Veda, vydavateľstvo SAV strana 14 z 64

Panovanie Márie Terézie sa podľa zvolených priorít a rozsahu reforiem zvyčajne delí na dve časti. Prvá sa začína nástupom na trón a končí sa spolu s rakúsko-pruskými vojnami v roku 1763, druhá je vymedzená rokmi 1763 - 1780. V prvom období sa realizovali reformné opatrenia, ktoré mali vzhľadom na prebiehajúcu vojnu priniesť okamžitý finančný zisk. Tie sa však vzťahovali len na rakúske a české krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 pristúpila viedenská vláda k radikálnym a zásadným reformám, ktoré pravdepodobne zasiahli do všetkých oblastí spoločenského života aj v uhorskej časti monarchie. V historiografii sa prioritne spomína úprava poddanskej otázky, reforma súdnictva, katolíckej cirkvi a školstva. Menej sa už reflektuje skutočnosť, že pod vplyvom kameralizmu a populacionistického učenia sa populácia začala vnímať ako základ bohatstva štátu a početné opatrenia smerovali nielen k jej zvýšeniu, ale aj skvalitneniu. S tým úzko súvisela reforma zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i početné nariadenia o ochrane zdravia a ľudských životov.

Orava je zaujímavý región s prekrásnou prírodou, ale aj množstvom historických pamiatok, spomedzi ktorých vzniká najmä Oravský hrad. Kolektív vedeckých pracovníkov Historického ústavu SAV a ich kolegov čitateľovi osvetľuje nielen kľúčové dejinné momenty Oravy, ale približuje aj rôzne fenomény vývoja tohto regiónu a jeho obyvateľstva od stredoveku až po polovicu dvadsiateho storočia. Publikácia je dôkazom, že mikrodejiny, regionálne dejiny a makrodejiny nie sú protikladom, ale ide o dva interpretačné smery, ktoré sa môžu a majú prelínať.

Povesť hovorí, že pod vrcholom Krížnej hole, na rozhraní troch panstiev, sa stretli pastieri oviec. Jeden prichádzal zo Zvolenskej, druhý z Turčianskej a tretí z Liptovskej stolice. Slnko pálilo, a tak bolo treba ovce napojiť. A tu nastal spor o to, ktorému panstvu patrí prameň. V zápale hádky ich zrazu niekto oslovil. Bol to sám kráľ Matej Korvín, ktorý sa vracal z poľovačky: Kvôli čomuže sa sporíte? pýta sa. Každý pastier sa mu vyrozprával a posťažoval. Matej Korvín sa zamyslel a z moci panovníka riekol: Keďže sa neviete dohodnúť, prameň bude patriť mne! Bude to moja Kráľova studňa!" Kráľova studňa, ktorej je venovaná táto prekrásna výpravná publikácia, leží v čarovnom, pomerne členitom horskom prostredí na juhu najvyššej hrebeňovej časti Veľkej Fatry. Národný park Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie územia, čo sa odráža aj v množstve vyhlásených maloplošných chránených území pätnásť národných prírodných rezervácií, štyri prírodné rezervácie, jedna národná prírodná pamiatka, desať prírodných pamiatok a päť chránených areálov. Sú to prevažne neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary, alebo zachovalé mokrade. Aj v okolí Kráľovej studne sa nachádza niekoľko maloplošných chránených území. V nadšení povojnových rokov vznikla v rámci vtedajšej dvojročnice myšlienka výstavby moderného zariadenia namiesto okupantmi vypálenej chaty. Iniciatívu podporilo mesto Banská Bystrica najmä výstavbou prístupovej cesty Bystrickou dolinou. Hotel, ktorého susedom je výlučne príroda a ticho, uviedli do prevádzky 28. augusta 1951. Za desaťročia nepretržitej prevádzky toho zažil dosť. Mnohí si isto pamätajú časy prežité v škole v prírode, či na lyžiarskom výcviku. Budova nie je nezničiteľná, a preto sa na Kráľovej studni v rokoch 2006 až 2010 usídlili stavbári. Výsledok rekonštrukcie je nad očakávanie. V hoteli je dovedna 47 lôžok, nechýbajú apartmány, rodinné izby, dvojlôžkové izby. Na prízemí je nadštandardná turistická ubytovňa tri osemposteľové izby so spoločnými zariadeniami pre osobnú hygienu. Horský hotel Kráľova studňa, obkolesený chránenými krásami a prírodnými klenotmi Národného parku Veľká Fatra, leží vo výške 1 300 m n. m. Ďaleko od ruchu civilizácie, hlboko v srdci prírody, poskytuje dokonalé podmienky na načerpanie duševných aj fyzických síl. Kniha Kráľova studňa ako napísal jej editor, publicista Fedor Mikovič ponúka čitateľovi prechádzku horskou krajinou plnou výnimočností, s krajinou hodnou obdivu a záujmu. Pri potulkách touto horskou krajinou sa na každom kroku kocháte pohľadom na rozložité hole navôkol, na pyšné skalné bralá, hlboké tmavé doliny bohaté lesy na ich úbočiach. Nevdojak poďakujete svojmu človečiemu údelu, že ste sa narodili a budete naveky odpočívať v tejto nádhernej krajine, ktorá sa šťastným riadením našich ľudských osudov stala našou domovinou. Táto krajina povedané slovami básnika Mikuláša Kováča pripomína chrám:/ Chorál o človeku / znie v nej bez prestania... // Keď vchádzaš do tejto krajiny/ chcel by si pokľaknúť...

