Veda, vydavateľstvo SAV strana 20 z 64

V piatom zväzku edície Rastlinné spoločenstvá Slovenska sú zahrnuté doterajšie výsledky syntaxonomickej revízie xerotermných trávnikov,lemových spoločenstiev nížinných a horských lúk a pasienkov, kríčkovitej vegetácie vresovísk a slanísk.V publikácií sa uvádza celkovo 118 asociácií, patriacich do 26 zväzkov, 16 radov a 8 tried. Opisy jednotlivých spoločenstiev obsahujú informácie o druhovom zložení a štruktúre, fenológií, vývoji, ekológií, syntaxonómií, rozšírení na Slovensku, vzácnosti a o stupni ohrozenosti.

Vedecká monografia Evy Maliti je venovaná teórii a umeleckej praxi symbolizmu v ruskej literatúre a kultúre 20. storočia. Symbolizmus sa chápe v zhode s univerzálnou podstatou samotného symbolu, ako konkrétny literárny smer epochy prelomu storočí, no i ako interpretačný kľúč - k dielam, ktoré sú so symbolom a symbolizmom vnútorne spojené. Z tohto pohľadu je kľúčová kapitola Realistický symbolizmus Pavla Florenského v ruskom modernom myslení o jazyku a umení, kde je problematika naprojektovaná v teoretickej rovine, na základe úvah ruského náboženského mysliteľa a teoretika symbolu. Na ňu nadväzuje kapitola Autor a jeho tajomstvo/Nad kontextami tvorby Vasilija Vasilieviča Rozanova o literárnej tvorbe originálneho ruského "bohohľadača". V kapitolách Moderný román Peterburg Andreja Belého a jeho postmoderné rezonancie (v slovenskej literatúre) a Symbolizmus realistického diela/Román B. Pasternaka Doktor Živago vo svetle prekladateľských interpretácií sa pri rôznych druhoch komparácií vďaka nazeraniu cez "symbolický princíp" otvarajú presahy do priestoru slovenskej kultúry. V kapitole Tvorba Gajta Gazdanova ako symbolická sebatematizácia sa skúmajú otázky symbolizmu v dielach viacdomého autora, exilového ruského spisovateľa.

Publikácia predstavuje prvú časť ambiciózneho projektu, veľmi dôležitého a potrebného pre slovenskú translatológiu, projektu komplexného spracovania dejín slovenského umeleckého prekladu od jeho prvopočiatkov až po súčasnosť. Projekt rozvrhnutý do štyroch dielov v komplexnej podobe mapuje jednotlivé vývinové obdobia prekladu na Slovensku.

Publikácia predstavuje prvú časť ambiciózneho projektu, veľmi dôležitého a potrebného pre slovenskú translatológiu, projektu komplexného spracovania dejín slovenského umeleckého prekladu od jeho prvopočiatkov až po súčasnosť. Projekt rozvrhnutý do štyroch dielov v komplexnej podobe mapuje jednotlivé vývinové obdobia prekladu na Slovensku.

Publikácia nadväzuje na úspešnú knižočku Zo studnice rodnej reči (2005) a prináša výber príspevkov, ktoré boli pôvodne súčasťou rovnomennej rubriky počas druhého decénia jej trvania v rokoch 2002 – 2011 v časopise Kultúra slova. Zostavovatelia ponúkajú pestrú koláž vzácnych svedectiev z nárečí a o nárečiach, zaradených do siedmich tematických okruhov. Čitateľ prechádza terénom jazyka bohatým na nárečové nerovnosti, ktoré jazyku neubližujú, ba práve naopak: dávajú mu punc rôznorodosti a robia ho všedno-nevšedným a pozoruhodným. Na svojej ceste má možnosť nielen dozvedieť sa mnoho zaujímavého napr. o pôvode priezvisk, o pomenovaní mesiacov či názvoch ovocia; ale aj presvedčiť sa, či naozaj vtáka poznať po perí a človeka po reči; vychutnať si pohľad na farebný svet jazyka; spoznať čo-to zo slovenských kulinárskych zvyklostí; zistiť, čo všetko človeka kvári. Pridanou hodnotou textov je originálna interpretácia nárečového materiálu, ale aj prameňov z predspisovného obdobia slovenčiny, čím sa odkrýva národné duchovné dedičstvo a tiež sa poukazuje na prirodzené jazykové útvary, žánrové aj areálové rozdiely. Texty dopĺňa zoznam lokalít, ktoré charakterizujú v jednotlivých príspevkoch zemepisné rozšírenie nárečových slov, a register vybraných mien a priezvisk používaných na Slovensku.

