Veda, vydavateľstvo SAV strana 5 z 64

Knižná publikácia obsahuje diplomatické vydanie dvoch rukopisov karpatskej proveniencie, známych ako rukopisy Štefana Hlinku z Litmanovej na Spiši. Sú pozoruhodným príkladom vlastnej literárnej tvorby, ktorá sa utvorila na pomedzi cirkevnej a svetskej tradície. V textoch litmanovských rukopisov sa pútavo prerozprávajú nielen sujety zo Starého zákona, apokryfy a legendy o Kristovi, Bohorodičke a svätcoch, ale i rozprávkové historky o vzdialených krajinách, napr. o Indii alebo Tibete. Existencia podobných zborníkov poukazuje na záujem dobového čitateľa o poznávanie dejín, reálií života za hranicami známeho sveta a v neposlednom rade je to aj zábavné čítanie.

Práca ukazuje Slovník súčasného slovenského jazyka z pohľadu kodifikácie. Pre slovenské spisovnojazykové prostredie, v ktorom tento slovník vzniká (doteraz vyšli štyri zväzky), je príznačné uplatňovanie protichodných kodifikačných postojov ku konceptom používateľ jazyka, norma a spisovnosť. Text čitateľovi priblíži, ako k nim pristupuje autorsko-redaktorský kolektív slovníka aj ako sa dané východiská premietajú do jeho lexikografickej praxe, napr. pri určovaní príslušnosti slov k jednotlivým typom nespisovnej lexiky alebo pri spracúvaní anglicizmov. Priestor dostanú aj postoje používateľov. Čitateľ sa tiež dozvie, akú úlohu pri zisťovaní normy hrá frekvencia jazykových prostriedkov a akú ohľad na ich fungovanie v diferencovaných komunikačných prostrediach. V tejto súvislosti práca nemohla obísť fakt, že eróziu komunikačných noriem vo verejnom prostredí sprevádza akceptácia, až preferencia verbálnej agresie.

Personálny manažment je disciplína, ktorá vychádza z klasického manažmentu, avšak špecifický dôraz kladie na personálne činnosti, vedenie a riadenie ľudských zdrojov, na personálne plánovanie a mnohé ďalšie. Personálna práca sa vyvíja zhruba od konca 19., resp. začiatku 20. storočia postupne v rozličných vývojových etapách, ktoré sme popísali v predloženej vedeckej monografii ako personálnu administratívu, personálne riadenie a riadenie ľudských zdrojov. Za prínos tejto monografie považujeme pomerne detailný popis vývoja personálneho manažmentu, ktorý sme sa snažili prepojiť aj s vývojom v oblasti sociálnej práce, sociálnej politiky a mimovládneho sektoru. Personálny manažment a riadenie ľudských zdrojov pomáha organizácii nielen získavať zamestnancov, akých organizácia potrebuje, ale prostredníctvom nich je možné ich v organizácii udržať, pracovať s nimi, motivovať ich, zameriavať sa na to, čo je pre zamestnancov dôležité, aké sú ich schopnosti, zručnosti, ako sa dá zvyšovať ich kvalifikácia. Personálny manažment tiež sleduje pracovné podmienky zamestnancov, atmosféru na pracovisku, dokáže efektívne rozvíjať organizačnú kultúru, a tým prispieva k spokojnosti zamestnancov

Zborník vedeckých príspevkov z teatrologického sympózia

Jedna, svätá, všeobecná a apoštolská cirkev, ktorú založil Ježiš Kristus, je dnes inštitúciou objímajúcou obrovské kultúrne bohatstvo, ale aj veľkú rozmanitosť. V kultúrno-religióznom prostredí Slovenska sa pod názvom východná cirkev vníma len cirkev byzantská, pravoslávna či gréckokatolícka. Ide však len o malý zlomok toho kultúrno-religiózneho bohatstva, ktoré reprezentuje kresťanský Východ a čo nazývame východnými cirkvami. Táto kniha sa pokúša čo najprehľadnejším spôsobom priblížiť slovenskému čitateľovi problematiku vzniku východných kresťanských cirkví, ich rozmanitosť a bohatstvo cirkevnej tradície, ktorá siaha až do apoštolských čias a dodnes je súčasťou európskej a svetovej civilizácie a kultúry, ktorej sme aj my dedičmi a integrálnou súčasťou.