Povesť hovorí, že pod vrcholom Krížnej hole, na rozhraní troch panstiev, sa stretli pastieri oviec. Jeden prichádzal zo Zvolenskej, druhý z Turčianskej a tretí z Liptovskej stolice. Slnko pálilo, a tak bolo treba ovce napojiť. A tu nastal spor o to, ktorému panstvu patrí prameň. V zápale hádky ich zrazu niekto oslovil. Bol to sám kráľ Matej Korvín, ktorý sa vracal z poľovačky: Kvôli čomuže sa sporíte? pýta sa. Každý pastier sa mu vyrozprával a posťažoval. Matej Korvín sa zamyslel a z moci panovníka riekol: Keďže sa neviete dohodnúť, prameň bude patriť mne! Bude to moja Kráľova studňa!" Kráľova studňa, ktorej je venovaná táto prekrásna výpravná publikácia, leží v čarovnom, pomerne členitom horskom prostredí na juhu najvyššej hrebeňovej časti Veľkej Fatry. Národný park Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie územia, čo sa odráža aj v množstve vyhlásených maloplošných chránených území pätnásť národných prírodných rezervácií, štyri prírodné rezervácie, jedna národná prírodná pamiatka, desať prírodných pamiatok a päť chránených areálov. Sú to prevažne neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary, alebo zachovalé mokrade. Aj v okolí Kráľovej studne sa nachádza niekoľko maloplošných chránených území. V nadšení povojnových rokov vznikla v rámci vtedajšej dvojročnice myšlienka výstavby moderného zariadenia namiesto okupantmi vypálenej chaty. Iniciatívu podporilo mesto Banská Bystrica najmä výstavbou prístupovej cesty Bystrickou dolinou. Hotel, ktorého susedom je výlučne príroda a ticho, uviedli do prevádzky 28. augusta 1951. Za desaťročia nepretržitej prevádzky toho zažil dosť. Mnohí si isto pamätajú časy prežité v škole v prírode, či na lyžiarskom výcviku. Budova nie je nezničiteľná, a preto sa na Kráľovej studni v rokoch 2006 až 2010 usídlili stavbári. Výsledok rekonštrukcie je nad očakávanie. V hoteli je dovedna 47 lôžok, nechýbajú apartmány, rodinné izby, dvojlôžkové izby. Na prízemí je nadštandardná turistická ubytovňa tri osemposteľové izby so spoločnými zariadeniami pre osobnú hygienu. Horský hotel Kráľova studňa, obkolesený chránenými krásami a prírodnými klenotmi Národného parku Veľká Fatra, leží vo výške 1 300 m n. m. Ďaleko od ruchu civilizácie, hlboko v srdci prírody, poskytuje dokonalé podmienky na načerpanie duševných aj fyzických síl. Kniha Kráľova studňa ako napísal jej editor, publicista Fedor Mikovič ponúka čitateľovi prechádzku horskou krajinou plnou výnimočností, s krajinou hodnou obdivu a záujmu. Pri potulkách touto horskou krajinou sa na každom kroku kocháte pohľadom na rozložité hole navôkol, na pyšné skalné bralá, hlboké tmavé doliny bohaté lesy na ich úbočiach. Nevdojak poďakujete svojmu človečiemu údelu, že ste sa narodili a budete naveky odpočívať v tejto nádhernej krajine, ktorá sa šťastným riadením našich ľudských osudov stala našou domovinou. Táto krajina povedané slovami básnika Mikuláša Kováča pripomína chrám:/ Chorál o človeku / znie v nej bez prestania... // Keď vchádzaš do tejto krajiny/ chcel by si pokľaknúť...

