Veda, vydavateľstvo SAV strana 3 z 64

Adolf Záturecký bol výraznou právnickou osobnosťou prvej polovice 20. storočia. Svoju právnickú kariéru začal ako advokát v Rimavskej Sobote. Stal sa súčasťou úzkej skupiny advokátov, ktorí sa prihlásili k slovenskej národnosti. Po vzniku Česko-Slovenska začal pôsobiť na Najvyššom súde ČSR. V roku 1935 sa stal druhým predsedom tohto súdu. Aj v náročnej úlohe sudcu si uvedomoval význam teórie pre rozvoj slovenskej právnej kultúry. Spolu s Vladimírom Fajnorom vydal monografiu Nástin súkromného práva platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Vo vývoji slovenskej právnej terminológie zohral výnimočnú úlohu. Bol spoluautorom právnického terminologického maďarsko-slovenského a slovensko-maďarského slovníka. Výraznou mierou prispel nielen k rozvoju právnej vedy a právnej terminológie, ale aj k vytvoreniu demokratického súdnictva. Ako prvý slovenský právnik zastával funkciu podpredsedu Ústavného súdu ČSR. Po zániku Československa pokračoval vo funkcii podpredsedu Najvyššieho súdu na Slovensku a po oslobodení sa stal predsedom Najvyššieho súdu v Bratislave. Ako sudca dodržiaval zásady apolitického postoja a sudcovskej zdržanlivosti. Dňa 25. júna 1949 bol Adolfovi Zátureckému slávnostne udelený titul doctor honoris causa ako uznanie za celoživotné zásluhy o rozvoj právnych vied.

Témou monografie je literárna tvorba slovenského spisovateľa Petra Suchanského (1897 – 1979), pochádzajúceho z Dolnej zeme, z dvadsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia. Sústreďuje sa predovšetkým na prózy inšpirované spisovateľovým šesťročným vysťahovaleckým pobytom v Brazílii. Spisovatel' varioval spracovanie brazílskej témy v rozpätí medzi žánrami cestopisu, cestopisného dobrodružného románu a exotického dobrodružného románu. V Suchanského dobrodružných románoch sa objavuje aj projekcia fantaziem pochádzajúcich z lektúr dobrodružných románov o Indiánoch (J. F. Coopera a Karla Maya), ktoré však ako cestovateľ v reálnej krajine hľadal márne. Dobrodružný román je pre Suchanského vlastne fantazmatickým rozvinutím, predĺžením jeho cestopisov. Do slovenskej literatúry Suchanský importoval žánrový typ románu o stratených civilizáciách, ale napr. aj žáner westernu. Spisovateľova brazílska tvorba je tu interpretovaná v širšom kontexte písania o Brazílii v medzivojnovom období medzi autormi cestovateľmi, ako Alberto Vojtěch Frič, J. L. Erben, F. Čech-Vyšata, Petr Krejčí, Jan Havlasa, Tibor Sekelj, Arkady Fiedler, Mieczysław Lepecki, Vladimír Šustr, Jiří Baum a d'alšími. Záberom na vydavateľskú a prekladateľskú činnosť Petra Suchanského v štyridsiatych rokoch 20. storočia, keď vydával zošitovú edíciu dobrodružných románov Nové romány, ponúka monografia aj fragment z dejín slovenskej populárnej literatúry dvadsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia. A v pozadí celej práce stojí literárnoteoretická otázka reprezentácie.

Alkohol zohrával v minulosti významnú úlohu takmer vo všetkých oblastiach života človeka. V rôznej forme, koncentrácii a kvalite bol súčasťou stravovania a výživy. Bol tiež nápojom slávností, hostín, obiet, úkonov a rituálov, potvrdzovali sa ním prísahy, zmluvy a obchody, prípitkom sa vyjadrovala úcta živým i mŕtvym. Alkohol sa však využíval nielen ako nápoj, liek a anestetikum, ale aj ako súčasť kozmetických a balzamovacích prípravkov či antiseptikum. Kultúra pitia alkoholu sa v priebehu storočí menila a vyvíjala, v základných rysoch však pretrvala a tento dodnes najviac tolerovaný intoxikant, vyhľadávaný i zatracovaný, sa stal súčasťou aj nášho kultúrneho dedičstva. Pohľad na fenomén alkoholu v dejinách, kultúre, literatúre, životnom štýle, stravovaní, kriminalite či práve v tejto spoločnej monografii i čitateľovi prináša kolektív slovenských a zahraničných historikov.

