Veda, vydavateľstvo SAV strana 16 z 64

Autorka v tejto publikácii sumarizuje svoje aktuálne poznatky získané dlhodobým výskumom problematiky holokaustu na Slovensku, jeho reflexie v spomienkach pamätníkov i obrazy šírené v súčasnej spoločnosti Slovenska. Zamýšľa sa nad možnosťami metódy oral history pri výskume tejto témy, jej úskaliami i pozitívami. Významné je pre ňu využitie tejto kvalitatívnej metódy zameranej na mikroúroveň spoločnosti, na subjektívne prežívanie veľkých dejín, priamy kontakt bádateľa s človekom, ktorý tieto udalosti prežil. Predstavuje jednotlivé dlhodobé výskumné projekty, ktoré autorka realizovala, ich výskumné vzorky, spôsob a podmienky práce. V tretej časti predstavuje spomienky na holokaust z dvoch perspektív: obetí (židovských pamätníkov) a divákov (ich nežidovských susedov, ktorí boli svedkami, no nie priamymi aktérmi diania). V závere sa zamýšľa nad vzťahom pamäti spomienkového spoločenstva a jeho vlastnými identitami, porovnáva spôsoby spomínania u židovských a nežidovských respondentov a uvažuje, čo prezrádzajú o vzťahoch medzi nimi a o ich vlastných referenčných skupinách.

Európa šedivie. Staroba a stranutie sa tak stále častejšie stávajú predmetom mediálneho sociálno-politického i výskumníckeho záujmu. Subjektívne prežívanie tejto životnej etapy i starnutia ako procesu je však v stredoeurópskom prostredí v sociálnych vedách skúmané málo. Autorku zaujímali motivácie správania sa a činností starých ľudí, ich postoje k vlastnému správaniu a konaniu a k správaniu a konaniu iných, ako sú zobrazené v ich autobiografických textoch. Ďalej sleduje ambivalentné vnímanie staroby vo verejnom a odbornom diskurze prepojené s vnímaním starými ľuďmi v súvislosti s hranicami staroby. Bežne kladené otázky: Kto je starý? Ako možno stanoviť časovú alebo inú hranicu, odkedy je človek starý?

Slovensko je oprávnene nazývané krajinou hradov. Hoci sú dnes mnohé už iba opustenými ruinami na neprístupných kopcoch, v období raného novoveku boli stále živými organizmami, miestom každodenného života ich majiteľov, dvoranov, úradníctva i služobníctva. Šľachtic musel pre seba, svoju rodinu i personál svojich majetkov –panstva, hradu, zabezpečiť dostatočné množstvo potravín na ich každodenné stravovanie. Funkciu hradnej kuchyne nám dnes predstavujú len vzácne zachované kúsky dobového mobiliáru, stolovacieho riadu, archeologické nálezy keramiky a nemnohé obrazové doklady v galériách a múzeách. Výjavy na portrétoch s tematikou panovníckeho stravovania nám len v náznakoch poskytujú obraz o výzore hradných kuchýň a kultúre stravovania v ranonovovekom Uhorsku. Jedlá, ktoré šľachtici konzumovali, podliehali módnym trendom, dobovému vkusu a možnostiam daného aristokratického dvora. Rôzne druhy jedál, aj so spôsobom ich prípravy podľa dobových kuchárskych kníh, ponúkajú plastický obraz o pestrosti dobovej kuchyne, o chutiach, ktoré prevládali a ktoré dobová šľachtická spoločnosť obľubovala. Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm. Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke témy.