Povesť hovorí, že pod vrcholom Krížnej hole, na rozhraní troch panstiev, sa stretli pastieri oviec. Jeden prichádzal zo Zvolenskej, druhý z Turčianskej a tretí z Liptovskej stolice. Slnko pálilo, a tak bolo treba ovce napojiť. A tu nastal spor o to, ktorému panstvu patrí prameň. V zápale hádky ich zrazu niekto oslovil. Bol to sám kráľ Matej Korvín, ktorý sa vracal z poľovačky: Kvôli čomuže sa sporíte? pýta sa. Každý pastier sa mu vyrozprával a posťažoval. Matej Korvín sa zamyslel a z moci panovníka riekol: Keďže sa neviete dohodnúť, prameň bude patriť mne! Bude to moja Kráľova studňa!" Kráľova studňa, ktorej je venovaná táto prekrásna výpravná publikácia, leží v čarovnom, pomerne členitom horskom prostredí na juhu najvyššej hrebeňovej časti Veľkej Fatry. Národný park Veľká Fatra patrí medzi najzachovalejšie územia, čo sa odráža aj v množstve vyhlásených maloplošných chránených území pätnásť národných prírodných rezervácií, štyri prírodné rezervácie, jedna národná prírodná pamiatka, desať prírodných pamiatok a päť chránených areálov. Sú to prevažne neporušené pralesovité územia, vzácne skalné útvary, alebo zachovalé mokrade. Aj v okolí Kráľovej studne sa nachádza niekoľko maloplošných chránených území. V nadšení povojnových rokov vznikla v rámci vtedajšej dvojročnice myšlienka výstavby moderného zariadenia namiesto okupantmi vypálenej chaty. Iniciatívu podporilo mesto Banská Bystrica najmä výstavbou prístupovej cesty Bystrickou dolinou. Hotel, ktorého susedom je výlučne príroda a ticho, uviedli do prevádzky 28. augusta 1951. Za desaťročia nepretržitej prevádzky toho zažil dosť. Mnohí si isto pamätajú časy prežité v škole v prírode, či na lyžiarskom výcviku. Budova nie je nezničiteľná, a preto sa na Kráľovej studni v rokoch 2006 až 2010 usídlili stavbári. Výsledok rekonštrukcie je nad očakávanie. V hoteli je dovedna 47 lôžok, nechýbajú apartmány, rodinné izby, dvojlôžkové izby. Na prízemí je nadštandardná turistická ubytovňa tri osemposteľové izby so spoločnými zariadeniami pre osobnú hygienu. Horský hotel Kráľova studňa, obkolesený chránenými krásami a prírodnými klenotmi Národného parku Veľká Fatra, leží vo výške 1 300 m n. m. Ďaleko od ruchu civilizácie, hlboko v srdci prírody, poskytuje dokonalé podmienky na načerpanie duševných aj fyzických síl. Kniha Kráľova studňa ako napísal jej editor, publicista Fedor Mikovič ponúka čitateľovi prechádzku horskou krajinou plnou výnimočností, s krajinou hodnou obdivu a záujmu. Pri potulkách touto horskou krajinou sa na každom kroku kocháte pohľadom na rozložité hole navôkol, na pyšné skalné bralá, hlboké tmavé doliny bohaté lesy na ich úbočiach. Nevdojak poďakujete svojmu človečiemu údelu, že ste sa narodili a budete naveky odpočívať v tejto nádhernej krajine, ktorá sa šťastným riadením našich ľudských osudov stala našou domovinou. Táto krajina povedané slovami básnika Mikuláša Kováča pripomína chrám:/ Chorál o človeku / znie v nej bez prestania... // Keď vchádzaš do tejto krajiny/ chcel by si pokľaknúť...

