Veda, vydavateľstvo SAV strana 10 z 64

Práca Medzi invariantom a idiolektom po historicko-metodologickom úvode o opakovateľnosti a udalosti v jazyku a literatúre prináša v rade štúdií interpretácie jednotlivých literárnych textov predovšetkým vo vzťahu k textovým invariantom t. j. na ich žánrovom pozadí a vo vzťahu k literárnym smerom. Z tejto perspektívy sa ukázalo ako strategicky vhodné analyzovať aj žánre tzv. populárnej literatúry. Bude teda reč o textoch populárnej literatúry a o tom, ako ich žánrové kódy využíva a transformuje tzv. vysoká literatúra. V týchto dvoch sférach literatúry pôjde aj o menšiu či väčšiu mieru idiomatickosti. Do hľadáčika interpretácie sa tu dostávajú napríklad prózy Witolda Gombrowicza, Stanisława Lema, Karla Maya, A. C. Doyla, Richarda Marsha, Stefana Grabińského, Stanisława Przybyszewského, Antoniho Langeho, Władysława Reymonta, J. M. Hurbana, Pavla Vilikovského, Pavla Rankova a ďalších.

Publikácia Slovenčina na každý deň od Sibyly Mislovičovej a kolektívu autoriek v zložení Denisa Dovičovičová, Silvia Duchková, Dana Guričanová, Katarína Kálmánová a Iveta Vančová z oddelenia jazykovej kultúry a terminológie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV môže byť príjemným spoločníkom pre milovníkov slovenčiny a možno aj pre tých, ktorí sa nimi vďaka nej stanú. Autorky veria, že moderná, zaujímavá a prístupná forma predstavenia aktuálnej problematiky používania spisovného jazyka podporená vtipnými ilustráciami upúta čitateľov všetkých vekových kategórií nielen dospelých, ale aj deti. Množstvo rád a odporúčaní od pravopisu cez tvaroslovie, vetnú skladbu, slovnú zásobu až po výslovnosť doplnili autorky o testy, takže čitatelia majú možnosť osvojiť si niečo zo slovenčiny doslova každý deň, ako aj overiť si nadobudnuté vedomosti a zabaviť sa pri tom.

Autori sa v štrnástich kapitolách zamerali na skúmanie rôznych aspektov politickej, oficiálnej, systémovej a organizovanej korupcie v Uhorsku, na Slovensku a v Československu v 19. a 20. storočí. Sústredili sa na tri tematické oblasti: volebnú korupciu, čierne financovanie politických strán a štátny, resp. režimový klientelizmus a protekcionizmus. Medzi najdôležitejšie výsledky analýz patrí zistenie, že politická korupcia vo svojich rôznych podobách spočiatku prispievala etablovaniu a stabilizácii politického režimu a štátu bez ohľadu na charakter režimu (konštitučnú monarchiu, parlamentnú demokraciu, autoritársky/totalitárny), v stredno- a dlhodobom režime však pôsobila destabilizujúco a dezintegračne.

POČÁTKY NORMALIZACE V ČESKOSLOVENSKU (1969-1971) * Gustáv Husák na počátku tzv. normalizace (nejen) ve světle ruských archívů * Stranícke previerky nielen komunistov * Syndróm roku 1968 * Několik poznámek k tématům kolem normalizace * Stalinistická federace a jak s federalismem ve střední Evropě * Pragmatizmus a pluralizmus namiesto utópií. Milan Šimečka o politicko-kultúrnych základoch demokracie * Okolnosti přijetí tzv. pendrekového zákona v roce 1969, jeho aplikace a jeho důsledky * Zostrený kurz nastupujúcej tzv. normalizácie a politické procesy. Na príklade perzekúcií kaplánov Ambróza Kubiša a Jána Ďuricu * ŠTÚDIE K ČESKO-SLOVENSKÝM VZŤAHOM A ČESKÝM A SLOVENSKÝM DEJINÁM, II. * Čechoslovakizmus v mentalitách obyvateľov Košíc a jeho implementácia vo verejnom priestore mesta v medzivojnovom období * Ochranárstvo a environmentálne iniciatívy v Československu do roku 1989 *

Autori sa pokúsili zosumarizovať informácie o histórii výskumov kliešťov z územia Českej a Slovenskej republiky do roku 2000. Dúfajú, že publikácia podstatne rozšíri doterajšie poznatky a informácie o kliešťoch najmä mladším výskumným pracovníkom, ale aj laickej verejnosti so záujmom o túto problematiku.

