Veda, vydavateľstvo SAV strana 18 z 54

Monografický súbor štúdií o problematike realizmu v slovenskej literatúre je v poradí treťou samostatnou vedeckou knihou literárnej historičky Marcely Mikulovej, erudovanej a uznávanej odborníčky na slovenskú literatúru druhej polovice 19. storočia. State o tvorbe Martina Kukučína, Boženy Slančíkovej-Timravy, Jozefa Gregora Tajovského, Janka Jesenského, o literárnokritickej koncepcii Tichomíra Milkina, ale tiež o prístupoch Oskára Čepana opakovane potvrdzujú autorkino zaujatie o popretie výkladovej predstavy o homogénnej panrealistickej línii v slovenskej próze, s následným dôrazom na moment štýlového synkretizmu a mnohotvárnosti dobových autorských poetík. Marcela Mikulová odhaľuje a analyzuje mnohoraké protirečenia, utvárajúce obraz literatúry daného obdobia, ponúka nové pohľady, avšak s tým, že jej chápanie interpretácie vychádza z rešpektovania kategórie tajomstva, tak autora, ako aj textu.

Autorka v tejto publikácii sumarizuje svoje aktuálne poznatky získané dlhodobým výskumom problematiky holokaustu na Slovensku, jeho reflexie v spomienkach pamätníkov i obrazy šírené v súčasnej spoločnosti Slovenska. Zamýšľa sa nad možnosťami metódy oral history pri výskume tejto témy, jej úskaliami i pozitívami. Významné je pre ňu využitie tejto kvalitatívnej metódy zameranej na mikroúroveň spoločnosti, na subjektívne prežívanie veľkých dejín, priamy kontakt bádateľa s človekom, ktorý tieto udalosti prežil. Predstavuje jednotlivé dlhodobé výskumné projekty, ktoré autorka realizovala, ich výskumné vzorky, spôsob a podmienky práce. V tretej časti predstavuje spomienky na holokaust z dvoch perspektív: obetí (židovských pamätníkov) a divákov (ich nežidovských susedov, ktorí boli svedkami, no nie priamymi aktérmi diania). V závere sa zamýšľa nad vzťahom pamäti spomienkového spoločenstva a jeho vlastnými identitami, porovnáva spôsoby spomínania u židovských a nežidovských respondentov a uvažuje, čo prezrádzajú o vzťahoch medzi nimi a o ich vlastných referenčných skupinách.

Publikácia ponúka výber základných tém a prístupov aplikovanej antropológie. Autorky sa v jednotlivých kapitolách zaoberajú tým, ako rozlične možno antropologické a etnologické vedomosti, zručnosti a perspektívy aplikovať v spoločenskej praxi. Problematike sa zároveň venujú v kontexte svojej vedeckej práce, opisujú vlastné dilemy a ponúkajú ich možné riešenia z pohľadu osobnej skúsenosti. Popritom sa snažia nájsť odpoveď na otázku položenú v názve publikácie: presahuje aplikované antropologické snaženie hranice vedy, alebo len rozširuje a obohacuje pole jej pôsobnosti ? „Kniha je jednoznačne významným príspevkom do diskusie, ktorá je na Slovensku zatiaľ len málo rozvinutá.” B. Lašticová „Čitatelia a čitateľky so záujmom o aplikovanú antropológiu sa dostanú hlbšie do problematiky, získajú predstavu o praxi, o rôznych výskumných prostrediach a o otázkach, pred ktoré boli výskumníčky postavené.” E. Šipöczová

Kniha Tomáša Horvátha prináša pohľad na problematiku literárneho subjektu v dielach slovenských a poľských autorov, ktorých tvorba je literárnou vedou situovaná do obdobia modernizmu (v poľskom prípade obdobie tzv. Mladého Poľska) alebo sa nejakým spôsobom s otázkami subjektu v modernistickej literatúre spája (literárny subjekt v romantickom texte). Problémy, ktoré už boli viackrát pertraktované, autor monografie uvádza do nových súvislostí, texty interpretuje vo viacerých kontextoch, o. i. filozofických a psychologických, a naznačuje nové možnosti čítania diel, ktoré sú považované za kanonické (napríklad texty Gejzu Vámoša či Františka Švantnera). Tomáš Horváth svoje originálne interpretácie, ktoré sú podložené koncepciami z filozofie a psychológie, konfrontuje s doterajším výskumom a niekoľkokrát preponuje priekopnícky spôsob čítania. dr. Rafal Majerek, PhD. dr.

