcviky zamerané na zvyšovanie sociálnej kompetencie.

Koncept živého tela prináša nový „pohľad“ na telo už nie cez prizmu tradičného dualizmu, ale cez prizmu našej každodennej skúsenosti, v ktorej sa naše telo zväčša nestáva predmetom vedomých úvah. Odhaľovať sféru každodennosti a začleňovať poznatky z nej do koncepcií považujeme za najvernejší spôsob, ako vytvoriť takú filozofiu, ktorá skutočne má čo povedať k téme človeka, jeho sebaprežívania a tiež k téme jeho základného vzťahovania sa k svojmu okoliu. Aj v tom môžeme vidieť neutíchajúci význam filozofie pre človeka.

Ako každá ľudská činnosť aj práca manažéra má sociálny charakter a význam. Už dávno sa preukázalo, že pre úspech organizácie je dôležitá nielen odborná, technická kvalita pracovníkov, ale aj ich schopnosť a ochota vstupovať a pozitívne pôsobiť v medziľudskej sfére. Veľmi úspešní pracovníci sa vyznačujú schopnosťou vychádzať s ľuďmi a efektívne s nimi spolupracovať. Na pracovisku je to najmä manažér, ktorý svojim správaním ovplyvňuje ostatných ľudí, aby sa prostredníctvom nich dosiahol určitý výsledok. Na túto koordináciu sa vyžadujú isté schopnosti potrebné pre prácu s ľuďmi, ktoré sa označujú ako sociálna kompetencia. Práve táto manažérova schopnosť vedieť dobre vychádzať s ľuďmi je predmetom nášho záujmu. Je to jednak zameranie na osobnostné vlastnosti ako i na prejavené správanie voči iným, najmä podriadeným. Princíp, podľa ktorého sa manažér správa, je jeho charakter, ktorý vychádza z hodnôt. Avšak skutočnosť je taká, že v práci manažéra je nedocenený význam etiky. Táto problematika je tiež predmetom nášho záujmu. Ako osobnosť manažéra súvisí s jeho sociálnou interakciou a s morálkou, ktorá oba tieto články zastrešuje a dáva jej celkový kontext?Mgr. Mário Schwarz, PhD. vyštudoval psychológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V štúdiu postgraduálne pokračoval na Trnavskej univerzite, kde po skončení pracuje ako odborný asistent na Katedre psychológie Filozofickej fakulty. Venuje sa problematike manažérskej psychológie, ďalej psychológii rodiny, ako i psychológii zdravia. Okrem výučby na univerzite pracuje v Centre pomoci pre rodinu v Trnave. Prednáša na rôznych fórach a vedie aj výcviky zamerané na zvyšovanie sociálnej kompetencie.

Ovplyvňujú rôzne emocionálne stavy úspešnosť riešenia analogických problémov? Je rozdiel medzi vplyvom pozitívnych a negatívnych emócií na riešenie analogických problémových situácií? V akých oblastiach sa prejaví možný vplyv emócií na analogické usudzovanie? Ovplyvňuje prítomnosť či neprítomnosť zdrojového problému riešenie budúcich analogických problémov? Aké faktory vplývajú na rozpoznanie analógie medzi dvoma doménami? Cieľom tejto práce je hľadanie odpovedí na uvedené okruhy otázok a to najprv analýzou literárnych zdrojov a následne pomocou experimentálneho výskumného plánu.

Kniha je nielen nahliadnutím do poslednej knihy Gastona Bachelarda, ktorá vyšla ešte počas života tohto francúzskeho filozofa, ale je aj rozvíjaním úvah o slabom svetle, ktoré dáva nezvyčajnú hodnotu okolitej tme. Plameň sviece je podľa autora komentára určitou formou vyznania, ku ktorému sa Bachelard v knihe aj priznáva, keď hovorí o centrálnom obraze študujúceho človeka pri svieci alebo o rytine svojho existenčného stola, ktorý je osvetlený lampou – vtedy existuje len to, čo je osvetlené: stôl, knihy na ňom, papier, pero a zopár drobností, ktoré sa strácajú v tme ako džbány a nádoby na Rembrandtovom obraze Meditujúci filozof.Komentár nechce byť komplexnou analýzou Plameňa sviece, odvíja sa vo svetle latinského com-mentum, ktoré je odvodeninou od slovesa meminisse, pamätať si niečo, podržať niečo v mysli (mens) pre seba i pre ostatných. Takto pochopený komentár je spôsob písania, akým je možné aspoň čiastočne nenechať upadnúť do zabudnutia „slová, ktoré ešte stále horia“, ako to komentátor vyjadruje v poslednej vete úvodu. Komentár sa stáva „rezonančným priestorom“ (Blanchot), je „opakovaním zmyslu“ diela (Ricour) či „reaktiváciou zmyslu“ (Husserl), je pamätníkom, pripomienkou, špecifickým filozofickým žánrom, ktorého úlohou nie je nevyhnutne viesť polemiky s čítaným autorom. No komentár nie je ani nekritickým obdivom k dielu, je to skôr séria poznámok k čítanému textu, ktoré dielo „držia pri živote“.

