Veda, vydavateľstvo SAV strana 9 z 64

Publikácia "Spojenectvo z núdze: spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas druhej svetovej vojny" prináša najnovšie poznatky o spolupráci, ale aj konfliktoch medzi československými spravodajcami a jednou z najznámejších sabotážnych organizácií z obdobia druhej svetovej vojny - Special Operations Executive. Základy tejto spolupráce boli položené ešte v 30.-tych rokoch 20. storočia, teda nielen pred rozbitím Československej republiky, ale aj pred vznikom samotnej SOE. Vďaka rozsiahlemu výskumu v domácich a zahraničných archívoch autor sleduje vývoj tohto vzťahu a prináša nové hypotézy o dôvodoch zlyhania tejto dôležitej spolupráce, ktorá zásadne ovplyvnila aktivity domácej rezistencie počas druhej svetovej vojny.

Publikácia predstavuje ďalší vedecký výstup z dlhodobého systematického výskumu, ktorý sa realizuje na pôde Ústavu politických vied SAV. Autorskému kolektívu sa podarilo podať ucelený pohľad na vznik samostatnej slovenskej štátnosti v roku 1993. Následne niekoľkí autori, vymedzenú problematiku doplnili aj o ďalšie pohľady, napríklad v oblasti zahraničnej politiky, vzťahu médií a politiky, ako aj o širšie filozoficko-politologické úvahy. Pozornosť venovali aj výskumu zániku spoločnej česko-slovenskej štátnosti. Vedecký projekt „Cesta slovenskej politiky k samostatnému štátu (1989 – 1993)“ bol od samého začiatku koncipovaný tak, že jeho výsledky budú využívané tiež v aplikovanej podobe – pre potreby učiteľov základných a stredných škôl. Publikácia prináša mnoho zaujímavých a nových informácií a súvislostí, ktoré môžu zaujať tiež širšiu verejnosť.

Publikácia je tematicky zameraná na jazyk súčasných slovenských seniorov. Úvod monografie obsahuje rôzne pohľady na to, kto je v súčasnej spoločnosti vnímaný ako senior. Prvá polovica publikácie obsahuje charakteristiku obrazu starších dospelých na základe analýzy súčasného slovenského diskurzu (konkrétne analýzy materiálov z oblasti frazeológie, reklamy, databázy Slovenského národného korpusu a politických prejavov). Vychádza sa pritom z tézy, že štandardizovaný diskurz o senioroch a ich jazykovom správaní ovplyvňuje ich reálne (jazykové) správanie. Druhá polovica publikácie obsahuje sociolingvistický výskum zameraný na zistenie postojov seniorov k anglicizmom v slovenčine, ktorý prebiehal formou rozhovorov. V závere publikácie sa nachádza návrh príručného slovníka anglicizmov pre seniorov, ktorý by mohol byť praktickou pomôckou pre starších používateľov jazyka v každodennej interakcii.

Ambíciou predloženej monografie je diagnostikovať post-pozitivistickú situáciu v teórii práva a v praxi aplikácie práva, a zároveň vytýčiť nový koncept post-pozitivistického právneho myslenia postaveného na ideách práva ako ? praktickej" (fronetickej) vedy. Autor sa prihovára za budovanie novo formulovanej ? preskriptívnej teórie práva " , t. j. teórie poskytujúcej praktické návody pre aplikáciu práva.

Zámerom publikácie je predstaviť mikrobiotu čreva, teda spoločenstvo mikroorganizmov osídľujúcich predovšetkým zadné úseky tráviaceho traktu, ako zložku nevyhnutnú pre zabezpečenie optimálneho fungovania metabolických, fyziologických, nutričných a imunologických procesov organizmu. Mikrobiota čreva pomáha nielen pri trávení prijatých živín, ale je zapojená tiež do vývinu a regulácie imunitného systému, histologických štruktúr čreva, produkcie vitamínov či metabolizmu žlčových kyselín. Publikácia rozoberá taxonomické zloženie a funkcie mikrobioty tráviaceho traktu prežúvavcov, koní, svine domácej, hydiny a psov a zároveň približuje, ktoré faktory môžu narušiť jej citlivú rovnováhu. Keďže dysbióza je spojená s rôznymi ochoreniami, publikácia tiež pojednáva o súčasných možnostiach upevňovania zdravia zvierat cestou modulácie jej zloženia, ako je aplikácia probiotík, prebiotík, postbiotík, či transplantácia fekálnej mikrobioty.