Ku koloritu dnešného Slovenska neodmysliteľne patria majestátne hrady, či ich zrúcaniny rozosiate takmer po všetkých kútoch krajiny. Sú návštevnícky atraktívne a stali sa aj predmetom oficiálnej, turizmus podporujúcej politiky štátu. Samozrejme v minulosti hrady neslúžili ako romantická kulisa zdobiaca krajinu, ale plnili úplne iné úlohy. Boli predovšetkým funkčnými sídlami s obrannou a obytnou úlohou. Kolektívna monografia má za cieľ doplniť poznatky o minulosti našich hradov, s prihliadnutím na skúmanie témy z viacerých hľadísk: z oblasti histórie, právnej histórie ako aj geografi e. Výskum danej problematiky je veľmi dynamický vzhľadom na prebiehajúce archeologické výskumy, ako aj možnosti hlbšej analýzy prameňov, kde sa nesleduje už len stavebné hľadisko, či prehľad vlastníckych vzťahov, ale tiež rôzne podoby každodenného života obyvateľov hradov či panstiev. Kým prvá časť práce sleduje vo zvýšenej miere práve rôznorodú problematiku vlastníckych vzťahov hradných panstiev od stredoveku, v druhej časti sa možnosti skúmania rozširujú o záber do organizácie života na hradoch, každodennosti, či súdobej spisby. Na záver sa rozoberá otázka geografických a krajinnoekologických súvislostí výstavby hradných sídiel a ich funkcie v dnešnej spoločnosti. Dúfame, že spracovaním a šírkou záberu skúmanej tematiky, bude predkladaná práca nielen príjemným čítaním, ale predovšetkým dôležitým prameňom informácií o minulosti našich hradov, ktorý využijú nielen bádatelia pri svojich ďalších výskumoch, ale tiež pri prezentácii rekonštruovaných objektov pre širšiu verejnosť.

Táto monografia je prínosom pre slovenskú kultúru (translatológiu, literárne vednou teóriou i skúmanie kultúrneho a literárne-spoločenského vývoja). Prof. PhDr. Oldřich Richterek, CSc. Svedčí nielen o opodstatnenosti výskumnej orientácie Ústavu svetovej literatúry SAV na vývoj slovenského myslenia o umeleckom preklade a problematiku prekladovej recepcie inonárodných literatúr, ale aj o systematickej vedeckej práci autorského kolektívu, ktorý pokračuje v rozkrývaní konkrétnych podôb i všeobecných zákonitostí recepčného procesu na materiáli ruskej literatúry. Prof. PhDr. Anton Eliáš, PhD.

Kniha voľne nadväzuje na predošlé tituly vydané vo Vydavateľstve Veda ako Legendy a inšpirácie, Posedenie pod tisícročným ružovým krom. Prvá časť - Zastávky v čase je venovaná významným osobnostiam, ktoré sa tentoraz nevyberajú iba z okruhu vedcov, ale pokrývajú širšie spektrum. Patria k nim hudobník Peter Michalica, kolektív Divadla Andreja Bagara v Nitre a jeho bývalý riaditeľ Ján Greššo, Mária Vaškovičová a laureáti ocenenia Krištáľové krídlo, Ambrose Bierce, Ján Breza a slovenská urologická škola, ako aj Ivan Chodák, Štefan Schwarz, Branislav Peťko, Igor Túnyi, Oľga Pecháňová, Milan Ružek a Daniela Ostatníková. Druhú časť - Zastávky v priestore - tvoria reportáže z ciest na vedecké konferencie alebo projektové mítingy v metropolách ako Mníchov, Oslo, Thesaloniki/Solún alebo Goetheho Frankfurt nad Mohanom.

Ďalšia obrazová publikácia o Vesmíre a kvetinách od známeho astronóma, cestovateľa a fotografa RNDr. Vojtecha Rušina, DrSc.. Knihu venuje svojmu synovi Jankovi a členom posádky Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby ATE v Poprade, ktorí s ním leteli a tragicky zahynuli pri záchrannom nočnom lete vrtuľníka Bell 429 dňa 7. septembra 2016 v katastri obce Strelníky.

Česko-slovenská historická ročenka 2014-2015