The book Acting Techniques in the 20th Century has been published twice in Slovakia – this is the book’s third edition, amended and published for the first time in English. In the book, Mistrík summarizes the knowledge of various acting techniques and theories that were used in twentieth-century theatre. In clearly arranged chapters, owing to an engaging text, which is enriched by a large selection of historical photographs, readers can get behind the scenes of the theatre and extend their understanding of the aesthetic and social contexts of theatre art. This is not an acting textbook, nor does it aspire to present a systematic history of acting – it is mainly focused on the most important personalities and theatres, leaving it at the readers‘ discretion whether they want to look for inspiration for their artistic growth and theatrical work. It’s a book of inspirations for twenty-first century acting.

Publikácia prináša úvahy a poznatky o prvotnej, fundamentálnej fáze zrodu architektonického diela s dôrazom na prvú myšlienku architekta pri tvorbe architektúry a na rozmanitosť jej grafickej interpretácie. Zamerané sú hlavne na spôsoby prezentácie architektonických koncepcií, teda na úvodnú fázu tvorby, a nie na jej finálny produkt – realizáciu diela. Architektúra nezačína výkopovými prácami na stavenisku, či betónovaním základov stavby. Vzniká oveľa skôr, v mysli architekta, na jeho pracovnom stole, v jeho autorskom návrhu. Úspech architektonickej štúdie nezáleží len na správnosti riešenia úlohy, ale aj na jej presvedčivej a výstižnej grafickej interpretácii. Kniha zoznamuje čitateľa s diverzifikáciou postupov a metód vo vizuálnej a ikonografickej prezentácii architektonického návrhu. Cieľom predkladaných úvah preto ani nie je dospieť ku všeobecným a konečným riešeniam. Tým by sa poprela logika tvorby architektonického obrazu ako autonómnej výtvarnej disciplíny a tiež možnosti jej ďalšieho rozvoja.

V dvanástich kapitolách tejto knihy autor skúma diplomatické vzťahy medzi dvoma kultúrne a nábožensky vzdialenými „svetmi“ – safíjovskou Perziou a habsburskou monarchiou. V rámci týchto vzťahov sa oba štáty pokúšali vytvoriť spojenectvo proti ich úhlavnému nepriateľovi, Osmanskej ríši. Kniha sleduje obdobie od prvých oficiálnych kontaktov medzi Habsburgovcami a Safíjovcami, ktoré nastali za vlády cisára Karola V. a šáha Ismá’íla I. na začiatku 16. storočia až po obdobie panovania cisára Leopolda I. a šáha Solejmána I. na konci 17. storočia. V publikácii sa možno dočítať o priebehu a výsledkoch diplomatických rokovaní, ako aj úlohách vyslancov, špiónov a iných dobrodruhov, ktorí sa podieľali na habsbursko-safíjovskej diplomacii. Práve oni, počas výprav do ďalekej a neznámej Perzie, museli často prekonávať veľké výzvy, keďže novoveké cestovanie na veľké vzdialenosti po mori alebo po súši nebolo jednoduché.

Ivan Markovič (1888 – 1944), vnuk významného štúrovca Pavla Markoviča, syn a synovec významných slovenských politikov prelomu 19. a 20. storočia, Júliusa Markoviča a Rudolfa Markoviča, patrí k osobnostiam, ktoré mali byť v spoločnom záujme a zo zlej vôle ľudákov a komunistov vymazané z dejín a zabudnuté. Práve v prípade I. Markoviča sa im to takmer dokonale podarilo. Kniha vracia I. Markoviča do dejín Slovenska, osvetľuje jeho multidimenzionálny prínos, od jeho – ešte pred prvou svetovou vojnou – postu šéfredaktora časopisu Prúdy (v dobovom kontexte slovenského a uhorského politického života, aj česko-slovenskej vzájomnosti), cez jeho úlohu popredného činiteľa československých légií za vojny, jeho úlohu postavy č. 4 v parížskom centre prvého odboja v druhej polovici roku 1918, cez jeho dilemu venovať sa diplomacii alebo domácej politike v oslobodenom Česko-Slovensku, až k jeho aktivitám ako špičkového sociálnodemokratického politika na čele ministerstiev medzivojnovej republiky (obrana, unifikácia zákonov, školstvo), či jeho aktivitám v parlamente. Kniha približuje aj jeho advokátsku profesiu, pokračujúce žurnalistické výstupy, podáva hodnotenie prínosu I. Markoviča ako politického a právneho mysliteľa. A sleduje tiež ľudácku pomstu na Markovičovi v roku 1939 a jeho tragický koniec v nacistickom koncentračnom tábore Buchenwald, ako aj posmrtnú komunistickú pomstu na jeho pozostalých a príbuzných po roku 1948.