Kniha o Dr. Antonovi Štefánkovi je najnovším výsledkom dlhoročnej koncepčnej práce Ústavu politických vied SAV v oblasti výskumu slovenského politického myslenia 19. a 20. storočia. Ten sa primárne zameriava na komplexné zhodnotenie výrazných osobností slovenskej politiky v uvedenom období (Milan Hodža, Martin Rázus, Ferdinand Juriga, Ivan Dérer, Vavro Šrobár) tak, že v ňom autori uprednostňujú interdisciplinárny prístup spolupráce vedeckého kolektívu pred individuálnymi odbornými pohľadmi. Týmto spôsobom sa postupovalo aj pri výskume osobnosti Dr. Antona Stefánka, ktorý sa zapísal nielen do histórie slovenskej a československej politiky ako aktívny predstaviteľ hlasizmu a ideológie čechoslovakizmu, funkcionár agrárnej strany, minister školstva a národnej osvety, minister unifikácií, ale aj ako zakladateľ a významná osobnosť sociologickej vedy na Slovensku. Bol profesorom aplikovanej sociológie a zastával aj post rektora Univerzity Komenského v Bratislave. Vydanie tejto knihy svojimi vedeckými pohľadmi na vybrané témy Štefánkovho života a jeho bohatej spoločensko-politickej a vedecko-akademickej činnosti môže zaujať nielen odbornú komunitu , ale aj politikov, študentov a časť laickej verejnosti, ktorá sa zaujíma o výrazné osobnosti slovenských novodobých dejín.

Nebezpečná myšlienka a netransparentnosť komunikačných sietí v čase nepokoja 1789 - 1799 Revolučné desaťročie na konci 18. storočia umožňuje vnímať, ako sa šírili netolerované myšlienky v atmosfére represie a strachu, ktorá prišla po ére jozefínskej slobody. Autorka pracuje s predstavou utajených komunikačných sietí formujúcich sa ako kompenzácia zákazu a tlaku. Ukazuje, ako obdobie spoločenského a politického zlomu živilo presvedčenie o toxicite myšlienok, presvedčenie o spoločenskej nákaze prameniacej z textu. Takúto interpretáciu umožnil široký výskum rôznorodých prameňov od cenzorských stanovísk cez súkromnú korešpondenciu po rukopisné pamflety. Nastavený uhol pohľadu stiera hranicu medzi minulým a prítomným a dostáva do popredia nadčasové mediálne javy, zreteľné na pozadí napätia v epoche, ktorá zrodila občana. Vyvoláva úvahy o tom, kde sú hranice slobody slova a aké myšlienky sú pre spoločnosť naozaj nebezpečné...

Zborník, aký sa dnes nevidí, nielen vizuálne, ale aj obsahovo, je zložený z piatich častí: z Personálnej bibliografie M. Bátorovej (52 strán), medzinárodného súboru vedeckých štúdií pod názvom Sila a odvaha skúmať (32 autorov), z umeleckých príspevkov našich aj zahraničných autorov v časti Uvidieť srdcom, z laudácií a spomienkových príhovorov v časti Blízkosť v našom živote a v poslednej časti z dvoch interiew s autorkou, ktorej je zborník dedikovaný v časti Čo sa nechveje, nie je pevné. Predely medzi vedeckými štúdiami a umeleckými príspevkami tvoria výtvarné gratulácie: prvá je z dielne karikaturistu Pavla Taussiga, druhá z Radošinského naivného divadla. Celá táto nádherná kompozícia vyjadruje exkluzivitu autorky, ktorej je zborník venovaný. Vedecké štúdie sú poukazom na súčasné svetové trendy komparatistiky, ktorých je prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. súčasťou, umelecké texty poukazujú na jej osobnosť ako spisovateľky, interview zasa na jej filozofické a životné názory, postoje a princípy. Personálna bibliografia zahŕňa všetky jej publikované diela a produkciu. Tento zborník takto tvorí mnohorakú bázu nielen jedného života autorky, ale a do veľkej miery popisuje literárnu vedu a umenie na Slovensku a v Európe.

Vnútroočné melanómy a melanómy pomocných orgánov oka, ktoré môžu vychádzať aj z mihalníc a spojovky, ohrozujú nielen zrak, ale i život človeka. Zaujímajú pritom osobitné miesto medzi nádorovými procesmi organizmu. Malígny melanóm je najčastejšie sa vyskytujúci vnútroočný nádor u dospelých. Melanómy spojovky a kože mihalníc sa vyskytujú zriedkavejšie. Cieľom publikácie je informovať široký okruh lekárov (praktických, všeobecných, posudkových, patológov, onkológov, genetikov, rádiodiagnostikov, rádioterapeutov, dermatovenerológov a i.), aby pri svojej práci venovali pozornosť aj možnosti rozvoja nádorového procesu v očnej guli a jej okolí. Publikácia sa zameriava na najnovšie poznatky v oblasti epidemiológie, diagnostiky, liečby, genetiky a epigenetiky melanómu v oblasti oka aj vnútroočných štruktúr.