V poradí tretia autorova kniha, nadväzujúca na prácu Slovenský znak – jeho pôvod a vývoj do roku 1918, ktorá vyšla vo vydavateľstve VEDA v roku 2021, sa venuje osudom štátnej symboliky v búrlivom 20. storočí. Približuje činnosť pražskej heraldickej komisie pôsobiacej v rokoch 1918 – 1920, ktorá mala navrhnúť symboliku mladého Československa, ako aj diskusie o štátnom znaku a vlajke, v ktorých sa napokon odzrkadlila čechoslovakistická štátno-politická koncepcia. Podobne približuje prácu heraldických komisií aj v nasledujúcich zlomových obdobiach našich dejín – v rokoch 1938, 1939, 1945. Vo všetkých prípadoch slovom aj obrazom približuje politické motívy jednotlivých návrhov štátnej symboliky a napokon ich uzákonenú podobu. Pripomína rovnocenné používanie československej a slovenskej symboliky v protifašistickom odboji na Slovensku, ale tiež sklamanie z nedosiahnutia povojnového národného vyrovnania sa Slovákov a Čechov. To bolo vyjadrené neakceptovaním návrhu symetrického znaku a pokračovaním čechoslovakistickej symboliky. Zavŕšené bolo v roku 1960 prijatím ústavy Československej socialistickej republiky a „zrušením“ slovenského znaku v štátnej symbolike. Kniha osvetľuje nádeje na skutočnú federáciu republiky v roku 1968 a v tejto súvislosti aj návrhy na symetrický česko-slovenský štátny znak, ktoré však normalizácia zmrazila na ďalších dvadsať rokov. Posledná kapitola je venovaná obdobiu po Nežnej revolúcii, diskusiám o forme česko-slovenskej federácie, o jej názve a jej symbolike. Ladislav Vrtel ako jeden z hlavných aktérov heraldických diskusií, člen federálnej aj slovenskej komisie pre štátnu symboliku a spoluautor štátnych symbolov Slovenskej republiky, ako aj Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v roku 1990, podrobne a na základe zachovaných prameňov približuje vtedajšie diskusie na túto tému, ktoré prebiehali na odbornej, ale aj celospoločenskej úrovni. Kritický text a obrazová dokumentácia sa v knihe vhodne dopĺňajú a pútavým spôsobom uvádzajú čitateľa do zákulisia tvorby štátnych symbolov v jednotlivých prelomových obdobiach. Kniha čitateľa presvedčí o mimoriadnom význame, ktorý sa vždy pripisoval štátnej symbolike. Parafrázujúc slová anglického heraldika Anthonyho Wagnera možno povedať, že vývoj štátneho znaku je stenografickým záznamom histórie štátu. Možno však dodať, že štátna symbolika politickú situáciu nielen zrkadlila, ale často bola aj aktívnym činiteľom spoločenského diania.

Publikácia prináša zaujímavé a aj menej známe príležitostné texty. Vďaka vybraným príkladom veľmi dobre ukazuje široký záber príležitostnej tvorby. A aj rôznorodosť uhlov pohľadu, z ktorých na ňu možno nahliadať. Oceňujem usporiadanie textov podľa typologického kľúča: príležitostnosť, ktorá sa týka osoby, vzťahuje sa na miesto, alebo je spojená s udalosťou. Autori si texty nevyberali prvoplánovo. Ak aj čitateľ nadobudne pocit, že niektorý z textov do antológie príležitostnej poézie nepatrí, po jeho opätovnom prečítaní sa prikloní k opačnej mienke. Výber textov veľmi dobre odzrkadľuje variabilitu príležitostnosti a šírku jej záberu.

