Veda, vydavateľstvo SAV strana 8 z 64

Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia – štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v 1. Československej republike, a to očami právnika a politika Emila Stodolu (1862 – 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doposiaľ chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčivý demokrat zastával kritické stanovisko.

Kniha je prvou individuálnou monografiou o kognitívnej literárnej vede na Slovensku. Predstavuje všeobecný teoreticko-historický prehľad kognitívnej literárnej vedy i autorkin vlastný experimentálny a analyticko-interpretačný výskum. Oddiel I. dokumentuje historický vývin aj aktuálnu situáciu kognitívnej literárnej vedy, jej členenie, epistemológiu, program, predmet a perspektívy. Oddiel II. prináša originálnu koncepciu výskumu porozumenia metafore, ktorá spočíva v delení recipientov literárnej metafory na viac racionálnych a viac skúsenostných. Výsledky týchto dvoch skupín vykazujú pozoruhodné rozdiely pri vnímaní a riešení metafor. Oddiel III. sa zaoberá recepciou literatúry na Slovensku i v zahraničí a upozorňuje na dôležitú úlohu cítenia v procesoch literárnej komunikácie. Oddiel IV. zahŕňa kognitívne orientované analytické štúdie. Oboznamuje s kognitívnymi prototypmi v literatúre vzhľadom na jej realistické črty; ponúka prehľad prototypových príbehov; vysvetľuje, prečo je cítenie nezanedbateľnou, hoci obchádzanou súčasťou čítania a interpretácie a napokon záverečná jedenásta kapitola uvádza príklad, ako sa pri literárnej interpretácii dajú použiť poznatky kognitívnej histórie literatúry a evolučnej teórie literatúry.

Kniha prináša nové pohľady na minulosť nášho regiónu v 19. a 20. storočí z pera renomovaných zahraničných expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Európy. V spolupráci so slovenskými autormi odhaľujú, ako sa v jednotlivých politických režimoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobností, a ako to ovplyvnilo písanie dejín Slovenska. Využívajú pritom aj menej tradičné pramene, napríklad politické karikatúry či predmety a pozostalosti v múzeách. Inšpirovaní prácou historičky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovaná, okrem toho predstavujú sondy o fungovaní spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o živote meštianskych rodín a etnickom spolužití na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Encyklopedický ústav SAV v spolupráci s VEDOU, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, prináša slovenskej verejnosti 9. zväzok Encyclopaedie Beliany, prvej modernej všeobecnej slovenskej encyklopédie, ktorá zhrnuje poznatky zo všetkých odborov ľudskej činnosti. V deviatom zväzku sa nachádza približne 3 000 hesiel z rôznych oblastí v abecednom poradí od hesla koks po heslo krajské zriadenie.

Kniha je prvou individuálnou monografiou o kognitívnej literárnej vede na Slovensku. Predstavuje všeobecný teoreticko-historický prehľad kognitívnej literárnej vedy i autorkin vlastný experimentálny a analyticko-interpretačný výskum. Oddiel I. dokumentuje historický vývin aj aktuálnu situáciu kognitívnej literárnej vedy, jej členenie, epistemológiu, program, predmet a perspektívy. Oddiel II. prináša originálnu koncepciu výskumu porozumenia metafore, ktorá spočíva v delení recipientov literárnej metafory na viac racionálnych a viac skúsenostných. Výsledky týchto dvoch skupín vykazujú pozoruhodné rozdiely pri vnímaní a riešení metafor. Oddiel III. sa zaoberá recepciou literatúry na Slovensku i v zahraničí a upozorňuje na dôležitú úlohu cítenia v procesoch literárnej komunikácie. Oddiel IV. zahŕňa kognitívne orientované analytické štúdie. Oboznamuje s kognitívnymi prototypmi v literatúre vzhľadom na jej realistické črty; ponúka prehľad prototypových príbehov; vysvetľuje, prečo je cítenie nezanedbateľnou, hoci obchádzanou súčasťou čítania a interpretácie a napokon záverečná jedenásta kapitola uvádza príklad, ako sa pri literárnej interpretácii dajú použiť poznatky kognitívnej histórie literatúry a evolučnej teórie literatúry.