Monografická publikácia je pokračovaním knižnej publikácie venovanej Sedembolestnej Patrónke Slovenska, ktorá vznikla v spolupráci Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV a Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie s názvom Bohorodička v kultúrnych dejinách Slovenska (Bratislava 2014). Nadväzuje na výsledky historických, jazykovedných, literárnohistorických, teologických, kulturologických a antropologických výskumov kresťanskej religiozity založenej na uctievaní mariánskych slziacich ikon na Slovensku.Publikácia prináša nové a doteraz neznáme i nepublikované pohľady a zistenia opisujúce dejiny slzenia klokočovskej ikony i pôvod úcty k nej na Slovensku i v zahraničí v diaspóre slovenských gréckokatolíkov. Motív neustálej ochrany prítomný v kulte ikony klokočovskej Bohorodičky sa pertraktuje v zachovaných legendách a v duchovných piesňach. Teofanicko-historický aspekt viery sprítomnený v pretrvávajúcej úcte zobrazení Matky Božej je silným svedectvom slovanskej duchovnej a kultúrnej identity.

Vademecum pre účastníkov, sprostredkovateľov a divákov liturgických slávení Každé liturgické slávenie - najvznešenejšia a najbožskejšia činnosť, akej je človek schopný - je v istom zmysle prenosom, zostupovaním božského sveta do ľudského a vystupovaním človeka k Bohu. Obsah knihy Liturgické prenosy a jej určenie tvorí niekoľko sústredných kružníc. Najužšej - študentom žurnalistiky a masmédií - slúži ako komplexná učebnica. Rovnako predstavuje manuál pre všetkých, čo sú zainteresovaní do realizácie liturgických prenosov, od kameramanov cez režiséra, komentátora až po celebranta. A napokon, najširšej skupine samotných účastníkov slávenia svätej omše ponúka bohaté podnety do jej porozumenia a plodného prežívania. Záverečný slovník liturgických symbolov umožňuje znova si oživiť zabudnuté významy a osvojiť si jazyk, ktorý je bránou do duchovných svetov.

Predkladaná monografia je výsledkom trojročného úsilia autorského kolektívu literárnych vedcov-rusistov z Katedry ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave. Autorský kolektív, ktorý z prevažnej časti participoval aj na tvorbe Slovníka ruskej literatúry 11.-20. storočia, doplnil jeho materiál o také dimenzie literárnych dejín, ktoré slovníkový formát neumožňoval zahrnúť do obsahu daného kompendia. Preto sa v tejto monografii neopakuje charakteristika tvorby jednotlivých autorov v podobe samostatných medailónov čiportrétov, ale v centre pozornosti autorského kolektívu stojí literárny proces, rekonštruovaný na pozadí spoločensko-historických udalostí a súvislostí kľúčových etáp vývoja ruskej literatúry 18.-21. storočia. Fakt, že Ruská literatúra 18.-21. storočia by mohla slúžiť aj ako vysokoškolská učebnica dejín ruskej literatúry s pomerne širokým využitím (rusistika, areálové štúdiá, kulturológia, umenoveda) a že by mohla ponúknuť relevantné informácie aj záujemcom z iných vekových i profesijných oblastí, determinoval tak jej obsah, ako i spôsob spracovania. Pre tento široko chápaný profil adresáta sa autorský kolektív rozhodol okrem iného aj preto, že táto monografia je nielen prvým pokusom o spracovanie slovenských dejín ruskej literatúry, ale aj jedným z prvých pokusov o syntetické uchopenie vývinovej trajektórie inonárodnej literatúry v slovenskej literárnovednej tradícii. Literárnohistorický materiál je v zásade spracovaný tak, aby viedol čitateľa od stručnej rekapitulácie historicko-kultúrneho kontextu jednotlivých období cez prezentáciu špecifických čŕt literárneho života a diania k deskripcii a interpretácii vývoja literárnych druhov a žánrov, ktorú ilustrujú aj výberové náčrty umeleckých špecifík kľúčových diel kľúčových autorov danej doby.

