Trnavská univerzita v Trnave strana 2 z 3

Monografia sa zaoberá odevmi Márie Terézie (1717 – 1780), uhorskej a českej kráľovnej, rakúskej arcivojvodkyne a regentky habsburskej monarchie, manželky cisára Františka I. Lotrinského (1708 – 1765), v kontexte portrétnych zobrazení ako významného nástroja konštruovania jej vladárskej reprezentácie. Výskum vychádza z predpokladu, že šaty neboli len vizuálnou kulisou, ale tvorili integrálnu súčasť jej portrétnej ikonografie. Autorka sleduje, akým spôsobom a do akej miery dotvárali verejnú a privátnu identitu panovníčky a sústreďuje sa na ich symbolický význam a rétorickú hodnotu. Text publikácie je rozdelený do niekoľkých tematických okruhov. Úvod je venovaný predovšetkým špecifikám odievania Márie Terézie v súvislosti s jej individuálnou prezentáciou a vzhľadu dobových aristokratiek v habsburskej monarchii. V ďalších častiach sú analyzované konkrétne typy rób, najčastejšie farby odevov, vybrané odevné súčasti a šperky zobrazené na portrétoch. Výskum sa opiera najmä o známe kompozície, vzniknuté a šírené v rámci oficiálnej distribúcie podobizní, ako aj o menej publikované maľby a v menšej miere grafiky, vrátane obrazového materiálu zo slovenského a českého územia. Výsledky bádania môžu prispieť k lepšiemu poznaniu stratégie vizuálnej reprezentácie Márie Terézie a k hlbšiemu porozumeniu funkcie jej odevu ako nositeľa príznačného obsahu súvisiaceho s jej panovaním či osobnosťou.

Staphylococcus aureus je súčasťou normálnej mikrobioty. Často sa vyskytuje asymtomaticky na koži a slizniciach zdravých ľudí a zvierat. Zaurčitých okolností - napr. pri poranení alebo zníženej obranyschopnosti, však môže byť príčinou širokej škály infekčných ochorení. S. aureus je vybavený množstvom faktorov virulencie a toxínov, ktoré mu môžu uľahčiť adhéziu ku tkanivám, pomôcť vyhnúť sa imunitnej odpovedi organizmu či poškodiť hostiteľskú bunku. Cieľom monografie, ktorá je určená mladým vedeckým pracovníkom a doktorandom lekárskych a prírodných vied, je pomocou dostupných dôkazov z literatúry a našej praxe poskytnúť ucelené informácie o výskyte, možných príčinách vzniku a šírení meticilín rezistentných kmeňov S. aureus.

Vysokoškolská učebnica vizuálne veľmi zrozumiteľným spôsobom (vo forme nákresov, obrázkov a schém) prehľadne približuje najnovšie poznatky z lekárskej genetiky v klinickej praxi.

Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia (WHO, 1948). Je ovplyvnené pozitívnymi a rizikovými faktormi. Správna (racionálna, zdravá) výživa pozitívne ovplyvňuje kvalitu a dĺžku života prostriedkami, ktoré má výživa k dispozícii a vytvára podmienky na prevenciu ochorení, vysokú výkonnosť, reprodukciu zdravého potomstva a dosiahnutie dlhého veku. Na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2004, ako výsledok uskutočnených konzultácií, štúdií a cvičení, bola prijatá všeobecná Globálna stratégia pre výživu, pohyb a zdravie. Táto globálna stratégia kladie dôraz na vyváženie stravy zníženou konzumáciou tukov, jednoduchých cukrov a soli, zvýšeným príjmom zeleniny, ovocia, strukovín, obilnín a orechov s aplikovaním primeranej fyzickej aktivity aspoň 30 minút denne. Zlé stravovacie návyky sú spojené s radom chronických ochorení. Životný štýl má veľký vplyv na kvalitu života. Je to správanie sa jednotlivca, ktorého základom je vzájomné pôsobenie životných podmienok, osobnostných vlastností, sociálnych a ekonomických faktorov. Je to spôsob života, ktorý odráža postoje a hodnoty osoby alebo skupiny. Spája sa s výživou a pohybom.