kolektív autorov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Slovník súčasného slovenského jazyka, 4. zv. (O Pn) Vo štvrtom zväzku (O Pn) SLOVNÍKA SÚČASNÉHO SLOVENSKÉHO JAZYKA nájdu používatelia na 1 128 stranách informácie o 15 329 heslových slovách: výklad významu, gramatickú charakteristiku, normatívne a štylistické hodnotenie, synonymá a antonymá, príklady používania slov čerpané z bohatých a autentických jazykových zdrojov, a mnoho ďalších užitočných údajov. Slovník zachytáva 3 083 frazeologizmov a iných ustálených spojení aj základnú terminológiu v podobe jednoslovných alebo viacslovných terminologických pomenovaní z približne 100 vedných oblastí. Súčasťou slovníka je osobitná príloha obsahujúca názvy obcí a ich častí na Slovensku s príslušnými obyvateľskými menami a odvodenými prídavnými menami. Pri tvorbe slovníka sa využívali metódy a nástroje počítačovej lexikografie, súbor textových korpusov pozostávajúci zo Slovenského národného korpusu, špecializovaných a webových korpusov s rozsahom 4,95 miliardy textových slov. Na analýzu korpusových zdrojov sa použil nástroj Sketch Engine od spoločnosti Lexical Computing CZ, s. r. o. Obklopení množstvom textov pochádzajúcich z verejných oficiálnych aj neoficiálnych komunikačných kanálov sa čoraz viac presviedčame o tom, aká dôležitá a spoločensky cenná je komunikácia, ktorá je nielen obsahovo prínosná, ale aj jazykovo kultivovaná, teda výrazovo pestrá a situačne adekvátna. Toto výnimočné lexikografické dielo poskytne používateľom kvalifikovanú informáciu o lexikálnom bohatstve slovenčiny a pomôže pri výstavbe kvalitného jazykového prejavu.

Kniha prináša nové pohľady do diskusie k jednej z najdôležitejších výziev súčasnosti, na možné dopady digitalizácie a Priemyslu 4.0 na ekonomiku a spoločnosť so zameraním: -na trh práce a kvalitatívne zmeny pracovných podmienok, doložené výsledkami prieskumu na základe rozhovorov s predstaviteľmi rôznych profesijných skupín (odborári, zamestnanci, manažéri) -na súvislosti medzi digitalizáciou a produktivitou -na dopady automatizácie a digitalizácie na hospodársky rast s ťažiskovým zameraním na slovenskú ekonomiku -po prvý krát pre slovenskú ekonomiku kniha prináša odhady rizika ohrozenosti pracovných miest na úrovni jednotlivých okresov a odvetví, -predkladá modifikáciu všeobecne používaného indexu DESI, na nový DESI-N, ktorý ponúka hlbšie pohľady na faktory ovplyvňujúce úroveň digitalizácie a jej zmeny v čase, -originálnym prístupom dokumentuje signifikantne pozitívny efekt digitalizácie na hospodársky rast. Kniha je určená pracovníkom v oblasti ekonomického výskumu a aktérom hospodárskej politiky na rôznych stupňoch rozhodovania, akademickej obci, ale aj širšej odbornej verejnosti, pretože témy, ktoré diskutuje, budú ovplyvňovať životy každého z nás.

