Veda, vydavateľstvo SAV strana 34 z 64

Jazykové problémy, ktorých riešenie sa ťažko hľadá

Adolphe Appia (1862 - 1928) bol švajčiarsky mysliteľ a vizionár, jeden z prvých, ktorí zásadne prispeli k reforme divadla na začiatku 20. storočia. Vyšiel z obdivu k operným drámam Richarda Wagnera, ale neskôr dospel ku kritickému odmietnutiu toho, ako ich inscenovali vtedajšie divadlá. Po stretnutí s Émilom Jaques-Dalcrozom a jeho pohybovou rytmikou začal tvoriť abstraktné scénografické rytmické priestory. Analyzoval vzťah hudby, herca a scény v divadelnej syntéze a vďaka svojim netradičným estetickým názorom a novým pohľadom načrtol originálnu predstavu živého divadla budúcnosti. Vždy sa cítil hlavne ako umelec, režisér a scénograf, ale v dôsledku svojich prevratných umeleckých názorov, v ktorých predbehol dobu, ale aj kvôli vlastnej ostýchavosti sa nedokázal presadiť v prevádzkovom mechanizme vtedajších scén, a tak dosiahol iba málo javiskových realizácií. Avšak napísal viacero zásadných kníh a štúdií a nakreslil množstvo skíc,ktorými vyjadril svoje predstavy, a tie mali a stále majú významný vplyv na moderné divadlo. Kniha Dielo živého umenia (L´Oeuvre d´art vivant, 1921) je jeho poslednou väčšou písomnou prácou. Autorom doslovu je Denis Bablet (1930 - 1992), vynikajúci francúzsky historik a znalec Appiovho diela.

V roku 2019 si Slovensko pripomenulo 20. výročie misie Štefánik letu slovenského kozmonauta Ivana Bellu na stanicu Mir. Priamo v kozmickom priestore sa vtedy riešili štyri projekty SAV a spolupracujúcich organizácií Dozimetria z oblasti kozmickej fyziky a projekty kozmickej medicíny a fyziológie Senzoasymetria, Endotest a Prepelica. Na Zemi sa paralelne riešili projekty Metabolizmus a Tréning. Projekty vniesli do kozmického výskumu viaceré svetovo unikátne metódy a techniky. Prvý slovenský kozmonaut I. Bella nadviazal na svojich predchodcov so slovenskými koreňmi Vladimíra Remeka a Eugena Cernana, doteraz posledného človeka na Mesiaci. V roku výročia letu skoordinovali riešitelia projektov a organizátori tohto v našej histórii ojedinelého podujatia, ktoré bolo stredobodom záujmu verejnosti, médií a politickej sféry, svoje úsilie a vedecko-popularizačným spôsobom približujú zákutia kozmickej vedy a kozmonautiky i svoje osobné i úsmevné príhody. Autormi kapitol sú Štefan Luby, Ladislav Macho et al., František Hlavačka et al., Pavol Bobík et al. a Boris Bilčík et al. Svoje príspevky spracovali aj ako spomienku na troch zodpovedných riešiteľov projektov Ladislava Justa, Richarda Kvetňanského a Vladimíra Saba, ktorí už nie sú medzi nami. Súčasťou knihy sú prvý raz publikované audiozápisy I. Bellu nahraté v kozmickom priestore. Vznik knihy rezonuje s novou etapou kozmických aktivít a vízií o kolonizácii Mesiaca a Marsu. Editori preto prizvali k spolupráci aj Vojtecha Rušína, ktorý priblížil opodstatnenie mena misie, pomenovanej podľa nášho astronóma Milana Rastislava Štefánika, Ján Feranec opísal prístupovú cestu Slovenska do Európskej kozmickej agentúry, E. Roth, kozmický inžinier NASA a rodák z Košíc vniesol do súčasných kozmických aktivít realistický pohľad, Jozef Masarik poodhalil tajomstvá intenzívne skúmanej planéty Mars a Július Krempaský analyzoval možnosti komunikácie s mimozemskými civilizáciami. Jeho kapitola je posledným literárnym dielo J. Krempaského, ktorý sa vydania knihy nedožil. Dielo recenzovali Ján Slezák a Ján Svoreň. Kniha obsahuje anglické súhrny kapitol, charakteristiky autorov a menný register. Vydanie a výrobu knihy sponzorovala Spoločnosť MSM Group.

Kolektívna monografia je výsledkom dvojročnej spoločnej práce medzinárodného kolektívu vedcov z Ruska, Bulharska a Slovenska na tému Lingvistická a etnokultúrna dynamika tradičných i netradičných pamiatok v slovanskom svete.

