Veda, vydavateľstvo SAV strana 6 z 64

Pravicový radikalizmus a nepriateľské postoje v spoločnosti sú javy, ktoré sa kontinuálne menia v čase i priestore na globálnej i regionálnej úrovni. Verejné i odborné diskusie na túto tému často nasledujú po sociálnych a politických zmenách, ktoré determinujú vznik rôznych subjektov reagujúcich na negatívne nálady v spoločnosti. Rozsah dôsledkov vzniknutých týmito javmi sa mení rovnako ako javy samotné. Sociálny výskum orientovaný na pravicový radikalizmus a extrémizmus tak pomáha pochopiť celý súbor javov a udalostí v historických, spoločenských ale i politických kontextoch. Zároveň napomáha k vytváraniu objektívnej diskusie o tomto zložitom spoločenskom fenoméne. Cieľom tejto monografie je priniesť ucelenú analýzu sociálnych zdrojov pravicového radikalizmu v postojoch spoločnosti, ktorá vychádza z multidimenzionálneho charakteru tohto výskumného problému.

Vedecká monografia Dimenzie slovenskej etymológie prináša autorove etymologické interpretácie viac ako 60 výrazov zo súčasného spisovného slovenského jazyka, starších období vývinu slovenčiny i slovenských nárečí. Skúmaná lexika (slová zachované v slovenčine z praslovanského obdobia, výrazy utvorené počas vývinu slovenčiny ako samostatného slovanského jazyka, lexémy prevzaté z iných jazykov) sa etymologizuje v širších slovanských a stredoeurópskych súvislostiach; jej praktická analýza – majúca za cieľ dospieť ku komplexnej etymologickej charakteristike konkrétneho slova – zároveň názorne ilustruje rôznorodosť a pestrosť bádateľských postupov a metód využívaných v súčasnej etymologickej vede. Publikácia je určená záujemcom o etymologickú problematiku slovnej zásoby slovenského jazyka a o metodológiu etymologického výskumu z radov odbornej i širšej kultúrnej verejnosti.

Roku 2023 si Slovenská akadémia vied pripomínala 70. výročie svojho vzniku. V porovnaní s tradičnými akadémiami, ako je napríklad francúzska, ale aj akadémiami vied susedných krajín, je SAV pomerne mladá inštitúcia. Sedemdesiat rokov už ale predstavuje obdobie, ktorá je hodné pozornosti historikov. O dejinách slovenskej akadémie sa, pravdaže, písalo aj v minulosti, chýbalo však dielo, ktoré by zachytávalo celé dejiny SAV v ich komplexnosti od jej vzniku (vrátane predhistórie) až do súčasnosti. Na túto úlohu sa podujali pracovníci Historického ústavu SAV a Archívu SAV. Výsledkom ich práce je dielo, ktorého ambíciou je poskytnúť syntetický a ucelený pohľad na vývoj tejto významnej slovenskej vedeckej inštitúcie. Vedecký výskum je v každej spoločnosti súčasťou celospoločenského vývoja a vyjadrením potrieb každej spoločnosti poznávať svet v jeho rozmanitosti. Takéto bolo a je aj poslanie SAV. Na jej vývoji vidieť aj dramatický zápas o vedecké poznanie, ktoré si vedci – a o humanitných a spoločenských vedách to platí dvojnásobne – dokázali vyvzdorovať aj na nepriaznivých spoločenských okolnostiach. Snahou autorov bolo podať historický vývoj v SAV vo všetkej zložitosti a protirečivosti. Práve na pozadí dramatických udalostí najmä 20. storočia možno realisticky zhodnotiť prínos akadémie do slovenskej a svetovej vedy a jej význam pre spoločnosť. Titul sa predáva v kazetovom obale.

Medzi najvýznamnejších slovenských politikov pred vznikom Česko-Slovenska patrí nesporne Matúš Dula. Dlhodobo pôsobil vo vedení Slovenskej národnej strany. Jeho činnosť mala však aj podstatne širší záber, keď sa v prospech slovenského národa angažoval i v hospodárskej a kultúrnej sfére. Ako advokát v politických procesoch zastupoval slovenských aj rumunských politikov. Matúš Dula svojím politickým myslením a konaním predstavuje viac ako polstoročie slovenskej politiky. Rozhodujúce obdobie jeho pôsobenia sa viaže k existencii Slovákov v habsburskej monarchii. Po skončení volebnej pasivity (1884 – 1901) sa výrazným spôsobom podieľal na účasti Slovenskej národnej strany v uhorských parlamentných voľbách v roku 1901. Aj jeho zásluhou dosiahla slovenská politika neskôr, v roku 1906, svoje najlepšie volebné výsledky v Uhorsku. Pod jeho vedením sa v máji 1918 konala rozhodujúca neverejná štátoprávna porada slovenských politikov v Martine, v septembri 1918 v Budapešti stretnutie o utvorení Slovenskej národnej rady a 30. októbra 1918 v Martine zhromaždenie, ktoré prijalo Deklaráciu slovenského národa. Vznik Česko-Slovenska sa stal vyvrcholením aktivít slovenskej politiky v Uhorsku a súčasne predstavuje aj vrchol politickej kariéry Matúša Dulu.