Publikácia sa pokúša novou formou prispieť k poznaniu dejín ostro sledovaného 20. storočia na Slovensku. Úlohou jej autorského kolektívu nebolo opísať politické, ekonomické a iné spoločenské štruktúry fungujúce v spomínanom období na našom území. Zámerom sa stalo zmapovať toto obdobie prostredníctvom osudov jednotlivcov. Ambíciou však nebolo priniesť v jednotlivých kapitolách iba jednoduché biografické skeče, pri ktorých by hrozilo, že jednotlivé osobnosti by v nich boli zachytené bez širšieho spoločenského kontextu a mohli by vyznieť buď príliš pozitívne, alebo by sa ich obraz stal nekriticky negatívny. Cieľom bolo zachytiť osudy vybraných ľudí alebo skupín osôb v interakcii so spoločnosťou, v ktorej sa počas svojich životov pohybovali. Autori/ky sa preto pokúšajú vysvetliť, ako sa v jednotlivých režimoch, ktoré na Slovensku od začiatku 20. storočia až po jeho záver panovali, dokázali jednotlivé osobnosti či spoločenské skupiny vývoju prispôsobiť, alebo mu prípadne vzdorovať. Vďaka tejto skutočnosti má publikácia iste potenciál nájsť si cestu k odborníkom na spoločenské a humanitné vedy, ale zároveň osloviť aj širšiu slovenskú verejnosť.

Štylistiku Jozefa Mistríka vydávame pri príležitosti stého výročia jeho narodenia roku 1921. Toto vydanie je úplnou a nezmenenou verziou Štylistiky z roku 1997, poslednou, ktorú ešte on sám pripravil do tlače. Ide v poradí už o štvrté vydanie tejto knihy, ktorú poznajú generácie Slovákov. Študovali z nej, stala sa ich príručkou, keď sa učili narábať s naším jazykom, spoznávať možnosti a tajomstvá slovenčiny. Dodnes staršie exempláre nájdeme v domácich knižniciach, školách a vedeckých pracoviskách, u tých, ktorí potrebujú kultivovať svoje vystupovanie, svoj ústny aj písomný prejav. Otázkam slovenskej štylistiky sa Jozef Mistrík venoval od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Postupne publikoval, rozširoval a dopĺňal už vydané verzie, učil štylistiku na univerzitách a vysokých školách doma aj v zahraničí, mal študentov i nasledovníkov, ktorí využili jeho podnety a vydali ďalšie knihy a štúdie. Jeho zakladateľské dielo sa rozrástlo a zakorenilo v národnej kultúre, takže reklamným sloganom môžeme o knihe dnes povedať, že tá stará slovenská štylistika, je tá pravá slovenská štylistika. Jozef Mistrík je známy predovšetkým ako jazykovedec a pedagóg. Štylistika je asi jeho najznámejším, kultovým dielom, ale nedá sa obísť mnoho ďalších aktivít. Neštudoval iba jazyk a slovenčinu. Od svojich profesionálnych začiatkov sa venoval stenografii, strojopisu, slovenčine, ruštine, grafológii, reči tela, braillovmu písmu pre zrakovo postihnutých a posunkovej reči pre sluchovo postihnutých, rétorike, teórii umeleckého prednesu, literatúry, divadla, rozhlasu, televízie a audiovizuálnych znakových systémov. Všetky tieto fenomény majú spoločné poslanie, sú to médiá medziľudskej komunikácie. Skúmal ich formy a obsahy, zlepšoval možnosti vyjadrenia, pomáhal pri rozširovaní dorozumievacích schopností s percipientmi. Štylistika stála na vrchole toho všetkého. Keď kedysi chodieval peši z rodnej Španej Doliny do školy v Banskej Bystrici, na cestu si dal úlohu učiť sa slovíčka esperanta. Sníval, že tento umelý jazyk sa môže stať platformovou porozumenia celého sveta. Nestalo sa tak. Ale esperanto, ktorým sa naučil hovoriť, mu bolo inšpiráciou, aby rozvíjal a kultivoval najrôznejšie spôsoby medziľudskej komunikácie. Miloš Mistrík

