Veda, vydavateľstvo SAV strana 26 z 55

Žilinská právna kniha (predtým Žilinská kniha) ako celok zaujíma osobitné miesto medzi jazykovými písomnosťami z predspisovného obdobia slovenčiny. Je totiž prvou najväčšou a súčasne súvislou jazykovou pamiatkou pochádzajúcou zo slovenského prostredia. O jej jazykovej stránke sa viedli živé diskusie hneď po jej publikovaní (1934). Doteraz nie je táto otázka uzavretá, pretože ide o text jazykovo náročný, v ktorom významnú úlohu zohráva popri jazyku najmä jej grafická stránka. Upravením textu, ktoré si vyžiadala použitá transkripcia, a jeho prispôsobením do starej češtiny k roku 1500, ktorý v takejto podobe publikoval V. Chaloupecký (1934), sa zahmlili viaceré stránky tohto textu a jeho jazyka.

Slovník predstavuje ruskú literatúru od najstarších čias do začiatku 21. storočia.

Francis Fukuyama pred dvadsiatim rokmi tvrdil, že pádom režimov po roku 1989 sa navždy vyriešil spor medzi totalitným a liberálnym ponímaním spoločnosti a že nastal „koniec histórie“. Ako ukázal čas, nijaký koniec sa nekonal. Tento koncept však výrazne pomohol tomu, aby sa totalitarizmus Západu stal „len“ ideologickou zbraňou studenej vojny a naopak, Marx a marxizmus „nebezpečnou“ vedeckou teóriou totalitarizmu.

Do rozvojových stratégií ekonómie, sociológie a manažmentu prenikajú kvantitatívne metódy skúmania, ktorých základom je matematika. Univerzálnou metódou na realizáciu týchto trendov je synergetika. Záujem o jej obsah súvisí s rozvojom poznatkovo-orientovanej spoločnosti, ktorá si vyžaduje vysokú úroveň komplexnosti riešení. Riešenie chaotických situácií, vyvolaných globánou krízou, si vyžaduje použitie novej vedy, schopnej analyzovať zákonitosti, ktoré v klasickej paradigme vedy nenachádzali adekvátnu podporu pre rozvoj spoločnosti.

Významný príspevok z oblasti interpretačného výskumu slovenskej a inonárodnej lyriky, jej recepcie, prekladu a kritiky. Autor vychádza z viacerých myšlienkových teoretických a interpretačných tradícií (formálna škola, štrukturalizmus, historická poetika, interliterárna komparatistika), ktoré rozvíja v intenciách humanitných vied začiatku 21. storočia. Priekopnícka je aj časť venovaná metafore a jej taxonómii.

Zborník z konferencie, ktorú usporiadali v roku 2013 Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave, Katedra slovenského jazyka a literatúry a Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.

Autorky v tejto monografii ponúkajú netradičný pohľad na využitie plodov a semien rastlín, ako aj nahliadnutie do sveta prírodovedcov a umelcov. Využitie plodov a semien v ozdobnej tvorbe je téma veľmi široká. Kreatívnosť sa totiž nedá obmedziť žiadnou knihou, žiadnymi hranicami - má osobitné, často nevyspytateľné cesty. Je jedinečná tým, že môže striedať nové originálne nápady s nostalgickými návratmi do obdobia našich predkov. Preto aj téma o možnostiach uplatnenia širokej palety plodov a semien v umeleckom či praktickom využití nebude možno nikdy vyčerpaná. Publikácia je určená všetkým, ktorí prírodu vnímajú srdcom. Vedia si ctiť jej dary a radi načrú do hlbín poznania tajomstiev a pestrého sveta tvarov a farieb. Dúfame, že zaujme nielen biológov, ale aj gemológov a bude inšpiráciou pre šperkárov, výtvarníkov, návrhárov a všetkých ľudí, ktorých osloví krása a rozmanitosť prírody. Veríme, že sa nám podarilo naplniť poslanie monografie - obohatiť poznanie plodov a semien aj z estetického hľadiska s poukázaním na možnosti ich tvorivého využitia. Súčasťou tejto publikácie je 28 stranový manuál na určenie plodov a semien, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v ozdobách.

Monografia Politické trestné činy pred Slovenským najvyšším súdom v rokoch 1939 – 1944 analyzuje prispôsobovanie sa tejto inštitúcie zmeneným politickým podmienkam pod vplyvom novej, nedemokratickej vládnucej elity – ľudákov. Jej hlavným prameňom sú publikované rozsudky v prípadoch, ktoré boli podľa platných zákonov klasifikované ako „politické“, a stali sa rutinnou súčasťou konania pred trestnými súdmi. Súbežne však nový režim zaviedol i možnosť internovať a zaraďovať na nútené práce, a to bez vyšetrovania a bez riadneho procesu. Týkala sa osôb, ktoré boli označené za „protištátne“. Podľa dostupných dát bolo v sledovanom období na Slovensku za politické trestné činy uväznených prinajmenšom 3 595 osôb, a minimálne ďalších 3 100 prešlo koncentračným táborom v Ilave.

Autor, známy fyzik, dlhoročný predseda Slovenskej akadémie vied, ale aj autor literatúry faktu, nadväzuje v Invektívach a inzultáciách na svoju predchádzajúcu knižku Aforizmy,bonmoty, maximy (2011). Svoje invektívy a inzultácie smeruje na jednej strane do vlastných (akademických a vedeckých) radov, ale adresuje ich aj našim „obľúbeným“ politikom, podnikateľskej sfére, manažérom... Do knižky zaradil aj poučenia, najmä z fyziky, ktorú ukazujú, že jej poznatky sa dajú zovšeobecniť na život spoločnosti. Knihu ilustroval akad. maliar Ľudovít Hološka.