Monografia sa venuje problematike environmentálnej bezpečnosti, v slovenskej vede doteraz málo preskúmanej, pričom ide o mimoriadne dôležitú tému s ďalekosiahlymi a vážnymi následkami. Cieľom monografie je prispieť do vedeckej debaty o tejto téme tak na poli spoločenských vied (predovšetkým bezpečnostných štúdií), ako aj medzinárodného práva. Preto bola koncipovaná ako multidisciplinárne dielo s holistickým prístupom. Tematicky je rozdelená do troch veľkých častí. V rámci prvej je v jednotlivých kapitolách venovaná pozornosť bezpečnostným aspektom klimatickej zmeny, ktoré sú predstavené na troch úrovniach – vplyvu na jednotlivca, na bezpečnosť štátov a nakoniec na medzinárodnú politiku. Druhá časť sa venuje medzinárodnoprávnej regulácii environmentálnej bezpečnosti. Predmetom skúmania sú nielen možnosti ochrany životného prostredia normami medzinárodného práva, ale aj to, ako degradácia životného prostredia pôsobí na tieto práva (napríklad ľudské) a ovplyvňuje ich rozvoj. Tretia časť monografie predstavuje Bezpečnostnú radu OSN ako centrálny orgán medzinárodného systému kolektívnej bezpečnosti a jej prístup k otázkam environmentálnej bezpečnosti, ako aj príčiny brániace jej aktívnejšiemu pôsobeniu.

Rodina a dieťa – pojmy pre našu spoločnosť charakteristické. Rodinu môžeme vnímať podľa definícií ako malú sociálnu skupinu a dieťa ako jej súčasť, ktorá je spätá pokrvným príbuzenstvom alebo adopciou, pričom aj tá by mala byť rozhodnutím z vlastnej vôle. V bežnej reči hovoríme o rodine ako určitom priestore, ktorý nám poskytuje pocit istoty bezpečia a opory. Ak povieme rodina a násilie, pre bežnú časť populácie sú tieto pojmy nezlučiteľné. Je to ale naozaj tak? Je násilie v rodine niečo, čo skutočne odsudzujeme a nerešpektujeme? Je násilie páchané v domácom prostredí niečo, čo vedome neprehliadame? Vnímame násilie aj inak ako len krik a bitku s modrinami? Násilie má mnoho podôb a často sa odohráva za zatvorenými dverami bytov či domov, kde žije nukleárna rodina, možno navonok ideálna. Jedným z takýchto typov násilia, ktoré je zvyčajne páchané v domácom prostredí – a má aj iné podoby ako len bitku, je syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa (ďalej len syCAN). Syndróm CAN, z anglického Child Abused and Neglect syndrome, je považovaný za veľmi nebezpečný fenomén, ktorý má výrazne negatívny vplyv na všestranný vývoj dieťaťa. Dôsledky týrania a zanedbávania detí majú dlhotrvajúce následky nielen na deti, ale aj na rodiny a celú spoločnosť.

Po vydaní dvoch dielov čitateľmi i odborníkmi oceneného knižného titulu Zo studnice rodnej reči (2005, 2014) sa dostáva do rúk čitateľov 3. časť tohto úspešného knižného súboru. Aktuálny počin je reprezentatívnym výberom z textov publikovaných najmä v rubrike Zo studnice rodnej reči v časopise Kultúra slova z obdobia rokov 2012 – 2021. Prezentované, tematicky usporiadané príspevky približujú vedecky spracovanú slovnú zásobu zaznamenanú najmä v archívnych fondoch kartoték Slovníka slovenských nárečí a Historického slovníka slovenského jazyka, ale i v databáze a kartotéke terénnych názvov, ktoré sú uložené v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. Publikácia predstavuje nový, nevyčerpateľný a rôznorodý materiál širokej vrstve záujemcov v čitateľsky atraktívnej podobe. Jednotlivé články reprezentujú aplikáciu teoretických poznatkov z oblasti výskumu bohato diferencovaných slovenských nárečí, ako aj aplikovanie poznatkov z dejín slovnej zásoby slovenčiny, čím zároveň sprítomňujú nielen nárečovú a historickú rôznorodosť národného jazyka, ale aj zvyky, kultúrne tradície i poznanie či dôvtip starších generácií. Čitateľom sa ponúkajú odpovede na aktuálne lexikálne otázky napr. pri nejasnostiach o rozšírení, vývine či význame príslušných slov, ktoré objasňujú zdanlivo zastreté jazykové súvislosti. Tretí diel knižnej série Zo studnice rodnej reči je doplnený o index nárečových výrazov, vybraných mien a názvov, čo umožňuje ľahšie identifikovať opisované (najmä lexikálne) javy a využiť ich v dialektologických, historickolingvistických aj ďalších výskumoch.

