Veda, vydavateľstvo SAV

Slovenský ľud, romantický idealizmus, národná literatúra, Tatry, vodcovia národného hnutia. Sú symboly vymedzujúce priestor slovenskej kultúry dlhého 19. storočia naozaj také jednoznačné a nemenné? Nemožno v tejto „jednote“ predsa len vybadať aj rozbiehavé prvky a odstredivé prúdy? Bol v slovenskej kultúre dlhého 19. storočia ľud vždy len neskazený a romantici činorodí pracovníci na národnom poli? Bola žena iba múzou a Tatry monumentálne? Autorky tejto knihy spochybňujú jednoznačné odpovede a nanovo čítajú kanonizované, ale aj archívne a v časopisoch ukryté texty. Ukazujú ľud ako zdroj hrôzy a odporu reprezentantov národnej elity, romantický subjekt túžiaci po láske a smrti, každodennosť ako sféru, v ktorej sa formuje a reprodukuje národná identita, ženu prechádzajúcu z pasívnej úlohy objektu mužského záujmu do pozície autorky a priestor Tatier, zvyčajne prisvojovaný ako „náš“, nahliadaný nečakane pohľadom spišských Nemcov. Kniha Rozbiehavá jednota ponúka čitateľskej verejnosti odborné štúdie aj rozsiahly „dôkazový materiál“, čiže čítanku textov, o ktoré sa autorky vo svojom výklade opierajú, a tiež reprodukcie výtvarných diel, dokladajúce paralelné procesy vo výtvarnom umení. Ivana Taranenková, Ľubica Schmarcová, Eva Palkovičová, Magdalena Bystrzak a Marianna Koliová prechádzajú pri uvažovaní od poetiky ku kultúre, vychádzajú spoza hraníc úzkej odborovej špecializácie k interdisciplinarite. Otvárajú napokon témy, ktoré sú dnes predmetom verejného záujmu a diskusií, a poukazujú na organické napojenie slovenskej tvorby na dobové európske literárne a kultúrne prúdy.

Združenie YMCA (Young Men’s Christian Association / Kresťanské združenie mladých ľudí) predstavovalo v českom a slovenskom priestore 20. storočia výrazný kultúrny, duchovný, sociálny, vzdelávací a telovýchovný fenomén. Ako import zo západoeurópskeho a amerického prostredia ponúkalo dovtedy neznáme a inovatívne aktivity v uvedených oblastiach. Autori príspevkov predstavujú v predkladanej publikácii tieto podoby aktivít na bratislavskom združení YMCA, ktoré si v decembri 2023 pripomenulo 100. výročie otvorenia budovy na rohu Karpatskej a Šancovej ulice v Bratislave. Približujú tiež činnosť a aktérov ostatných ymkárskych miestnych združení v Československu a zasadzujú ich do širšieho kontextu českých a slovenských dejín 20. storočia. Publikácia tak ponúka doposiaľ málo známe i nepoznané podoby ymkárskych aktivít, ktoré mali svoje miesto v rozvoji českej a slovenskej spoločnosti v 1. polovici 20. storočia.

Medzipriestory modernizmu

Ivan Dérer patril k popredným slovenským čechoslovakistom a do konca svojho života sa hlásil k politickému dedičstvu Tomáša G. Masaryka. Do spoločenského a politického života sa zapojil už pred prvou svetovou vojnou. Stal sa signatárom Martinskej deklarácie a v medzivojnovom období zastával v československej vláde viaceré ministerské posty. Po rozpade druhej Česko-Slovenskej republiky žil v Prahe. V auguste 1944 bol zatknutý a väznený na Pankráci a v Terezíne. Po druhej svetovej vojne pôsobil do nástupu komunistického mocenského monopolu vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu. V rokoch 1954 – 1955 bol väznený komunistickým režimom. Publikácia analyzuje nielen Dérerovu životnú a politickú dráhu, ale venuje pozornosť i jeho názorom a dobovým svedectvám poskytujúcim inšpiráciu k tomu, aby sme si spolu s ním pripomenuli niektoré politické osobnosti a dôležité udalosti našich dejín.

Monografia sa zaoberá klasickými aspektami fyzikálnej chémie, ku ktorým sa radí všeobecná náuka o štruktúre hmoty, chemická termodynamika, chemická rovnováha, chemická kinetika, elektrochémia, fotochémia, ale aj magnetochémia, mikrovlnná chémia a chémia tuhých látok. Dielo je obohatené o dôsledky elektrickej a magnetickej práce vrátane materiálových charakteristík. Podrobne sa zaoberá elektrónovou štruktúrou atómov a molekúl, fyzikálnou podstatou a metódami opisu chemickej väzby, hlbším pohľadom do štruktúry molekúl, klasickými ako aj novými druhmi emisných, absorpčných a rezonančných spektroskopií. Obsahuje aj úvod do biofyzikálnej chémie a filozofické aspekty fyzikálnej chémie. Dielo je určené vedeckým pracovníkom v oblasti prírodovedného a technického chemického zamerania, ako aj poslucháčom 2. a 3. stupňa univerzitného štúdia.