Zväzok obsahuje tri tematické bloky. Časť „Češi a Slováci 1993-2012. Vzdalování a přibližování“ rozoberá vývoj oficiálnych vzťahov nástupníckych štátov po rozdelení Československa, ako aj ekonomické súčinitele tohto rozdelenia. Zo špecifických rovín sa analyzujú jazykové vzťahy česko-slovenské a slovensko-české po rozdelení spoločného štátu, nové modely fungovania slovenčiny v českom prostredí a češtiny v slovenskom prostredí, možnosti pôsobenia Ústav SR a ČR na konštruovanie národných identít, historické zdroje formovania straníckopolitických systémov v SR a ČR, ako aj pôsobenie intenzívnej výmeny študentov. Druhý blok sa venuje komparácii premien ideí národného štátu, ďalej predstavuje sondy do diskusií v disente v 70. a 80. rokoch a v poaugustovej emigrácii, od existenciálnych tém cez osobnú zodpovednosť až po perspektívy strednej Európy. Blok editovaných dokumentov prináša správy o situácii na Slovensku za vojny a po Povstaní, ktoré písal G. Husák pre vtedajších sovietskych a československých komunistických vodcov v Moskve, a návrh zákona o krajinskom zriadení pre ČR z leta 1990.

Profesor Ferdinand Uličný patrí ku generácií slovenských historikov a archivárov, ktorí svojím dielom podstatným spôsobom formovali slovenskú historiografiu, osobitne medievistiku. Ťažisko jeho doterajších výskumov spočíva predovšetkým v problematike osídlenia na území východného Slovenska, kde topografickou metódou podrobne spracoval sídliskový obraz na území Šarišskej, Užskej a napokon aj Zemplínskej župy. Ešte predtým sa venoval aj osídleniu Liptovskej župy, teda regiónu, z ktorého pochádza. V tomto zmysle patria teda výsledky Uličného výskumov k tomu najtrvácnejšiemu, čím momentálne slovenská medievistika (osobitne humánna historická geografia) môže disponovať pre ďalšie špecializované výskumy.Vo svojej najnovšej knihe sa prof. Ferdinand Uličný podujal spracovať syntézu o slovenských stredovekých dejinách, s chronologickým vymedzením 11. až 13. storočím (miestami s presahom aj za tieto chronologické medzníky). Monografia sa skladá z dvanástich častí (hlavných kapitol), ktoré sú ešte ďalej členené na kapitoly (podkapitoly): V prvej časti autor sumarizuje staršie názory na slovenské dejiny a sám sa pokúša o ich definíciu; v druhej kapitole definuje Slovensko ako špecifickú oblasť v Uhorskom kráľovstve; tretia kapitola predstavuje cirkevné inštitúcie; štvrtá kapitola charakter osídlenia; piata pojednáva o etnickom vývoji Slovákoch; ďalšie časti už predstavujú sociálnu štruktúru uhorskej spoločnosti – poddaných, duchovenstvo, šľachtu, meštianstvo a iné sociálne skupiny obyvateľstva, napokon v jedenástej časti autor definuje spoločenský systém v krajine ako stavovský a v poslednej, dvanástej, časti sa venuje vzdelanosti a kultúre v Uhorskom kráľovstve a na našom území v sledovanom období.Kniha nepochybne vychádza z autorovho originálneho výskumu, sumarizujúc pritom aj svoje staršie čiastkové výskumy. Opiera sa najmä o pôvodné historické pramene, zväčša publikované v kritických edíciách Slovenský diplomatár I., II. (autor Richard Marsina). Zastúpená je aj odborná literatúra. Rešpektovanie obsahového hľadiska, tak ako ho autor predstavuje čitateľovi názvom svojej práce, úzko súvisí so zvolenou metodológiou, z ktorej vyplýva, že viac ako vlastné dejiny Slovenska (slovenské dejiny) v sledovanom období tu ide o predstavenie špecifických problémov dejín tohto obdobia, čo je samo o sebe veľmi prínosné. Autor si zvolil pre spracovanie svojej monografie v slovenskej historiografii netradičný spôsob, keď zvolenú tému skúmal metódou štrukturálnej analýzy. Neskúmal teda dejiny Slovenska chronologicky, ale podľa zvolenej štruktúry, pričom vychádzal zo sociálneho charakteru stredovekej uhorskej spoločnosti. Ide o netradičný, no obohacujúci pohľad.

Autor Ján Urbánek opisuje v knihe Malé Karpaty – Príbeh pohoria reliéf južnej časti Malých Karpát v troch významových rovinách. V prvej hovorí o jednotlivých geomorfologických formách, o priestorových kompozíciách, ktoré vytvárajú, a o ich hierarchickom usporiadaní. V druhej významovej rovine sa sústredil na geomorfologické procesy, ktoré toto široké spektrum foriem vytvorili, rozpráva príbeh malých i väčších foriem a napokon načrtáva aj príbeh celého pohoria. Zameral sa na južnú časť Malých Karpát, no ich história je zasadená do celoslovenského geomorfologického kontextu. V tretej významovej rovine sa čitateľ oboznámi s geomorfológiou, so spôsobom, ako geomorfológovia myslia, ako si kladú otázky a hľadajú na ne odpovede. Jadrom knihy je komplexná geomorfologická mapa. Text spolu s obrázkami má funkciu podrobných vysvetliviek k tejto mape. Záverečná kapitola opisuje cestu, ako sa formovali názory slovenských geomorfológov na reliéf Malých Karpát.