Na základe súboru pôdorysov stavieb zo 72 sídlisk z obdobia mladšej a neskorej doby kamennej z územia Slovenska kniha predstavuje konštrukčnú rôznorodosť dobového staviteľstva. Súpis stavieb poslúžil ako pramenná báza pre zmonitorovanie frekvencie výskytu konkrétnych stavebných typov nadzemných alebo zahĺbených stavieb. Typovo najreprezentatívnejšie pôdorysy boli použité na vytvorenie náčrtov oporných koncepcií jednotlivých typov budov. V nich sa dali rozpoznať a definovať staticky dôležité nosné základové body, základové konštrukčné línie či dôležité konštrukčné previazania. Práve špecifiká rôznych základových koncepcií tvoria podklad pre stavebno-konštrukčné interpretácie a ucelenejšie opisné architektonické rekonštrukcie najzachovalejších pôdorysných dispozícií nadzemných i zahĺbených stavieb v jednotlivých neolitických a eneolitických kultúrach na našom území.

The problems of people with disabilities are determined by the dynamics of interactions between them and the social environment in which they live. Therefore, the bio-psycho-socio-spiritual model of health is linked to the civilian model, accentuating the active participation in the social life of a particular community. The convergence of these models is present in the transdisciplinary content of the publication, which examines the quality of life of pupils in inclusive education in the Central European region. The authors identified specific limits and possibilities of the educational environment and its impact on the quality of life of children with disabilities. They explained the evidence-based practice and enhanced the competency-based approach to the persons involved in education, their relatives and transdisciplinary school teams.

Zborník je výstupom z vedeckého kolokvia, ktoré v novembri 2021 usporiadali Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. Publikácia reflektuje v slovenských vedeckých kruhoch intenzívne pociťovanú potrebu novej interpretácie bádateľského odkazu Mikuláša Bakoša (1914 – 1972), literárneho vedca, univerzitného pedagóga, zakladateľa a prvého riaditeľa Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV. Štúdie I. Pospíšila, J. Gbúra, S. Paštekovej, O. Sládka, M. Návratila a D. Teplana dokazujú, že Bakošovo vedecké dielo má aj v súčasnosti významný potenciál pre širšie skúmanie metodologických a spoločensko-historických otázok literárnej vedy na Slovensku i za jeho hranicami a zásadným spôsobom prispelo k novej kvalite slovenského literárnovedného myslenia a recepcie svetových literatúr na Slovensku.

Kniha sa venuje interpretácii sociálnej zmeny v diele Rózy Luxemburgovej. Zasadzuje tematiku do historických súvislostí začiatku 20. storočia akcentujúc pritom vybrané problémy a ich spracovanie v Luxemburgovej diele – dôraz na demokraciu a sociálnu participáciu v triednych a rodových súvislostiach, vývojové tendencie spoločensko-ekonomických vzťahov a i. Na pozadí dobových teoretických diskusií a praktických sociálnych pohybov zachytáva Luxemburgovej vedecké stanoviská, sporné miesta jej textov a teoretické zhody a rozpory s jej súčasníkmi, ktoré presahujú svoje historické ukotvenie a prenikajú do niektorých oblastí súčasného spektra spoločenskovedného výskumu. Vedecká monografia je príspevkom do širšieho filozofického diskurzu o odkaze tejto dnes najmä v západnej Európe a USA diskutovanej autorky. Edícia: Polytické myslenie a socializmus, zv.3

Predložená monografia je ďalšou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v súvislosti s témou Osobnosti slovenskej politiky. Autorský kolektív je zložený z popredných a rešpektovaných odborníkov slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím bola zabezpečená komparácia rozličných prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v skúmanej problematike. Každá generácia historikov by sa mala vysloviť ku kľúčovým otázkam národných dejín, ktoré majú byť zasadené do širšieho medzinárodného kontextu, v našom prípade aspoň do stredoeurópskeho. Príležitosťou k vydaniu ďalšej významnej publikácie Ústavu politických vied SAV v rámci projektu „Osobnosti slovenskej politiky – Dni Milana Hodžu“, bolo sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920. Je to výročie, ktoré by sa každý rok malo spomenúť už len preto, že podpisom Trianonskej mierovej zmluvy Slovensko v rámci Československa získalo definitívne svoju medzinárodne uznanú južnú hranicu, ktorá zavŕšila úsilie slovenskej politickej elity v spolupráci s českou politickou elitou o medzinárodne potvrdený koniec rakúsko-uhorskej monarchie.