Sídliská, pohrebiská, pevnosti – to všetko sa skrýva pod staroegyptským tellom, ktorý od roku 2007 skúma tím poľských a slovenských egyptológov a ďalších odborníkov. Ich výsledky prináša táto publikácia, prierez veľkou časťou staroegyptských dejín a rovnako prierez vedeckými disciplínami, ktoré dokážu obraz starých Egypťanov obohacovať aj meniť. Predstavuje jedinečnú mozaiku nielen doterajších nálezov, ale aj metód použitých na ich objavovanie. Tell el-Retábí sa nachádza v údolí Tumilát, vytvorenom jedným z pradávnych nílskych ramien. To neústilo do mora, ale do Suezskej šije, kde napájalo viacero jazier. Faraóni ho využívali ako strategickú cestu k Červenému moru, na Sinaj, do Sýropalestíny a ešte ďalej. Poviedka o Sinuhetovi naznačuje, že slúžilo aj ako obranná línia pred nepriateľmi z východu a severovýchodu. Obchod, spracovanie rôznych surovín a obrana tak najviac ovplyvnili vývoj lokality a život jej obyvateľov. Túto bohato ilustrovanú knihu zostavil multidisciplinárny tím autorov – egyptológov, archeológov, historikov a predstaviteľov spolupracujúcich vedných disciplín – antropológie, archeobotaniky, archeozoológie, geodézie, keramológie, pedológie, či stavebného inžinierstva. Snaží sa ísť v šľapajach Vojtecha Zamarovského a v slovenčine popularizovať jedinečný príbeh významného miesta staroegyptských dejín.

Knižný projekt Tajomstvo Monogramistu M.S. – piktora a schnitzera Sebastiána a jeho doby bol vytvorený v spojitosti s históriou baníctva drahých a farebných kovov, diaľkového obchodu s meďou vydobytou a hutnícky spracovanou v stredoslovenskej a spišsko-gemerskej oblasti, taktiež pojednáva aj o ojedinelej ťažbe a vývoze zelenej meďnatej – „grüne Farbe“, využívanej v súdobom maliarstve, v kontexte s prepojením kultúrno-umeleckých centier v nemeckom Norimbergu a v saskom Zwickau, s výrazným obohatením vtedajšieho sakrálno-umeleckého banskobystrického okruhu na prelome 15. a 16. storočia a vzniku a výzdoby banskoštiavnického chrámu sv. Kataríny Alexandrijskej a ich histórie.

V knihe Nedokončený rozhovor... s Ivanom Laluhom historička Vlasta Jaksicsová formou dialógu s hlavným protagonistom knihy profesorom Ivanom Laluhom ponúka čitateľovi plastický obraz jeho biografického, osobnostného a politického profilu na pozadí kľúčových momentov spoločenských a historických udalostí minulého storočia s presahom do súčasnosti, ktorých bol nielenže priamym účastníkom, ale aj spoluaktérom. Je to nielen Jaksicsovej skromná historická reflexia, ale najmä Laluhovo osobné svedectvo o dobe, v ktorej žil.

Slovník prekladateliek a prekladateľov vedy o človeku a kultúre, 2. vydanie

Adolf Záturecký bol výraznou právnickou osobnosťou prvej polovice 20. storočia. Svoju právnickú kariéru začal ako advokát v Rimavskej Sobote. Stal sa súčasťou úzkej skupiny advokátov, ktorí sa prihlásili k slovenskej národnosti. Po vzniku Česko-Slovenska začal pôsobiť na Najvyššom súde ČSR. V roku 1935 sa stal druhým predsedom tohto súdu. Aj v náročnej úlohe sudcu si uvedomoval význam teórie pre rozvoj slovenskej právnej kultúry. Spolu s Vladimírom Fajnorom vydal monografiu Nástin súkromného práva platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Vo vývoji slovenskej právnej terminológie zohral výnimočnú úlohu. Bol spoluautorom právnického terminologického maďarsko-slovenského a slovensko-maďarského slovníka. Výraznou mierou prispel nielen k rozvoju právnej vedy a právnej terminológie, ale aj k vytvoreniu demokratického súdnictva. Ako prvý slovenský právnik zastával funkciu podpredsedu Ústavného súdu ČSR. Po zániku Československa pokračoval vo funkcii podpredsedu Najvyššieho súdu na Slovensku a po oslobodení sa stal predsedom Najvyššieho súdu v Bratislave. Ako sudca dodržiaval zásady apolitického postoja a sudcovskej zdržanlivosti. Dňa 25. júna 1949 bol Adolfovi Zátureckému slávnostne udelený titul doctor honoris causa ako uznanie za celoživotné zásluhy o rozvoj právnych vied.

