Veda, vydavateľstvo SAV strana 19 z 54

Publikácia je venovaná etickej reflexii vojen a terorizmu ako globálnych a verejnosť takmer vždy šokujúcich prejavov násilia, ktoré sa stávajú najpoužívanejšími prostriedkami pri dosahovaní ideologických, náboženských, politických či ekonomických cieľov a záujmov. Jedným z cieľov tejto práce je priniesť pre čitateľa nový pohľad na celú problematiku a do istej miery mu poskytnúť lepšie pochopenie motívov, úmyslov a príčin konaní, ktoré v modernej dobe označujeme za teroristické, a umožniť mu zhodnotiť ich dôsledky.

Die Lebensgeschichte einer ungarischen, römisch-deutschen und böhmischen Königi Nur selten erlitt eine mittelalterliche Frauengestalt seitens der Schriftsteller und Historiker soviel Unrecht und ging mit solch schlechtem Ruf wie Königin Barbara von Cilli in die Geschichte ein. In der Literatur wird Barbara seit mehreren Jahrhunderten systematisch geschmäht. Die ersten Werke, die ein negatives Bild über sie verbreiteten, entstanden schon in der Zeit ihres Todes oder sogar noch während ihres Lebens, und sie ging als Schwarze Königin oder Deutsche Messalina ins historische Bewusstsein ein. Die Autorin hat auf überraschende Weise den Ursprung der negativen Legende über Barbara von Cilli sowie ihre Urheber entdeckt. Auf Grund einer detaillierten Analyse der bis jetzt unbekannten historischen Quellen verfolgt sie die Art und Weise, wie sich das negative Bild in der damaligen Literatur und später auch im historischen Schrifttum verbreitete. Die Autorin arbeitete mit bisher nicht veröffentlichten Quellen, was ihr ermöglichte, viele Fehler und Ungenauigkeiten, die seit Jahren in der Fachliteratur im Zusammenhang mit der Königin Barbara erscheinen, zu korrigieren. Das Ergebnis bietet nicht nur Einblick in die Lebensgeschichte der Barbara von Cilli, sondern auch in die gesellschaftliche Stellung einer mittelalterlichen Königin im Allgemeinen. Series: Spectrum Slovakia

ROČENKA HISTORICKÉHO ÚSTAVU SAV Historická pamäť a dejiny Slovenska - Procesy inštrumentalizácie a manipulácie v 19. a 20. storočí Bibliografická databáza slovenskej historiografie odráža „pamäťový boom” posledných desaťročí. Zachytáva takmer 2 900 záznamov ku kľúčovým slovám či heslám pamäť, spomínanie, tradícia, dedičstvo, odkaz, trauma a pod. Historická pamäť a kolektívne spomínanie sa teda v spoločenských vedách na Slovensku už výrazne etablovali ako vedecká paradigma. Umožňujú vnímať rozmanité kultúrne fenomény a oblasti - umenie a literatúru, politiku a spoločnosť, náboženstvo a právo - v nových súvislostiach. Práve vo vzťahu k minulosti totiž spoločnosť dáva najavo, „čím je a kam cieli”. Pod pojem pamäť možno zahrnúť nielen vedecký termín a koncept, ale aj kultúrnu prax a sféru spoločenského vyjednávania a konfliktu.

In this collective monograph we have contributions on Poland, Hungary, Austria, Slovakia, Ukraine, Belarus, the Roma minority, the question of civic and ethnic nationalism, the phenomenon of antisemitism, and on the theoretical and perhaps practical possibility of Christianity being a way to help achieve a greater measure of interethnic and ethnopolitical peace. When we look back at the nine chapters presented in this volume, we observe that there are notable differences between various minority issues and bettween the different countries discussed. But there are also aspects which these countries and their problems share in common. Central and Eastern Europe are known for their long-standing national-minority problems and the historical antagonisms between different nations or national groups. The chapters have highlighted both old and new aspects of the minority problem.