V posledných rokoch sa vo francúzskej próze zintenzívnil záujem o stvárnenie dejín, predovšetkým druhej svetovej vojny a holokaustu, prostredníctvom subjektívneho prežívania postáv. Narativizácia sa upína na individuálnu i kolektívnu pamäť a nastoľuje pálčivé otázky týkajúce sa traumy, medzigeneračnej pamäti, identity, zabúdania či manipulácie spomienok. Monografia skúma povahu fikčného a historického naratívu o dejinách, uvažuje o modalitách tematizácie dejín z hľadiska ich stvárnenia ako osobného zážitku v dielach povojnových autorov (J. Semprun, G. Perec, A. Camus), ako aj z hľadiska stopy, resp. sprostredkovanej skúsenosti v dielach súčasných autorov a autoriek (P. Modiano, L. Binet, N. Huston, S. Germain), pričom ťažiskovo upriamuje pozornosť na románovú tvorbu Sylvie Germain. Zároveň poukazuje na čitateľskú perspektívu vo vzťahu k stvárneným dejinám.

Publikácia je piatym zväzkom dlhodobého projektu Historického ústavu SAV – Dejiny Slovenska v 20. storočí. Publikácia je rozdelená na dve relevantné časti – prvá, s názvom Obmedzená demokracia (1945 - 1948), sa zaoberá prvým povojnovým obdobím. Československo sa po skončení 2. svetovej vojny ocitlo vo sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, čo malo determinujúci vplyv i na vývoj slovenskej spoločnosti. Druhá časť publikácie (s názvom Od februára 1948 do konca 50. rokov) mapuje obdobie, ktoré sa začalo štátnym prevratom v roku 1948 a nastolením monopolu moci komunistickej strany. Československo sa stalo pevnou súčasťou sovietskeho mocenského bloku a stalo sa jeho integrálnou súčasťou v konfrontácii medzi Východom a Západom. V priebehu niekoľkých mesiacov po prevrate sa vytvoril komunistický totalitný systém – v ňom síce existoval Národný front ako politická inštitúcia, no stal sa len fasádou na zakrytie fungovania komunistickej diktatúry.

Vysokoškolská učebnica Manažment v sociálnej práci vychádza v inovovanej a rozšírenej podobe presne po 20 rokoch. Študijný odbor Sociálna práca prešiel procesom emancipácie s ostatnými akademickými odbormi a ako aplikovaná vedná disciplína zaznamenal aj v oblasti manažmentu sociálnych organizácií pokrok. Cieľom práce je priblížiť študentom/kám magisterského štúdia sociálnej práce základné manažérske funkcie, poznať prostredie, v ktorom sa manažuje a pochopiť východiskové predpoklady efektívneho riadenia sociálnej organizácie. Práca je štruktúrovaná do ôsmych kapitol, v ktorých sa popisuje prostredie, v ktorom riadiaci pracovník pôsobí, formulujú sa základné predpoklady, potrebné pre výkon a realizáciu riadiacich funkcií a sú rozpracované všetky štyri základné manažérske funkcie: plánovanie, organizovanie, kontrola a vedenie ľudí aj s aplikačnými prvkami. V závere každej kapitoly je cvičenie a zhrnutie najdôležitejších informácií. Od roku 1991, kedy vznikla prvá katedra sociálnej práce na Slovensku, ubehlo 33 rokov a v slovenskej praxi funguje už mnoho absolventov tohto odboru. Ambíciou učebnice je pripraviť takých absolventov, ktorí budú schopní dobre pôsobiť aj ako manažéri na rôznych úrovniach riadenia.