Alkohol zohrával v minulosti významnú úlohu takmer vo všetkých oblastiach života človeka. V rôznej forme, koncentrácii a kvalite bol súčasťou stravovania a výživy. Bol tiež nápojom slávností, hostín, obiet, úkonov a rituálov, potvrdzovali sa ním prísahy, zmluvy a obchody, prípitkom sa vyjadrovala úcta živým i mŕtvym. Alkohol sa však využíval nielen ako nápoj, liek a anestetikum, ale aj ako súčasť kozmetických a balzamovacích prípravkov či antiseptikum. Kultúra pitia alkoholu sa v priebehu storočí menila a vyvíjala, v základných rysoch však pretrvala a tento dodnes najviac tolerovaný intoxikant, vyhľadávaný i zatracovaný, sa stal súčasťou aj nášho kultúrneho dedičstva. Pohľad na fenomén alkoholu v dejinách, kultúre, literatúre, životnom štýle, stravovaní, kriminalite či práve v tejto spoločnej monografii i čitateľovi prináša kolektív slovenských a zahraničných historikov.

The book Acting Techniques in the 20th Century has been published twice in Slovakia – this is the book’s third edition, amended and published for the first time in English. In the book, Mistrík summarizes the knowledge of various acting techniques and theories that were used in twentieth-century theatre. In clearly arranged chapters, owing to an engaging text, which is enriched by a large selection of historical photographs, readers can get behind the scenes of the theatre and extend their understanding of the aesthetic and social contexts of theatre art. This is not an acting textbook, nor does it aspire to present a systematic history of acting – it is mainly focused on the most important personalities and theatres, leaving it at the readers‘ discretion whether they want to look for inspiration for their artistic growth and theatrical work. It’s a book of inspirations for twenty-first century acting.

Publikácia prináša úvahy a poznatky o prvotnej, fundamentálnej fáze zrodu architektonického diela s dôrazom na prvú myšlienku architekta pri tvorbe architektúry a na rozmanitosť jej grafickej interpretácie. Zamerané sú hlavne na spôsoby prezentácie architektonických koncepcií, teda na úvodnú fázu tvorby, a nie na jej finálny produkt – realizáciu diela. Architektúra nezačína výkopovými prácami na stavenisku, či betónovaním základov stavby. Vzniká oveľa skôr, v mysli architekta, na jeho pracovnom stole, v jeho autorskom návrhu. Úspech architektonickej štúdie nezáleží len na správnosti riešenia úlohy, ale aj na jej presvedčivej a výstižnej grafickej interpretácii. Kniha zoznamuje čitateľa s diverzifikáciou postupov a metód vo vizuálnej a ikonografickej prezentácii architektonického návrhu. Cieľom predkladaných úvah preto ani nie je dospieť ku všeobecným a konečným riešeniam. Tým by sa poprela logika tvorby architektonického obrazu ako autonómnej výtvarnej disciplíny a tiež možnosti jej ďalšieho rozvoja.

V posledných rokoch sa vo francúzskej próze zintenzívnil záujem o stvárnenie dejín, predovšetkým druhej svetovej vojny a holokaustu, prostredníctvom subjektívneho prežívania postáv. Narativizácia sa upína na individuálnu i kolektívnu pamäť a nastoľuje pálčivé otázky týkajúce sa traumy, medzigeneračnej pamäti, identity, zabúdania či manipulácie spomienok. Monografia skúma povahu fikčného a historického naratívu o dejinách, uvažuje o modalitách tematizácie dejín z hľadiska ich stvárnenia ako osobného zážitku v dielach povojnových autorov (J. Semprun, G. Perec, A. Camus), ako aj z hľadiska stopy, resp. sprostredkovanej skúsenosti v dielach súčasných autorov a autoriek (P. Modiano, L. Binet, N. Huston, S. Germain), pričom ťažiskovo upriamuje pozornosť na románovú tvorbu Sylvie Germain. Zároveň poukazuje na čitateľskú perspektívu vo vzťahu k stvárneným dejinám.