Castrum Salis bol v 11. - 12. storočí jediným hradom v severnom pohraničí Uhorska na hraniciach s poľskom a Rusou. Spomína sa v najstarších uhorských naračných prameňoch v Gesta Hungarorum od anonymného notára Bela III. a v Uhorsku-poľskej kronike. Zachovalo sa o ňom iba veľmi málo údajov, a preto sa zaradil medzi tie včasnostredoveké hrady, ktoré sú medzi historikmi predmetom rôznych dohadov, pochybností či zmätočných interpretácií. Napriek tomu Castrum Salis umožňuje lepšie pochopiť nielen dejiny severného pohraničia Uhorska v 11. - 12. storočí, ale aj najstaršie dejiny Šariša. V čase arpádovských kráľov strážil severné pohraničie Uhorska a cestu za Karpaty, po ktorej sa vyvážala soľ zo Sedmohradska do okolitých krajín. A práve vďaka svojej polohe a významu, ktorý zohrával v soľnom obchode dostal meno Castrum Salis (soľný hrad).

Monografia rozširuje a prehlbuje naše poznatky o česko-slovenskej vzájomnosti z obdobia pred prvou svetovou vojnou, keď boli tieto vzťahy najintenzívnejšie, koncentrované v podobe porád organizovaných Československou jednotou v Luhačoviciach v rokoch 1908 - 1913. Autorka poskytuje také spracovanie problematiky slovensko-českých vzťahov, ktoré je nielen zdrojom nových poznatkov, ale vedie aj k ďalším úvahám a otázkam, keďže sa vďaka luhačovickým poradám formuje v rámci habsburskej monarchie u Čechov a Slovákov nové politické myslenie orientované na česko-slovenskú vzájomnosť. z recenzného posudku PhDr. Miroslava Pekníka, CSc.

Po Slovníku slovných spojení. Podstatné mená sa v Slovníku kolokácií prídavných mien v slovenčine zachytáva spájateľnosť slov z ďalšieho slovného druhu. V novom slovníku sú spracované kolokačné profily 500 najfrekventovanejších prídavných mien vybraných zo Slovenského národného korpusu. Jednotlivé kolokačné profily predstavujú vzorku rôznych typov slovných spojení s prídavným menom, ktoré reálne fungujú v slovenských textoch. Okrem kolokácií typických spojení a ustálených viacslovných pomenovaní, ktoré tvoria základ kolokačného profilu každého prídavného mena, sú v rámci heslovej state osobitne vyčlenené frazémy a frázy. Slovník obsahuje aj štatistické prehľady, ktoré umožňujú čitateľovi porovnať spájateľnostný potenciál jednotlivých prídavných mien (najviac slovných spojení obsahuje heslo veľký 239, najmenej heslo ústavný 7), porovnať spájateľnosť prídavných mien so štatistickými hodnotami zo Slovenského národného korpusu, prípadne aj so spájateľnosťou podstatných mien. Slovník sa môže využiť ako východisko ďalšieho lexikologického, lexikografického alebo korpusového výskumu, dobrou pomôckou môže byť v prekladateľskej praxi, ako aj pri výučbe slovenského jazyka.

Publikácia predstavuje výber kratších príspevkov, ktoré vychádzali vo vedecko-popularizačnom časopise pre jazykovú kultúru a terminológiu Kultúra slova od jeho založenia (v r. 1966) v rubrike Spytovali ste sa. Inšpiráciou na ich napísanie boli otázky adresované jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ktoré sa týkali rozličných oblastí používania slovenčiny. Z vyše tisíca príspevkov, ktoré boli uverejnené za posledných päťdesiat rokov v spomenutej rubrike, editorky vybrali a upravili tie, ktoré sú stále aktuálne aj pre súčasných používateľov a v ktorých sa nielen odpovedá na jednotlivé otázky, ale riešenie problému sa v nich často aj vysvetľuje. Príspevky sú rozdelené do jednotlivých kapitol podľa tematických okruhov, napr. oblasť morfológie, slovotvorby, pravopisu prevzatých slov či geografických názvov, alebo štylistiky a frazeológie. Zámerom publikácie je poskytnúť používateľom slovenčiny užitočnú a zaujímavú pomôcku.

