Veda, vydavateľstvo SAV strana 17 z 53

Publikácia Významní slovenskí právnici z Liptova predstavuje štyroch slovenských právnikov - Emila Stodolu, Augustína Rátha, Adolfa Zátureckého a Štefana Lubyho - osobnosti, ktoré svojím dielom presiahli nielen hranice regiónu, ale aj štátu, v ktorom sa narodili. Položili základy slovenského právneho názvoslovia. Emil Stodola založil dnes už najstarší, právnický vedecký časopis - Právny obzor. Zastávali mnohé významné funkcie, či už na Univerzite Komenského ( Augustín Ráth, Štefan Luby) alebo v súdnictve (Adolf Záturecký). V monografii okrem analýzy ich najdôležitejších diel sa nachádzajú aj mnohé dobové dokumenty a fotografie, ktoré dotvárajú kolorit ich života a práce.

La notion de metaphysique chez Husserl

Predkladaná knižná publikácia sa osobitne zameriava na otázku pôsobenia Milana Hodžu ako aktéra medzinárodných vzťahov.Táto oblasť jeho politického myslenia nebola nateraz stredobodom podrobnejšieho výskumu. Publikácia zaujme pracovníkov nielen z oblasti politológie a historiografie, ale aj odborníkov z iných spoločenských a humanitných vied i aktívnych politikov, ktorí pracujú v diplomacii alebo sa zaoberajú zahraničnopolitickými otázkami

Táto publikácia prináša vzácny a originálny nárečový materiál v podobe svedectiev a výpovedí Slovákov žijúcich v čase vypuknutia veľkého vojenského konfliktu, ktorý prerástol hranice európskych krajín a nadobudol svetové rozmery. Slovensko a jeho obyvatelia sa na počiatku 20. storočia, nie vlastným pričinením, stali súčasťou vojnových hrôz, ktoré mali byť začiatkom veľkých zmien vo vtedajšej Európe a nanovo pretvoriť jej mapu. O svojich zážitkoch rozprávajú nielen vojaci ako priami účastníci bojov, ale aj ich najbližšší príbuzní, ktorých vojna zasiahla nepriamo. Poslanie publikácie je viacúčelové: okrem čitateľského zážitku môžu texty poslúžiť na ďalšie štúdium jazykovedcom, dialektológom, historikom jazyka, folkloristom a tiež etnológom, historikom a iným odborníkom, ktorí chcú prehĺbiť svoje bádanie, či už v oblasti jazyka a zemepisných nárečí a vývinu na Slovensku, alebo aj v otázkach týkajúcich sa napr. histórie prvej svetovej vojny či jej ničivého dopadu na ľudstvo a vznik nezmazateľných zápisov v jeho pamäti.

Kniha Petra Salnera prináša doteraz neznáme poznatky z prostredia židovských náboženských obcí na Slovensku po druhej svetovej vojne. Autor narába s doteraz nedostupnými archívmi ÚZ ŽNO, ktoré predstavujú jediný a jedinečný zdroj poznatkov o ich vnútornom fungovaní a usporiadaní. Tieto pramene okrem iného dokladajú aj snahu obcí (o niekedy márne) uchovanie zvyškov židovského kultúrneho dedičstva, či židovského spôsobu života v mnohých lokalitách na Slovensku. Dielo navyše ponúka autorov pohľad zvnútra, jidiškajt, ktorý interpretuje „židovské“ videnie vecí a je čitateľom pochádzajúcim z mimožidovského prostredia neznámy.

