Veda, vydavateľstvo SAV strana 36 z 54

Štylistiku Jozefa Mistríka vydávame pri príležitosti stého výročia jeho narodenia roku 1921. Toto vydanie je úplnou a nezmenenou verziou Štylistiky z roku 1997, poslednou, ktorú ešte on sám pripravil do tlače. Ide v poradí už o štvrté vydanie tejto knihy, ktorú poznajú generácie Slovákov. Študovali z nej, stala sa ich príručkou, keď sa učili narábať s naším jazykom, spoznávať možnosti a tajomstvá slovenčiny. Dodnes staršie exempláre nájdeme v domácich knižniciach, školách a vedeckých pracoviskách, u tých, ktorí potrebujú kultivovať svoje vystupovanie, svoj ústny aj písomný prejav. Otázkam slovenskej štylistiky sa Jozef Mistrík venoval od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Postupne publikoval, rozširoval a dopĺňal už vydané verzie, učil štylistiku na univerzitách a vysokých školách doma aj v zahraničí, mal študentov i nasledovníkov, ktorí využili jeho podnety a vydali ďalšie knihy a štúdie. Jeho zakladateľské dielo sa rozrástlo a zakorenilo v národnej kultúre, takže reklamným sloganom môžeme o knihe dnes povedať, že tá stará slovenská štylistika, je tá pravá slovenská štylistika. Jozef Mistrík je známy predovšetkým ako jazykovedec a pedagóg. Štylistika je asi jeho najznámejším, kultovým dielom, ale nedá sa obísť mnoho ďalších aktivít. Neštudoval iba jazyk a slovenčinu. Od svojich profesionálnych začiatkov sa venoval stenografii, strojopisu, slovenčine, ruštine, grafológii, reči tela, braillovmu písmu pre zrakovo postihnutých a posunkovej reči pre sluchovo postihnutých, rétorike, teórii umeleckého prednesu, literatúry, divadla, rozhlasu, televízie a audiovizuálnych znakových systémov. Všetky tieto fenomény majú spoločné poslanie, sú to médiá medziľudskej komunikácie. Skúmal ich formy a obsahy, zlepšoval možnosti vyjadrenia, pomáhal pri rozširovaní dorozumievacích schopností s percipientmi. Štylistika stála na vrchole toho všetkého. Keď kedysi chodieval peši z rodnej Španej Doliny do školy v Banskej Bystrici, na cestu si dal úlohu učiť sa slovíčka esperanta. Sníval, že tento umelý jazyk sa môže stať platformovou porozumenia celého sveta. Nestalo sa tak. Ale esperanto, ktorým sa naučil hovoriť, mu bolo inšpiráciou, aby rozvíjal a kultivoval najrôznejšie spôsoby medziľudskej komunikácie. Miloš Mistrík

Publikácia sa pokúša novou formou prispieť k poznaniu dejín ostro sledovaného 20. storočia na Slovensku. Úlohou jej autorského kolektívu nebolo opísať politické, ekonomické a iné spoločenské štruktúry fungujúce v spomínanom období na našom území. Zámerom sa stalo zmapovať toto obdobie prostredníctvom osudov jednotlivcov. Ambíciou však nebolo priniesť v jednotlivých kapitolách iba jednoduché biografické skeče, pri ktorých by hrozilo, že jednotlivé osobnosti by v nich boli zachytené bez širšieho spoločenského kontextu a mohli by vyznieť buď príliš pozitívne, alebo by sa ich obraz stal nekriticky negatívny. Cieľom bolo zachytiť osudy vybraných ľudí alebo skupín osôb v interakcii so spoločnosťou, v ktorej sa počas svojich životov pohybovali. Autori/ky sa preto pokúšajú vysvetliť, ako sa v jednotlivých režimoch, ktoré na Slovensku od začiatku 20. storočia až po jeho záver panovali, dokázali jednotlivé osobnosti či spoločenské skupiny vývoju prispôsobiť, alebo mu prípadne vzdorovať. Vďaka tejto skutočnosti má publikácia iste potenciál nájsť si cestu k odborníkom na spoločenské a humanitné vedy, ale zároveň osloviť aj širšiu slovenskú verejnosť.

