Veda, vydavateľstvo SAV strana 42 z 64

Regionálna geografia je často právom považovaná za vrchol geografického poznania, pretože v sebe syntetizuje všetky analytické geografické vedné disciplíny. Vysokoškolská učebnica regionálnej geografie Európy poskytuje študentom všetkých odborov geografie a príbuzných vedných odborov relevantné informácie, týkajúce sa každého administratívneho útvaru v rámci jednotlivých oblastí Európy. Rozdelenie Európy do regiónov vychádza z tradičného geografického usporiadania voči Slovenskej republike. Charakteristiky jednotlivých štátov a závislých území umožňujú spoznať najmä ich rozmanitosť v humánnogeografických vzťahoch a súvislostiach. Geografické názvoslovie používa slovenské vžité názvy podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (rok 2000). Európsky svetadiel je v učebnici rozdelený na jednotlivé tematické okruhy podľa regionálneho členenia Európy na strednú (bez Slovenska), západnú, juhozápadnú, juhovýchodnú (bez európskej časti Turecka), východnú (bez Ruska) a severnú Európu. Do oblasti juhovýchodnej Európy bola doplnená aj Cyperská republika ako integrálna súčasť EÚ. Českej republike je venovaná zvýšená pozornosť z dôvodu spoločného štátu v nedávnej histórii. Obsahová náplň v prvej kapitole poskytuje základné a doplnkové údaje aj v tabuľkovej podobe. V ostatných kapitolách je väčšia pozornosť venovaná socioekonomickej charakteristike každého štátneho útvaru alebo závislého územia. Štatistické údaje sú z obdobia rokov 1996 – 2011. Posledná aktualizácia stavu problematiky je k 31. 3. 2012.

Sto rokov od narodenia osobnosti býva dobrým dôvodom na zamyslenie sa nad jej životom, osudom či výsledkami. Gustáv Husák osobnosťou nesporne bol. Ako o ňom napísal historik Ľubomír Lipták, Husákovým problémom bolo, že z niekoľkých možností, ktoré pred sebou mal, si nevybral cestu advokáta a demokratického politika, ale išiel cestou presadzovania komunizmu a totalitnej ideológie. Predkladaná publikacia GUSTÁV HUSÁK, moc politiky - politik moci je výsledkom tímovej práce viacerých, mladých i skôr narodených, historikov. Hľadá odpovede na viaceré otázky: •Bol Husák suverénnym vodcom komunistickj strany či len bábkou v sovietskych rukách? •Zmiernil dosahy augustovej invázie 68 v čase normalizácie? •Čo prežíval od mladosti? Ako sa zapísal do dejín Slovenského národného povstania? •Čo prežíval vo väzení v divokých 50. rokoch? •Viedlo nakoniec jeho kroky niečo iné než fascinácia mocou?V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla“ tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho aktuálna storočnica je vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

Sto rokov od narodenia osobnosti býva dobrým dôvodom na zamyslenie sa nad jej životom, osudom či výsledkami. Gustáv Husák osobnosťou nesporne bol. Ako o ňom napísal historik Ľubomír Lipták, Husákovým problémom bolo, že z niekoľkých možností, ktoré pred sebou mal, si nevybral cestu advokáta a demokratického politika, ale išiel cestou presadzovania komunizmu a totalitnej ideológie. Predkladaná publikacia GUSTÁV HUSÁK, moc politiky - politik moci je výsledkom tímovej práce viacerých, mladých i skôr narodených, historikov. Hľadá odpovede na viaceré otázky: •Bol Husák suverénnym vodcom komunistickj strany či len bábkou v sovietskych rukách? •Zmiernil dosahy augustovej invázie 68 v čase normalizácie? •Čo prežíval od mladosti? Ako sa zapísal do dejín Slovenského národného povstania? •Čo prežíval vo väzení v divokých 50. rokoch? •Viedlo nakoniec jeho kroky niečo iné než fascinácia mocou?V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla“ tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho aktuálna storočnica je vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