V ostatných desaťročiach patogenéza mnohých chorôb doznala svojho spresnenia a viaceré choroby sa z pôvodných „idiopatických“ stali autoimunitné. Vznikla tak oblasť, ktorej bolo tiež treba venovať pozornosť a poznatky o autoimunite sprostredkovať širokej odbornej verejnosti. Tento cieľ si kládla monografia Autoimunita a autoimunitné choroby, ktorá vyšla r. 2005. Vývoj sa však nezastavil, pribudli nové poznatky, ktoré spresnili alebo aj úplne zmenili pohľad na patogenézu autoimunitných chorôb, doplnili ich genetickú determináciu a predovšetkým v praxi sa v značnej miere presadila imunoterapia. Všetky tieto faktory prinútili autora, aby vydal druhé vydanie tejto monografie. Nešlo však len o púhe doplnenie kapitol o nové údaje, ale pretože pokrok v poznaní za tých ostatných 11 rokov v prvého vydania knihy postúpil tak ďaleko, bolo treba jednotlivé kapitoly úplne prepracovať. Značne sa rozšírili poznatky aj o biologickej liečbe, čo sa odrazilo vo väčšom rozsahu tejto kapitoly a doplnení o úplne nové imunoterapeutické postupy. Ako novú kapitolu autor pridal stať o autozápalových chorobách, jednak pre jej odlíšenie od autoimunitných chorôb a jednak pre ich zvládanie imunonoterapeutikami. Cieľom predkladanej knihy bolo opísať súčasný stav poznatkov o procesoch autoimunity a poukázať na imunopatogenetické mechanizmy tých chorôb, pri ktorých sa podieľajú na ich vzniku a rozvoji. Tomuto cieľu knihy zodpovedá aj jej štruktúra; najprv sa rozoberajú všeobecné princípy autoimunitných procesov, ich genetická podmienenosť a liečba, potom sa prechádza už na jednotlivé choroby. Dnes poznáme okolo 80 rôznych autoimunitných chorôb. V monografii sa nerozoberajú všetky, autor vybral iba tie, ktoré sú pre postihnutie daného orgánu či tkaniva najcharakteristickejšie a kde poznatky o imunopatologických procesoch už tak pokročili, že mu umožnili podať pomerne ucelený pohľad na celý problém. Prirodzene nie všetci sú imunológovia, a práve preto týmto čitateľom, príp. čitateľom, ktorí si potrebujú vedomosti zo základnej imunológie občerstviť, je určená prvá kapitola, „imunológia v kocke“. Zrozumiteľnosť preberanej tematiky napomáhajú aj početné obrázky a tabuľky. Porozumeniu určitým termínom napomáha aj malý slovník, ktorý čitateľovi umožní v danej oblasti rýchlo sa zorientovať, a to bez vyhľadávania príslušného údaju v texte. Orientácii v knihe prispieva aj pomerne podrobný register. Predkladaná kniha je určená predovšetkým lekárom jednotlivých medicínskych odborov, pri ich snahe pochopiť zložité procesy patogenézy chorôb, ktoré musia pri starostlivosti o svojich pacientov poznať a brať do úvahy, aby ich vedeli cielene terapeuticky ovplyvniť. Ďalej je určená vedeckým a odborným pracovníkom ako pomoc pri ich výskumnej či laboratórno-diagnostickej praxi a napokon aj poslucháčom lekárskych, farmaceutických a iných fakúlt, či už pri príprave na skúšku zo samotnej imunológie alebo na doplnenie si celkového obrazu o danej chorobe pri štúdiu iných predmetov. S kúpou knihy získate aj prístup k online verzii publikácie. 2. prepracované vydanie

Monografia rozširuje a prehlbuje naše poznatky o česko-slovenskej vzájomnosti z obdobia pred prvou svetovou vojnou, keď boli tieto vzťahy najintenzívnejšie, koncentrované v podobe porád organizovaných Československou jednotou v Luhačoviciach v rokoch 1908 - 1913. Autorka poskytuje také spracovanie problematiky slovensko-českých vzťahov, ktoré je nielen zdrojom nových poznatkov, ale vedie aj k ďalším úvahám a otázkam, keďže sa vďaka luhačovickým poradám formuje v rámci habsburskej monarchie u Čechov a Slovákov nové politické myslenie orientované na česko-slovenskú vzájomnosť. z recenzného posudku PhDr. Miroslava Pekníka, CSc.