Encyklopedický ústav SAV v spolupráci s VEDOU, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, prináša slovenskej verejnosti 9. zväzok Encyclopaedie Beliany, prvej modernej všeobecnej slovenskej encyklopédie, ktorá zhrnuje poznatky zo všetkých odborov ľudskej činnosti. V deviatom zväzku sa nachádza približne 3 000 hesiel z rôznych oblastí v abecednom poradí od hesla koks po heslo krajské zriadenie.

Kniha prináša nové pohľady do diskusie k jednej z najdôležitejších výziev súčasnosti, na možné dopady digitalizácie a Priemyslu 4.0 na ekonomiku a spoločnosť so zameraním: -na trh práce a kvalitatívne zmeny pracovných podmienok, doložené výsledkami prieskumu na základe rozhovorov s predstaviteľmi rôznych profesijných skupín (odborári, zamestnanci, manažéri) -na súvislosti medzi digitalizáciou a produktivitou -na dopady automatizácie a digitalizácie na hospodársky rast s ťažiskovým zameraním na slovenskú ekonomiku -po prvý krát pre slovenskú ekonomiku kniha prináša odhady rizika ohrozenosti pracovných miest na úrovni jednotlivých okresov a odvetví, -predkladá modifikáciu všeobecne používaného indexu DESI, na nový DESI-N, ktorý ponúka hlbšie pohľady na faktory ovplyvňujúce úroveň digitalizácie a jej zmeny v čase, -originálnym prístupom dokumentuje signifikantne pozitívny efekt digitalizácie na hospodársky rast. Kniha je určená pracovníkom v oblasti ekonomického výskumu a aktérom hospodárskej politiky na rôznych stupňoch rozhodovania, akademickej obci, ale aj širšej odbornej verejnosti, pretože témy, ktoré diskutuje, budú ovplyvňovať životy každého z nás.

kolektív autorov Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Slovník súčasného slovenského jazyka, 4. zv. (O Pn) Vo štvrtom zväzku (O Pn) SLOVNÍKA SÚČASNÉHO SLOVENSKÉHO JAZYKA nájdu používatelia na 1 128 stranách informácie o 15 329 heslových slovách: výklad významu, gramatickú charakteristiku, normatívne a štylistické hodnotenie, synonymá a antonymá, príklady používania slov čerpané z bohatých a autentických jazykových zdrojov, a mnoho ďalších užitočných údajov. Slovník zachytáva 3 083 frazeologizmov a iných ustálených spojení aj základnú terminológiu v podobe jednoslovných alebo viacslovných terminologických pomenovaní z približne 100 vedných oblastí. Súčasťou slovníka je osobitná príloha obsahujúca názvy obcí a ich častí na Slovensku s príslušnými obyvateľskými menami a odvodenými prídavnými menami. Pri tvorbe slovníka sa využívali metódy a nástroje počítačovej lexikografie, súbor textových korpusov pozostávajúci zo Slovenského národného korpusu, špecializovaných a webových korpusov s rozsahom 4,95 miliardy textových slov. Na analýzu korpusových zdrojov sa použil nástroj Sketch Engine od spoločnosti Lexical Computing CZ, s. r. o. Obklopení množstvom textov pochádzajúcich z verejných oficiálnych aj neoficiálnych komunikačných kanálov sa čoraz viac presviedčame o tom, aká dôležitá a spoločensky cenná je komunikácia, ktorá je nielen obsahovo prínosná, ale aj jazykovo kultivovaná, teda výrazovo pestrá a situačne adekvátna. Toto výnimočné lexikografické dielo poskytne používateľom kvalifikovanú informáciu o lexikálnom bohatstve slovenčiny a pomôže pri výstavbe kvalitného jazykového prejavu.

