Veda, vydavateľstvo SAV strana 41 z 64

Človek potrebuje jesť každodenne a v každej dobe. Konzumované potraviny a spôsoby stravovania ľudí sú preto dobrým indikátorom procesov a zmien v sociálnych spoločenstvách. Kniha etnologičky Rastislavy Stoličnej-Mikolajovej prezentuje najvýraznejšie zmeny, ktoré nastali v oblasti výživy a stravovacích modeloch ľudí počas epochy budovania socializmu na Slovensku. Objasňuje kontexty ingerencií štátnej komunistickej ideológie, ktoré spôsobili zásadnú ruptúru v produkčno-zásobovateľských princípoch v stravovaní obyvateľstva. Z novej politickej a hospodárskej situácie vyplynula aj nová koncepcia výživy socialistického človeka, ktorá sa inšpirovala najmä sovietskym modelom a bola aplikovaná v stravovaní ľudí v masovom meradle počas celého obdobia socializmu. Hospodárske, spoločenské a politické udalosti zasahujúce slovenské spoločenstvo sa menili u ľudí na veľmi konkrétne, osobné reflexie týchto zmien. Prejavilo sa to v postupných zmenách foriem stravovania v rodinách aj mimo nich i v skladbe produkovaných a konzumovaných potravín, čo viedlo k významnej premene výživových modelov obyvateľov Slovenska.

Táto publikácia je jednou z mála prác, ktoré sa venujú olašským Rómom na Slovensku. Napriek značnému množstvu publikácií, ktoré sa venujú skupinám tzv. Vlax Rom na medzinárodnej úrovni, otázka postavenia žien je aj v prácach zahraničných autorov nedostatočne preskúmaná a práve poznatky Ivany Šusterovej zo slovenského terénu prinášajú nové údaje o pravidlách správania sa a povinnostiach olašských žien. Autorka zohľadňuje celý súhrn aspektov, ktoré čitateľovi priblížia skúmanú skupinu. Okrem iného si všíma pre toto rómske spoločenstvo mimoriadne dôležitú kategóriu úcty a inštitúciu rómskeho súdu. Na Slovensku sa hovorí o olašských Rómoch ako o uzavretej skupine. Samotný text však presviedča čitateľa, že výskumník, ktorý má úprimný záujem o skúmanú komunitu, váži si svojich informátorov a snaží sa ich neuraziť nevhodným správaním, dokáže postupne medzi nich preniknúť.

Publikácia na základe nových zverejnených dokumentov a literatúry ich však skúma v širších súvislostiach stredoeurópskeho vývoja, organizácie bezpečnosti štátu v 30. rokoch min. storočia, zahraničnej politiky Česko-Slovenska, plánov tretej ríše na vyhlásenie samostatnosti, vzťahov nacistov a politických elít autonómneho Slovenska a postoja slovenskej spoločnosti k problémom medzinárodného vývoja. Dokumentuje, že plány Berlína ohľadom slovenského štátu mali potvrdiť argument, že došlo k vnútornému rozpadu republiky, ukázať rozdielne názory predstaviteľov ľudovej strany a ostatných politických subjektov na štátoprávne postavenie Slovenska v republike, na vývoj medzinárodnej situácie a na vznik a existenciu samostatného štátu. Nedeliteľnou súčasťou práce je ideologicko-politické zdôvodnenie a zhodnotenie 14. marca 1939.

Účelom publikácie je poskytnúť ucelený pohľad na právnu problematiku finančného práva – v texte tvoria značný rozsah poznámky pod čiarou k textu: ich význam je nesporný lebo majú za úlohu priblížiť čitateľovi analyzovanú právnu problematiku a to odkazmi na občianske právo hmotné občianske právo procesné obchodné právo konkurzné právo správne právo a právo trestné.