Naplánované vydanie nového prekladu Jánovho evanjelia v roku zameranom na Sväté písmo je odpoveďou na potrebu mať na Slovensku moderný preklad Svätého písma v spisovnej slovenčine z pôvodných textov s nadkonfesionálnym charakterom. Snahou je rešpektovať systémovú štruktúru a zákonitosti slovenského jazyka vo všetkých jeho rovinách, ktoré je nutné zachovávať aj pri tvorbe komentovaného vydania prekladu a zdôrazňovať tak nadkonfesionálny rozmer biblického textu. Projekt nového prekladu Biblie nadväzuje na mnohé predchádzajúce preklady biblických textov do slovenčiny.

Akí boli starí Slovania? Odkiaľ prišli? Ako žili? Čím prispeli do vienka európskej kultúry? Z dávnych čias sa vynára veľa otázok. Autor sa pri hľadaní odpovedí inšpiroval historickými prameňmi, čerpal z dobových zápisov i z doteraz nezverejnených písomných zdrojov o náboženstve starých Slovanov a výsledkom jeho putovania minulosťou je literárna fikcia, pokus o dobovú rekonštrukciu, vzrušujúce rozprávanie o dávnej minulosti Slovanov, ktoré zaujme čitateľov od deväť do deväťdesiat rokov. Ilustroval akademický maliar Karol Ondreička.

Dejiny verejnej správy na území Slovenska

Rok 2017 bol rokom 100. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR), ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila moderné európske i svetové dejiny. Britský historik E. Hobsbawm ju považoval za hlavnú udalosť krátkeho 20. storočia, symbolicky končiaceho sa rokom rozpadu štátu, ktorý z víťaznej Októbrovej revolúcie vzišiel Sovietskeho zväzu. Podobne ako Veľká francúzska buržoázna revolúcia bola úsilím o premenu sveta, mobilizovala a do svojho programu na dlhú dobu vtiahla masy ľudí na rôznych kontinentoch. Okrúhle výročie VOSR bolo vhodnou príležitosťou na multidisciplinárnu reflexiu jej miesta a významu pre emancipáciu širokých demokratických vrstiev a ich zápasu za nový typ spoločnosti zbavenej vykorisťovania, útlaku a odcudzenia. Porážka VOSR v rokoch 1989 1991 vyvoláva komplex otázok nielen o životaschopnosti procesov, ktoré revolúcia vyvolala, o charaktere a vývoji spoločností založených na revolúcii, ale aj o taktike a stratégii protikapitalistického zápasu, o zmysluplnosti revolučnej a reformistickej cesty prekonávania kapitalizmu. Vedecká konferencia, ktorú v roku 2017 zorganizoval Ústav politických vied SAV, sa usilovala reflektovať závery z diskusií, ktoré o uvedených otázkach vedú spoločenskí vedci za posledné štvrťstoročie, priniesť niektoré nové hodnotenia a pohľady na VOSR, problematiku sociálnych konfliktov a spoločenských zmien a zároveň naznačiť možný budúci vývoj a perspektívy radikálnych protikapitalistických sociálno-politických hnutí. Niektoré otázky, ktoré boli prednesené na uvedenej konferencii, prehlbuje a z interdisciplinárnych pohľadov bližšie rozpracováva predkladaná monografia kolektívu deviatich autorov.

Názov knihy hutne vyjadruje, že jej obsah sa týka prirodzeného jazyka v kontexte jeho používania a v svetle náuky o jeho fungovaní v sociálnom živote, ako aj v mentálnom svete jeho nositeľov. Ústredný motív výkladov autora sa spája s termínom racionalita. Z perspektívy určenej týmto pojmom v spätosti s konceptom pragmatika sa osvetľuje pragmatický kontext jazykovedy, jazykové konanie v sociálnej praxi, význam slova ako kľúčovej jazykovej jednotky, otázka jazykového problému v kontraste s jazykovým pseudoproblémom aj fundament jazykovej kultúry. Výklady v rámci šiestich kapitol upriamujú pozornosť na podmienenosť spoločenskej užitočnosti lingvistiky jej pragmatizáciou a na potrebu špecifikácie idey racionality pri zdôvodňovaní teoretického aj praktického zaobchádzania s jazykom. Kniha podporuje poznávanie súčasného slovenského jazyka z pozície jej nositeľov a povzbudzuje k posilneniu pragmatického obratu pri zaobchádzaní so spisovným jazykom.

Autorka sleduje stratégie správania ľudí počas jednotlivých etáp prvej svetovej vojny, od štátnej propagandy cez vojnové nadšenie, neochotu narukovať a opustiť rodinu, po bezpečnostné a represívne opatrenia v zázemí, tiché či radikálne odmietanie lojality k vládnemu režimu. Nevyhýba sa ani opisu zážitkov vojakov na fronte, ktoré ich navždy poznamenali, zážitkom detí v zázemí, ktoré si museli zvyknúť na mimoriadne situácie. Súčasťou publikácie je aj opis ťažkých sociálnych situácií v dôsledku nedostatku základných potravín najmä neskorších obdobiach vojny.