Profesor Ferdinand Uličný patrí ku generácií slovenských historikov a archivárov, ktorí svojím dielom podstatným spôsobom formovali slovenskú historiografiu, osobitne medievistiku. Ťažisko jeho doterajších výskumov spočíva predovšetkým v problematike osídlenia na území východného Slovenska, kde topografickou metódou podrobne spracoval sídliskový obraz na území Šarišskej, Užskej a napokon aj Zemplínskej župy. Ešte predtým sa venoval aj osídleniu Liptovskej župy, teda regiónu, z ktorého pochádza. V tomto zmysle patria teda výsledky Uličného výskumov k tomu najtrvácnejšiemu, čím momentálne slovenská medievistika (osobitne humánna historická geografia) môže disponovať pre ďalšie špecializované výskumy.Vo svojej najnovšej knihe sa prof. Ferdinand Uličný podujal spracovať syntézu o slovenských stredovekých dejinách, s chronologickým vymedzením 11. až 13. storočím (miestami s presahom aj za tieto chronologické medzníky). Monografia sa skladá z dvanástich častí (hlavných kapitol), ktoré sú ešte ďalej členené na kapitoly (podkapitoly): V prvej časti autor sumarizuje staršie názory na slovenské dejiny a sám sa pokúša o ich definíciu; v druhej kapitole definuje Slovensko ako špecifickú oblasť v Uhorskom kráľovstve; tretia kapitola predstavuje cirkevné inštitúcie; štvrtá kapitola charakter osídlenia; piata pojednáva o etnickom vývoji Slovákoch; ďalšie časti už predstavujú sociálnu štruktúru uhorskej spoločnosti – poddaných, duchovenstvo, šľachtu, meštianstvo a iné sociálne skupiny obyvateľstva, napokon v jedenástej časti autor definuje spoločenský systém v krajine ako stavovský a v poslednej, dvanástej, časti sa venuje vzdelanosti a kultúre v Uhorskom kráľovstve a na našom území v sledovanom období.Kniha nepochybne vychádza z autorovho originálneho výskumu, sumarizujúc pritom aj svoje staršie čiastkové výskumy. Opiera sa najmä o pôvodné historické pramene, zväčša publikované v kritických edíciách Slovenský diplomatár I., II. (autor Richard Marsina). Zastúpená je aj odborná literatúra. Rešpektovanie obsahového hľadiska, tak ako ho autor predstavuje čitateľovi názvom svojej práce, úzko súvisí so zvolenou metodológiou, z ktorej vyplýva, že viac ako vlastné dejiny Slovenska (slovenské dejiny) v sledovanom období tu ide o predstavenie špecifických problémov dejín tohto obdobia, čo je samo o sebe veľmi prínosné. Autor si zvolil pre spracovanie svojej monografie v slovenskej historiografii netradičný spôsob, keď zvolenú tému skúmal metódou štrukturálnej analýzy. Neskúmal teda dejiny Slovenska chronologicky, ale podľa zvolenej štruktúry, pričom vychádzal zo sociálneho charakteru stredovekej uhorskej spoločnosti. Ide o netradičný, no obohacujúci pohľad.