Obsah: * Apodemický svet novoveku * Čo sa má, smie a môže. Vzorce správania sa mladého uhorského aristokrata na študijných cestách (na príklade rodu Esterházy) * Grand Tour Františka Pálffyho * Prínos Franza Raffelspergera k rozvoju cestovania a komunikácie v habsburskej monarchii * Cestovateľské zážitky z náboženských pútí v 19. storočí * Propagácia a propaganda (ne)dobrovoľného cestovania

Ostrožná poloha Mogyorós, v katastrálnom území obce Stránska, sa stala v rokoch 1985 1988 prvou a doposiaľ aj jedinou systematicky skúmanou lokalitou badenskej kultúry na území Gemera. Vedením terénnych prác boli poverení G. Nevizánsky z Archeologického ústavu SAV v Nitre a Š. B. Kovács, bývalý pracovník Gemerského múzea v Rimavskej Sobote. Poslednú, štvrtú výskumnú sezónu viedol G. Nevizánsky samostatne. Publikácia je zameraná na kompletné vyhodnotenie dokumentácie a archeologických nálezov pochádzajúcich zo sídliska. Archeologický materiál zo Stránskej, z polohy Mogyorós, tvorí súčasť zbierkového fondu Gemerského múzea v Rimavskej Sobote. Výnimkou je len archeozoologický materiál, ktorý je deponovaný v Archeologickom ústave SAV v Nitre.

Hlavným cieľom predkladanej publikácie je pomôcť začiatočníkom v nebeskej mechanike preklenúť istú bariéru medzi vedomosťami, ktoré získali na strednej škole, prípadne v úvodných kurzoch vyššej matematiky a fyziky na univerzite a a úrovňou znalostí, ktorú predpokladajú štandardné učebnice nebeskej mechaniky. Takýto charakter predurčuje publikáciu, aby bola užitočná študentom astronómie a astrofyziky, ale aj amatérskym záujemcom o nebeskú mechaniku, ak nie o celú, tak aspoň o niektoré z jej častí.

Frekvenčný slovník slovenčiny vychádza po takmer 50 rokoch od prvého vydania slovníka tohto typu na Slovensku (Jozef Mistrík: Frekvencia slov v slovenčine. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1969). Nový frekvenčný slovník zachytáva slovnú zásobu súčasnej slovenčiny, ako sa používala v rozpätí 25 rokov z prelomu 20. a 21. storočia, a je založený na textových a jazykových zdrojoch Slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV: -na korpuse prim-7.0-frk v rozsahu vyše 250 miliónov slovných a iných jednotiek nachádzajúcich sa v textoch z r. 1991 - 2015, ktorých zloženie je vyvážené - umelecký, náučný a publicistický štýl sú zastúpené rovnako jednou tretinou textov; -na morfologickej databáze - slovníku tvarov Slovenského národného korpusu Frekvenčný slovník slovenčiny na báze Slovenského národného korpusu obsahuje takmer 30 000 najfrekventovanejších slov v týchto častiach : Slovník lem podľa absolútnej frekvencie Slovník lem podľa priemernej redukovanej frekvencie Slovník lem podľa abecedy s rozšírenými frekvenčnými údajmi Frekvenčný zoznam grafických symbolov a číslic Frekvenčný zoznam grafém Frekvenčný zoznam grafém stojacich na začiatku slov Frekvenčný zoznam slovných druhov