Publikácia "Spojenectvo z núdze: spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas druhej svetovej vojny" prináša najnovšie poznatky o spolupráci, ale aj konfliktoch medzi československými spravodajcami a jednou z najznámejších sabotážnych organizácií z obdobia druhej svetovej vojny - Special Operations Executive. Základy tejto spolupráce boli položené ešte v 30.-tych rokoch 20. storočia, teda nielen pred rozbitím Československej republiky, ale aj pred vznikom samotnej SOE. Vďaka rozsiahlemu výskumu v domácich a zahraničných archívoch autor sleduje vývoj tohto vzťahu a prináša nové hypotézy o dôvodoch zlyhania tejto dôležitej spolupráce, ktorá zásadne ovplyvnila aktivity domácej rezistencie počas druhej svetovej vojny.

Publikácia predstavuje ďalší vedecký výstup z dlhodobého systematického výskumu, ktorý sa realizuje na pôde Ústavu politických vied SAV. Autorskému kolektívu sa podarilo podať ucelený pohľad na vznik samostatnej slovenskej štátnosti v roku 1993. Následne niekoľkí autori, vymedzenú problematiku doplnili aj o ďalšie pohľady, napríklad v oblasti zahraničnej politiky, vzťahu médií a politiky, ako aj o širšie filozoficko-politologické úvahy. Pozornosť venovali aj výskumu zániku spoločnej česko-slovenskej štátnosti. Vedecký projekt „Cesta slovenskej politiky k samostatnému štátu (1989 – 1993)“ bol od samého začiatku koncipovaný tak, že jeho výsledky budú využívané tiež v aplikovanej podobe – pre potreby učiteľov základných a stredných škôl. Publikácia prináša mnoho zaujímavých a nových informácií a súvislostí, ktoré môžu zaujať tiež širšiu verejnosť.

Práca reflektuje interpretáciu ako vstupnú bránu, ktorá umožňuje prístup k textu. Pritom tu funguje paradoxný základný vzťah diferencie interpretácie od textu, ktorý interpretuje. Kniha sa ďalej zaoberá tým, akú úlohu hrá rozprávanie príbehov v našich životoch a našej kultúre. Jednotlivé kapitoly práce spája téma reprezentácie: naratívnej, reprezentácie v literárnom smere realizmu, reprezentácie mesta v retrodetektívke a reprezentácie aktuálnych problémov spoločnosti v súčasnom detektívnom románe.

Náuka o vlastných menách je jazykovedná disciplína, ktorá má v jazykovede relatívne samostatné postavenie, predovšetkým vzhľadom na svoj špecifický obsah, prejavujúci sa výrazne aj na formálnej stránke (Blanár). R. Šrámek uvádza, že filologická orientácia onomastiky od pol. 19. storočia bola spočiatku v súlade s pozitivistickou jazykovedou orientovaná silno komparatisticky a etymologicky, až po jej začlenení do jazykovedy v 50. - 70. rokoch 20. storočia sa začala etablovať ako komplexná disciplína. Súčasná (moderná) onomastika, na ktorej rozvoji ako samostatnej jazykovednej disciplíny má veľký podiel, uznaný i v zahraničí (napr. Šrámek), aj slovenská teoretická onomastika (reprezentovaná najmä V. Blanárom), sa orientuje na analýzu jazykovej, ale aj mimojazykovej stránky vlastného mena a jeho fungovaniu v určitej spoločnosti.[1] Začiatky slovenskej onomastiky sú spojené so založením Slovenskej onomastickej komisie V. Blanárom 8. decembra v roku 1964, ktorý sa stal aj jej prvým predsedom (Blanár). So založením tejto Komisie a začiatkom jej organizačnej činnosti je úzko spätý plánovaný onomastický výskum na Slovensku (zber onymického materiálu, zakladanie kartoték, spracúvanie konkrétnej onomastickej tematiky formou monografických prác). Onomastické vedecké bádanie na Slovensku nestagnuje, ale práve naopak, prebúdza a motivuje k novým heuristickým onomastickým výskumom okrem jazykovedcov aj študentov, ktorí si onomastickú problematiku volia často ako tému svojich diplomových, rigoróznych či dizertačných prác. Takéto typy prác často zaraďujú jazykovedné, zemepisné, historické, etnické, ale aj ostatné vzdelávanie pod spoločnú „strechu“ regionálneho výskumu a s ním súvisiaceho regionalizmu, ktorý sa už pevne etabloval v učebných osnovách najmä základných škôl.