Po Heraldickom katechizme a Heraldických symboloch vychádza tretia z heraldických príručiek vydávaných v edícii Libelli heraldici. Heraldica sanctorum - čiže slovné, ale tiež obrazové poučenie o heraldickom vyjadrení Najsvätejšej trojice, Panny Márie, ako aj o zobrazovaní a rozpoznávaní jednotlivých svätcov v erboch. V stredoveku v čase rozkvetu, heraldiky a všeobecného používania erbov, prežívala jeden zo svojich vrcholov aj úcta k svätým. Zobrazovali sa v nespočetných výtvarných, maliarskych, sochárskych či zlatníckych dielach. Keďže skutočnú ľudskú podobu svätcov nik nepoznal, umelci ich odlišovali pridávaním atribútov, predmetov, ktorými sa navzájom odlišovali. Napríklad k postave apoštola Petra sa pridávali kľúče, k postave svätej Kataríny Alexandrijskej zlomené koleso. Tieto atribúty sa ukázali ako veľmi funkčné aj v heraldike: ak sa v erbe mal znázorniť niektorý svätec, zastúpil ho jeho atribút. Svojho patróna mala každá fyzická osoba( jednotlivec či rod), právnická osoba (cech, univerzita, rád), každá lokalita (mesto, obec, región), každý stav (panny, vdovy, deti, invalidi), každé remeslo (tesári, baníci, vinohradníci), každé povolanie ( právnici, vojaci, profesori).

Autor majstrovsky využíva vedomú a silnú reflexivitu na všetky aspekty a fázy svojho skúmania. Zároveň poskytuje kultivovaný a znalosťami podložený ponor do prežívania rodovo nebinárneho človeka, prezentovaný a prítomný v celom texte. prof. PhDr. Viera Bačová, DrSc. Kniha zaujímavým spôsobom prepojuje tri dimenzie situovanosti autora (vedca, aktivistu a človeka v procese tranzície). Táto špecifická situovanosť a pozicionalita je zároveň systematicky a citlivo reflektovaná v celom procese výskumu (interakcie so skúmanými). Preto sa domnievam, že táto kniha má aj vzdelávací rozmer - môže slúžiť ako metodologická učebnica autoetnografie pre odbory, ako sú sociálna antropológia či sociológia. Mgr. Petra Ezzeddine, PhD. Obsah sa člení na 7 kapitol 1. Slovo úvodem 2. Vývoj tématu a proces analýzy dat 3. Etnografie jako žánr 4. Koncept transgender a trocha teorie 5. Reflexivní přístup k výběru metody jako nástroj etiky v praxi 6. Jak vybudovat organizaci 7. Proces tranzice

Slovenská akadémia vied vydáva ďalší - ôsmy zväzok Encyclopaedie Beliany, ktorá prináša viac ako 4 200 hesiel z rôznych oblastí v abecednom poradí od hesla Kalhana ( meno kašmírskeho historika) až po heslo Kokpit. Niektoré sú mimoriadne rozsiahle (napríklad kanadská literatúra), všetky sú precízne spracované a poskytujú odborný výklad uvádzaných pojmov. Dozvedáme sa, čo je napríklad kataláza, čo bol Kielsky mier aj pôvodné meno hudobného skladateľa Jana Klusáka. Zväzok má 678 strán, formátu A4 ilustrovaný dobovými fotografiami, mapami, grafmi, kresbami. Poskytuje nesmierne množstvo informácií a je reprezentatívnou všeobecnou encyklopédiou z dielne SAV, spracovanou mnohými spoluautormi.

Kniha Petra Salnera prináša doteraz neznáme poznatky z prostredia židovských náboženských obcí na Slovensku po druhej svetovej vojne. Autor narába s doteraz nedostupnými archívmi ÚZ ŽNO, ktoré predstavujú jediný a jedinečný zdroj poznatkov o ich vnútornom fungovaní a usporiadaní. Tieto pramene okrem iného dokladajú aj snahu obcí (o niekedy márne) uchovanie zvyškov židovského kultúrneho dedičstva, či židovského spôsobu života v mnohých lokalitách na Slovensku. Dielo navyše ponúka autorov pohľad zvnútra, jidiškajt, ktorý interpretuje „židovské“ videnie vecí a je čitateľom pochádzajúcim z mimožidovského prostredia neznámy.