Dvadsiate siedme vydanie Štatistickej ročenky Slovenskej republiky.Tento produkt prezentuje oficiálnu štatistiku a je dôležitým zdrojom súhrnných demografických, sociálnych a ekonomických informácií o Slovensku. Štatistické informácie sú aj tento rok tematicky rozčlenené do 31 kapitol. V každej kapitole sú metodické vysvetlivky, definície ukazovateľov a zdroje údajov. Grafická prezentácia údajov v záverečnej časti publikácie vám ponúka bližší pohľad na vývoj vybraných ukazovateľov. Snahou štatistického úradu SR je zachovať formu a štruktúru publikácie z predchádzajúcich ročníkov a priniesť informácie aktuálne, zaujímavé, ale aj nové. Doplnené sú vybrané ukazovatele z jednorázového výberového zisťovania o mladých ľuďoch na trhu práce. Zmenami prešla kapitola Vzdelávanie.Tabuľky o stredných a vysokých školách podľa skupín odborov a o fakultách sa nahradili novými agregovanými údajmi za konzervatóriá. Zaradené sú aj zaujímavé informácie zo zisťovania o vzdelávaní dospelých a ďalšej odbornej príprave v organizáciách SR. V poslednej kapitole Medzinárodné prehľady nájdete porovnanie vývoja vybraných ukazovateľov v členských a kandidátskych krajinách EÚ. Štatistická ročenka SR je dostupná v tlačenej verzii, súčasťou publikácie je CD-ROM. Rozsah 664 strán + 16 strán farebnej prílohy.

Právny obzor založil JUDr. Emil Stodola, významný slovenský právnik, advokát a prvý predseda Zväzu advokátov na Slovensku. Dlhodobo sa zaoberal myšlienkou teoretickej práce v oblasti práva a s tým spojenou myšlienkou založiť právnický časopis písaný v slovenčine.Začiatkom minulého storočia bola čoraz naliehavejšou potreba, aby sa odborné právnické články písali po slovensky, aby sa utvorilo a zdokonalilo slovenské právne názvoslovie. Pred sto rokmi v júli 1917 vyšlo v Budapešti prvé číslo Právneho obzoru v slovenskom jazyku. Právny obzor je teda najstarší odborný časopis na Slovensku, ktorý od svojho vzniku bez prerušenia vychádza až dodnes. Hlavné zameranie a úlohy časopisu sformuloval E. Stodola už v úvode prvého čísla Príhlas ku obecenstvu. Pokračovateľom časopisu sa stala Právnická jednota na Slovensku, založená 12. mája 1920 v Bratislave ako stavovská organizácia právnikov. Zásluhou E. Stodolu sa tak dnes môžeme hrdiť a hlásiť sa k storočnej tradícii, ktorá má pre oblasť písomnej právnej kultúry na slovensku mimoriadnu historickú hodnotu.

Frekvenčný slovník slovenčiny vychádza po takmer 50 rokoch od prvého vydania slovníka tohto typu na Slovensku (Jozef Mistrík: Frekvencia slov v slovenčine. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1969). Nový frekvenčný slovník zachytáva slovnú zásobu súčasnej slovenčiny, ako sa používala v rozpätí 25 rokov z prelomu 20. a 21. storočia, a je založený na textových a jazykových zdrojoch Slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV: -na korpuse prim-7.0-frk v rozsahu vyše 250 miliónov slovných a iných jednotiek nachádzajúcich sa v textoch z r. 1991 - 2015, ktorých zloženie je vyvážené - umelecký, náučný a publicistický štýl sú zastúpené rovnako jednou tretinou textov; -na morfologickej databáze - slovníku tvarov Slovenského národného korpusu Frekvenčný slovník slovenčiny na báze Slovenského národného korpusu obsahuje takmer 30 000 najfrekventovanejších slov v týchto častiach : Slovník lem podľa absolútnej frekvencie Slovník lem podľa priemernej redukovanej frekvencie Slovník lem podľa abecedy s rozšírenými frekvenčnými údajmi Frekvenčný zoznam grafických symbolov a číslic Frekvenčný zoznam grafém Frekvenčný zoznam grafém stojacich na začiatku slov Frekvenčný zoznam slovných druhov