HERALDICKÉ SYMBOLY, čiže prebohato ilustrovaná a užitočná príručka na rozpoznávanie skrytých významov erbových znamení a tiež poučujúca o spôsoboch heraldického vyjadrovania rozličných cností v erboch – tak znie úplný názov novej publikácie Ladislava Vrtela, ktorá vychádza vo vydavateľstve SAV VEDA ako druhý zväzok bibliofilskej edície Libri heraldici. Dôvod vzniku erbov bol celkom praktický, spočíval v potrebe rýchleho vizuálneho rozlíšenia jednotlivých rytierov v boji. Erb však dlho neostal iba rozlišovacím znamením rytiera v boji, ostal ním aj v čase mieru ako grafické vyjadrenie jeho mena. Veď podobne ako meno je identifikačným znakom konkrétneho človeka, tak je ním aj jeho erb. Výber znamenia do erbu nikdy nebol náhodný. Ak sa však motívy voľby znamenia v čase vzniku erbu v erbových listinách nezaznamenali, upadli do zabudnutia. A to je prípad azda deväťdesiatich percent známych erbov. Chýbajúci dobový záznam o voľbe znamenia a farebnosti erbu sa potom dodatočne nahrádzal erbovou legendou, ktorá mala dať nejakú, hoci aj vymyslenú, akokoľvek fantastickú odpoveď na zákonite kladenú otázku „prečo je erb práve taký, aký je“. Nech sú však informácie o dôvodoch voľby erbového znamenia staré alebo mladé, skutočné alebo vymyslené, nemá to žiadny vplyv na nadčasový význam symboliky zvolenej pri tvorbe erbu. Ňou sa vyjadrovali cnosti, ktoré budúci nositeľ erbu mal, alebo po nich túžil, ona je nositeľom posolstva erbu, hovorí stále svojou rečou, ktorej po stáročia rozumie každý. Veď ľalia ostane vždy symbolom čistoty a lev symbolom statočnosti ... nech sa tieto znamenia dostali do erbu v stredoveku alebo nedávno. Všetci známi stredovekí heroldi venovali heraldickej symbolike mimoriadnu pozornosť. Niektorí dokonca postavili heraldickú symboliku do samého centra svojich heraldických traktátov. Heraldické kovy a farby, drahé kamene, jednotlivé erbové znamenia, ich tinktúry a ich počty, to všetko je tu naplnené hlbokou symbolikou. Tezaurus heraldických symbolov, ktorý tvorí podstatnú časť knižky, obsahuje 163 znamení, ktoré autor, vedomý si subjektívnosti každého výberu, považuje vo svete heraldickej symboliky za najdôležitejšie a najčastejšie. Na Tezaurus heraldických symbolov nadväzuje register rozličných cností, javov a hodnôt s odkazom na im prislúchajúcu symboliku. Osobitne dôležitou súčasťou každej heraldickej publikácie sú vyobrazenia erbov. Každý symbol je sprevádzaný farebným obrázkom so štandardnou, učebnicovou štylizáciou znamenia a publikácia je doplnená dobovými rytinami erbov. Knižka predstavuje ďalšiu z heraldických príručiek vydávaných v edícii Libelli heraldici, voľne nadväzuje na Heraldický katechizmus (VEDA, 2013), prinášajúci základy heraldiky v otázkach a odpovediach a čitateľa uvádza do pôsobivého sveta heraldickej symboliky.

V tejto monografickej práci sa chceme zaoberať niektorými charakteristikami prírodovedného vzdelávania ako podkladu analýzy a hľadania možností jeho zmien na zlepšenie jeho nelichotivého stavu v súčasnosti u nás i vo veľkej časti Európy.

