Veda, vydavateľstvo SAV strana 11 z 64

Monografia obsahuje sedem štúdií, ktoré vznikli v rámci projektu Fenologický vývin slovenčiny vo svetle súčasného stavu historickej jazykovedy, realizovaného v oddelení dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v rokoch 2015 - 2018. Štúdie sú tematicky späté a zameriavajú sa na jednotlivé aspekty (fenologického vývinu slovenského jazyka). Pri výskume vedúcom k ich vypracovaniu bol využitý bohatý materiál nárečového archívu dialektologického oddelenia ústavu, nie vždy náležite zohľadňovaný v diachrónnej slovakistike a slavistike.

Publikácia je bezpochyby dôležitým príspevkom k mladým dejinám slovenskej zahraničnej politiky a diplomacie a ich ústredného úradu, a tým aj k dejinám ponovembrového Slovenska a samostatnej Slovenskej republiky.

Táto publikácia nadväzuje na bibliografiu Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (2006 - 2010), Bratislava: Veda 2014. Zachytáva práce jazykovedcov s vročením 2011 - 2015 (príp. dodatky k predchádzajúcim vydaným bibliografiám). Pri jej zostavovaní autori čerpali z fyzických fondov a elektronických zdrojov knižníc, výročných správ vysokoškolských pracovísk aj osobných webových stránok jazykovedcov, spolupracovali s jazykovedcami a vysokoškolskými pracoviskami. Zostavené heslá so životopisnými údajmi a publikačnou činnosťou boli zaslané jazykovedcom na autorizovanie. Z dvestodvadsiatich šiestich jazykovedcov uvedených v publikácii autorizovalo svoje heslá stosedemdesiat jazykovedcov, štyridsaťtri hesiel je venovaných už nežijúcim jazykovedcom, trinásť jazykovedcov na oslovenie nereagovalo (ich medailóny preto vychádzajú v neautorizovanej podobe). Pri autoroch, ktorí sú v publikácii po prvý raz, zachytávame ich kompletnú bibliografiu od začiatku publikovania.

Vedeckú monografiu E. Maliti Fraňovej charakterizuje úsilie o hĺbkové uchopenie svojej témy, ktorou sú otázky tvorivého zástoja ruského básnika symbolistu a prozaika postsymbolistu, ako i ideológa a teoretika, jedného zo zakladateľov modernej ruskej verzológie Andreja Belého (1870 1934). Jeho diela nabité umeleckým i myšlienkovým potenciálom sa prekladali do slovenčiny a do češtiny v obdobiach spoločenského a kultúrneho vztlaku, no záujem o ne i o postavu ich tvorcu pretrváva v aktuálnych kontextoch. Do dejín európskej literatúry sa Belyj vpisuje ako originálny experimentátor, inovátor a hľadač. Autorka sa podujala osvetliť fenomén spisovateľovej tvorby v zhode s jej podstatou: v rozmanitosti a mnohosti, avšak so zreteľom na živú celistvosť. Daná problematika je odkrývaná s vedomím jej širších europeistických dimenzií, a to i v komparatívnych prienikoch dovnútra slovenskej kultúry.

Kniha približuje prvú polovicu storočia a zameriava sa na dva režimy, ktoré v tomto období vládli na Slovensku. Od roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Československej republiky, ktorá sa budovala na zásadách parlamentnej demokracie. Po zriadení autonómie Slovenskej krajiny na jeseň 1938 sa na Slovensku zavádzal autoritatívny režim. Dobudoval sa po vzniku samostatného Slovenského štátu v marci 1939, rozšíril sa o totalitné prvky a trval do konca druhej svetovej vojny. Desať kapitol knihy prináša pestrú paletu tém, faktov, paralel a úvah, ktoré sa prepletajú rôznymi sférami. Porovnávame život na Slovensku v oboch obdobiach a zameriavame sa na otázky kontinuity a diskontinuity, teda na dedičstvo, ktoré prešlo alebo, naopak, neprešlo do nastupujúceho štátu.