Po predošlom vydaní slovníka slovenských prekladateľov písmen A - K, ktoré vyšlo vo vydavateľstve VEDA SAV v roku 2015, vychádza ďalšie vydanie slovníka slovenských prekladateľov písmena L - Ž. Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia prostredníctvom portrétov takmer štyroch stoviek prekladateľov a ich výberových bibliografií prináša súhrnný obraz podstatnej časti knižnej produkcie diel svetovej literatúry, ktorá bola preložená a vydaná na Slovensku v 20. storočí. Poskytuje nielen profily osobností slovenského umeleckého prekladu, charakteristiku ich dominantného prekladateľského zamerania a prekladateľských poetík, ale vo svojej komplexnej podobe je aj svojho druhu dejinami recepcie svetovej literatúry na Slovensku v 20. storočí, kľúčovom pre slovenský preklad. Spolu s ďalšími materiálmi (registre mien, zoznam prekladateľov z jednotlivých jazykov) umožňuje zároveň ich rekonštrukciu vo vzťahu ku všetkým národným literatúram, ktoré sa stali v danom období objektom prekladateľského záujmu. Predkladaný slovník ako celok predstavuje cenný materiál pre každého, kto sa zaoberá dejinami slovenskej kultúry 20. storočia.

Studená vojna nebola žiadny abstraktný pojem, mala svoje konkrétne prejavy a svojich protagonistov. Jej aktéri hrali, v závislosti od významu krajiny, kartami rôznej výšky. Esá, králi i pešiaci. Najvyššie karty držali v rukách Američania a Sovieti, i keď z času na čas vytiahli eso z rukáva aj takí hráči, ktorí existovali skôr ako regionálni demokratickí politici či lokálni diktátori. Kniha Rivali a partneri studenej éry sa zameriava na šampiónov studenej vojny. Avšak výberovo nenecháva bokom ani tých, čo v nej hrali druhú a tretiu ligu. Vznikla tak zdanlivo homogénna masa osobností. V tomto subjektívnom výbere za skutočné esá studenej vojny možno považovať najmä Churchilla, Stalina, Kennana, Kennedyho , Johnsona, Adenauera, de Gaulla, Nixona, Kissingera, Chruščova, Brežneva, Reagana, Castra, Kohla i Gorbačova. Boli však aj iní hráči studenej vojny, ktorí občas obývali jej horné poschodia, alebo takí, a tých bolo najviac, ktorí zostali nepovšimnutí v podpalubí.

Ambivalentnosť ľudských práv a neurčitosť ich pojmu z pohľadu filozofie

Panovnícke, dynastické, pontifikálne, záslužné a dámske rady a dekorácie Vyznamenania vo faleristickom ponímaní, čiže nositeľné a neprenosné ocenenia zásluh, majú svoj pôvod v období stredoveku. Do definitívnej podoby, v akej ich poznáme dnes, sa však vyvíjali niekoľko nasledujúcich storočí. Hoci ich vývoj v rozličných oblastiach Európy prebiehal odlišne, postupom času sa čoraz viac unifikovali vzájomným ovplyvňovaním a napodobňovaním. Časom sa prakticky v každom štáte sveta vyprofilovala ucelená sústava vyznamenaní. Publikácia podrobne mapuje zložitý proces formovania vyznamenaní vznikajúcich nielen v dôsledku transformácie laických rytierskych rádov z politicko-mocenských inštitúcií na inštitúty poskytujúce formálne pocty, ale aj novozaložených vyznamenaní bez priamych predchodcov v podobe rytierskych organizácií. Ide o pôvodnú prácu zakladateľa slovenskej vedeckej faleristiky, ktorá svojím prístupom k problematike, použitou metodológiou, ako aj komplexnosťou výskumu a následnou prezentáciou predstavuje zásadný príspevok k poznaniu genézy vyznamenaní. Kniha je bohato ilustrovaná s krásnymi portrétmi panovníkov, kráľov, fotografie rôznych rytierskych radov, erbov a iné.