Príjem a príjmové nerovnosti, ktoré sú objektom skúmania monografie, sa sústreďujú na jeden z ich významných aspektov, a tým je priestor. Priestorový kontext a aspekty nerovnomerného rozloženia príjmu a dôsledky spôsobené nízkou úrovňou príjmov obyvateľstva v niektorých regiónoch sú vážnymi problémami, ktoré je potrebné skúmať a riešiť. Pri hľadaní riešenia problémov spojených s nízkym príjmom sú potrebné analýzy zvlášť zamerané na skúmanie kauzality a závislostí, ktoré nám dokážu odkryť ich širšie pozadie, rôzne súvislosti a prepojenia. Práve takýto pohľad ponúka predložená monografia, ktorá sa snaží z viacerých uhlov a strán pozerať na vybrané, najzávažnejšie problémy obyvateľov s nízkym príjmom koncentrujúcich sa v určitých regiónoch. V kontexte stredoeurópskeho výskumu monografia predstavu­je prvé komplexnejšie dielo zamerané na problematiku priestorovej dimenzie príjmov a príjmových nerovností a s nimi súvisiacimi problémami obyvateľstva skúmaných regiónov.

Július Karmán (4. apríl 1876, Čadca - 12. november 1941, Brno) - zabudnutý právnik. Takto by sa dalo dvomi slovami charakterizovať právnika, ktorý po sebe zanechal najrozsiahlejšie vedecké dielo zo všetkých slovenských právnikov jeho generácie. Napísal samostatne alebo v spoluautorstve dvanásť monografií a päť ďalších editoval. Svoje diela najmä z obchodného práva písal po slovensky, česky a nemecky. Bol presvedčený československý vlastenec, ktorý dôsledne presadzoval používanie slovenčiny v odbornom jazyku.Po vzniku Československa pôsobil ako sudca. Od polovice roka 1922 odišiel na Ministerstvo unifikácie ČSR, kde zotrval až do odchodu do dôchodku ako ministerský radca a prednosta civilného oddelenia. Z rozsiahleho diela J. Karmána sa v tejto knihe nachádza reprint jeho komentára k zákonu proti nekalej súťaži.

Kniha je výsledkom dlhoročnej výskumnej práce, v rámci ktorej sa autor zaoberal predovšetkým rôznymi aspektmi dejín diplomacie na prelome antiky a stredoveku. Práve vzťahy medzi vtedajšími veľmocami Východorímskou ríšou a sásánovskou Perziou v období 6. a na začiatku 7. storočia sú priam ukážkovým príkladom využitia diplomatických prostriedkov a metód na najvyššej úrovni, ktoré v mnohých ohľadoch ponúkajú zaujímavé paralely aj so súčasným vývojom v oblasti medzinárodných vzťahov. Dejiny sásánovskej Perzie a Východorímskej ríše sa však v záverečnej epoche ich spoločnej existencie nepremietali len do roviny diplomatických vzťahov na najvyššej úrovni, ale aj do vzťahov týchto štátov k periférnym oblastiam ich veľmocenských záujmov. Z tohto pohľadu ide nesporne o prelínanie veľmocenskej a lokálnej diplomacie, ktorá sa nedotýkala len vzdialených regiónov Blízkeho východu či Zakaukazska, ale napríklad aj stredoeurópskeho priestoru, kde v tomto období dominovali Avari a Slovania. Svojím spôsobom sa tak kniha zaraďuje aj medzi príspevky k našim najstarším dejinám.

Adolphe Appia (1862 - 1928) bol švajčiarsky mysliteľ a vizionár, jeden z prvých, ktorí zásadne prispeli k reforme divadla na začiatku 20. storočia. Vyšiel z obdivu k operným drámam Richarda Wagnera, ale neskôr dospel ku kritickému odmietnutiu toho, ako ich inscenovali vtedajšie divadlá. Po stretnutí s Émilom Jaques-Dalcrozom a jeho pohybovou rytmikou začal tvoriť abstraktné scénografické rytmické priestory. Analyzoval vzťah hudby, herca a scény v divadelnej syntéze a vďaka svojim netradičným estetickým názorom a novým pohľadom načrtol originálnu predstavu živého divadla budúcnosti. Vždy sa cítil hlavne ako umelec, režisér a scénograf, ale v dôsledku svojich prevratných umeleckých názorov, v ktorých predbehol dobu, ale aj kvôli vlastnej ostýchavosti sa nedokázal presadiť v prevádzkovom mechanizme vtedajších scén, a tak dosiahol iba málo javiskových realizácií. Avšak napísal viacero zásadných kníh a štúdií a nakreslil množstvo skíc,ktorými vyjadril svoje predstavy, a tie mali a stále majú významný vplyv na moderné divadlo. Kniha Dielo živého umenia (L´Oeuvre d´art vivant, 1921) je jeho poslednou väčšou písomnou prácou. Autorom doslovu je Denis Bablet (1930 - 1992), vynikajúci francúzsky historik a znalec Appiovho diela.