Známy literárny vedec a kritik Dalimír Hajko vo svojej najnovšej knihe esejistickým štýlom prezentuje Básnický svet Jozefa Leikerta. Posudzuje a komentuje rozsiahlu básnickú tvorbu Jozefa Leikerta, ktorý patri k najprekladanejším súčasným slovenským básnikom. A to napriek tomu, ako v úvode knihy uviedol, že "písať o autorovi, ktorý je tak literárny a zároveň tak výrazne 'dvojdomý' ako Jozef Leikert, môže byt nielen inšpirujúce, ale nepochybne aj zložité a zradne. Zložité preto, lebo každý, kto bude chcieť dokonale a bezo zvyšku reflektovať jeho postoje, názory, koncepcie a vízie v ich komplexnosti a celistvosti, mal by poznať detailne všetko, čo dotyčný autor vytvoril, a zradne preto, lebo úsudky, ktoré sa budú viazať k jednej oblasti autorových tvorivých úsilí, môžu signifikantne - či už oprávnene, alebo neoprávnene - ovplyvniť pohľad na druhu oblasť." Kniha je filozofickým uvažovaním nad poéziou, ktorá je hlbokým hľadaním podstaty ľudského bytia. Osloví každého, kto sa zaujíma o literatúru.

Predkladaná publikácia je v odbornej botanickej obci dlho očakávaným dielom, ktoré vyplní viac ako 35-ročný hiát učebnicového charakteru v oblasti embryológie rastlín, resp. reprodukčnej biológie rastlín. V rýchlo sa rozvíjajúcich experimentálnych botanických disciplínach bude bazálnou oporou nielen pre študentov širokého botanického spektra študijných programov, ale najmä pre špecialistov, odborníkov botanických a príbuzných disciplín. Autori predkladajú vedeckej komunite a študentom významnú, kvalitnú príručku. Štandardný komplexný prehľad poznania rastlinnej embryológie, vymedzený pre krytosemenné rastliny, je primerane doplnený o molekulárno-biologické aspekty. prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD.

Cieľom tejto knihy je popularizovať biotechnológie a nanotechnológie na Slovensku a utvoriť v očiach širokej verejnosti správny obraz o súčasnom stave a rôznych aspektoch výskumu, ktorého časť sa odohráva aj na Slovensku. Koncepčne je kniha rozdelená na dve časti. Prvá ponúka úvod do biotechnológií, nanotechnológií a predstavuje základné vlastnosti materiálov a metódy ich charakterizácie. Druhá časť oboznamuje s aktuálnym stavom problematiky a prehľadom aplikácií v medicíne, čitateľ tu nájde aj kapitolu venujúcu sa imobilizačným technológiám. Kniha je určená nielen študentom príslušných odborov, kolegom z rôznych oblastí výskumu či praxe, ale aj ľuďom, ktorí o podobnej téme doposiaľ ani len nepočuli.

Vladimír Fajnor - narodil sa 23. októbra 1875 v Senici, zomrel 5. januára 1952 v Bratislave. Bol najvýraznejšou slovenskou právnickou osobnosťou prvej polovice 20. storočia. Svoju právnickú dráhu začal ako advokát vo Zvolene. Popri advokátskej činnosti založil Zvolenské noviny a neskôr s kolegami aj Zvolenskú ľudovú banku a kníhtlačiareň. Po vzniku Československa a krátkom pôsobení vo funkcii zvolenského župana ho vymenovali za prezidenta Súdnej tabuly v Bratislave. V roku 1920 bol spoluzakladateľom spolku Právnická jednota na Slovensku a členovia ho zvolili za svojho starostu. Uvedený spolok, okrem iných aktivít, prevzal vydávanie časopisu Právny obzor a V. Fajnor bol 16 rokov jeho hlavným redaktorom. Pôsobil aj na novovzniknutej Právnickej fakulte Univerzity Komenského V Bratislave, kde v roku 1922 habilitoval a v roku 1936 ho vymenovali za profesora občianskeho práva. Zaslúžil sa o položenie základov slovenského právneho názvoslovia a jeho rozvoj. Publikoval aj v oblasti právnej histórie a súkromného práva. V. Fajnor bol dvakrát ministrom unifikácie a jeden raz ministrom spravodlivosti. Pôsobil v úradníckych vládach, a vždy ako nestraník. V roku 1930 ho prezident T. G. Masaryk vymenoval za prvého prezidenta Najvyššieho súdu ČSR. V roku 1939 odišiel do penzie a celú druhú svetovú vojnu prežil v Čechách. Po oslobodení bol jedným zo štyroch československých právnikov, ktorých nominovali a zapísali do zoznamu členov Stáleho arbitrážneho dvora v Haagu.