Predkladaná publikácia sa pokúša priblížiť tému postupných i rýchlych, zásadných i povrchných, dramatických i plynulých sociálnych zmien v poslednom období a naznačiť možné budúce vývojové trajektórie. Otvára transdisciplinárne a interdisciplinárne rozbory na pomedzí filozofie, politológie, sociológie globálnych štúdií a kultúrnych štúdii.

Jozef Felix, slovenský romanista, prekladateľ, literárny historik, editor, dramaturg a pedagóg, bol európskym vzdelancom, osobnosťou renesančného typu mimoriadneho významu. Cieľom knihy štúdií je vzdať hold veľkej osobnosti slovenskej kultúry pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, z rôznych aspektov ozrejmiť jeho originálny prístup k interpretácií, prekladaniu, recenzovaniu, vydávaniu i vyučovaniu zahraničnej literatúry.Táto publikácia je zameraná na romanistické súvislosti tvorby Jozefa Felixa, jej úsilím je zhodnotiť mnohostranné pôsobenie tohto zakladateľa modernej slovenskej romanistiky a zároveň poukázať na jeho celostný prínos do slovenskej kultúry v spomienkach spolupracovníkov a žiakov, v štúdiách venovaných dosiaľ málo spracovaným oblastiam jeho práce editora, pedagóga i kritika nerománskych literatúr.

V piatom zväzku edície Rastlinné spoločenstvá Slovenska sú zahrnuté doterajšie výsledky syntaxonomickej revízie xerotermných trávnikov,lemových spoločenstiev nížinných a horských lúk a pasienkov, kríčkovitej vegetácie vresovísk a slanísk.V publikácií sa uvádza celkovo 118 asociácií, patriacich do 26 zväzkov, 16 radov a 8 tried. Opisy jednotlivých spoločenstiev obsahujú informácie o druhovom zložení a štruktúre, fenológií, vývoji, ekológií, syntaxonómií, rozšírení na Slovensku, vzácnosti a o stupni ohrozenosti.

Roku 2013 si Slovenská akadémia vied pripomínala 60. výročie svojho vzniku. V porovnaní s historicky staršími akadémiami, ako je napríklad francúzska, ale aj akadémie vied susedných krajín, je naša Akadémia pomerne mladá. Ale šesťdesiat rokov už predstavuje obdobie, ktorá je hodné pozornosti historikov. O dejinách SAV sa, pravdaže, písalo aj v minulosti, chýba však dielo, ktoré by zachytávalo celé dejiny SAV v ich komplexnosti od jej vzniku (vrátane predhistórie) až do súčasnosti. Na túto úlohu sa podujal Historický ústav SAV v spolupráci s Ústredným archívom SAV. Výsledkom niekoľkoročnej výskumnej práce je dielo, ktorého ambíciou je poskytnúť syntetický a ucelený pohľad na vývoj tejto významnej slovenskej vedeckej inštitúcie. Vedecký výskum je v každej spoločnosti súčasťou celospoločenského vývoja a vyjadrením potrieb každej spoločnosti poznávať svet v jeho rozmanitosti. Takéto bolo a je aj poslanie SAV. Na jej dejinách možno nepochybne vidieť aj ten, inak pred verejnosťou skrytý, dramatický zápas o vedecké poznanie, ktoré si vedci – a o humanitných a spoločenských vedách to platí dvojnásobne – dokázali vyvzdorovať na nepriaznivých spoločenských okolnostiach. V niektorých prípadoch možno hovoriť dokonca o heroickom úsilí. Snahou autorov bolo podať historický vývoj v SAV vo všetkej zložitosti a protirečivosti. Práve na pozadí doby možno realisticky zhodnotiť prínos SAV do slovenskej a svetovej vedy. Čitateľ v tejto pestrej panoráme nájde to, čo hľadá a čo poukazuje – napriek všetkým problémom – na význam tejto slovenskej vedeckej inštitúcie pre spoločnosť.