Zborník Studia doctoralia Tyrnaviensia 2012 vznikol ako výstup z 2. doktorandského dňa Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý sa uskutočnil 31. januára 2012 v priestoroch fakultnej auly. Tradícia doktorandských dní, ktorá má na svetových univerzitách svoje pevné miesto, prináša študentom doktorandského štúdia vzájomné obohatenie, ma potenciál vyvolať plodnú diskusiu, v mnohých prípadoch poukazuje na interdisciplinaritu a metodologické prieniky skúmaných tém, a v neposlednom rade poskytuje príležitosť k nadviazaniu osobných kontaktov. Takto otvorené stretnutie študentov doktorandského štúdia obvykle zahľadených cez priezor vlastnej metodológie do rozľahlých priestorov vlastného odboru, poskytuje osobitnú možnosť pre zvýraznenie samotného pohybu myslenia a toho, čo ukazujú práve humanitné vedy: rozumieme vtedy, ak sa zároveň usilujeme porozumieť aj samotnému rozumeniu. Rozumenie je spojené s neporozumením, s nerozumením inému, hovorenému inak a iným. Práve doktorandské dni poskytujú výnimočnú možnosť byť podrobený otázkam a úsiliu vidieť svet očami druhého. Takto sa zacvičujeme do skutočného myslenia, stretajúc niečo, čo primeje naše myslenie k zmene. A cieľom už vonkoncom nemôže byť len účelnosť a produktivita takéhoto dialógu, ale samotné dianie myslenia či kultúra.Druhý ročník predkladaného zborníka ponúkol na základe odporúčaní vedúcich zainteresovaných katedier a školiteľov publikačný priestor na prezentáciu vlastnej výskumnej práce študentom, ktorí boli v akademickom roku 2011/2012 v druhom ročníku interného doktorandského štúdia. Predkladáme Vám štúdie zo šiestich vedných odborov, ktoré sú v súčasnosti akreditované na Filozofickej fakulte. Ide o odbory dejiny a teória umenia a architektúry, etika a morálna filozofia, klasická archeológia, sociálna psychológia, slovenské dejiny a systematická filozofia. Napriek, no aj vďaka rôznorodosti jednotlivých príspevkov, prístupov k skúmanej problematike, ale aj rôzneho stupňa zrelosti či publikačných skúseností toho-ktorého autora, je zborník prezentáciou doktorandov Filozofickej fakulty a čitateľovi poskytne možnosť utvoriť si predstavu o tematickom zameraní dizertačných prác na jednotlivých odboroch.

Stories in print media nowadays are submitted to scrutiny much more heavily than that in other media. The manner of expression in 'Pantheon Tyrnaviense' ends up coming across as approachable plus educational and this is uncommon. The epic struggle between science and faith has always been a basic subject of every generation's most cherished story. Booklets are a perfect facility to browse additional knowledges about 'Pantheon Tyrnaviense' In some schools of thought, the most productive means to tackle all things is by making use of curiosity. The puzzle throughout the saga is a savage, testing one that demands knowledge ,as well as deliberation to understand. Sometimes certain book titles fail to be interesting but 'Pantheon Tyrnaviense' warrants some kind of trial whether the name of the book appeals to readers or does not. Looking back at the past one can sometimes comprehend how time so often regenerates over and over. 'Pantheon Tyrnaviense' is a highly fun idea that keeps everybody lingering for years to come. One formula for understanding the writing written by will, for most, be getting into the writer's descriptions.