Celoživotnou, konzekventne napĺňanou umeleckou ambíciou nemeckého operného režiséra Petra Konwitschného (1945) je boj proti iluzívnemu opernému divadlu, ktoré nazýva mŕtvou operou. Vo svojich koncepciách kriticky reflektuje patriarchálne usporiadanie sveta, závislosť modernej civilizácie od matérie, jej povrchný spôsob života a z neho vyplývajúci rozvrat morálnych hodnôt, ktorý sa odráža v deformovaných rodinných či partnerských vzťahoch. Na príklade troch desiatok inscenácií, ktoré režisér naštudoval na európskych javiskách i v Slovenskom národnom divadle, autorka monografie skúma Konwitschného ideové východiská a ich pretavenie do konkrétnych, pre režiséra charakteristických divadelno-výrazových princípov. Komparáciou vybraných inscenácií formuluje tematické okruhy Konwitschného tvorby, ktoré poukazujú na jeho ideový a estetický program. Monografia popri analýze režisérovho rukopisu prispieva aj k poznaniu všeobecných princípov súčasnej opernej réžie.

Publikácia, ktorá sa dostáva k čitateľovi, je výsledkom dlhoročnej práce PhDr. Miroslava Londáka, DrSc. Autor sa v nej zaoberá hospodárskym vývojom v období, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny, pričom sa neustále venuje i politickým súvislostiam vývoja spoločného československého štátu. Vychádza nielen z oficiálnych štatistických dát, no relevantným prameňom sú i dokumenty deponované v slovenských i českých archívoch. Publikácia približuje aj osudy významných slovenských ekonómov 60. rokov 20. storočia a glosuje činnosť A. Dubčeka.

Ladislav Čavojský (1932 – 2014) patril ku generácii prvých vysokoškolsky vyštudovaných slovenských divadelných vedcov. Jednou z konštantne prítomných línií v jeho výskume boli analýzy uvádzania inonárodnej drámy do nášho kultúrneho kontextu. Čavojského pohľad na túto oblasť bol literárny aj divadelný, teda komplexný a poučný nielen pre historikov, dejiny literatúry a divadla, ale aj pre prax, pre režisérov, hercov i dramaturgov. Kniha prináša výber štúdií týkajúcich sa udomácňovania dramatickej spisby Shakespeara, Moli?ra, Goldoniho, Goetheho, Gogoľa, Ostrovského a Ibsena na Slovensku a rozbory jej súdobého inscenovania. Túto obsahovú os určil sám autor. Aktualizovať, dopísať po súčasnosť svoje staršie texty, žiaľ, už nestihol. Napriek tomu sú cennými zdrojmi pre štúdium dejín slovenského divadla.

Ročenka historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Z obsahu: Banskobystrická mestská rada v 16. storočí. Metodika výskumu jej personálneho obsadenia a kariérneho vývoja jednotlivcov Utváranie rodov kráľovských úradníkov (na príklade prvých generácií prešporského rodu Armpruster) Protonotár Juraj Hadritius (cca 1587 – 1639) – rodina, kariéra, majetok Úradníci Turnianskej stolice v rokoch 1711 – 1785 Profesijná skladba mestského zastupiteľstva v Prešporku (1872 – 1910)

Dejiny sú niečo čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojnými riekami a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu. Je to jednoduchá rovnica. Platí však aj to, že historici jediní môžu meniť dejiny... Štvrtým dielom „zadných dverí“ nechceme meniť dejiny. Skôr ponúkame pútavou formou a selektívne zrkadlá našej minu­losti, od dôb Veľkej Moravy až po Mečiara a Klausa. Nazreli sme do života stredovekých kráľov i bežných ľudí, nositeľov modernej doby – politikov, vzdelaných žien, kultúrnu elitu i takmer bezmenných „pešiakov“. A namiesto záveru si prečíta­te o histórii liečby rakoviny prsníka naprieč storočiami. Všetci poznáme Milana R. Štefánika a mnohí niečo viete zo života Mateja Korvína, cisára Jozefa I., vynálezcu Štefana Baniča, herečky Poly Negri, politika Milana Hodžu či diplomata Henryho Kissingera. Málokto však počul mená ako Bianca Cappello, Simon Georg Sina, Ľudovít Haan, Štefan Lux, Otto Ohlendorf či Fidél Palffy alebo Fanny Burneyová...

