Trnavská univerzita v Trnave

Morálna filozofia Jacquesa Maritaina (1882 – 1973) jedného z najvýznamnejších francúzskych a európskych myslitelov 20. storocia, koincidujúca s názvom tejto monografie, predstavuje syntézu jeho intelektualistických ideí so širokospektrálnym a interdisciplinárnym rozhladom, ktoré môžeme nazvat aj teo-filozofiou. Celoživotné ašpirácie tohto filozofa, diplomata, univerzitného profesora, muža kultúry otvoreného pre pozitívnoprogresívny dialóg, boli vždy zacielené vertikálno-horizontálne. On sám sa aktívne angažoval o implantáciu etickosti, humánnosti a kultúry do oblasti spolocenských vztahov. Z tohto dôvodu je clovek v jeho koncepcii dynamickým subjektom, ktorého prvoradou úlohou je pochopit zmysel vlastného života i života ako celku. Maritain ako krestanský filozof, s ambíciou môct byt raz oznacený za tomistického a demokratického myslitela, je velmi aktuálny aj v súcasnej epoche, pre ktorú je príznacná kríza vedy, filozofie, demokracie, kultúry vztahov a dokonca i samotného krestanstva. V jeho realistickej etike má aj preto centrálne miesto „mravnost v praktickom konaní“, ktorá postuluje návrat ku krestanskej koncepcii života a zároven je výzvou k obnove rovnováhy medzi rozumom, vierou a vedou. Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD. prednáša na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Venuje sa dejinám filozofie a etiky (osobitne stredovekej filozofii a tomizmu), ale aj novotomizmu, ruskej náboženskej filozofii a personalizmu, ako aj morálnej teológii a morálnej filozofii. Známe sú jej monografie: Pohlad do dejín etických systémov (Bratislava, 1998), Ruská ortodoxná morálna teológia v perspektíve „od obrazu k podobe“ (Prešov, 2001), Krestanské cnosti vo východnej spiritualite a duchovnej literatúre (Prešov, 2002), Etika ? sociálne vztahy – spolocnost (Bratislava – Trnava 2005), Rozvážnost a volba podla sv. Tomáša Akvinského (Trnava, 2006), participácia na kolektívnej monografii Dejiny etického myslenia v Európe a v USA (Ed. A. Remišová, Bratislava, 2008), Etická rozprava o cnosti a dobrokráse. Aretologicko-filokalistické reminiscencie (Trnava, 2009).

„Prof. Ján Letz pokracuje v tomto diele v plnení svojho ambiciózneho projektu: Sprístupnit slovenskému citatelovi krestanskú filozofiu 20. storocia, podrobit ju analýze a hodnoteniu najmä z hladiska jej perspektívy pre 21. storocie. V jeho predchádzajúcich troch zväzkoch nazvaných spolocným názvom Krestanská filozofia 20. storocia a jej perspektívy, publikovaných postupne v rokoch 2006, 2008 a 2009, sa venoval krestanskej filozofii 20. storocia vo svete. Už v nich avizoval, že slovenskej krestanskej filozofii 20. storocia sa bude venovat v osobitnom zväzku. Urobil tak v tomto diele a môžem povedat, že dôstojne, venoval jej celý rozsiahly zväzok. Uvedomoval si pritom, ako aj naznacil v úvode diela, že hoci slovenská krestanská filozofia je vo svete nevýznamná a prakticky neznáma, predsa pro domo sua má zásadný význam, lebo pomáha hlbšie odkryt zmysel našich národných dejín, ako aj osobitost a krestanskú zakorenenost nášho národa.“ – Prof. PhDr. Lukác Ján Veverka, CSc. „Úloha, na ktorú sa autor podujal, je o to zložitejšia, že mnohí autori sú stále tvorivo cinní a nie vždy je možné zaujat dostatocný odstup potrebný na kritické zhodnotenie ich prínosu. Napriek tomu považujem za prínosné dielo tohto druhu, ktoré poskytuje prvú prehladnú informáciu o krestanskom myslení na Slovensku v 20. storocí a svojím spôsobom je výzvou pre dalšie kritické spracovania osobností, ktoré boli casto privelmi tendencne glorifikované alebo zatracované.“ – Prof. ThDr. Ladislav Csontos SJ, PhD. Autor popri bádaní v oblasti systematickej filozofie, zameranom na niektoré základné problémy metafyziky, gnozeológie, ontológie, antropológie, filozofie osoby a osobnosti, slobody a i., sa vela rokov venuje krestanskej filozofii 20. storocia. Neobchádzal pritom ani slovenskú krestanskú filozofiu, ktorej významným predstavitelom doteraz venoval desiatky štúdií. Ovocím tohto mnohorocného výskumu je predkladaná monografia. V nej systematicky z filozofického hladiska prezentuje, analyzuje a zhodnocuje vyše 130 slovenských krestanských myslitelov, ako aj najvýznamnejšie myšlienkové prúdy. Dosiahnuté výsledky zaclenuje do ideového kontextu doby, v ktorej slovenský národ prešiel a prechádza ohnom tažkých skúšok, dozrievania a hladania zmyslu svojich dejín i svojej ludskej a krestanskej identity.