POČÁTKY NORMALIZACE V ČESKOSLOVENSKU (1969-1971) * Gustáv Husák na počátku tzv. normalizace (nejen) ve světle ruských archívů * Stranícke previerky nielen komunistov * Syndróm roku 1968 * Několik poznámek k tématům kolem normalizace * Stalinistická federace a jak s federalismem ve střední Evropě * Pragmatizmus a pluralizmus namiesto utópií. Milan Šimečka o politicko-kultúrnych základoch demokracie * Okolnosti přijetí tzv. pendrekového zákona v roce 1969, jeho aplikace a jeho důsledky * Zostrený kurz nastupujúcej tzv. normalizácie a politické procesy. Na príklade perzekúcií kaplánov Ambróza Kubiša a Jána Ďuricu * ŠTÚDIE K ČESKO-SLOVENSKÝM VZŤAHOM A ČESKÝM A SLOVENSKÝM DEJINÁM, II. * Čechoslovakizmus v mentalitách obyvateľov Košíc a jeho implementácia vo verejnom priestore mesta v medzivojnovom období * Ochranárstvo a environmentálne iniciatívy v Československu do roku 1989 *

Stručný etymologický slovník slovenčiny prináša informácie o pôvode viac ako 10-tisíc výrazov zo súčasného spisovného slovenského jazyka (slová zachované ešte z praslovanského obdobia, výrazy vzniknuté počas vývinu slovenčiny ako samostatného slovanského jazyka, slová prevzaté v rôznych historických obdobiach z rôznych cudzích jazykov). Slovník odstraňuje existujúcu medzeru v slovakistickej literatúre a môže poslúžiť ako východisko pre ďalší etymologický výskum slovnej zásoby slovenského jazyka v širších slovanských aj európskych súvislostiach. Ako dielo populárno-vedeckého charakteru je zároveň určený pre čitateľov z radov širšej kultúrnej verejnosti a pre všetkých záujemcov o slovenský jazyk.

Kniha prináša nové pohľady na minulosť nášho regiónu v 19. a 20. storočí z pera renomovaných zahraničných expertov na dejiny habsburskej monarchie a strednej Európy. V spolupráci so slovenskými autormi odhaľujú, ako sa v jednotlivých politických režimoch deformovali obrazy minulosti a hodnotenia osobností, a ako to ovplyvnilo písanie dejín Slovenska. Využívajú pritom aj menej tradičné pramene, napríklad politické karikatúry či predmety a pozostalosti v múzeách. Inšpirovaní prácou historičky Eleny Mannovej, ktorej je kniha venovaná, okrem toho predstavujú sondy o fungovaní spolkov (napr. Sokola na Slovensku pred a po druhej svetovej vojne), o živote meštianskych rodín a etnickom spolužití na Slovensku, osobitne v Bratislave.

Kniha je venovaná problému neexistencie univerzálnej formule , ktorá by určovala všetky korene danej polynómickej rovnice. Táto otázka zohrala kľúčovú úlohu pri vzniku abstraktnej algebry ako významnej matematickej disciplíny. To, že takáto formula neexistuje dokázali začiatkom 19. storočia nezávisle od seba Abel a Galois. Metódy, ktoré pri tom vyvinuli, neskôr viedli k vzniku už spomínanej časti matematiky. Táto publikácia si kladie za cieľ sprostredkovať čitateľovi základnú logickú štruktúru týchto poznatkov. Časť predloženého textu vznikla pri výuke algebry na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity.

Príležitostné žánre zostávali v slovenskej literárnej historiografii doposiaľ na pokraji záujmu a takmer bez reflexie, a to i napriek tomu, že v súvekej kultúre plnili významnú funkciu v kultúrnej komunikácii, ktorá súvisela s aktuálnou dobovou politickou a spoločenskou situáciou. A tiež napriek ich výpovednej hodnote smerom k tzv. malým dejinám, teda k udalostiam v životoch rodov, rodín, osobností, alebo vo vzťahu k lokalitám, regiónom, či v súvislosti s inštitúciami. Potenciál príležitostných textov je široký, s presahom do viacerých vedných odborov. V širšom význame slova sa totiž príležitostnosť prenáša do udalostí a sviatkov, rituálov, ktorými si komunita pripomína a utvrdzuje to, čo patrí do spoločného priestoru hodnôt a prežívania. Do príležitostných textov sa prenášali kultúrne kódy a modely, ktoré boli podstatné pre napĺňanie predstáv zmysluplného života komunity, pre jej koherentné fungovanie.