Aj keď historické vedy, medzi ktoré patrí aj sfragistika, boli a vždy budú ovplyvnené špecifikami vývoja v tej či onej krajine, nemôžu byť limitované geografickými hranicami či jazykovými bariérami a uzavreté tak v národnom priestore. Uvedomili si to aj tvorcovia Medzinárodného sfragistického slovníka z roku 1990, ktorí sa usilovali vytvoriť tento elementárny predpoklad medzinárodnej vedeckej spolupráce. Adaptovaný a ilustrovaný slovensko-česko-poľsko-maďarský preklad Medzinárodného sfragistického slovníka (Vocabulaire international de la sigillographie), ktorý vznikol pod záštitou Výboru pre sfragistiku Medzinárodnej rady archívov, pôvodne vyšiel v Ríme s pripojenými prekladmi hesiel v bieloruštine, nemčine, španielčine, francúzštine, angličtine, taliančine, litovčine, nórčine, holandčine, portugalčine, rumunčine, ruštine, švédčine a ukrajinčine. Slovník nie je mechanickým prekladom francúzskeho textu definícií do jednotlivých jazykov ( navyše obohatených o jazykové ekvivalenty 14 ďalších jazykov, často aj v latinčine). Mnohé heslá boli definované celkom nezávisle od pôvodného francúzskeho textu, vždy však s prihliadnutím na systematiku a na význam pojmu definovaného vo francúzštine. Veríme, že rozpracovanie sfragistickej terminológie bude prínosom aj pre začínajúci sa slovenský súpis pečatí, pečatidiel a typárií v štátnych archívoch v Slovenskej republike. Obálka knihy je obalená modrým plátnom. Kniha je ilustrovaná a obsahuje tri farebné záložky.

Slovenská akadémia vied vydáva ďalší - ôsmy zväzok Encyclopaedie Beliany, ktorá prináša viac ako 4 200 hesiel z rôznych oblastí v abecednom poradí od hesla Kalhana ( meno kašmírskeho historika) až po heslo Kokpit. Niektoré sú mimoriadne rozsiahle (napríklad kanadská literatúra), všetky sú precízne spracované a poskytujú odborný výklad uvádzaných pojmov. Dozvedáme sa, čo je napríklad kataláza, čo bol Kielsky mier aj pôvodné meno hudobného skladateľa Jana Klusáka. Zväzok má 678 strán, formátu A4 ilustrovaný dobovými fotografiami, mapami, grafmi, kresbami. Poskytuje nesmierne množstvo informácií a je reprezentatívnou všeobecnou encyklopédiou z dielne SAV, spracovanou mnohými spoluautormi.

Castrum Salis bol v 11. - 12. storočí jediným hradom v severnom pohraničí Uhorska na hraniciach s poľskom a Rusou. Spomína sa v najstarších uhorských naračných prameňoch v Gesta Hungarorum od anonymného notára Bela III. a v Uhorsku-poľskej kronike. Zachovalo sa o ňom iba veľmi málo údajov, a preto sa zaradil medzi tie včasnostredoveké hrady, ktoré sú medzi historikmi predmetom rôznych dohadov, pochybností či zmätočných interpretácií. Napriek tomu Castrum Salis umožňuje lepšie pochopiť nielen dejiny severného pohraničia Uhorska v 11. - 12. storočí, ale aj najstaršie dejiny Šariša. V čase arpádovských kráľov strážil severné pohraničie Uhorska a cestu za Karpaty, po ktorej sa vyvážala soľ zo Sedmohradska do okolitých krajín. A práve vďaka svojej polohe a významu, ktorý zohrával v soľnom obchode dostal meno Castrum Salis (soľný hrad).

Slovensko je oprávnene nazývané krajinou hradov. Hoci sú dnes mnohé už iba opustenými ruinami na neprístupných kopcoch, v období raného novoveku boli stále živými organizmami, miestom každodenného života ich majiteľov, dvoranov, úradníctva i služobníctva. Šľachtic musel pre seba, svoju rodinu i personál svojich majetkov –panstva, hradu, zabezpečiť dostatočné množstvo potravín na ich každodenné stravovanie. Funkciu hradnej kuchyne nám dnes predstavujú len vzácne zachované kúsky dobového mobiliáru, stolovacieho riadu, archeologické nálezy keramiky a nemnohé obrazové doklady v galériách a múzeách. Výjavy na portrétoch s tematikou panovníckeho stravovania nám len v náznakoch poskytujú obraz o výzore hradných kuchýň a kultúre stravovania v ranonovovekom Uhorsku. Jedlá, ktoré šľachtici konzumovali, podliehali módnym trendom, dobovému vkusu a možnostiam daného aristokratického dvora. Rôzne druhy jedál, aj so spôsobom ich prípravy podľa dobových kuchárskych kníh, ponúkajú plastický obraz o pestrosti dobovej kuchyne, o chutiach, ktoré prevládali a ktoré dobová šľachtická spoločnosť obľubovala. Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm. Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke témy.