Znevýhodnené, vulnerabilné, marginalizované alebo zraniteľné komunity sú skupiny obyvateľstva, ktoré z rôznych objektývnych či súbjektývnych príčin nemajú rovnaký prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, zamestnanosti a k ďalším oblastiam spoločenského života. Medzi znevýhodnené skupiny obyvateľov zaraďujeme napríklad zdravotne postihnutých, nezamestnaných, bezdomovcov, deti a mláďež zo sociálne slabých a neúplných rodín, seniorov a rómsku komunitu žijúcu v separovaných a segregovaných osídleniach. Byť súčasťou znevýhodnenej skupiny obyvateľstva znamená predovšetkým žiť v chudobe. Z pohľadu verejného zdravotníctva sú významné aj rizikové faktory zraniteľnosti, ktoré môžeme rozdeliť na neovplyvniteľné (etnická príslušnosť, vek, pohlavie) a ovplyvniteľné (chudoba, zdravie, vzdelanie). Nepriaznivé rizikové faktory sa navzájom potenciujú a prehlbujú zraniteľnosť nositeľa. Táto publikácia predkladá analýzu vybraných zraniteľných skupín: Rómov, bezdomovcov, nezamestnaných a seniorov.

PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU sú základnou pravopisnou príručkou každodennej potreby, objasňujúcou pravopisnú sústavu spisovnej slovenčiny. Uvádzajú sa v nej všetky pravopisné pravidlá, podľa ktorých sa má postupovať pri tvorbe písaných jazykových prejavov, spolu s množstvom konkrétnych príkladov.

PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU sú základnou pravopisnou príručkou každodennej potreby, objasňujúcou pravopisnú sústavu spisovnej slovenčiny. Uvádzajú sa v nej všetky pravopisné pravidlá, podľa ktorých sa má postupovať pri tvorbe písaných jazykových prejavov, spolu s množstvom konkrétnych príkladov.

PRAVIDLÁ SLOVENSKÉHO PRAVOPISU sú základnou pravopisnou príručkou každodennej potreby, objasňujúcou pravopisnú sústavu spisovnej slovenčiny. Uvádzajú sa v nej všetky pravopisné pravidlá, podľa ktorých sa má postupovať pri tvorbe písaných jazykových prejavov, spolu s množstvom konkrétnych príkladov.

Druhé vydanie tejto publikácie je rozšírené o jednu kapitolu: pripojila sa VIII. kapitola pod názvom Jazyk a komunikácia. Nejde, prirodzene, o komplexný výklad tejto témy, lebo veď ide o všeobecnú jazykovedu. Z rozličných prístupových možností autor si zvolil postup, ktorý je založený na štvoraspektovom (resp. päťaspektovom) modeli jazykovej komunikácie, ktorý mu poslúžil ako výkladový pôdorys, čiže tému rozvíja pod týmito aspektmi. Ide o vecnoobsahový, sebaprezentačný, vzťahový a apelový aspekt jazykovej komunikácie, ku ktorému sa voľne pripája informačný aspekt.Vo výklade sa objavujú nové pojmy, ale oživujú sa aj také, ktoré sa vyskytujú už v predchádzajúcich kapitolách, pravda, dávajú sa do nových súvislostí, resp. venuje sa im väčší výkladový priestor (veľmi výrazné je to pri výklade metafor). Kniha je určená lingvistom, doktorandom orientovaným na jazykovedu, resp. na filológiu v najširšom zmysle, študentom v študijných odboroch dotýkajúcich sa priamo alebo nepriamo jazyka a jeho používania, ale aj širšej odbornej verejnosti zaujímajúcej sa o rozličné otázky spojené s poznávaním jazyka v najrozličnejších aspektoch.

Kniha približuje moderné dejiny Slovenska prostredníctvom špecifického fenoménu-súdnych procesov. Osemnásť tematicky pestrých káuz z konca 19. storočia a z 20. storočia sa odohráva v Uhorsku, v medzivojnovej Československej republike, vo vojnovej Slovenskej republike a väčšia časť z nich pojednáva o udalostiach po Februári 1948 po nástupe komunistickej strany k moci. Kniha prináša nielen veľké prípady, ale aj menej známe či dosiaľ nepublikované procesy, politické, občianskoprávne i trestné spory, skutočné aj vykonštruované. Zachytáva dejiny politiky, legislatívy, propagandy, spoločnosti a osudy postáv našich dejín.