Publikácia prináša poznanie našej stredovekej minulosti a vychádza z množstva vzácnych informácií archeologických a historických prameňov. Zámerom knihy je stať sa jedinečným sprievodcom pre odborníkov, ako aj pre laickú verejnosť, ktorá chce poznať dejiny stredovekých hradov na strednom Pohroní, na ktorých členovia autorského kolektívu realizovali rôznorodé výskumné aktivity (archeologický, historický, stavebno-historický, archívny výskum) a na časti z nich dodnes prebieha stavebná obnova. The work of a team of authors brings knowledge of our medieval past and uses the language of archaeological and historical sources. The book aims to become a unique guide for experts as well as the public who want to know the history of medieval castles. The publication provides an elaboration of research results of thirteen selected medieval castles in the Central Hron region where the author's team carried out various research activities (archaeological, historical, architectural-historical, archival research) and part of the castles is still undergoing construction restoration and renovation.

Autor publikácie aj po ukončení diplomatickej misie v Budapešti (1990 – 2002) naďalej monitoruje dianie na politicko-spoločenskej scéne u južných susedov, a kladie tristnú otázku: „Kam smeruje dnešné Maďarsko?“ Nazdáva sa, že odpovede na nemiznúci problém Čo je Maďar? musia demokratické štáty sveta hľadať v kontexte doby a najmä riešiť aktuálnejšiu otázku: „Čo svetu ponúka dnes iliberálne Maďarsko?“ Viacnásobný premiér Viktor Orbán mení Maďarsko na nepoznanie. O tom, ako sa mu to darí, je táto kniha. Proces transformácie Maďarska je prinajmenšom príkladom toho, ako demokracia môže seba samú porážať. Možno, že aj autora textov niekto obviní zo zaujatosti – ako biskupa Otta z Freisingu za názory , ktoré vyslovil v 12. storočí.

Kniha sa zaoberá výnimočným medzinárodným umeleckým projektom, ktorý sa podarilo uskutočniť v záhradnom meste Hellerau pri Drážďanoch od roku 1909 do 1914, keď ho prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Vďaka nemeckým podnikateľom a filantropom, Karlovi Schmidtovi a bratom Wolfovi a Haraldovi Dohrnovcom, sa tam, v novostavbe Festspielhausu, zišli za vynikajúcich ekonomických podmienok učiteľ rytmiky, Émile Jaques-Dalcroze, a scénograf a divadelný reformátor, Adolphe Appia, obidvaja Švajčiari, ďalej svetelný dizajnér a výtvarník, Rus Alexander von Salzmann, nemecký architekt Heinrich Tessenow, tanečníčky a choreografky z rôznych krajín Európy, Nina Gorterová, Suzanne Perrottetová, Annie Becková a nakrátko aj slávna Mary Wigmanová a mnoho ďalších. V Hellerau, a potom aj v Ženeve, vo svojich tanečných vystúpeniach a hudobno-dramatických predstaveniach uskutočnili prvú umeleckú syntézu pohybovej rytmiky, hudby, choreografie, scénografie, drámy a herectva v jeho tanečnej, pantomimickej, speváckej aj činohernej podobe. Niekoľkoročné obdobie tvorby tejto skupiny nadaných ľudí prinieslo neopakovateľné scénické diela, ktoré významne prispeli k formovaniu režijného umenia a k posunu divadelnej estetiky smerom k moderne a avantgarde 20. storočia.