Výchovu k zdraviu je možné realizovať rôznym spôsobom a vnímať z rôznych hľadísk. V minulosti sa lekári a zdravotníci pozerali na predmet výchovy k zdraviu z hľadiska medicíny so zameraním na chorobu. Postupne ako začali pribúdať nové poznatky a skúsenosti z jej uplatňovania a diferenciácie, do problematiky pribúdali názory pedagógov, psychológov, sociológov, menil sa jej význam a uplatnenie. V súčasnosti možno predmet výchovy k zdraviu vnímať ako: interdisciplinárny medicínsky odbor, ktorého poslaním je poskytovať a rozširovať vedomosti, postoje a návyky zamerané na ochranu a podporu zdravia u jednotlivcov a populačných skupín so zameraním na prevenciu výskytu konkrétneho ochorenia, medicínsko-andragogicko-pedagogický odbor multidisciplinárneho charakteru, ktorého poslaním je rozširovať a formovať vedomosti, postoje a návyky obyvateľov s cieľom ochrániť a podporiť zdravie, výchovno-vzdelávaciu osvetovú činnosť, zameranú na motiváciu k aktívnemu postoju k zdraviu, k zvyšovaniu zdravotnej uvedomelosti a gramotnosti, na rozširovanie starostlivosti o zdravý spôsob života ľudí a vytváranie podmienok na tvorbu zdravého životného prostredia s cieľom zvyšovať kvalitu života. Takýto komplexný pohľad umožňuje širšie pochopenie problematiky a zvýrazňuje skutočnosť, že výchova k zdraviu je multidisciplinárny odbor, ktorý na svoju realizáciu potrebuje lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ale aj pracovníkov iných, nemedicínskych profesií, a samozrejme, podporu spoločnosti.

Ovplyvňujú rôzne emocionálne stavy úspešnosť riešenia analogických problémov? Je rozdiel medzi vplyvom pozitívnych a negatívnych emócií na riešenie analogických problémových situácií? V akých oblastiach sa prejaví možný vplyv emócií na analogické usudzovanie? Ovplyvňuje prítomnosť či neprítomnosť zdrojového problému riešenie budúcich analogických problémov? Aké faktory vplývajú na rozpoznanie analógie medzi dvoma doménami? Cieľom tejto práce je hľadanie odpovedí na uvedené okruhy otázok a to najprv analýzou literárnych zdrojov a následne pomocou experimentálneho výskumného plánu.

Sambucus zahrnul do svojho ôsmeho zväzku pätnásť štúdií v širokom tematickom i časovom zábere. Aj tentoraz ich poradie neurčil sled písmen abecedy, vek či postavenie autorov, ale viac-menej tematicko-chronologické hľadisko.Grécko-rímsky starovek dominuje v úvodných štyroch príspevkoch: v prvom, ktorý je zameraný lingvisticky, Barbora Machajdíková zisťuje, do akej miery je dnes pri štúdiu italických jazykov únosné akceptovať výpisky Sexta Pompeia Festa z rozsiahlej zbierky Verria Flacca De verborum significatu. Opierajúc sa o Frontinov spis De aquaeductu urbis Romae, približuje Lenka Fišerová význam rímskej vodovodnej siete, jej prevádzku a postavenie správcov za vlády cisára Nervu a jeho nástupcu Traiana. Príspevok Jozefa Kordoša si kladie otázku o objektivite a spoľahlivosti podaniagrécko-rímskeho historika Cassia Diona v opise nástupu Severovcov, ak sa porovná s anonymným životopisom Didia Iuliana. Napokon Erika Brodňanská načiera do veršovanej korešpondencie sv. Gregora z Nazianzu, aby ukázala na kolízne body medzi štátom a cirkvou v epoche kappadóckych cirkevných Otcov.Na vrcholný stredovek upriamuje pozornosť štúdia Wilkena Engelbrechta o Jánovi z Garlandie, predstavujúc jeho kritickú mienku o obľúbených, autonómne latinských gramatikách Alexandra de Villa Dei a Eberharda de Béthune. Na prechádzku po cestách vývinu cirkevnej stredovekej hudby ako nositeľky pomerne rôznorodých latinských textov pozýva Ivan Balta, ktorý pripomína aj významný zástoj Dalmácie v tejto oblasti. Vzťah medzi básnikom Petrarcom a hipponským biskupom Augustínom, ktorý cez priestor storočí vychovával humanistovo svedomie, približuje Katarína Karabová.Novolatinské písomníctvo má už tradične medzi štúdiami najpočetnejšie zastúpenie. V tejto skupine najprv Jana Balegová skúma intertextové vzťahy Bocatiovej eklogy Celadon k rímskym elegikom. Až do 18. storočia a k mnohostrannej osobnosti Mateja Bela posúvajú čitateľa Imrich Nagy a Erika Juríková; Nagy vrhá svetlo na Belovo spracovanie dejín Zvolena, Juríková zasa na opis Skalice. Akým humorom okoreňovali svoj život jezuitskí misionári v ťažkých životných podmiekach vzdialenej cudziny, odhaľuje Petr Zavadil. Malý krok k prehodnoteniu neraz paušálne podceňovanej príležitostnej novolatinskej poézie urobili Miriam Poriezová a Angela Škovierová.Posledné tri príspevky sa zameriavajú na najnovšiu tematiku. V štúdii o zásadách prepisu a flexie starogréckych a antických mien, ktorých sa plánuje pridŕžať chystaný špecializovaný slovník, Ľudmila Buzássyová naznačila, či vôbec a ako sa dá plávať medzi Skyllou vernosti východiskovému jazyku a Charybdou zdomácnenia. V menej riskantných vodách sa pohyboval Peter Fraňo, keď poukázal na objektívny prínos prekladov Miloslava Okála k štúdiu helenistickej filozofie na Slovensku, hoci ho súdobá kritika nedocenila alebo obišla nezáujmom. Okála, ktorého storočnica narodenia pripadá na rok 2013, sa v nemalej miere týka aj príspevok Daniela Škovieru o peripetiách univerzitnej i stredoškolskej latinčiny na Slovensku medzi rokmi 1922 až 2008.S okálovským jubileom súvisí pozornosť, ktorú venujú nášmu prvému profesorovi klasickej filológie dva príspevky v rubrike správ. Ostatné správy informujú ako zvyčajne o vedeckých podujatiach, príp. iných udalostiach. Šírku tematického spektra vied o antickom staroveku a jeho dedičstve vcelku vyvážene odráža šestnásť recenzií nových publikácií. Predložený zväzok završuje súpis diplomových prác obhájených na Trnavskej univerzite v roku 2012 zo širšie ponímanej klasickej filológie.