Stories in print media nowadays are submitted to scrutiny much more heavily than that in other media. The manner of expression in 'Pantheon Tyrnaviense' ends up coming across as approachable plus educational and this is uncommon. The epic struggle between science and faith has always been a basic subject of every generation's most cherished story. Booklets are a perfect facility to browse additional knowledges about 'Pantheon Tyrnaviense' In some schools of thought, the most productive means to tackle all things is by making use of curiosity. The puzzle throughout the saga is a savage, testing one that demands knowledge ,as well as deliberation to understand. Sometimes certain book titles fail to be interesting but 'Pantheon Tyrnaviense' warrants some kind of trial whether the name of the book appeals to readers or does not. Looking back at the past one can sometimes comprehend how time so often regenerates over and over. 'Pantheon Tyrnaviense' is a highly fun idea that keeps everybody lingering for years to come. One formula for understanding the writing written by will, for most, be getting into the writer's descriptions.

Jana Trajtelová (1983) vyštudovala filozofiu na Trnavskej univerzite v Trnave, kde tiež získala doktorát z filozofie za prácu venovanú fenomenológii západnej mystiky. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka na Katedre filozofie Trnavskej univerzity. Venuje sa predovšetkým filozofickej antropológii, filozofii náboženstva a fenomenológii, aktívne sa zapája do publikačnej a prekladateľskej činnosti. Užšie sa zameriava obzvlášť na výskum možností a významu fenomenologického prístupu a diel fenomenológov blízkych tzv. teologickému obratu (Lévinas, Marion, Steinbock). Je členkou Centra fenomenologických štúdií na Katedre filozofie FF TU v Trnave. Každý človek podniká svoju vlastnú cestu, prediera sa vlastnými neopakovateľnými životnými skúsenosťami a tak píše svoj jedinečný príbeh, ktorým sa do veľkej miery sám stáva. Ten sa prepletá a zapletá s inými originálnymi príbehmi. Na ich vyrozprávanie sú potrebné celé dejiny. Analogicky možno povedať, že aj západná mystika má svoj príbeh, ktorý na nasledujúcich stranách jednoduchým, zhrňujúcim spôsobom predstavím. Netreba však zabúdať, že je to zároveň príbeh celkom konkrétny, skutočný príbeh človeka, ktorý sa vo svojej ľudskosti ničím nelíši od nás. Každý moment a každá udalosť v našom živote zasadí čosi nové do našej duše – ako to s poetickou jemnosťou vyjadruje Thomas Merton vo svojich úvahách o kontemplatívnom videní skutočnosti. Mám nádej, že aj táto práca zaseje drobné, hoc nebadané semienka, ktoré budú klíčiť na ceste k autentickému sebapoznaniu, so všetkým, čo toto poznanie so sebou prináša, a to nielen svojej autorke, ale aj každému, kto sa pustí do nasledujúcich riadkov. Verím, že môže v mnohom osvetliť aj naše malé individuálne príbehy a napomôcť k lepšiemu porozumeniu našej vlastnej životnej púte.

Naša spoločnosť sa sama zvykne charakterizovať pomocou prívlastkov „tolerantná“, „kritická“, či „otvorená“. S týmito hodnotami, ktoré v nezanedbateľnej miere formujú súčasné vedomie verejnej mienky, sa nevyhnutne spája averzný postoj voči predsudku. Predsudok zvykneme bežne vnímať ako negatívnu súčasť nášho sociálneho života, ako fenomén, s ktorým treba zápasiť a nakoniec, ak je to vôbec možné, úplne zo spoločnosti vykoreniť. Z tohto pohľadu sa cieľ našej práce, ktorý môžeme charakterizovať aj ako apológiu fenoménu predsudku z pozície filozofie, môže javiť kontroverzne a potenciálne nebezpečne, pretože ide priamo proti hodnotám súčasnosti. Obhajoba nekritickosti a predsudku vyznieva kontroverzne iba na prvý pohľad. V práci neponúkame predsudok ako alternatívu voči kritickosti, ale ako základ, na ktorom akákoľvek kritika spočíva a vďaka ktorému je nakoniec možná.