H.E., multiprof. h.c., RNDr. Dušan Podhorský, DrSc. , začal svoju profesijnú kariéru na SHMÚ roku 1963 ako letecký a synoptický meteorológ, vybudoval Pobočku pre radarovú a kozmickú meteorológiu na Malom Javorníku (1972), r. 1984-1984 bol spravodajcom Svetovej meteorologickej organizácie (SMO) pre radarovú meteorológiu. O Štefánikovi písali mnohí autori, ale zväčša – až na ojedinelé výnimky – to boli práce so zameraním na určitý uhol pohľadu. Podhorský nenapísal knihu na objednávku recenzentov a kritikov. Napísal ju z pohnútok svojej duše, svojho tvorčieho ega, ktoré bolo formované pred vyše štvrťstoročím, keď študoval poslanie Štefánika na poli meteorológie. Za roky spracovávania historických materiálov, po absolvovaní expedícií a pobytov na miestach Štefánikových pobytov postupne vznikalo najucelenejšie a najmodernejšie encyklopedické vedecko – populárne dielo o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Autorov cieľ, zmysel jeho tvorivého úsilia a hodnota tohto diela však nespočívajú len v zobrazovaní či komentovaní známych, či neznámych stránok Štefánikovho života, jeho lások alebo príčin jeho tragickej smrti. Autor priblížil miesta Štefánikových pútí, vnímal aj udalosti, ktoré priamo či prenesene, ale aktuálne súviseli so Štefánikovým pobytom v danej krajine. Súčasne predstavuje aj výrazné osobnosti tých čias i relevantných postáv minulosti, reprezentantov astronómie, meteorológie, fyziky, geografie, etnografie, politiky, vojenstva, letectva, horolezectva, ale aj umenia a fotografie, s ktorými Štefánik prišiel do kontaktu, s ktorými spolupracoval alebo aspoň súviseli s jeho štúdiom, výskumom, politickými aktivitami, cestovateľstvom a národooslobodzovacím úsilím. Spoznávame ich ako živé bytosti, zaradené v patričnom čase, s kvalifikovaním spoločenského významu, ale aj s ich osudmi a ľudskými hodnotami.

O emóciách sa zvykne hovoriť ako o spontánnych, nie vždy ovládateľných a najmä viac či menej nezávislých od „chladného rozumu”. Námietky voči tejto dualite „srdca a rozumu” prichádzajú z dielní evolučne, kognitívne aj socio-kultúrne ladených smerov psychológie. Ich ponuka bola výzvou na napísanie našich textov, ktoré predkladáme v tejto publikácií. Čo sú sporné body v súčasnom psychologickom diskurze o emóciách ? Akými inováciami prispela psychológia do chápania emócií ? Aké pohľady sa napríklad ponúkajú na „animálnosť” emócií ? Sú ľudia vďaka emóciám „iba” živočíšnym druhom, alebo skôr ojedinelými sociálnymi bytosťami? To sú lákavé, ale aj provokatívne otázky, ktorými pozývame čitateľov k polemikám a úvahám o racionalite emócií. Pohľadmi do dielní kognitívneho, evolučného a socio-kultúrneho skúmania emócií sme sa pokúsili priblížiť emočnú psycho-logiku-jej osobitnosť, rôznorodosť a funkčnosť v priestore psychickej reality. Ukazuje sa, že najmä posledné dve desaťročia vniesli do vysvetľovania emócií novinky, ktoré zďaleka nie sú iba kozmetickými úpravami etablovaných teórií. Racionalita emócií je v ich svetle viac ako metaforou, rečníckou ozdobou na obhájenie zdanlivo spornej pozície emócií v komunite psychologických procesov.Téma emócií je prísľubom pre hľadanie ciest k presnejšiemu, psychickej realite bližšiemu pohľadu na výsostne ľudské procesy poznávania, ktoré až emóciami nadobúdajú významnosť, a tým svoju pravú tvár.