V tejto publikácii editorky nadväzujú na úspešnú knihu Spytovali ste sa (2017) a ponúkajú čitateľom druhú publikáciu pripravenú z toho istého zdroja z bohatej studnice príspevkov uverejňovaných na stránkach vedecko-popularizačného časopisu Kultúra slova od roku 1967 doteraz, teda za vyše 50 rokov. Tentoraz vyberali príspevky z rubriky Rozličnosti (ojedinele aj kratšie príspevky z článkovej časti). V priebehu rokov v nich autori reagovali na aktuálne javy v oblasti slovnej zásoby, morfológie, syntaxe, štylistiky, pravopisu i výslovnosti. Príspevky majú väčší rozsah, autori v nich na danú problematiku nazerajú zo širšieho hľadiska.

Publikácia podrobne mapuje život a dielo významného slovenského vedca Ivana Plandera, priekopníka slovenskej kybernetiky. V jeho prípade sa súkromie a práca nedajú od seba oddeliť, pretože jeho dielo je aj jeho život, a to nielen v tomto našom analytickom ponímaní, ale aj v každom prežitom dni. Preto sa aj v tomto životopise veľa píše o počítačoch, ktoré akoby vyryli brázdu v našom spoločenskom živote, ktorú začal vytvárať Ivan Plander, a ktorá priniesla Slovensku bohatú úrodu. Boli to nielen počítače, ale, samozrejme, aj metódy ich využitia, vrátane ich vlastného rozumu programového vybavenia. Jeho zásluhou vznikla na Slovensku výroba počítačov, zdvihla sa vlna záujmu o túto novú techniku, začali vyrastať programátori, rozvinula sa automatizácia výrobných procesov, vtedajšia mladá generácia dostala novú, fascinujúcu životnú náplň.

Kniha o počiatkoch ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku je najmä o dejinách sirotincov, o ich zakladateľoch, výchovno-vzdelávacích a konfesionálnych cieľoch, zamestnancoch a finančnom zabezpečení. Samotným sirotám, chovancom týchto ústavov a ich každodennému životu je venovaný menší priestor, ako by si zaslúžili. Dôvodom je, že chovanci ústavov, úroveň ich zaopatrenia a spôsob zaobchádzania s nimi ostávali vždy na okraji záujmu ich správcov, dobrodincov i štátnej moci. Zachované archívne materiály sa len veľmi okrajovo týkajú samotných detí, ale často detailne pojednávajú o koncepcii školského vzdelávania, o pestovaní moruší a budovaní manufaktúry na spracovanie hodvábu, o problémoch so získaním a udržaním zamestnancov, o kompetenčných sporoch medzi správcami ústavov a štátnou mocou, o finančných ťažkostiach a nevhodných či chýbajúcich budovách.

Kolektív autorov z Historického ústavu SAV v Bratislave a z Katedry histórie Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici pod vedením PhDr. Ľudovíta Hallona, DrSc., a doc. PhDr. Petra Mička, PhD., prináša v tejto monografii prvý komplexnejší pohľad na hospodárske pomery Slovenska v uvedenom období na pozadí širších sociálno-ekonomických a medzinárodných hospodársko-politických súvislostí. Kolektívna monografia zachytáva všetky hlavné smery hospodárskeho rozvoja, viaceré sociálne aspekty a oboznamuje s desiatkami predstaviteľov hospodársko-politického a spoločenského života dobového Slovenska, ako aj širšieho stredoeurópskeho priestoru. Autori hodnotia príčinné súvislosti konjunkturálneho rastu hospodárstva Slovenska v rokoch 1942 1943 a postupnej deštrukcie hospodárskych výsledkov vojnovej konjunktúry počas rokov 1944 1945. Jednotlivé časti monografie mapujú hospodársko-politický vzťah Slovenska s nacistickým Nemeckom a postavenie Slovenska v jeho veľkopriestorovej ekonomike, vývoj zahraničného obchodu, priemyslu, poľnohospodárstva a pozemkovej reformy, jednotlivé oblasti infraštruktúry, problém arizácie židovského majetku, nasadenie slovenských pracovných síl v Nemecku a v obranných prácach na konci vojny, vývoj hospodárstva počas SNP a v podmienkach vojensko-politických pomerov na prelome rokov 1944 1945. Monografia nadväzuje na publikáciu vyššie uvedeného autorského kolektívu pod názvom Lesk a tiene hospodárskeho rozvoja Slovenska 1939 1941, ktorá mapuje hospodárske, sociálno-ekonomické a hospodársko-politické súvislosti života Slovenska v prvom období existencie Slovenskej republiky 1939 1945.