V roku 1706 vyšiel v univerzitnej tlačiarni (typis academicis) Trnavskej univerzity historický epos Tyrnavia nascens (Zrod Trnavy), v ktorom sa oslavuje vznik Trnavy. Báseň vydaná pri príležitosti slávnostnej promócie tohoročných bakalárov predstavuje literárnu adaptáciu vtedy celkom rozšírenej ústnej tradície, podľa ktorej Trnavu založil uhorský kráľ Belo II. Slepý. Belo tvárou v tvár hrozbe uzurpátora, ktorý vznáša nárok na uhorský trón, musí dokázať svoju statočnosť v bitke a po dobytí víťazstva, ktoré mu prisľúbili nebešťania, napĺňa vôľu všemocného Boha a zakladá Trnavu. Uhorský kráľ sa zobrazuje ako zbožný hrdina, druhý Aeneas, ktorý zakladá nové večné mesto, ktoré sa od čias Mikuláša Oláha zvykne nazývať Malý Rím. Historická zápletka však vytvára len určitý základný rámec pre samotný príbeh, v ktorom sa autor nesnaží prezentovať historickú pravdu, ale (ako to nazýva jeden zo súvekých manuálov poetiky) pravdu poetickú. Podľa nášho básnika bola totiž Trnava založená predovšetkým preto, aby v nej vznikla univerzita ako nový domov pre Múzy, Apollóna a predovšetkým Pallas Athénu, inými slovami aby sa stala kráľovským sídlom vzdelanosti a slobodných umení.

Konferencia ministrov zahraničných vecí Veľkej trojky, zasadajúca v októbri 1943 v Moskve, dospela okrem iného k dohode o potrebe vytvorenia mechanizmu, ktorý by zabezpečoval tesnejšiu spoluprácu medzi USA, ZSSR a Veľkou Britániou v oblasti skúmania európskych otázok, vznikajúcich z vývoja vojny. Praktickým výsledkom rokovaní, zohľadňujúcom predstavy všetkých troch veľmocí, bolo zriadenie Európskej poradnej komisie so sídlom v Londýne. Náplňou práce komisie bolo študovať problémy spojené s ukončením vojnových akcií na kontinente a vypracúvať spoločné odporúčania trom spojeneckým vládam. Novozriadený spojenecký orgán sa mal zaoberať celým radom otázok týkajúcich sa povojnového usporiadania Európy, ale najväčšiu pozornosť mal sústrediť na nemeckú problematiku. Prioritnou úlohou komisie bolo vypracovať kapitulačné podmienky, ktoré mali Spojenci predložiť Nemecku, zostaviť štruktúru dodatočného kontrolného mechanizmu, umožňujúceho sledovať, či Nemecko tieto podmienky dodržiava a stanoviť okupačné pásma pre jednotlivé spojenecké mocnosti.

Po siedmy raz ponúka Sambucus na svojich stránkach štúdie z oblasti vied o antickom staroveku a stredovekej i novovekej recepcie tejto kultúry. Azda o niečo výraznejšie oproti predchádzajúcim zväzkom sa v ňom dostávajú k slovu mladší autori a ukazujú, že tematický záber ich výskumných záujmov je takisto pozoruhodne široký. Ani v tomto zväzku nevyplýva poradie príspevkov z abecedného poradia priezvisk, ale dôsledne sa nedalo použiť ani prísne chronologické hľadisko. Súbor štúdií otvára Peter Fraňo, ktorý dokladá, ako Cicero v spise O osude pracoval s učením stoika Poseidonia. Rétoriku pred filozofiou uprednostnil v príspevku o rečníckej osnove látky a rétorickej interpretácii starovekých textov Jiří Pavlík. V oblasti gréckych štúdií sa pohybujú príspevky Andrey Námerovej a Alexandry Kavečanskej; prvá rozoberá Lukianov dialóg Skýt a pripomína, že vo vnímaní Skýtov ako necivilizovaných išlo neraz o klišé, zatiaľ čo druhá nám zvolila za sprievodcu po Kykladách Strabóna. Na menej známe stránky antického kresťanstva sa zamerali dve autorky. Marcela Andoková dokazuje, aký ťažký boj s antickým divadlom, konkrétne s populárnym mimickým žánrom, zvádzali kresťanskí vzdelanci, kým Ema Pavľáková na papyruse G 2312 z viedenskej zbierky exemplifikuje, čo si zachoval a akými zmenami prešiel v prostredí egyptských kresťanov taký dávny apotropaický nástroj, akým je amulet.