Publikácia ponúka bohatý zdroj súhrnných a dôveryhodných informácií zo všetkých oblastí národného hospodárstva SR, ako aj medzinárodné porovnanie vybraných štatistických ukazovateľov v krajinách Európskej únie.

Ide o autentický príbeh z dramatického života hlavnej postavy. Plného mnohých náhod a paradoxov, nečakaných šťastných vzostupov a následne i strmých pádov v jej rozporuplnej kariére. Príbeh má aj cennú hodnotu navyše, keď autor výstižne a v skratke opísal i historické pozadie tohto výnimočného deja. Vhodne zobrazil aj mnohé známe i neznáme postavy - očitých svedkov týchto chmúrnych udalostí, veľkých zvratov a nástrah našej minulosti od roku 1939 až po dnešok. Obsah knihy možno výstižne charakterizovať aj týmto úryvkom z nej: "V neslobode je ťažšie žiť ako z nej utiecť a emigrovať. Vždy sa v nej nájde viac zradcov než hrdinov, ale najviac divákov. Odolať pokušeniu zla je veľká sila, vzoprieť sa však násiliu ešte väčšia,"

Judaizmus v tradícii a súčasnosti: Premeny židovskej komunity v 19.-21. storočí. Etnologický pohľad. Autor sa na základe dlhodobých výskumov židovskej komunikty pokúša priblížiť, ako sa vyvíjal individuálny a inštitucionálny vzťah k judaizmu od príchodu slávneho rabína Chatama Sofera do Bratislavy začiatkom 19. storočia až do súčasnosti. Dôraz pritom kladie na situáciu po holokauste, pretože táto tragédia zásadne ovplyvnila ľudí, ktorí ju prežili. Zaujíma ho ich postoj k viere, čo zo svojej minulosti (ne)odovzdali potomkom, ale aj zmeny, ktoré priniesol november 1989.

Klenotnica cirkevných erbov - je názov dlhodobého projektu knižného publikovania cirkevných erbov. Na ekumenickej báze prezentuje erby kňazov, biskupov, či farárov rôznych vierovyznaní. Projekt sa opiera o tradície heraldickej kultúry na Slovensku a odráža súčasné oživenie erbovej tvorby v oblasti cirkevnej heraldiky ako významnej vetvy slovenskej heraldiky, ktorá má popri heraldike štátnej, župnej, mestskej, obecnej, či občianskej na Slovensku svoje nezastupiteľné miesto.

Publikácia predstavuje voľné pokračovanie série Človek a jeho jazyk a usiluje sa predstaviť dielo Jána Horeckého ako zdroj inšpirácií pri ďalšom skúmaní jazyka a terminológie v historickom i systémovom aspekte. S týmto cieľom zostavovatelia prinášajú výber štúdií a textov J. Horeckého, v ktorých sa autor zamýšľal nad kľúčovými terminologickými a onomaziologickými otázkami, akými sú teoretické otázky terminológie, vzťah termínu a pojmu, onomaziologické hľadisko termínotvorby či sémantické vzťahy v terminológii, jej interlingválne skúmanie a ustaľovanie slovenskej terminológie. Na inšpiračný potenciál prác J. Horeckého sa poukazuje v štúdii J. Levickej o slovenskej terminológii v kontexte jazykovo-spoločenskej situácie 60. rokov 20. storočia a v štúdii M. Zumríka, v ktorej porovnáva Horeckého chápanie pojmu s procedurálnou teóriou pojmu. Špecifickosťou tohto zväzku je bilingválne slovensko-anglické spracovanie, ktorého cieľom je sprostredkovanie terminologického uvažovania a prác profesora Jána Horeckého nielen slovenskému, ale aj zahraničnému čitateľovi.