Kniha ponúka výklady autora zameraného na spätosť jazyka so sociálnou kultúrou. Pojem sociálna kultúra sa však zámerne nevymedzuje, aby sa výklady neobmedzili vopred určenými hranicami, lebo úmyslom autora nebolo postupovať podľa pripravenej štruktúry obsahovej schémy, čo by smerovalo k striktnému systematickému rozvíjaniu témy jazyk v sociálnej kultúre, ktorého výsledkom by bol koncepčný príspevok k sociálnokultúrne orientovanej lingvistike, resp. k osvetľovaniu sociálnej kultúry cez prizmu jazyka. Autor v ôsmych kapitolách podáva svoje videnie rozličných prejavov jazyka vo vybraných výsekoch sociálnej kultúry, analýzy a interpretácie s filozofickým , epistemologickým , semiotickým, kulturologickým a komunikačnoteoretickým pozadím aj s prihliadaním na to, čo ponúka evolučná teória na pochopenie súčasného človeka v jeho jazykovej modalite v najširšom chápaní.

Slovenskej i medzinárodnej kultúrnej a vedeckej verejnosti predkladáme kandidátsku dizertačnú prácu zosnulého slovenského jazykovedca Izidora Kotuliča (Sedlice, okr. Prešov, 5.1. 1927 - Pezinok 15.1. 2012). Historické hláskoslovie a tvaroslovie východoslovenských nárečí z r. 1957. Ide o prvé knižné vydanie diela, ktoré bádatelia poznajú takmer výlučne z početných bibliografických odkazov vo významnej monografii prof. Eugena Paulinyho, Kotuličovho učiteľa a školiteľa, Fonologický vývin slovenčiny (1963) a prostredníctvom nej sekundárne aj z ďalších prác, no málokto mal vôbec príležitosť skutočne sa zoznámiť s autorovými vedeckými úvahami a náhľadmi. Príčinou je skutočnosť, že dizertácia - ako sme s nemilým prekvapením zistili v začiatkoch práce na príprave jej knižného vydania - sa z dnes už neznámych príčin nenachádza vo fondoch žiadnej verejnej ani akademickej knižnice na Slovensku, v dôsledku čoho je digitalizácia a vydanie boli možné výlučne vďaka láskavému porozumeniu a ústretovosti pozostalej rodiny, ktorá poskytla jeden z troch súkromných exemplárov dizertácie (nie je vylúčené, že dnes už jediných zachovaných na Slovensku).

Dielo prináša viacero nových vedeckých poznatkov vo sfére výskumu historických štruktúr krajiny, pričom väčšina z nich vychádza z autentického vlastného terénneho výskumu. Po úvodných teoretických východiskách a metodológii práce sa autori zaoberajú historickými štruktúrami poľnohospodárskej krajiny v rôznych kontextoch. Záverečné tri kapitoly sa venujú možným scenárom vývoja krajiny (na vybranom príklade Liptovskej Tepličky), prehľadu jestvujúcich právnych nástrojov na zachovanie historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny a SWOT analýze týchto štruktúr.