Monografia pojednáva o málo známej rastline lužných lesov, ktorá je prarodičom všetkých pestovaných ušľachtilých odrôd viniča na svete. V prvej z deviatich kapitol knihy sa dozvedáme o jej taxonomickom zatriedení, počiatkoch siahajúcich do 150 miliónov rokov pr. Kr., jej vývoji a domestikácii v kontexte archeologických nálezov. Prevratný vývoj nukleárnej genetiky zasiahol výrazne aj túto rastlinu, umožnil pomocou SSR markerov nielen jej exaktnú identifikáciu, ale zmenil aj názory na jej domestikačné centrá. Ďalšie state pojednávajú o existenčnom prostredí Vitis silvestris, jeho fytocenózach, ale aj o príčinách ohrozenia jeho existencie. Najrozsiahlejšia je kapitola 8, ktorá sa zameriava na výskyt a štúdium lesného viniča na Slovensku. Odhaľujú sa miesta 325 krov Vitis silvestris, prieskumom nájdených v lužných lesoch, podrobne sa analyzujú ich orgány najmä z hľadiska morfologických znakov. Na základe vytvorenia klasifikačných skupín týchto znakov sa stanovuje ich percentuálne zastúpenie v našich populáciách Vitis silvestris a porovnáva sa k výsledkom autorov z iných krajín. V poslednej stati sa podáva návod na pokračovanie vo výskume lesného viniča na Slovensku s akcentom na rozpracovanie genetického štúdia a záchranu pred uhynutím. Kniha je bohato ilustrovanou prvotinou svojho druhu nielen na Slovensku, najmä svojou ucelenou koncepciou o stave a vedeckom bádaní tejto plodiny.

Tretí diel monumentálneho Bulharsko-slovenského slovníka, ktorý pripravila naša popredná odborníčka na bulharský jazyk, Mgr. Mária Košková, CSc., pracovníčka Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV, nadväzuje na dva predchádzajúce diely. Obálka knihy je potiahnutá bordovým plátnom.

Even though Jesus had only one Mother, and there is only one Virgin Mary, tracing her mundane faces and varieties of her devotion across the centuries and continents has led us to the conclusion that there are as many Marys as there are people and nations who are devoted to her. This publication observes the current diversity of the forms of Marian devotion in post-Communist countries through different national and geographically defined contours and, in particular, the ability of the Virgin Mary to satisfy the hunger for modern spirituality and authentic religiousness, give voice to unofficial and popular religions, revitalise and redefine old places of cult and add new ones, appease war conflicts, speak out on behalf of nations and marginalised ethnic groups, and guard national and conservative values.

Obsah: * Historické a kultúrne dedičstvo rodu Pálffy * Pálffyovci v ranom novoveku - Pečať Kataríny Pálffyovej z roku 1563 a najnovšie poznatky o erbe Pálffyovcov - Rábsky hrdina Mikuláš Pálffy - mýtus skutočnosť * Pálffyovci v modernej dobe

