Veda, vydavateľstvo SAV strana 42 z 53

Zborník je výstupom z vedeckého kolokvia, ktoré v novembri 2021 usporiadali Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. Publikácia reflektuje v slovenských vedeckých kruhoch intenzívne pociťovanú potrebu novej interpretácie bádateľského odkazu Mikuláša Bakoša (1914 – 1972), literárneho vedca, univerzitného pedagóga, zakladateľa a prvého riaditeľa Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV. Štúdie I. Pospíšila, J. Gbúra, S. Paštekovej, O. Sládka, M. Návratila a D. Teplana dokazujú, že Bakošovo vedecké dielo má aj v súčasnosti významný potenciál pre širšie skúmanie metodologických a spoločensko-historických otázok literárnej vedy na Slovensku i za jeho hranicami a zásadným spôsobom prispelo k novej kvalite slovenského literárnovedného myslenia a recepcie svetových literatúr na Slovensku.

Predložená monografia je ďalšou zo série odborných a vedeckých prác, ktoré vznikli na pôde Ústavu politických vied SAV v súvislosti s témou Osobnosti slovenskej politiky. Autorský kolektív je zložený z popredných a rešpektovaných odborníkov slovenskej a českej vedeckej a vedecko-pedagogickej komunity, ktorí pôsobia a publikujú vo viacerých vedných odboroch, čím bola zabezpečená komparácia rozličných prístupov a interdisciplinarita interpretácie slovenského a českého politického diskurzu v skúmanej problematike. Každá generácia historikov by sa mala vysloviť ku kľúčovým otázkam národných dejín, ktoré majú byť zasadené do širšieho medzinárodného kontextu, v našom prípade aspoň do stredoeurópskeho. Príležitosťou k vydaniu ďalšej významnej publikácie Ústavu politických vied SAV v rámci projektu „Osobnosti slovenskej politiky – Dni Milana Hodžu“, bolo sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy 4. júna 1920. Je to výročie, ktoré by sa každý rok malo spomenúť už len preto, že podpisom Trianonskej mierovej zmluvy Slovensko v rámci Československa získalo definitívne svoju medzinárodne uznanú južnú hranicu, ktorá zavŕšila úsilie slovenskej politickej elity v spolupráci s českou politickou elitou o medzinárodne potvrdený koniec rakúsko-uhorskej monarchie.

Kniha prezentuje výsledky výskumu príležitostných pamiatok staršej slovenskej literatúry, ktoré tematizujú manželstvo a úlohu manželky v ňom. Sústreďuje sa na spôsob literárneho stvárnenia manželského života a role manželky, ako aj na povahu súvisiacich básnických obrazov. Identifikuje ideové posolstvo vybraných pamiatok, ich literárne a myšlienkové východiská, relevantné poetologické charakteristiky a tiež prostriedky, ktoré sa podieľajú na umeleckej pôsobivosti týchto textov. Sondy do príležitostnej produkcie 16. – 18. storočia naznačujú stabilné znaky a premeny literárneho obrazu manželstva a ideálu manželky, ktoré sa situujú i do širších ideovo-spoločenských súvislostí. Okrem literárnohistorického poznania sa tak otvárajú dvere ďalšiemu interdiciplinárnemu uvažovaniu o manželských vzťahoch a postavení manželky v minulosti. Kniha zároveň ukazuje, že príležitostná tvorba predstavovala plnohodnotnú súčasť dobovej literárnej produkcie po stránke jej literárnoestetických kvalít a tiež myšlienkového bohatstva, ktoré je v nej obsiahnuté.

Kniha sa venuje interpretácii sociálnej zmeny v diele Rózy Luxemburgovej. Zasadzuje tematiku do historických súvislostí začiatku 20. storočia akcentujúc pritom vybrané problémy a ich spracovanie v Luxemburgovej diele – dôraz na demokraciu a sociálnu participáciu v triednych a rodových súvislostiach, vývojové tendencie spoločensko-ekonomických vzťahov a i. Na pozadí dobových teoretických diskusií a praktických sociálnych pohybov zachytáva Luxemburgovej vedecké stanoviská, sporné miesta jej textov a teoretické zhody a rozpory s jej súčasníkmi, ktoré presahujú svoje historické ukotvenie a prenikajú do niektorých oblastí súčasného spektra spoločenskovedného výskumu. Vedecká monografia je príspevkom do širšieho filozofického diskurzu o odkaze tejto dnes najmä v západnej Európe a USA diskutovanej autorky. Edícia: Polytické myslenie a socializmus, zv.3