Naša spoločnosť sa sama zvykne charakterizovať pomocou prívlastkov „tolerantná“, „kritická“, či „otvorená“. S týmito hodnotami, ktoré v nezanedbateľnej miere formujú súčasné vedomie verejnej mienky, sa nevyhnutne spája averzný postoj voči predsudku. Predsudok zvykneme bežne vnímať ako negatívnu súčasť nášho sociálneho života, ako fenomén, s ktorým treba zápasiť a nakoniec, ak je to vôbec možné, úplne zo spoločnosti vykoreniť. Z tohto pohľadu sa cieľ našej práce, ktorý môžeme charakterizovať aj ako apológiu fenoménu predsudku z pozície filozofie, môže javiť kontroverzne a potenciálne nebezpečne, pretože ide priamo proti hodnotám súčasnosti. Obhajoba nekritickosti a predsudku vyznieva kontroverzne iba na prvý pohľad. V práci neponúkame predsudok ako alternatívu voči kritickosti, ale ako základ, na ktorom akákoľvek kritika spočíva a vďaka ktorému je nakoniec možná.

Po siedmy raz ponúka Sambucus na svojich stránkach štúdie z oblasti vied o antickom staroveku a stredovekej i novovekej recepcie tejto kultúry. Azda o niečo výraznejšie oproti predchádzajúcim zväzkom sa v ňom dostávajú k slovu mladší autori a ukazujú, že tematický záber ich výskumných záujmov je takisto pozoruhodne široký. Ani v tomto zväzku nevyplýva poradie príspevkov z abecedného poradia priezvisk, ale dôsledne sa nedalo použiť ani prísne chronologické hľadisko. Súbor štúdií otvára Peter Fraňo, ktorý dokladá, ako Cicero v spise O osude pracoval s učením stoika Poseidonia. Rétoriku pred filozofiou uprednostnil v príspevku o rečníckej osnove látky a rétorickej interpretácii starovekých textov Jiří Pavlík. V oblasti gréckych štúdií sa pohybujú príspevky Andrey Námerovej a Alexandry Kavečanskej; prvá rozoberá Lukianov dialóg Skýt a pripomína, že vo vnímaní Skýtov ako necivilizovaných išlo neraz o klišé, zatiaľ čo druhá nám zvolila za sprievodcu po Kykladách Strabóna. Na menej známe stránky antického kresťanstva sa zamerali dve autorky. Marcela Andoková dokazuje, aký ťažký boj s antickým divadlom, konkrétne s populárnym mimickým žánrom, zvádzali kresťanskí vzdelanci, kým Ema Pavľáková na papyruse G 2312 z viedenskej zbierky exemplifikuje, čo si zachoval a akými zmenami prešiel v prostredí egyptských kresťanov taký dávny apotropaický nástroj, akým je amulet.