Ľudovít Novák patril a doteraz patrí medzi najvýznamnejších slovenských jazykovedcov všetkých čias, niektorí autori ho považujú dokonca za najväčšieho slovenského jazykovedca. Zohral nielen úlohu zakladateľskej osobnosti slovenskej modernej jazykovedy, ale aj fundátora novodobej vedy na Slovensku a jeho pohnutý život dokonale odrážal nepokojné dediny Slovenska v 20. storočí.Bol zakladateľom slovenskej fenológie i tvorcom kongeniálnych fonologických dejín slovenčiny, vydavateľom skvelých štrukturalistických periodík Linguistica Slovaca, autorom, ktorý zásadne prispel k hlbšiemu poznaniu stredoeurópskeho jazykového zväzu a vedcom , ktorý aj v čase oficiálnej československej ideológie išiel naraz ? proti prúdu" a neohrozene obhajoval samostatnosť slovenského národa. Po dlhom období zaznávania objavil Ľudovíta Štúra ako vinikajúceho jazykovedca , stavajúceho kodifikáciu na synchrónnych princípoch. Pomáhal nielen slovenskej vede postaviť sa na nohy a možno i zbaviť sa komplexov, ale pomáhal aj jednotlivým osobnostiam najmä vtedy, keď sa dostali do existenčných ťažkostí.

Milan Rastislav Štefánik patrí k významným historickým osobnostiam Slovenska, ktoré zaujímajú nielen odbornú komunitu historikov, ale pútajú aj záujem širokej verejnosti, dokonca i mládeže. Ľudí fascinuje jeho nevšedný život, každodenné zápasy, úspechy i prehry, jeho životné lásky; dokážu s prstom na mape sledovať jeho cestovateľské výkony, dokonca sú medzi nami aj takí, ktorí pohodlné hľadanie na mape zamenili za skutočné poznanie a zážitky a vydali sa po stopách M. R. Štefánika do ďalekých, napriek globalizácii pre nás ešte stále málo dostupných a exotických krajín. Štefánik láka aj dnes mnohých, je (či aspoň môže byť) vzorom, lebo v rámci slovenskej spoločnosti bol naozaj prvolezcom v mnohých sférach ľudskej činnosti. Stelesňuje človeka, ktorý sa nepoddáva okolnostiam a tlaku, ale práve on sa snaží svoje okolie, ľudí, spoločnosť ovplyvňovať, pretvárať. Stal sa symbolom v mnohých oblastiach života, na ktorý sa mnohí odvolávajú. Autor zozbieral mnohé historické mýty i udalosti týkajúce sa Štefánika, ktoré si každý interpretoval po svojom a preto sú výpoveďou skôr o samotných ľuďoch, než o Štefánikovi. Kde je však pravda?

Dvojjazyčná (slovensko-nemecká) publikácia mapuje prvé obdobie života a diela významného nemecky hovoriaceho herca a režiséra Maxa Reinhardta, ktorého predkovia sa narodili na Slovensku a on tu strávil krátku časť života, aj keď väčšinu prežil v Rakúsku, Nemecku či USA. Predkovia Maxa Reinhardta (9. septembra 1873 Baden, Rakúsko 31. októbra 1943 New York, USA) Goldmannovci pochádzali zo Stupavy, mestečka vzdialeného od Bratislavy dvadsať kilometrov. Preukázateľne tam žili ich tri generácie. V roku 1869 sa zo Stupavy vysťahovali do Viedne. Neskôr sa Reinhardt vrátil na letnú sezónu 1893 do Bratislavy, aby tu vystupoval ako herec v divadle Aréna, ktoré stálo na pravom brehu Dunaja v Petržalke. Toto sú dve základné skutočnosti, ktorým sa venuje táto kniha. Pre Reinhardta to neboli jediné dotyky s Bratislavou. Jeho Theater in der Josefstadt tu pravidelne vystupoval. Niekoľko rokov sa v Bratislave ťahal jeho rozvodový proces. Ale pravda je, že toto mesto ostalo iba krátkou epizódou v jeho živote. Umelecké a podnikateľské aktivity vo Viedni, Salzburgu, Berlíne a v USA ďaleko presiahli to, čo vykonal v Bratislave. Lenže aj táto epizóda je kamienkom do mozaiky jeho života, a preto ju nemožno nechať nepovšimnutú. Zároveň sa v tejto knihe autori pokúšajú osvetliť aj širší kontext jeho divadelných začiatkov v Rakúsku a Nemecku.