Zdá sa, že moderná ekonomická teória zanechala za sebou zdanlivo neriešiteľný problém: môžu vedľa seba spolunažívať trh a sloboda jednotlivca, ekonomický rast a sociálna rovnosť? Autor, pohybujúci sa vo viacerých vedných disciplínach (ekonómia, filozofia, antropológia...), píše nanovo abecedu skutočnej „občianskej“ ekonómie a zároveň nám demonštruje, nakoľko je princíp nezištnosti vhodný na vyriešenie tohto zdanlivého kontrastu. Podčiarkuje dôležitosť kapitálu vzťahových dobier, bratstva a spoločenstva pre človeka. V roku 2013 si pripomínamé 300.výročie narodenia talianskeho ekonóma Antonia Genovesi, otca občianskej ekonómie, ktorej základom je verejné či spoločné šťastie. Ekonomika spoločenstva, o ktorú sa Bruni veľakrát vo svojom diele opiera, je jednou z jej mnohých pozitívnych praxí. V súčastnosti, kedy sa zviditeľňujú negatívne dopady kapitalizmu, a v období finančno-morálnej krízy vystupujú do popredia ekonomické teórie a prax, ktorých centrom pozornosti sa stáva človek, a dôležitými atribútmi prežitia firiem na trhu sú dobré firemné vzťahy a nezištnosť. Ekonomika spoločenstva je novou ekonomickou kultúrou, ekonomickým správaním, novým spôsobom fungovania firiem, ktorou sa inšpirujú firmy po celom svete počnúc Južnou a Severnou Amerikou, cez Filipíny, Európu a národy Afriky.

Autori v predkladanej monografii, ktorú možno považovať za prvotinu v slovenskej odbornej, ale aj študijnej literatúre, predstavujú prístupnou formou základné poznatky súčasnej neuroimunológie. Vychádzajú pritom z molekulových a bunkových štruktúr mozgu a imunitného systému, ako aj z ich vzájomných interakcií v normálnych i patologických. Čitateľ sa môže dozvedieť zaujímavé podrobnosti o vlastnostiach gliových buniek, dialógu medzi mikrogliou a nervovými bunkami, o molekulách, prostredníctvom ktorých neuróny podávajú informáciu o svojom zdravotnom stave a pomáhajú tak miestnym imunitným bunkám podieľať sa na regulácii homeostázy mozgu, o skutočnej funkcii astrocytov, o osobitostiach neurozápalu, odlišnostiach v rozpoznávaní mikroorganizmov nervovými a imunitnými bunkami, o molekulách, ktorými sa dorozumievajú imunitný a nervový systém, o funkcii a vlastnostiach mozgovo-cievnej prekážky pre leukocyty, o chorobách postihujúcich nervový aj imunitný systém (Alzheimerova a Parkinsonova choroba). Predložená publikácia obsahuje nielen najnovšie poznatky o neuroimunológii, ale aj mnohé užitočné informácie a údaje nevyhnutné pre vedeckých pracovníkov v biologických a biomedicínskych oblastiach. Môže byť vyhľadávanou príručkou aj pre klinických pracovníkov v humánnej a veterinárnej medicíne, ako i pre poslucháčov lekárskych a veterinárskych fakúlt našich univerzít. Jej veľmi dobrú zrozumiteľnosť výrazne zvyšuje množstvo inštruktívnych obrázkov.

Autori diela Cicavce Slovenska – rozšírenie, bionómia a ochrana sumarizujú stav poznatkov o cicavcoch na Slovensku, predovšetkým o ich súčasnom rozšírení v porovnaní s minulosťou, uvádzajú rôzne aspekty ich životných prejavov a stav ich ochrany. Kniha obsahuje aj menej časté údaje o paleontológii, biometrii a o parazitoch cicavcov. Prináša aj stručnú charakteristiku prírodných pomerov, chránených území, históriu poznávania cicavcov Slovenska a prehľad introdukcií nepôvodných druhov na naše územie. Okrem veľmi rozsiahleho zoznamu literatúry o tejto problematike obsahuje aj zoznam mammaliologických bibliografií. Publikácia svojím zameraním je určená nielen pre odbornú, ale aj pre širokú verejnosť, ktorá sa chce dozvedieť viac o našich cicavcoch. Slovenský text.