Vedecká monografia Evy Maliti je venovaná teórii a umeleckej praxi symbolizmu v ruskej literatúre a kultúre 20. storočia. Symbolizmus sa chápe v zhode s univerzálnou podstatou samotného symbolu, ako konkrétny literárny smer epochy prelomu storočí, no i ako interpretačný kľúč - k dielam, ktoré sú so symbolom a symbolizmom vnútorne spojené. Z tohto pohľadu je kľúčová kapitola Realistický symbolizmus Pavla Florenského v ruskom modernom myslení o jazyku a umení, kde je problematika naprojektovaná v teoretickej rovine, na základe úvah ruského náboženského mysliteľa a teoretika symbolu. Na ňu nadväzuje kapitola Autor a jeho tajomstvo/Nad kontextami tvorby Vasilija Vasilieviča Rozanova o literárnej tvorbe originálneho ruského "bohohľadača". V kapitolách Moderný román Peterburg Andreja Belého a jeho postmoderné rezonancie (v slovenskej literatúre) a Symbolizmus realistického diela/Román B. Pasternaka Doktor Živago vo svetle prekladateľských interpretácií sa pri rôznych druhoch komparácií vďaka nazeraniu cez "symbolický princíp" otvarajú presahy do priestoru slovenskej kultúry. V kapitole Tvorba Gajta Gazdanova ako symbolická sebatematizácia sa skúmajú otázky symbolizmu v dielach viacdomého autora, exilového ruského spisovateľa.

Publikácia sa snaží čo najkomplexnejším prístupom zhodnotiť vzťah človeka a krajiny v modelových územiach tradičného poľnohospodárstva v troch výnimočných obciach Slovenska – v nízkotatranskej obci Liptovská Teplička a zamagurských obciach Osturňa a Malá Franková. Ich krajina je charakteristická vysoko diverznou, doposiaľ čiastočne zachovanou mozaikovitou štruktúrou, ktorá vznikla v období pred kolektivizáciou poľnohospodárstva v dôsledku špecifickej agrárnej kultúry. Cieľom práce bolo využitím interdisciplinárneho prístupu určiť vedúce krajinnoekologické faktory vzniku, vývoja a správania sa poľnohospodárskych krajinných prvkov týchto cenných území.V prvej časti sa autorka zaoberá teoreticko-metodickým základom interdisciplinárneho výskumu historickej poľnohospodárskej krajiny. V druhej, regionálnej časti, v zmysle modifikovanej metodiky LANDEP štatisticky hodnotí vzťah medzi vytvorenými krajinno-ekologickými komplexmi poľnohospodárskej krajiny modelových území a súborom relevantných, priestorovo vyjadriteľných kľúčových prírodných a socioekonomických parametrov (faktorov) krajiny, ktoré najviac motivovali, resp. nútili poľnohospodárov pôsobiť na krajinu v tom-ktorom časovom období prostredníctvom svojej agrárnej činnosti. Štatistické hodnotenie je doplnené slovným vyhodnotením ostatných, priestorovo ťažšie vyjadriteľných faktorov. Výsledkom je otvorený súbor poznatkov, ktorý chce vyprovokovať čitateľa k hľadaniu nových súvislostí a väzieb v tak zložitom systéme, akým je tradičná poľnohospodárska krajina.