Svoju históriu majú národy aj štáty, obyvatelia všetkých kontinentov Zeme, planéty, na ktorej žijeme. Svoju históriu však majú aj modré oceány, ktorých celková rozloha je väčšia, ako plocha všetkých súší. Preto sa neraz o Zemi hovorí, ako o modrej planéte. Spoznáme nielen prvú dažďovú kvapku, ktorá dopadla do takmer 3 miliardy starého sopečného popola, čo stuhol na pevnú horninu, ale aj názory ľudí na vodu od praveku až dodnes. Ich úctu k vode a vieru v jej zázračné vlastnosti. Dozvieme sa, že súčasné oceány nie sú stále, ale že sa ustavične vyvíjajú. Pohybujú sa na jednotlivých litosférických platniach, z ktorých pozostáva naša Zem. Dôsledkom pohybu platní a s nimi oceánskeho dna sú aj katastrofické procesy zemetrasenia, cunami a sopečná činnosť, ktoré si takmer každoročne vyžiadajú v rôznych častiach sveta nejeden ľudský život a spôsobia obrovské materiálne škody. Takisto sa dozvieme o tropických búrkach, o zničujúcej sile hurikánov a tajfúnov, čo sa rodia nad tropickými vodami a neľútostne udierajú na priľahlé kontinenty. Spoznáme aj odvážnych mužov prvých moreplavcov a objaviteľov. Ich predchodcami boli často iba legendárni hrdinovia alebo starovekí bohovia Mezopotámie a Egypta. Dozvieme sa, ako Indický oceán vytlačil z mapy sveta prehistorický oceán Tethys, ako Atlantický oceán oddelil Severnú a Južnú Ameriku od Európy a Afriky a Tichý oceán a deje prebiehajúce na jeho dne vytvorili pri jeho okrajoch Ohňový prstenec plný prírodných katastrof. Na dnách morí a oceánov sa ukladali sypké sedimenty, ktoré časom stuhli na tvrdý kameň. Ten sa neraz stal dôležitým stavebným materiálom a dodnes tvorí fasády budov, ktoré skrášľujú ulice a námestia na celom svete. Široká škála prírodných procesov prebiehajúcich v dnešných oceánoch a ich súvislosť s osudmi ľudskej spoločnosti, o ktorých informuje kniha, ju zaraďujú k moderným dielam literatúry faktu.

Matej Korvín patrí medzi najvýznamnejších a v širokom spoločenskom povedomí aj najviac rezonujúcich stredovekých uhorských kráľov. Rozmedzie rokov 1458 1471 tvorí približne prvú tretinu Korvínovho panovania a vo viacerých ohľadoch predstavuje kľúčové obdobie, ktoré nastavilo ďalší vývoj. Predznamenalo medzinárodné postavenie Uhorského kráľovstva, vplyv jeho panovníka na dianie v stredoeurópskom priestore a preverilo Korvínov potenciál ako hráča na poli medzinárodnej politiky. Publikácia má okrem chronologickej línie aj tematickú rovinu popri sledovaní zahraničnopolitických aktivít panovníka sa zameriava aj na vybrané aspekty fungovania dobovej diplomacie v súvislosti s počinmi uhorského panovníka v tejto sfére. Mgr. Tomáš Homoľa, PhD. (1986), vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa dejinám Uhorského kráľovstva v neskorom stredoveku so zreteľom na obdobie vlády kráľa Mateja Korvína.

Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia vyšiel vo viacerých vydaniach dokument výskumného tímu pod vedením akademika Radovana Richtu Civilizace na rozcestí. Kríza industrializmu s dôrazom na ťažký priemysel sa vtedy prejavila v nastupujúcej novej (tretej) technologickej revolúcii na Západe a s kumulatívnym oneskorovaním na Východe po úspešnej socialistickej industrializácii. Výrazné zmeny v technike a technológii vrátane sociálnych dôsledkov boli pomenované ako postindustriálna spoločnosť (USA), resp. vedecko-technická revolúcia (ZSSR). Zásadnú otázku priemyselnej civilizácie, ktorá je rovnako naliehavá a kontroverzná v súčasnosti ako pred polstoročím, predstavuje otázka spôsobu ekonomického rastu. Civilizácie (nielen západná, dnes používame plurál) sú v kríze, ohlasuje sa štvrtá technologická revolúcia, ktorá ruší minulé ekonomické a sociálne istoty. Snahou autorského kolektívu bolo v medziach možností načrtnúť možné odpovede, ukazovatele smeru v rámci aktuálnej civilizačnej križovatky.

Monografia obsahuje sedem štúdií, ktoré vznikli v rámci projektu Fenologický vývin slovenčiny vo svetle súčasného stavu historickej jazykovedy, realizovaného v oddelení dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v rokoch 2015 - 2018. Štúdie sú tematicky späté a zameriavajú sa na jednotlivé aspekty (fenologického vývinu slovenského jazyka). Pri výskume vedúcom k ich vypracovaniu bol využitý bohatý materiál nárečového archívu dialektologického oddelenia ústavu, nie vždy náležite zohľadňovaný v diachrónnej slovakistike a slavistike.

Publikácia je bezpochyby dôležitým príspevkom k mladým dejinám slovenskej zahraničnej politiky a diplomacie a ich ústredného úradu, a tým aj k dejinám ponovembrového Slovenska a samostatnej Slovenskej republiky.