V roku 1706 vyšiel v univerzitnej tlačiarni (typis academicis) Trnavskej univerzity historický epos Tyrnavia nascens (Zrod Trnavy), v ktorom sa oslavuje vznik Trnavy. Báseň vydaná pri príležitosti slávnostnej promócie tohoročných bakalárov predstavuje literárnu adaptáciu vtedy celkom rozšírenej ústnej tradície, podľa ktorej Trnavu založil uhorský kráľ Belo II. Slepý. Belo tvárou v tvár hrozbe uzurpátora, ktorý vznáša nárok na uhorský trón, musí dokázať svoju statočnosť v bitke a po dobytí víťazstva, ktoré mu prisľúbili nebešťania, napĺňa vôľu všemocného Boha a zakladá Trnavu. Uhorský kráľ sa zobrazuje ako zbožný hrdina, druhý Aeneas, ktorý zakladá nové večné mesto, ktoré sa od čias Mikuláša Oláha zvykne nazývať Malý Rím. Historická zápletka však vytvára len určitý základný rámec pre samotný príbeh, v ktorom sa autor nesnaží prezentovať historickú pravdu, ale (ako to nazýva jeden zo súvekých manuálov poetiky) pravdu poetickú. Podľa nášho básnika bola totiž Trnava založená predovšetkým preto, aby v nej vznikla univerzita ako nový domov pre Múzy, Apollóna a predovšetkým Pallas Athénu, inými slovami aby sa stala kráľovským sídlom vzdelanosti a slobodných umení.

V dňoch 26. - 27. októbra 2011 v rámci každoročnej vedeckej konferencie, organizovanej Katedrou dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod názvom Umenie na Slovensku v historických a kultúrnych súvislostiach vyšiel zborník príspevkov z predchádzajúceho ročníka. Zborník je venovaný 375. výročiu založenia Trnavskej univerzity (1635 - 2010). Jednotlivé príspevky predniesli pracovníci SAV, pamiatkových úradov, múzeí a galérií, vysokoškolskí pedagógovia, ale i doktorandi Úvodný blok referátov je zameraný na kultúru, umenie a architektúru v stredoveku a renesancii, nasledujúce referáty sa venujú obdobiu baroka a eklekticizmu. Zborník obsahuje blok venovaný industriálu a architektúre dopravy a sepulkrálnej architektúre predovšetkým v banských mestách. Najobsažnejší záverečný blok je venovaný výtvarnému, zvlášť súčasnému umeniu. Zborník je v súčasnosti jediným svojho druhu, periodicky vychádzajúci už takmer celé desaťročie s pravidelnou finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.

Jana Trajtelová (1983) vyštudovala filozofiu na Trnavskej univerzite v Trnave, kde tiež získala doktorát z filozofie za prácu venovanú fenomenológii západnej mystiky. V súčasnosti pôsobí ako odborná asistentka na Katedre filozofie Trnavskej univerzity. Venuje sa predovšetkým filozofickej antropológii, filozofii náboženstva a fenomenológii, aktívne sa zapája do publikačnej a prekladateľskej činnosti. Užšie sa zameriava obzvlášť na výskum možností a významu fenomenologického prístupu a diel fenomenológov blízkych tzv. teologickému obratu (Lévinas, Marion, Steinbock). Je členkou Centra fenomenologických štúdií na Katedre filozofie FF TU v Trnave. Každý človek podniká svoju vlastnú cestu, prediera sa vlastnými neopakovateľnými životnými skúsenosťami a tak píše svoj jedinečný príbeh, ktorým sa do veľkej miery sám stáva. Ten sa prepletá a zapletá s inými originálnymi príbehmi. Na ich vyrozprávanie sú potrebné celé dejiny. Analogicky možno povedať, že aj západná mystika má svoj príbeh, ktorý na nasledujúcich stranách jednoduchým, zhrňujúcim spôsobom predstavím. Netreba však zabúdať, že je to zároveň príbeh celkom konkrétny, skutočný príbeh človeka, ktorý sa vo svojej ľudskosti ničím nelíši od nás. Každý moment a každá udalosť v našom živote zasadí čosi nové do našej duše – ako to s poetickou jemnosťou vyjadruje Thomas Merton vo svojich úvahách o kontemplatívnom videní skutočnosti. Mám nádej, že aj táto práca zaseje drobné, hoc nebadané semienka, ktoré budú klíčiť na ceste k autentickému sebapoznaniu, so všetkým, čo toto poznanie so sebou prináša, a to nielen svojej autorke, ale aj každému, kto sa pustí do nasledujúcich riadkov. Verím, že môže v mnohom osvetliť aj naše malé individuálne príbehy a napomôcť k lepšiemu porozumeniu našej vlastnej životnej púte.