Veda, vydavateľstvo SAV strana 24 z 54

Akí boli starí Slovania? Odkiaľ prišli? Ako žili? Čím prispeli do vienka európskej kultúry? Z dávnych čias sa vynára veľa otázok. Autor sa pri hľadaní odpovedí inšpiroval historickými prameňmi, čerpal z dobových zápisov i z doteraz nezverejnených písomných zdrojov o náboženstve starých Slovanov a výsledkom jeho putovania minulosťou je literárna fikcia, pokus o dobovú rekonštrukciu, vzrušujúce rozprávanie o dávnej minulosti Slovanov, ktoré zaujme čitateľov od deväť do deväťdesiat rokov. Ilustroval akademický maliar Karol Ondreička.

Ide o autentický príbeh z dramatického života hlavnej postavy. Plného mnohých náhod a paradoxov, nečakaných šťastných vzostupov a následne i strmých pádov v jej rozporuplnej kariére. Príbeh má aj cennú hodnotu navyše, keď autor výstižne a v skratke opísal i historické pozadie tohto výnimočného deja. Vhodne zobrazil aj mnohé známe i neznáme postavy - očitých svedkov týchto chmúrnych udalostí, veľkých zvratov a nástrah našej minulosti od roku 1939 až po dnešok. Obsah knihy možno výstižne charakterizovať aj týmto úryvkom z nej: "V neslobode je ťažšie žiť ako z nej utiecť a emigrovať. Vždy sa v nej nájde viac zradcov než hrdinov, ale najviac divákov. Odolať pokušeniu zla je veľká sila, vzoprieť sa však násiliu ešte väčšia,"

Judaizmus v tradícii a súčasnosti: Premeny židovskej komunity v 19.-21. storočí. Etnologický pohľad. Autor sa na základe dlhodobých výskumov židovskej komunikty pokúša priblížiť, ako sa vyvíjal individuálny a inštitucionálny vzťah k judaizmu od príchodu slávneho rabína Chatama Sofera do Bratislavy začiatkom 19. storočia až do súčasnosti. Dôraz pritom kladie na situáciu po holokauste, pretože táto tragédia zásadne ovplyvnila ľudí, ktorí ju prežili. Zaujíma ho ich postoj k viere, čo zo svojej minulosti (ne)odovzdali potomkom, ale aj zmeny, ktoré priniesol november 1989.

Autori sa pokúsili zosumarizovať informácie o histórii výskumov kliešťov z územia Českej a Slovenskej republiky do roku 2000. Dúfajú, že publikácia podstatne rozšíri doterajšie poznatky a informácie o kliešťoch najmä mladším výskumným pracovníkom, ale aj laickej verejnosti so záujmom o túto problematiku.

Publikácia ponúka bohatý zdroj súhrnných a dôveryhodných informácií zo všetkých oblastí národného hospodárstva SR, ako aj medzinárodné porovnanie vybraných štatistických ukazovateľov v krajinách Európskej únie.

Dvojjazyčná (slovensko-nemecká) publikácia mapuje prvé obdobie života a diela významného nemecky hovoriaceho herca a režiséra Maxa Reinhardta, ktorého predkovia sa narodili na Slovensku a on tu strávil krátku časť života, aj keď väčšinu prežil v Rakúsku, Nemecku či USA. Predkovia Maxa Reinhardta (9. septembra 1873 Baden, Rakúsko 31. októbra 1943 New York, USA) Goldmannovci pochádzali zo Stupavy, mestečka vzdialeného od Bratislavy dvadsať kilometrov. Preukázateľne tam žili ich tri generácie. V roku 1869 sa zo Stupavy vysťahovali do Viedne. Neskôr sa Reinhardt vrátil na letnú sezónu 1893 do Bratislavy, aby tu vystupoval ako herec v divadle Aréna, ktoré stálo na pravom brehu Dunaja v Petržalke. Toto sú dve základné skutočnosti, ktorým sa venuje táto kniha. Pre Reinhardta to neboli jediné dotyky s Bratislavou. Jeho Theater in der Josefstadt tu pravidelne vystupoval. Niekoľko rokov sa v Bratislave ťahal jeho rozvodový proces. Ale pravda je, že toto mesto ostalo iba krátkou epizódou v jeho živote. Umelecké a podnikateľské aktivity vo Viedni, Salzburgu, Berlíne a v USA ďaleko presiahli to, čo vykonal v Bratislave. Lenže aj táto epizóda je kamienkom do mozaiky jeho života, a preto ju nemožno nechať nepovšimnutú. Zároveň sa v tejto knihe autori pokúšajú osvetliť aj širší kontext jeho divadelných začiatkov v Rakúsku a Nemecku.