Téma publikácie sa zaoberá analógiou hudoných a psychických procesov. Pretože existujú paralely medzi hudobnými dejmi a psychickými štruktúrami, ktoré sa v hudbe "rozoznievajú", má svoje opodstatnenie pri podpore osobnostného vývinu a akulturácie tak hudobná pedagogika, zameriavajúca sa na zdravú populáciu, ako aj hudobná terapia, intervenujúca najmä v oblasti ohrozeného a narušeného vývinu. Slovenský text

Téma publikácie sa zaoberá analógiou hudoných a psychických procesov. Pretože existujú paralely medzi hudobnými dejmi a psychickými štruktúrami, ktoré sa v hudbe "rozoznievajú", má svoje opodstatnenie pri podpore osobnostného vývinu a akulturácie tak hudobná pedagogika, zameriavajúca sa na zdravú populáciu, ako aj hudobná terapia, intervenujúca najmä v oblasti ohrozeného a narušeného vývinu. Slovenský text

Pojem krásy a jeho originálne prepojenie s chápaním dobra a pravdy je ústredným motívom ruskej morálnej filozofie, ktorý inšpiruje kultúry slovanských národov rovnako v 20. storočí, ako aj dnes. Fenomén krásy sa stáva referenčným bodom každého ďalšieho myslenia, každej ďalšej morálno-etickej reflexie v oblasti filozofie, sociálneho myslenia, umenia a kultúry. Bližšie sprístupnenie fenoménu krásy a reflexia jeho zjavovania sa v myslení a v kultúrach niektorých slovanských národov je obsahom tejto knihy. Autori svoj záujem sústredili na analýzu vybraných tém filozoficko–estetického myslenia v poľskej (W. Tatarkiewicz, J. Tischner) a ruskej (S. L. Frank, P. N. Evdokimov, P. A. Florenskij, N. A. Berďajev, V. I. Ivanov) filozofii a estetike 20. storočia, ako aj na ich recepciu v súčasnosti. Interdisciplinárny rozmer skúmanej problematiky môže podnietiť ďalší výskum a testovanie idey duchovnej krásy aj v kontextoch iných kultúr.

Problematika svedomia sa dotýka každého z nás – bez rozdielu rasy, vierovyznania, vzdelania, profesie, záujmov, túžob, či životného štýlu. Každý z nás stojí ako osoba uprostred interpersonálnych vzťahov a je oslovený po mene zaujať stanovisko, postoj, vysloviť názor – formulovať rozhodnutie. Tvárou v tvár vo vzťahoch na tejto osobnej ceste za pravdou máme so sebou dar – svedomie; ako svoju schopnosť rozpoznať pravdu o dobre a zároveň inštanciu pri obvinení z morálnej viny; ako ochrancu osobnej identity a obrancu osobnej integrity. Naučiť sa žiť ako osoba uprostred interpersonálnych vzťahov je výzvou pre svedomie každého z nás.