Na Slovensku doteraz chýba monografické alebo slovníkové spracovanie priezvisk. Tento stav sa usiluje zmierniť popularizačná monografia M. Majtána Naše priezviská. V úvode sa nachádza stručný prehľad vzniku a vývinu priezvisk od prímen a prídomkov až po dnešné dedičné priezviská, jazyková a gramatická charakteristika i prechyľovanie priezvisk. Autor venuje pozornosť aj rozšíreniu a frekvencii niektorých priezvisk na Slovensku. V druhej časti publikácie sa podrobnejšie uvádzajú najčastejšie priezviská, ktoré sa utvorili z rodných (krstných) mien, z názvov remesiel a zamestnaní, z pomenovaní rodinných a príbuzenských vzťahov, priezviská podľa spoločenského zaradenia, pôvodu a vlastností a charakteristika frekventovaných i menej častých prípon, pomocou ktorých sa slovenské priezviská tvorili. V samostatnej kapitole autor voľnejšie vysvetľuje pôvod niektorých na prvý pohľad možno nepriezračných priezvisk, spôsob výskumu, pomocou ktorého dospel k uvedeným zisteniam, a rôzne zaujímavosti, s ktorými s stretol počas štúdia a skúmania vývinu slovenských priezvisk. Formou slovníka sú spracované priezviská z obce Turzovka. V závere knihy M. Majtán na niekoľkých príkladoch ukazuje, ako sa prostredníctvom genealogického výskumu, štúdiom archívnych materiálov a matrík možno dopracovať k pôvodu daného priezviska.

Profesor Ferdinand Uličný patrí ku generácií slovenských historikov a archivárov, ktorí svojím dielom podstatným spôsobom formovali slovenskú historiografiu, osobitne medievistiku. Ťažisko jeho doterajších výskumov spočíva predovšetkým v problematike osídlenia na území východného Slovenska, kde topografickou metódou podrobne spracoval sídliskový obraz na území Šarišskej, Užskej a napokon aj Zemplínskej župy. Ešte predtým sa venoval aj osídleniu Liptovskej župy, teda regiónu, z ktorého pochádza. V tomto zmysle patria teda výsledky Uličného výskumov k tomu najtrvácnejšiemu, čím momentálne slovenská medievistika (osobitne humánna historická geografia) môže disponovať pre ďalšie špecializované výskumy.Vo svojej najnovšej knihe sa prof. Ferdinand Uličný podujal spracovať syntézu o slovenských stredovekých dejinách, s chronologickým vymedzením 11. až 13. storočím (miestami s presahom aj za tieto chronologické medzníky). Monografia sa skladá z dvanástich častí (hlavných kapitol), ktoré sú ešte ďalej členené na kapitoly (podkapitoly): V prvej časti autor sumarizuje staršie názory na slovenské dejiny a sám sa pokúša o ich definíciu; v druhej kapitole definuje Slovensko ako špecifickú oblasť v Uhorskom kráľovstve; tretia kapitola predstavuje cirkevné inštitúcie; štvrtá kapitola charakter osídlenia; piata pojednáva o etnickom vývoji Slovákoch; ďalšie časti už predstavujú sociálnu štruktúru uhorskej spoločnosti – poddaných, duchovenstvo, šľachtu, meštianstvo a iné sociálne skupiny obyvateľstva, napokon v jedenástej časti autor definuje spoločenský systém v krajine ako stavovský a v poslednej, dvanástej, časti sa venuje vzdelanosti a kultúre v Uhorskom kráľovstve a na našom území v sledovanom období.Kniha nepochybne vychádza z autorovho originálneho výskumu, sumarizujúc pritom aj svoje staršie čiastkové výskumy. Opiera sa najmä o pôvodné historické pramene, zväčša publikované v kritických edíciách Slovenský diplomatár I., II. (autor Richard Marsina). Zastúpená je aj odborná literatúra. Rešpektovanie obsahového hľadiska, tak ako ho autor predstavuje čitateľovi názvom svojej práce, úzko súvisí so zvolenou metodológiou, z ktorej vyplýva, že viac ako vlastné dejiny Slovenska (slovenské dejiny) v sledovanom období tu ide o predstavenie špecifických problémov dejín tohto obdobia, čo je samo o sebe veľmi prínosné. Autor si zvolil pre spracovanie svojej monografie v slovenskej historiografii netradičný spôsob, keď zvolenú tému skúmal metódou štrukturálnej analýzy. Neskúmal teda dejiny Slovenska chronologicky, ale podľa zvolenej štruktúry, pričom vychádzal zo sociálneho charakteru stredovekej uhorskej spoločnosti. Ide o netradičný, no obohacujúci pohľad.

