Veda, vydavateľstvo SAV strana 23 z 55

Táto publikácia nadväzuje na bibliografiu Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakistov a slavistov (2006 - 2010), Bratislava: Veda 2014. Zachytáva práce jazykovedcov s vročením 2011 - 2015 (príp. dodatky k predchádzajúcim vydaným bibliografiám). Pri jej zostavovaní autori čerpali z fyzických fondov a elektronických zdrojov knižníc, výročných správ vysokoškolských pracovísk aj osobných webových stránok jazykovedcov, spolupracovali s jazykovedcami a vysokoškolskými pracoviskami. Zostavené heslá so životopisnými údajmi a publikačnou činnosťou boli zaslané jazykovedcom na autorizovanie. Z dvestodvadsiatich šiestich jazykovedcov uvedených v publikácii autorizovalo svoje heslá stosedemdesiat jazykovedcov, štyridsaťtri hesiel je venovaných už nežijúcim jazykovedcom, trinásť jazykovedcov na oslovenie nereagovalo (ich medailóny preto vychádzajú v neautorizovanej podobe). Pri autoroch, ktorí sú v publikácii po prvý raz, zachytávame ich kompletnú bibliografiu od začiatku publikovania.

Publikácia je bezpochyby dôležitým príspevkom k mladým dejinám slovenskej zahraničnej politiky a diplomacie a ich ústredného úradu, a tým aj k dejinám ponovembrového Slovenska a samostatnej Slovenskej republiky.

Monografia obsahuje sedem štúdií, ktoré vznikli v rámci projektu Fenologický vývin slovenčiny vo svetle súčasného stavu historickej jazykovedy, realizovaného v oddelení dejín slovenčiny, onomastiky a etymológie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v rokoch 2015 - 2018. Štúdie sú tematicky späté a zameriavajú sa na jednotlivé aspekty (fenologického vývinu slovenského jazyka). Pri výskume vedúcom k ich vypracovaniu bol využitý bohatý materiál nárečového archívu dialektologického oddelenia ústavu, nie vždy náležite zohľadňovaný v diachrónnej slovakistike a slavistike.

Druhý zväzok syntetického diela Slovensko v 20. storočí je venovaný prvej svetovej vojne, teda rokom 1914-1918. Ide o pomerne krátke obdobie, ktoré trvalo iba o niečo viac ako štyri roky, je však plné vnútornej dynamiky a prevratných zmien. Dejiny v ňom rebiehali "rýchlejšie", preto je zmysluplné a oprávnené venovať mu samostatný zväzok. Dušan Kováč

Slovenská spoločnosť zviedla o SNP a jeho odkaz svoj vnútorný zápas. Väčšina historickej obce akceptovala takú koncepciu Povstania, ktorá sa usilovala o nápravu prevrátených hodnôt. Išlo o zdôraznenie významu nekomunistického občianskeho odboja a úlohy armády, pričom by nebol dezavovaný zástoj komunistov a partizánskeho hnutia. Formovanie historického vedomia spoločnosti je dlhodobý, nikdy sa nekončiaci proces, preto treba verejnosť s výsledkami bádania o SNP aj naďalej systematicky a korektne oboznamovať, aby slovenská spoločnosť aj v budúcnosti vnímala povstanie ako jeden z významných míľnikov svojej histórie. (Poznámka vydavateľov: Keďže Igor Uhrík, autor štúdie Slovenské národné povstanie v amerických a britských archívoch (s. 286 311), v záverečnej fáze prípravy publikácie nemal možnosť podieľať sa na korektúrach svojej práce, text publikovaný v tomto zborníku nie je ním autorizovaný.

Rok 2017 bol rokom 100. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR), ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila moderné európske i svetové dejiny. Britský historik E. Hobsbawm ju považoval za hlavnú udalosť krátkeho 20. storočia, symbolicky končiaceho sa rokom rozpadu štátu, ktorý z víťaznej Októbrovej revolúcie vzišiel Sovietskeho zväzu. Podobne ako Veľká francúzska buržoázna revolúcia bola úsilím o premenu sveta, mobilizovala a do svojho programu na dlhú dobu vtiahla masy ľudí na rôznych kontinentoch. Okrúhle výročie VOSR bolo vhodnou príležitosťou na multidisciplinárnu reflexiu jej miesta a významu pre emancipáciu širokých demokratických vrstiev a ich zápasu za nový typ spoločnosti zbavenej vykorisťovania, útlaku a odcudzenia. Porážka VOSR v rokoch 1989 1991 vyvoláva komplex otázok nielen o životaschopnosti procesov, ktoré revolúcia vyvolala, o charaktere a vývoji spoločností založených na revolúcii, ale aj o taktike a stratégii protikapitalistického zápasu, o zmysluplnosti revolučnej a reformistickej cesty prekonávania kapitalizmu. Vedecká konferencia, ktorú v roku 2017 zorganizoval Ústav politických vied SAV, sa usilovala reflektovať závery z diskusií, ktoré o uvedených otázkach vedú spoločenskí vedci za posledné štvrťstoročie, priniesť niektoré nové hodnotenia a pohľady na VOSR, problematiku sociálnych konfliktov a spoločenských zmien a zároveň naznačiť možný budúci vývoj a perspektívy radikálnych protikapitalistických sociálno-politických hnutí. Niektoré otázky, ktoré boli prednesené na uvedenej konferencii, prehlbuje a z interdisciplinárnych pohľadov bližšie rozpracováva predkladaná monografia kolektívu deviatich autorov.