Predkladaná knižná publikácia sa osobitne zameriava na otázku pôsobenia Milana Hodžu ako aktéra medzinárodných vzťahov.Táto oblasť jeho politického myslenia nebola nateraz stredobodom podrobnejšieho výskumu. Publikácia zaujme pracovníkov nielen z oblasti politológie a historiografie, ale aj odborníkov z iných spoločenských a humanitných vied i aktívnych politikov, ktorí pracujú v diplomacii alebo sa zaoberajú zahraničnopolitickými otázkami

Táto publikácia prináša vzácny a originálny nárečový materiál v podobe svedectiev a výpovedí Slovákov žijúcich v čase vypuknutia veľkého vojenského konfliktu, ktorý prerástol hranice európskych krajín a nadobudol svetové rozmery. Slovensko a jeho obyvatelia sa na počiatku 20. storočia, nie vlastným pričinením, stali súčasťou vojnových hrôz, ktoré mali byť začiatkom veľkých zmien vo vtedajšej Európe a nanovo pretvoriť jej mapu. O svojich zážitkoch rozprávajú nielen vojaci ako priami účastníci bojov, ale aj ich najbližšší príbuzní, ktorých vojna zasiahla nepriamo. Poslanie publikácie je viacúčelové: okrem čitateľského zážitku môžu texty poslúžiť na ďalšie štúdium jazykovedcom, dialektológom, historikom jazyka, folkloristom a tiež etnológom, historikom a iným odborníkom, ktorí chcú prehĺbiť svoje bádanie, či už v oblasti jazyka a zemepisných nárečí a vývinu na Slovensku, alebo aj v otázkach týkajúcich sa napr. histórie prvej svetovej vojny či jej ničivého dopadu na ľudstvo a vznik nezmazateľných zápisov v jeho pamäti.

La notion de metaphysique chez Husserl

Publikácia Významní slovenskí právnici z Liptova predstavuje štyroch slovenských právnikov - Emila Stodolu, Augustína Rátha, Adolfa Zátureckého a Štefana Lubyho - osobnosti, ktoré svojím dielom presiahli nielen hranice regiónu, ale aj štátu, v ktorom sa narodili. Položili základy slovenského právneho názvoslovia. Emil Stodola založil dnes už najstarší, právnický vedecký časopis - Právny obzor. Zastávali mnohé významné funkcie, či už na Univerzite Komenského ( Augustín Ráth, Štefan Luby) alebo v súdnictve (Adolf Záturecký). V monografii okrem analýzy ich najdôležitejších diel sa nachádzajú aj mnohé dobové dokumenty a fotografie, ktoré dotvárajú kolorit ich života a práce.

Juraj Török (Žilina, 1931), kňaz, kameraman, mystik, no predovšetkým osobnosť a nadovšetko človek. Človek par exellence, chodiaca dobrota, neha, čarovná harmónia. A vnútro bohaté na vedomosti, skúsenosti, no najmä svojou vlastnou hĺbkou a krásou. To Juraj Török dokorán pootvorí len zriedka. Sedemnásť hodín duchovných rozhovorov ponúka bohatý materiál aj pre odbornú reflexiu duchovného odkazu tejto vzácnej osobnosti. Systematicky ho spracovávame v súvise s aktuálnou a málo preskúmanou problematikou ciest a foriem duchovnej skúsenosti a jej komunikácie v rámci možností súčasných médií. Tak vzniklo dielo, ktoré ukazuje cesty každodennej mystiky a zároveň obohacuje odbornú masmediálnu diskusiu.