Publikácia je zavŕšením tridsaťročného výskumu medzinárodného kolektívu geológov na ložisku Butkov, patriacom Považskej cementárni Ladce, ktoré je najúplnejším odkryvom manínskej jednotky centrálnych Západných Karpát. Ľavá dolná časť lomu je založená v strednokriedových butkovských slieňoch, najvyššia, pätnásta etáž je v spodnojurských piesčitých krinoidových vápencoch. Medzi nimi vstupuje vrstvový sled strednojurských až spodnokriedových súvrství, ktorých materiál slúži na výrobu cementu. Kniha je vhodná pre zberateľov skamenelín a amatérskych záujemcov o geológiu.

Autorky v tejto monografii ponúkajú netradičný pohľad na využitie plodov a semien rastlín, ako aj nahliadnutie do sveta prírodovedcov a umelcov. Využitie plodov a semien v ozdobnej tvorbe je téma veľmi široká. Kreatívnosť sa totiž nedá obmedziť žiadnou knihou, žiadnymi hranicami - má osobitné, často nevyspytateľné cesty. Je jedinečná tým, že môže striedať nové originálne nápady s nostalgickými návratmi do obdobia našich predkov. Preto aj téma o možnostiach uplatnenia širokej palety plodov a semien v umeleckom či praktickom využití nebude možno nikdy vyčerpaná. Publikácia je určená všetkým, ktorí prírodu vnímajú srdcom. Vedia si ctiť jej dary a radi načrú do hlbín poznania tajomstiev a pestrého sveta tvarov a farieb. Dúfame, že zaujme nielen biológov, ale aj gemológov a bude inšpiráciou pre šperkárov, výtvarníkov, návrhárov a všetkých ľudí, ktorých osloví krása a rozmanitosť prírody. Veríme, že sa nám podarilo naplniť poslanie monografie - obohatiť poznanie plodov a semien aj z estetického hľadiska s poukázaním na možnosti ich tvorivého využitia. Súčasťou tejto publikácie je 28 stranový manuál na určenie plodov a semien, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v ozdobách.

Táto výnimočná a atraktívna publikácia prezentuje kľúčové ikonické dokumenty histórie krajiny. Historické archívy príslušnej krajiny predstavujú najvzácnejšie národné vlastníctvo a ako také by sa mali aj chrániť. Nemožno ich však chápať ako inštitúcie slúžiace výlučne záujmom úzkeho okruhu historikov či amatérskych bádateľov. Aj široká laická verejnosť má právo pochopiť ústredné postavenie archívov a zároveň má aj právo dozvedieť sa, čo sa v archívoch nachádza a aký môžu mať význam pre každodenný život.

Publikácia je výpoveďou širšieho kolektívu slovenských i zahraničných vedeckých pracovníkov-historikov, sociológov, politológov, ale aj priamych účastníkov dnes už historických udalostí spojených so vznikom samostatnej demokratickej Slovenskej republiky. Mapuje dlhú a zložitú cestu, ktorou naša krajina musela prejsť-od rôznych úskalí spojených s turbulentným 20. storočím cez studenú vojnu i pád východného bloku až po vznik samostatného demokratického štátu v roku 1993. Koncepcia diela sa dlhodobo pripravovala na pôde Historického ústavu SAV v súvislosti s 20. výročím vzniku Slovenskej republiky. Prináša zaujímavé,originálne pohľady a nové informácie o vývoji mladej Slovenskej republiky v ich širšom interdisciplinárnom kontexte. Ambíciou autorov diela nebola adorácia historického výročia,ale hlbšia historická i sociologická analýza spoločenského vývoja, ktorým Slovenská republika prechádzala v uplynulom dvadsaťročí.