Kniha prezentuje výsledky výskumu príležitostných pamiatok staršej slovenskej literatúry, ktoré tematizujú manželstvo a úlohu manželky v ňom. Sústreďuje sa na spôsob literárneho stvárnenia manželského života a role manželky, ako aj na povahu súvisiacich básnických obrazov. Identifikuje ideové posolstvo vybraných pamiatok, ich literárne a myšlienkové východiská, relevantné poetologické charakteristiky a tiež prostriedky, ktoré sa podieľajú na umeleckej pôsobivosti týchto textov. Sondy do príležitostnej produkcie 16. – 18. storočia naznačujú stabilné znaky a premeny literárneho obrazu manželstva a ideálu manželky, ktoré sa situujú i do širších ideovo-spoločenských súvislostí. Okrem literárnohistorického poznania sa tak otvárajú dvere ďalšiemu interdiciplinárnemu uvažovaniu o manželských vzťahoch a postavení manželky v minulosti. Kniha zároveň ukazuje, že príležitostná tvorba predstavovala plnohodnotnú súčasť dobovej literárnej produkcie po stránke jej literárnoestetických kvalít a tiež myšlienkového bohatstva, ktoré je v nej obsiahnuté.

Využívanie rastlín človekom má dlhú históriu. Je úzko späté s vývojom spoločnosti a jej kultúrnymi tradíciami, so zmenami klímy a prírodného prostredia. Odhaľuje ju archeobotanika, odbor ktorý skúma rôzne typy zvyškov rastlín z archeologických lokalít. Táto kniha stručne predstavuje jednotlivé smery archeobotaniky zamerané na skúmanie semien, driev, hľúz, vlákien, peľových a škrobových zŕn a fytolitov. Do väčšej hĺbky sa venuje postupom a metódam potrebným pre štúdium najčastejšie hodnotených nálezov – zuhoľnatených semien a driev (uhlíkov). Podrobne opisuje metódy od zberu vzoriek v teréne, postupov laboratórnej analýzy až po spôsoby vyhodnotenia a prezentácie výsledkov v publikáciách. Primárne je to učebnica určená pre študentov archeológie a príručka pre terénnych archeológov a archeologických laborantov/technikov, no je písaná a zostavená tak, aby zaujala aj širšiu odbornú a laickú verejnosť.

Prírodné liečebné kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka sú prvým a zatiaľ jediným príkladom obnovy zaniknutých kúpeľov na Slovensku v nových spoločensko-ekonomických podmienkach. Hoci majú bohatú históriu, doteraz o nich nebola napísaná nijaká obsažná publikácia, no fragmentárne texty o prameňoch a kúpeľoch sa objavujú v archívnych zdrojoch, vo vedeckých, odborných a populárnych článkoch, ako aj vo farských a obecných kronikách. Kniha je súhrnom doteraz známych vedomostí o prírodných liečebných kúpeľoch Červený Kláštor – Smerdžonka od prehistórie až po súčasnosť. Chronologicky traktuje podstatné charakteristiky jednotlivých období vývoja kúpeľov v deviatich kapitolách, vrátane výskumu minerálnych vôd. Text sprevádzajú dobové fotografie, ktoré dokumentujú a osvetľujú tému, ako aj sledované fakty. Kniha má ambíciu prispieť do skupiny publikácií o prírodných liečebných kúpeľoch na Slovensku a zároveň rozšíriť poznatky o výnimočnom regióne cestovného ruchu v európskom kontexte.

Afirmáciu kultúrnej zmeny v prvej polovici 20. storočia autori a autorky hodnotia a interpretujú „zdola“, na základe kritérií a postupov, ktoré určujú skúmané texty. Berú do úvahy najmä progresívny vektor slovenskej kultúrnej tradície a všímajú si množstvo odlišných a často aj protirečivých dobových predstáv o pohybe „vpred“. Z viacerých strán sa snažia nazrieť na slovenské modernizácie a uchopiť podoby modernizačného naratívu, pre ktorý často vágne definovaná „zmena“ bola ústredným pojmom s mobilizačným potenciálom. Publikácia Zmena v praxi (limity – možnosti – spory) ponúka preto súbor čiastkových autorských interpretácií konfrontujúcich sa s tou istou široko koncipovanou otázkou: ako sa projekt modernej kultúry realizoval v slovenských podmienkach? A tiež: z akých umeleckých a ideových zdrojov čerpal? Bol napokon nástup modernosti naviazaný aj na modernizačné projekty, ktoré nielen v slovenskom prostredí vznikli skoršie? Je možné hľadať produktívne inonárodné analógie a vyhnúť sa izolovanému pohľadu na jednotlivé modernizačné gestá?