Veľkoryso koncipovaný edičný rad Flóra Slovenska, ktorá vychádza pod záštitou Botanického ústavu SAV, prezentuje výsledky výskumu rastlinných populácií prirodzenej aj druhotnej vegetácie územia Slovenska. Flóra Slovenska VI/4 obsahuje taxonomicko-chorologické spracovanie cievnatých rastlín radu Caryophyllales (2. časť) s čeľaďami Amaranthaceae, Polygonaceae a Plumbaginaceae a radu Ericales s čeľaďou Primulaceae. Pri spracovaní autori akceptovali klasifikačný systém APG III (Angiosperm Phylogeny Group III; r. 2009), založený na molekulárno-systematických štúdiách (na klasických analýzach molekulárnych markerov). Texty sú doplnené perokresbami rastlín a detailov ich dôležitých morfologických znakov, ako aj mapami ich rozšírenia.

Po Heraldickom katechizme a Heraldických symboloch vychádza tretia z heraldických príručiek vydávaných v edícii Libelli heraldici. Heraldica sanctorum - čiže slovné, ale tiež obrazové poučenie o heraldickom vyjadrení Najsvätejšej trojice, Panny Márie, ako aj o zobrazovaní a rozpoznávaní jednotlivých svätcov v erboch. V stredoveku v čase rozkvetu, heraldiky a všeobecného používania erbov, prežívala jeden zo svojich vrcholov aj úcta k svätým. Zobrazovali sa v nespočetných výtvarných, maliarskych, sochárskych či zlatníckych dielach. Keďže skutočnú ľudskú podobu svätcov nik nepoznal, umelci ich odlišovali pridávaním atribútov, predmetov, ktorými sa navzájom odlišovali. Napríklad k postave apoštola Petra sa pridávali kľúče, k postave svätej Kataríny Alexandrijskej zlomené koleso. Tieto atribúty sa ukázali ako veľmi funkčné aj v heraldike: ak sa v erbe mal znázorniť niektorý svätec, zastúpil ho jeho atribút. Svojho patróna mala každá fyzická osoba( jednotlivec či rod), právnická osoba (cech, univerzita, rád), každá lokalita (mesto, obec, región), každý stav (panny, vdovy, deti, invalidi), každé remeslo (tesári, baníci, vinohradníci), každé povolanie ( právnici, vojaci, profesori).

Matej Korvín patrí medzi najvýznamnejších a v širokom spoločenskom povedomí aj najviac rezonujúcich stredovekých uhorských kráľov. Rozmedzie rokov 1458 1471 tvorí približne prvú tretinu Korvínovho panovania a vo viacerých ohľadoch predstavuje kľúčové obdobie, ktoré nastavilo ďalší vývoj. Predznamenalo medzinárodné postavenie Uhorského kráľovstva, vplyv jeho panovníka na dianie v stredoeurópskom priestore a preverilo Korvínov potenciál ako hráča na poli medzinárodnej politiky. Publikácia má okrem chronologickej línie aj tematickú rovinu popri sledovaní zahraničnopolitických aktivít panovníka sa zameriava aj na vybrané aspekty fungovania dobovej diplomacie v súvislosti s počinmi uhorského panovníka v tejto sfére. Mgr. Tomáš Homoľa, PhD. (1986), vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je vedeckým pracovníkom Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa dejinám Uhorského kráľovstva v neskorom stredoveku so zreteľom na obdobie vlády kráľa Mateja Korvína.