Zväzok obsahuje tri tematické bloky. Časť „Češi a Slováci 1993-2012. Vzdalování a přibližování“ rozoberá vývoj oficiálnych vzťahov nástupníckych štátov po rozdelení Československa, ako aj ekonomické súčinitele tohto rozdelenia. Zo špecifických rovín sa analyzujú jazykové vzťahy česko-slovenské a slovensko-české po rozdelení spoločného štátu, nové modely fungovania slovenčiny v českom prostredí a češtiny v slovenskom prostredí, možnosti pôsobenia Ústav SR a ČR na konštruovanie národných identít, historické zdroje formovania straníckopolitických systémov v SR a ČR, ako aj pôsobenie intenzívnej výmeny študentov. Druhý blok sa venuje komparácii premien ideí národného štátu, ďalej predstavuje sondy do diskusií v disente v 70. a 80. rokoch a v poaugustovej emigrácii, od existenciálnych tém cez osobnú zodpovednosť až po perspektívy strednej Európy. Blok editovaných dokumentov prináša správy o situácii na Slovensku za vojny a po Povstaní, ktoré písal G. Husák pre vtedajších sovietskych a československých komunistických vodcov v Moskve, a návrh zákona o krajinskom zriadení pre ČR z leta 1990.

Monografia Politické trestné činy pred Slovenským najvyšším súdom v rokoch 1939 – 1944 analyzuje prispôsobovanie sa tejto inštitúcie zmeneným politickým podmienkam pod vplyvom novej, nedemokratickej vládnucej elity – ľudákov. Jej hlavným prameňom sú publikované rozsudky v prípadoch, ktoré boli podľa platných zákonov klasifikované ako „politické“, a stali sa rutinnou súčasťou konania pred trestnými súdmi. Súbežne však nový režim zaviedol i možnosť internovať a zaraďovať na nútené práce, a to bez vyšetrovania a bez riadneho procesu. Týkala sa osôb, ktoré boli označené za „protištátne“. Podľa dostupných dát bolo v sledovanom období na Slovensku za politické trestné činy uväznených prinajmenšom 3 595 osôb, a minimálne ďalších 3 100 prešlo koncentračným táborom v Ilave.

Autor, známy fyzik, dlhoročný predseda Slovenskej akadémie vied, ale aj autor literatúry faktu, nadväzuje v Invektívach a inzultáciách na svoju predchádzajúcu knižku Aforizmy,bonmoty, maximy (2011). Svoje invektívy a inzultácie smeruje na jednej strane do vlastných (akademických a vedeckých) radov, ale adresuje ich aj našim „obľúbeným“ politikom, podnikateľskej sfére, manažérom... Do knižky zaradil aj poučenia, najmä z fyziky, ktorú ukazujú, že jej poznatky sa dajú zovšeobecniť na život spoločnosti. Knihu ilustroval akad. maliar Ľudovít Hološka.

Zborník z konferencie, ktorú usporiadali v roku 2013 Ústav slovenskej literatúry SAV v Bratislave, Katedra slovenského jazyka a literatúry a Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.

Sto rokov od narodenia osobnosti býva dobrým dôvodom na zamyslenie sa nad jej životom, osudom či výsledkami. Gustáv Husák osobnosťou nesporne bol. Ako o ňom napísal historik Ľubomír Lipták, Husákovým problémom bolo, že z niekoľkých možností, ktoré pred sebou mal, si nevybral cestu advokáta a demokratického politika, ale išiel cestou presadzovania komunizmu a totalitnej ideológie. Predkladaná publikacia GUSTÁV HUSÁK, moc politiky - politik moci je výsledkom tímovej práce viacerých, mladých i skôr narodených, historikov. Hľadá odpovede na viaceré otázky: •Bol Husák suverénnym vodcom komunistickj strany či len bábkou v sovietskych rukách? •Zmiernil dosahy augustovej invázie 68 v čase normalizácie? •Čo prežíval od mladosti? Ako sa zapísal do dejín Slovenského národného povstania? •Čo prežíval vo väzení v divokých 50. rokoch? •Viedlo nakoniec jeho kroky niečo iné než fascinácia mocou?V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla“ tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho aktuálna storočnica je vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