Dr. h. c. prof. Štefan Luby, DrSc., slovenský fyzik, sa už dvadsať rokov venuje literatúre faktu. Napísal 17 kníh o vedeckých osobnostiach, cestách za vedou, vydal zbierky aforizmov, bonmotov a esejí. Začal trilógiou Moji intelektuáli o významných vedeckých osobnostiach zo Slovenska i zo zahraničia. Nadviazal na ňu knihou Legendy a inšpirácie a uvedený žáner završuje zväzkom 40 výstupov na Olymp. Venuje sa v ňom desiatim laureátom Nobelovej ceny, ktorí majú korene na Slovensku. Sú to napríklad D. C. Gajdusek, R. Furchgott, D. D. Osheroff a i. V knihe sú aj portréty laureátov, ktorých autor osobne poznal a na dielo ktorých v SAV nadviazali, ako P. Kapica, J. Rotblat, K. von Klitzing alebo A. Zeilinger. Pokračuje príbehmi vedcov, ktorí sú nemenej známi, aj keď najvyššiu vedeckú poctu nezískali. Veď na Slovensku mali predkov iniciátori konštrukcie jadrových zbraní L. Szilard a E. Teller. Poslednou kategóriou sú slovenské osobnosti medzinárodného formátu, ako pars pro toto spomeňme S. Pastorekovú, P. Povinca alebo P. Bieleho. Jednotlivé portréty majú formalizovanú štruktúru, začínajú encyklopedickým heslom, nasleduje spravidla dramatický životný príbeh, po ňom vedecké výsledky, spomienky súčasníkov, výroky portrétovanej osobnosti alebo výroky o nej. Kniha prináša mnoho doteraz nepublikovaných faktov. Autor získal za svoju tvorbu viacero ocenení, predovšetkým Národnú cenu Vojtecha Zamarovského.

Šiesty zväzok Histórie zadnými dverami je tu. A nájde sa v ňom kadečo. Od krásavice, longobardskej kráľovnej Theodolindy z prelomu 6. a 7. storočia, cez vraždy Přemyslovcov a Arpádovcov, až po prvú nositeľku Nobelovej ceny za mier. Prinášame čo-to aj o detskom alkoholizme v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Zaujímavá je tiež fazuľová „story“, ktorá hovorí o tom, ako sa nedávno v Československu snažili vyriešiť nedostatočnú výživu kojencov v treťom svete. A ponúkame aj históriu Bratislavy/nahlas. Viac ako štyridsať príbehov a osudov naplnených šťastím a radosťou, ale aj smútkom, vojnami, závisťou i nenávisťou a intrigami. Tak ako to bolo (a je) bežné v dejinách (či dnes). Nazrieme tiež na rekonštrukciu Bratislavského hradu, do bývania v medzivojnovej Trnave či do politiky Bieleho domu na počiatku studenej vojny. Končíme, namiesto záveru, s perličkami z JRD. Jedna z nich je takáto: Predseda telefonuje zootechnikovi: „Chcípl nám vůl, máme koupit nového nebo počkat na tebe?“

Kolektívna monografia sa z rôznych bádateľských perspektív zaoberá skúmaním vybraných ideových a filozofických presahov, ktoré ovplyvnili rozvoj slovenského filozofického a politického myslenia. Autori približujú problematiku skúmania národných filozofií v stredoeurópskom kontexte prostredníctvom dôrazu na prelínanie filozofických naratívov. Publikácia približuje spôsob, akým sa v rámci slovenského filozofického myslenia prejavovali európske filozofické iniciatívy. Témy, na ktoré sa autori monografie zamerali, spája hľadanie odpovedí na otázky vzťahu kultúry a politiky, význam humanizácie spoločenských inštitúcií a prekonávanie princípu etnického nacionalizmu. Ideovým svorníkom štúdií je charakterizácia filozoficko-politického prínosu vybraných mysliteľov, ktorí prostredníctvom zdôrazňovania princípu pluralizmu vniesli do národnej filozofie a kolektívnej identity Slovákov dôraz na obhajobu občianskych práv a hodnôt.