Veda, vydavateľstvo SAV strana 11 z 53

Regionálna geografia je často právom považovaná za vrchol geografického poznania, pretože v sebe syntetizuje všetky analytické geografické vedné disciplíny. Vysokoškolská učebnica regionálnej geografie Európy poskytuje študentom všetkých odborov geografie a príbuzných vedných odborov relevantné informácie, týkajúce sa každého administratívneho útvaru v rámci jednotlivých oblastí Európy. Rozdelenie Európy do regiónov vychádza z tradičného geografického usporiadania voči Slovenskej republike. Charakteristiky jednotlivých štátov a závislých území umožňujú spoznať najmä ich rozmanitosť v humánnogeografických vzťahoch a súvislostiach. Geografické názvoslovie používa slovenské vžité názvy podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (rok 2000). Európsky svetadiel je v učebnici rozdelený na jednotlivé tematické okruhy podľa regionálneho členenia Európy na strednú (bez Slovenska), západnú, juhozápadnú, juhovýchodnú (bez európskej časti Turecka), východnú (bez Ruska) a severnú Európu. Do oblasti juhovýchodnej Európy bola doplnená aj Cyperská republika ako integrálna súčasť EÚ. Českej republike je venovaná zvýšená pozornosť z dôvodu spoločného štátu v nedávnej histórii. Obsahová náplň v prvej kapitole poskytuje základné a doplnkové údaje aj v tabuľkovej podobe. V ostatných kapitolách je väčšia pozornosť venovaná socioekonomickej charakteristike každého štátneho útvaru alebo závislého územia. Štatistické údaje sú z obdobia rokov 1996 – 2011. Posledná aktualizácia stavu problematiky je k 31. 3. 2012.

Texty Ekológie ľudských kognícií ponúkajú pohľady do zákulisia úvah a polemík, ktoré sa vynorili v súčasných koncepciách kognitívnych vied. Tie kladú otázky o schopnostiach druhu homo sapiens nielen chápať realitu, ale ju aj vytvárať - prípadne ju dokonca vylučovať. Hlavná myšlienková línia predložených štúdií sa teda týka jedinečných realít, v ktorých sa ľudská myseľ prejavuje a do tvorby ktorých sa ľudská myseľ aj zapája.

Práca populárnym spôsobom poskytuje rozsiahle poznatky o osobitej flóre a faune trvalých trávnych porastov Slovenska. Jej cieľom je ukázať širšej pospolitosti nielen botanikov, zoológov, ochrancov, ale aj milovníkov vidieka, rovnako ako poľnohospodárom význam, nepriaznivý stav a možnosti opatrení na zachovanie druhovo bohatých lúk pre súčasné a budúce generácie.

Šikanovanie je možné považovať za závažný a vysoko aktuálny problém súčasnej školy. Tak ako je možné vnímať rozdielnu často proklamovanú snahu o odstránenie tohto problému zo školy, tak rozdielne sú prístupy v posudzovaní riešení konkrétnych prípadov šikanovania v škole. Rozdielne je posúdenie tohto správania z pohľadu problémového správania alebo poruchy v správaní žiaka, aktuálne sú otázky formovania koletívu, vzniku a vývinu šikanovania, ako aj či ide o problém osobnosti aktérov tohto diana, alebo skupinový dynamický proces vyplývajúci z vyvíjajúcich sa vzťahov mezdi žiakmi v školskej triede.

Publikácia sa snaží čo najkomplexnejším prístupom zhodnotiť vzťah človeka a krajiny v modelových územiach tradičného poľnohospodárstva v troch výnimočných obciach Slovenska – v nízkotatranskej obci Liptovská Teplička a zamagurských obciach Osturňa a Malá Franková. Ich krajina je charakteristická vysoko diverznou, doposiaľ čiastočne zachovanou mozaikovitou štruktúrou, ktorá vznikla v období pred kolektivizáciou poľnohospodárstva v dôsledku špecifickej agrárnej kultúry. Cieľom práce bolo využitím interdisciplinárneho prístupu určiť vedúce krajinnoekologické faktory vzniku, vývoja a správania sa poľnohospodárskych krajinných prvkov týchto cenných území.V prvej časti sa autorka zaoberá teoreticko-metodickým základom interdisciplinárneho výskumu historickej poľnohospodárskej krajiny. V druhej, regionálnej časti, v zmysle modifikovanej metodiky LANDEP štatisticky hodnotí vzťah medzi vytvorenými krajinno-ekologickými komplexmi poľnohospodárskej krajiny modelových území a súborom relevantných, priestorovo vyjadriteľných kľúčových prírodných a socioekonomických parametrov (faktorov) krajiny, ktoré najviac motivovali, resp. nútili poľnohospodárov pôsobiť na krajinu v tom-ktorom časovom období prostredníctvom svojej agrárnej činnosti. Štatistické hodnotenie je doplnené slovným vyhodnotením ostatných, priestorovo ťažšie vyjadriteľných faktorov. Výsledkom je otvorený súbor poznatkov, ktorý chce vyprovokovať čitateľa k hľadaniu nových súvislostí a väzieb v tak zložitom systéme, akým je tradičná poľnohospodárska krajina.