Všeobecným právnofilozofickým a právnoteoretickým otázkam sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť. Predkladané dielo predstavuje pokus vyrovnať sa s týmito problémami nielen v rovine práva, ale najmä za asistencie a využitia poznatkov iných odborov, skúmaním aj širších mimoprávnych súvislostí. Ide najmä o zohľadnenie filozofických, kultúrnych a hodnotových aspektov, ktoré majú svoje nezastupiteľné miesto v diskusii o tvorbe práva. Je však potešiteľné a nádejné, že záujem všeobecnej právnej teórie aj pozitívnoprávnych disciplín verejného i súkromného práva riešiť niektoré všeobecnejšie otázky vo viacodbornej spolupráci postupne vzrastá. Právna veda si začína čoraz viac uvedomovať, že na riešenie aktuálnych spoločenských problémov poznatky jednej vedy alebo z jedného odboru nestačia, preto pokračovanie tradičných hraníc jednotlivých odborov práva a rozvíjanie medziodborovej spolupráce sa stáva absolútnou nevyhnutnosťou.

Sto rokov od narodenia osobnosti býva dobrým dôvodom na zamyslenie sa nad jej životom, osudom či výsledkami. Gustáv Husák osobnosťou nesporne bol. Ako o ňom napísal historik Ľubomír Lipták, Husákovým problémom bolo, že z niekoľkých možností, ktoré pred sebou mal, si nevybral cestu advokáta a demokratického politika, ale išiel cestou presadzovania komunizmu a totalitnej ideológie. Predkladaná publikacia GUSTÁV HUSÁK, moc politiky - politik moci je výsledkom tímovej práce viacerých, mladých i skôr narodených, historikov. Hľadá odpovede na viaceré otázky: •Bol Husák suverénnym vodcom komunistickj strany či len bábkou v sovietskych rukách? •Zmiernil dosahy augustovej invázie 68 v čase normalizácie? •Čo prežíval od mladosti? Ako sa zapísal do dejín Slovenského národného povstania? •Čo prežíval vo väzení v divokých 50. rokoch? •Viedlo nakoniec jeho kroky niečo iné než fascinácia mocou?V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla“ tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho aktuálna storočnica je vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

Publikácia je zameraná na aktuálne helmintozoonózy, ktoré patria medzi novo objavujúce sa zoonózy u nás a v strednej Európe, alebo vyskytujúce sa v endemických oblastiach, alebo sú najviac rozšírené u nás, alebo vo svete. Niektoré z týchto helmintozoonóz sú hrozbou pre obyvateľov mnohých krajín, lebo ich pôvodcovia trvale cirkulujú v prírode a ich zárodky sú diseminované v životnom prostredí človeka, alebo môžu byť prítomné v potravinách určených na ľudský konzum

Publikácia prináša nový pohľad na jednu z kľúčových postáv slovenskej poézie 20. storočia. Sústreďuje sa na prvé obdobie básnickej tvorby Jána Smreka, ktorú skúma v dosiaľ opomínaných kontextoch a súvislostiach, s ohľadom na dobovo aktuálne estetické, filozofické a spirituálno-náboženské koncepcie. Tento pohľad umožnil presnejšie a adekvátnejšie literárnohistoricky ukotviť tvorbu Jána Smreka, nanovo a podstatným spôsobom zhodnotiť Smrekov prínos do slovenskej literatúry a určiť jeho rolu v kontexte modernej slovenskej poézie. Jednotlivé zbierky sú sledované chronologicky, pozornosť je venovaná kontinuite a transformáciám Smrekovho básnického gesta. V závere monografie autor naznačuje aj možné východiská a výhľady pre skúmanie Smrekovej vojnovej a povojnovej tvorby.

Texty zborníka predstavujú prínos v tom, že sa venujú problematike nezamestnanosti z viacerých aspektov. Ich zjednocujúcim momentom je kritika kapitalizmu. Autori prinášajú niektoré nové pohľady, pokusy o synterizujúce zhrnutia aj polemické tvrdenia.