Predkladaná publikácia Povaha jazyka a jej poznávanie je voľným pokračovaním série Človek a jeho jazyk venovanej vedeckému odkazu profesora Jána Horeckého a vychádza pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Aj tento zväzok ponúka štúdie so zameraním na inšpiračný potenciál jeho diela, takže sa v nich odrážajú témy ako všeobecná jazykoveda a metodológia, spisovný jazyk a jazyková kultúra, jazyk v spoločnosti a komunikácii, slovo a slovná zásoba a v neposlednom rade terminológia. Autori štúdií ich publikovaním nielenže prejavili svoju úctu a rešpekt voči jednej z najvýznamnejších postáv slovenskej lingvistiky, ukázali tiež profesora Horeckého ako nedoceniteľného inšpirátora a duchovne stále prítomnú osobnosť.

Žofia Bosniaková (1609 – 1644), osobnosť opradená legendami o strečnianskej hradnej panej, dobročinnej, spravodlivej a zbožnej žene. Aký bol jej pôvod? Odkiaľ pochádzal jej rod a ako si získal miesto v radoch uhorskej aristokracie? Kde vyrastala a akú dostala výchovu? Ako sa k nej zachovala rodina jej prvého manžela? Kde sa zrodil jej záujem o dobročinnosť a pomoc chudobným a núdznym? Kto bol jej druhý manžel, František Vešeléni? Aké aktivity podnikala ako pani Strečnianskeho panstva a vlastníčka majetkovej držby? Ako prispela k rekatolizácii Tepličky nad Váhom? A napokon – za akých okolností sa po jej smrti zrodila úcta k nej a ako ju ovplyvnilo nájdenie jej smrťou neporušeného tela? Aké prejavy úcty sa podarilo zachytiť? Bola úcta k nej len regionálna, alebo mala širší geografický a spoločenský rozmer? Tieto otázky sa pokúša zodpovedať monografia Žofia Bosniaková – život, dielo a úcta v 17. – 19. storočí. Na základe štúdia historických prameňov, mnohých dosiaľ neznámych alebo nepresne interpretovaných, prináša novú kritickú biografiu osobnosti Žofie Bosniakovej.

This book describes and analyses many interesting events in the political development of Europe from the Ancient world to the present day and offers opportunities for a comparative approach, which lays emphasis not only on the historical, economic and social context, but also on the spiritual and intellectual heritage of our European culture.

Roku 2023 si Slovenská akadémia vied pripomínala 70. výročie svojho vzniku. V porovnaní s tradičnými akadémiami, ako je napríklad francúzska, ale aj akadémiami vied susedných krajín, je SAV pomerne mladá inštitúcia. Sedemdesiat rokov už ale predstavuje obdobie, ktorá je hodné pozornosti historikov. O dejinách slovenskej akadémie sa, pravdaže, písalo aj v minulosti, chýbalo však dielo, ktoré by zachytávalo celé dejiny SAV v ich komplexnosti od jej vzniku (vrátane predhistórie) až do súčasnosti. Na túto úlohu sa podujali pracovníci Historického ústavu SAV a Archívu SAV. Výsledkom ich práce je dielo, ktorého ambíciou je poskytnúť syntetický a ucelený pohľad na vývoj tejto významnej slovenskej vedeckej inštitúcie. Vedecký výskum je v každej spoločnosti súčasťou celospoločenského vývoja a vyjadrením potrieb každej spoločnosti poznávať svet v jeho rozmanitosti. Takéto bolo a je aj poslanie SAV. Na jej vývoji vidieť aj dramatický zápas o vedecké poznanie, ktoré si vedci – a o humanitných a spoločenských vedách to platí dvojnásobne – dokázali vyvzdorovať aj na nepriaznivých spoločenských okolnostiach. Snahou autorov bolo podať historický vývoj v SAV vo všetkej zložitosti a protirečivosti. Práve na pozadí dramatických udalostí najmä 20. storočia možno realisticky zhodnotiť prínos akadémie do slovenskej a svetovej vedy a jej význam pre spoločnosť. Titul sa predáva v kazetovom obale.