Kniha sa zaoberá skúmaním vývinu kodifikácií spisovnej slovenčiny a ustaľovania jej noriem od začiatku 30. rokov 20. storočia po začiatok druhého desaťročia 21. storočia v Pravidlách slovenského pravopisu, ktoré boli publikované v rokoch 1931, 1940, 1953 ( 1971), 1991 ( 2013) a v neschválenom návrhu Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1939. Téma knihy je analyzovaná v kontexte dobových jazykových, spoločenských, kultúrnych a politických udalostí. Tretia, ústredná, kapitola knihy predstavuje opis pravopisných a jazykových (hláskoslovných, tvaroslovných a slovotvorných) pravidiel a vysvetľujú sa v nej zmeny, ku ktorým došlo v jednotlivých pravopisných príručkách. Na analyzované pravopisné a jazykové pravidlá sa nazerá aj s ohľadom na najnovšie poznatky spracované v prvých troch zväzkoch Slovníka súčasného slovenského jazyka (2006, 2011, 2015) a Slovenského národného korpusu.

Edícia štyroch zväzkov Poezyí Bohuslava Tablica je z aspektu slovenskej textológie i literárnej histórie jedinečným edičným počinom, ktorým splácame dlh voči jednému zo zakladateľov modernej sloven­skej poézie a zároveň zapĺňame biele miesto na mape sprístupňovania textov autorov slovenskej literatúry tvoriacich na prelome 18. a 19. storočia. Po publikovaní niekoľkých básnických textov v rôznych antológiách ide o prvú komplexnú printovú podobu Tablicových zbierok od ich prvého vydania z rokov 1806 -1812. Pri príležitosti 250. výročia básnikovho narodenia Lenka Rišková pripomína, že cieľom edície je v prvom rade tlačené sprístupnenie Tablicovej básnickej produkcie. Odkrýva genézu rozličných povrchných a opakujúcich sa negatívnych súdov, ktoré sa desaťročiami zakonzervovali v slovenskej literárnej histórii ako interpretačné klišé. Na viacerých miestach sugeruje potrebu narušiť pretrvávajúce didakticko-osvetové stereotypy vnímania slovenskej literatúry 19. storočia.

Kolektívna monografia je výsledkom dvojročnej spoločnej práce medzinárodného kolektívu vedcov z Ruska, Bulharska a Slovenska na tému Lingvistická a etnokultúrna dynamika tradičných i netradičných pamiatok v slovanskom svete.

Pre pochopenie vývoja každej modernej spoločnosti je potrebné poznať jej politické, ekonomické, intelektuálne a kultúrne elity. Bez vedeckého analyzovania týchto špecifických skupín nie je možné vysvetliť fungovanie rôznych podôb a prejavov moci a jej reprodukcie. Pri pohľade na slovenské dejiny 19. a 20. storočia dominuje presvedčenie o výrazných personálnych, inštitucionálnych a sociálnych diskontinuitách, ktoré pravidelne postihovali úzku vrstvu národných elít. Platnosť tejto hypotézy overujú autori/ky knihy na osudoch konkrétnych významných osobností a jednotlivých typologických skupín elít. Spochybňujú zakorenené predstavy o radikálnych kariérnych zlomoch, ktoré veľmi často neobstoja v konfrontácii s empirickými dátami. Publikácia je chronologicky vymedzená poslednou dekádou 18. storočia a etablovaním komunistickej diktatúry v Československu v 50. rokoch 20. storočia. Má ambíciu pomôcť čitateľom pochopiť minulé i súčasné vývojové tendencie a je určená odbornej komunite, ale i každému zvedavému a kriticky mysliacemu čitateľovi.

Rituály, rituálne konanie a symboly boli súčasťou verejného ako aj súkromného, slávnostného i každodenného života človeka v stredoveku, pričom sa týkali všetkých spoločenských vrstiev. Všetky mali vtedy svoj význam, zmysel a účel, každý úkon mal svojho adresáta a niesol svoje posolstvo. Rozumeli im všetci bez ohľadu na svoj pôvod, jazyk, majetok, postavenie a vzdelanie. Dnes sú pre nás úchvatným svedectvom dobového myslenia, chápania sveta a usporiadania stredovekej spoločnosti. Autori publikácie sa zaoberajú opisom viacerých stredovekých rituálov, ktoré sprevádzali život stredovekého človeka.

Slovenskí historici prezentujú Košice ako odveké slovenské mesto. Maďarskí historici prezentujú Košice ako odveké maďarské mesto. Oba tábory sa bijú a marginalizujú, že mesto bolo niekoľko storočí dokonca nemeckojazyčné. Ondrej Ficeri prichádza s novou interpretáciou. Mesto bolo vždy také, akým ho chceli mať jeho držitelia. V prednáške vysvetlí svoju teóriu, ako sa menila národnosť Košičanov po pripojení mesta k Československu.