Svoju históriu majú národy aj štáty, obyvatelia všetkých kontinentov Zeme, planéty, na ktorej žijeme. Svoju históriu však majú aj modré oceány, ktorých celková rozloha je väčšia, ako plocha všetkých súší. Preto sa neraz o Zemi hovorí, ako o modrej planéte. Spoznáme nielen prvú dažďovú kvapku, ktorá dopadla do takmer 3 miliardy starého sopečného popola, čo stuhol na pevnú horninu, ale aj názory ľudí na vodu od praveku až dodnes. Ich úctu k vode a vieru v jej zázračné vlastnosti. Dozvieme sa, že súčasné oceány nie sú stále, ale že sa ustavične vyvíjajú. Pohybujú sa na jednotlivých litosférických platniach, z ktorých pozostáva naša Zem. Dôsledkom pohybu platní a s nimi oceánskeho dna sú aj katastrofické procesy zemetrasenia, cunami a sopečná činnosť, ktoré si takmer každoročne vyžiadajú v rôznych častiach sveta nejeden ľudský život a spôsobia obrovské materiálne škody. Takisto sa dozvieme o tropických búrkach, o zničujúcej sile hurikánov a tajfúnov, čo sa rodia nad tropickými vodami a neľútostne udierajú na priľahlé kontinenty. Spoznáme aj odvážnych mužov prvých moreplavcov a objaviteľov. Ich predchodcami boli často iba legendárni hrdinovia alebo starovekí bohovia Mezopotámie a Egypta. Dozvieme sa, ako Indický oceán vytlačil z mapy sveta prehistorický oceán Tethys, ako Atlantický oceán oddelil Severnú a Južnú Ameriku od Európy a Afriky a Tichý oceán a deje prebiehajúce na jeho dne vytvorili pri jeho okrajoch Ohňový prstenec plný prírodných katastrof. Na dnách morí a oceánov sa ukladali sypké sedimenty, ktoré časom stuhli na tvrdý kameň. Ten sa neraz stal dôležitým stavebným materiálom a dodnes tvorí fasády budov, ktoré skrášľujú ulice a námestia na celom svete. Široká škála prírodných procesov prebiehajúcich v dnešných oceánoch a ich súvislosť s osudmi ľudskej spoločnosti, o ktorých informuje kniha, ju zaraďujú k moderným dielam literatúry faktu.

Obsah: * Historické a kultúrne dedičstvo rodu Pálffy * Pálffyovci v ranom novoveku - Pečať Kataríny Pálffyovej z roku 1563 a najnovšie poznatky o erbe Pálffyovcov - Rábsky hrdina Mikuláš Pálffy - mýtus skutočnosť * Pálffyovci v modernej dobe

Obsah: * Apodemický svet novoveku * Čo sa má, smie a môže. Vzorce správania sa mladého uhorského aristokrata na študijných cestách (na príklade rodu Esterházy) * Grand Tour Františka Pálffyho * Prínos Franza Raffelspergera k rozvoju cestovania a komunikácie v habsburskej monarchii * Cestovateľské zážitky z náboženských pútí v 19. storočí * Propagácia a propaganda (ne)dobrovoľného cestovania

Publikácia predstavuje voľné pokračovanie série Človek a jeho jazyk a usiluje sa predstaviť dielo Jána Horeckého ako zdroj inšpirácií pri ďalšom skúmaní jazyka a terminológie v historickom i systémovom aspekte. S týmto cieľom zostavovatelia prinášajú výber štúdií a textov J. Horeckého, v ktorých sa autor zamýšľal nad kľúčovými terminologickými a onomaziologickými otázkami, akými sú teoretické otázky terminológie, vzťah termínu a pojmu, onomaziologické hľadisko termínotvorby či sémantické vzťahy v terminológii, jej interlingválne skúmanie a ustaľovanie slovenskej terminológie. Na inšpiračný potenciál prác J. Horeckého sa poukazuje v štúdii J. Levickej o slovenskej terminológii v kontexte jazykovo-spoločenskej situácie 60. rokov 20. storočia a v štúdii M. Zumríka, v ktorej porovnáva Horeckého chápanie pojmu s procedurálnou teóriou pojmu. Špecifickosťou tohto zväzku je bilingválne slovensko-anglické spracovanie, ktorého cieľom je sprostredkovanie terminologického uvažovania a prác profesora Jána Horeckého nielen slovenskému, ale aj zahraničnému čitateľovi.

V súčasnej slovenčine, v jej skúmaní a opise registrujeme mnohé zmeny súvisiace s vývinom celého jazykového spoločenstva i s novými metódami a možnosťami výskumu jazyka a textových útvarov. Autori publikácie sa zamerali na niekoľko oblastí: pravopis alebo adaptácia prevzatých slov, lexikológia vrátane terminológie, štylistika s presahom do dištančného čítania. Premenlivé vlastnosti jazykového systému slovenčiny a sondy do pohybov v parole sú dokumentované na báze dát Slovenského národného korpusu s názornými ukážkami efektívneho využitia korpusových zdrojov a metód korpusovej lingvistiky. Kniha je primárne určená lingvistom, literárnym vedcom, záujemcom zo súvisiacich interdisciplinárnych oblastí (napr. digital humanities), terminológom, prekladateľom a študentom príslušných odborov.