V tejto publikácii editorky nadväzujú na úspešnú knihu Spytovali ste sa (2017) a ponúkajú čitateľom druhú publikáciu pripravenú z toho istého zdroja z bohatej studnice príspevkov uverejňovaných na stránkach vedecko-popularizačného časopisu Kultúra slova od roku 1967 doteraz, teda za vyše 50 rokov. Tentoraz vyberali príspevky z rubriky Rozličnosti (ojedinele aj kratšie príspevky z článkovej časti). V priebehu rokov v nich autori reagovali na aktuálne javy v oblasti slovnej zásoby, morfológie, syntaxe, štylistiky, pravopisu i výslovnosti. Príspevky majú väčší rozsah, autori v nich na danú problematiku nazerajú zo širšieho hľadiska.

Obsah: I. Lexika v zrkadle areálovej lingvistiky -Slovanký jazykový atlas ako dielo a inšpirácia -Nárečová lexika v slovníku slovenských nárečí -Štúdie o priezviskách rodinných menách II. Gramatické slová v zrkadle syntaktických vzťahov -Syntax v kontexte nárečových výskumov -Časové a podmienkové vzťahy v súvetiach -Nárečové osobitosti lexikálno-gramatických prostriedkov vo vete -Podoby a funkcie gramatických jednotiek v nárečiach III. Sondy do vývinu jazyka IV. Rozhovor s jubilantkou V. Literatúra a pomocný aparát

O modernizačných predstavách slovenskej spoločnosti, ktoré mal Ľudovít Štúr, existuje množstvo odbornej literatúry z oblastí politológie, kulturológie, histórie, filozofie, jazykovedy a literatúry. O Štefanovi Launerovi, ktorý nepredstavoval hlavnú líniu slovenského národotvorného hnutia v 19. storočí a navyše bol hlavný oponent Štúrovho jazykového nacionalizmu, sa písalo málo a zvyčajne negatívne. Príčinou bol najmä jeho negatívny vzťah k Štúrovej kodifikačnej jazykovej iniciatíve z roku 1843. Inou príčinou bol aj jeho príklon k uhorskému liberálnemu politickému modernizmu, ktorý v tom čase veľmi prekážal dominantnej konzervatívnej štúrovskej línii slovenskej politiky. Druhým dôvodom, prečo sa v tejto publikácii venuje odborná pozornosť Štefanovi Launerovi, je jeho etnicko-modernizačná teória, ktorej sa nedostalo dostatočnej pozornosti v domácej odbornej komunite. Táto teória má síce hegelovský rukopis, avšak je autentická a originálna v tom, že upriamuje pozornosť na ideologické doktríny, podľa ktorých Slovania môžu prispieť do vývoja svetových dejín bez osvojenia si západoeurópskej vzdelanosti. Namiesto rozširovania a prehlbovania týchto doktrín Launer ponúka vlastné riešenie, ktoré spočíva v europeizácii slovanských národov pomocou adaptovania výdobytkov kultúrnej a politickej modernizácie dominantných západoeurópskych národov. Launerova teória bola v čase svojho vzniku idealistickým projektom, ktorému z pochopiteľných dôvodov opozičná štúrovská národotvorná elita nevenovala pozornosť.

Publikácia podrobne mapuje život a dielo významného slovenského vedca Ivana Plandera, priekopníka slovenskej kybernetiky. V jeho prípade sa súkromie a práca nedajú od seba oddeliť, pretože jeho dielo je aj jeho život, a to nielen v tomto našom analytickom ponímaní, ale aj v každom prežitom dni. Preto sa aj v tomto životopise veľa píše o počítačoch, ktoré akoby vyryli brázdu v našom spoločenskom živote, ktorú začal vytvárať Ivan Plander, a ktorá priniesla Slovensku bohatú úrodu. Boli to nielen počítače, ale, samozrejme, aj metódy ich využitia, vrátane ich vlastného rozumu programového vybavenia. Jeho zásluhou vznikla na Slovensku výroba počítačov, zdvihla sa vlna záujmu o túto novú techniku, začali vyrastať programátori, rozvinula sa automatizácia výrobných procesov, vtedajšia mladá generácia dostala novú, fascinujúcu životnú náplň.

Tretí diel monumentálneho Bulharsko-slovenského slovníka, ktorý pripravila naša popredná odborníčka na bulharský jazyk, Mgr. Mária Košková, CSc., pracovníčka Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV, nadväzuje na dva predchádzajúce diely. Obálka knihy je potiahnutá bordovým plátnom.