Veda, vydavateľstvo SAV strana 46 z 53

Žofia Bosniaková (1609 – 1644), osobnosť opradená legendami o strečnianskej hradnej panej, dobročinnej, spravodlivej a zbožnej žene. Aký bol jej pôvod? Odkiaľ pochádzal jej rod a ako si získal miesto v radoch uhorskej aristokracie? Kde vyrastala a akú dostala výchovu? Ako sa k nej zachovala rodina jej prvého manžela? Kde sa zrodil jej záujem o dobročinnosť a pomoc chudobným a núdznym? Kto bol jej druhý manžel, František Vešeléni? Aké aktivity podnikala ako pani Strečnianskeho panstva a vlastníčka majetkovej držby? Ako prispela k rekatolizácii Tepličky nad Váhom? A napokon – za akých okolností sa po jej smrti zrodila úcta k nej a ako ju ovplyvnilo nájdenie jej smrťou neporušeného tela? Aké prejavy úcty sa podarilo zachytiť? Bola úcta k nej len regionálna, alebo mala širší geografický a spoločenský rozmer? Tieto otázky sa pokúša zodpovedať monografia Žofia Bosniaková – život, dielo a úcta v 17. – 19. storočí. Na základe štúdia historických prameňov, mnohých dosiaľ neznámych alebo nepresne interpretovaných, prináša novú kritickú biografiu osobnosti Žofie Bosniakovej.

Predmetom monografického diela je osídlenie Slovenska v neskorom stredoveku. Slovenskom sa rozumie územie Slovenskej republiky v jej terajších štátnych hraniciach. Tie sú výsledkom politického vývinu v 20. storočí. Vývoj osídlenia sa v publikácii sleduje od prvej polovice 13. storočia. Podrobne sa analyzujú sídelné pomery v období vrcholného stredoveku a stav osídlenia v rokoch 1381-1400. Podstatnú časť diela predstavuje podrobná charakteristika vývoja osídlenia od začiatku 15. storočia do konca stredoveku. Publikácia obsahuje aj dve mapové prílohy (Osídlenie Slovenska v r. 1381- 1400 a Osídlenie Slovenska v r. 1511-1530).

Zákonom č. 375/1919 Sb. z. a n. bola zriadená Československá štátna univerzita v Bratislave, ktorú tvorili štyri fakulty, medzi nimi aj právnická. V pondelok 24. októbra 1921 o 9. hodine sa začalo vyučovanie na tejto fakulte otváracím prejavom rektora Augustína Rátha. Do histórie fakulty sa raz a navždy zapísali ako jej zakladatelia šiesti profesori: Karel Laštovka (správne právo), Augustín Ráth (občianske právo), Otakar Sommer (rímske právo), Emil Svoboda (občianske právo), Bohuš Tomsa (právna filozofia) a Jan Vážný (rímske právo). Zakladatelia Právnickej fakulty Univerzity Komenského položili pevný kameň vzdelávania a rozvoja právnej vedy na Slovensku. Pri príležitosti nedávneho stého výročia založenia tejto fakulty monografia vyzdvihuje zásadné pedagogické, vedecké a organizačné zásluhy tohto profesorského zboru, ako aj dielo a hodnotový odkaz jednotlivých zakladateľov.

Kniha o Dr. Pavlovi Blahovi venuje pozornosť doposiaľ dosť opomínanému slovenskému dejateľovi prelomu 19. a 20. storočia, jeho politickej a národnoosvetovej činnosti. Dr. Pavel Blaho bol lekár, ktorému prioritne nešlo o politickú kariéru, ale o duchovné a materiálne pozdvihnutie slovenského národa. Svojím myslením a konaním ukazoval, ako možno pozitívne formovať slovenskú politiku aj v zložitých uhorských podmienkach. Dôležitú úlohu zohral v slovenskom politickom živote aj po vzniku nového štátu, Československej republiky v roku 1918, najmä počas prvých rokov jeho existencie. Podieľal sa významne na budovaní nového štátu na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska, v československom parlamente a v agrárnom hnutí.

After gaining independence in 1991, Ukraine gravitated towards the European way of governance and values in its vision of prospects. Europeanness as a civilizational marker is characteristic of Ukraine historically, geographically, and increasingly mentally – to the extent that Ukrainians defended the western vector of the country's development during the Revolution of Dignity, and then on the eastern fronts, repelling Russian military aggression. To harmonize spatial European belonging with the experience of democratic construction, to form an open competitive economy and parity relations with equal political partners – the content of the Europeanization of Ukraine's aspirations to find its place in the international arena. Despite external resistance and internal speculations, Ukraine has consistently demonstrated its intentions to become part of a united Europe. The policy of European integration as a generalized factor of modernization of socio-political and economic relations in the state is gradually embodied in systemic reforms, adopted strategies, signed bilateral agreements, etc. At the same time, European integration changes require the specification of contents, clear contours of actions, the sequence of which over time results in Ukraine's acquisition of membership in the European Union.

Publikácia Kapušansko v zrkadle času ponúka niekoľko pohľadov do tejto minulosti. Samotný termín „Kapušansko“ nie je pojmom čisto geografickým, ale ide o osobitý historicko-geografický región v medzibrání, teda medzi dvoma krajinských bránami – bardejovskou a kapušianskou, so špecifickou funkciou, ktorá utvárala tunajšie sídliskové, národnostné, cirkevné, spoločenské a správne pomery, odlišné od okolitých regiónov. Aj po zániku tejto funkcie územia, staršej ako samotný vznik uhorského štátu, ktorý len prevzal tento dávnejší štatút a organizáciu územia a začlenil ho do svojej správnej sféry, pričom ponechal jeho osobitný strážny a hospodársky režim, ktorý bol ešte posilnený. Po zániku osobitnej administratívy tohto územia sa na jeho základe vytvorilo v priebehu 13. a 14. storočia osobitné panstvo, ktoré už na feudálnej báze pokračovalo v dotváraní vyššie uvedených osobitostí regiónu.

Zborník Slovanské nárečia v čase a priestore (Jazykovedné štúdie XXXVIII) je venovaný uznávanej slovenskej dialektologičke prom. fil. A. Ferenčíkovej, CSc., ktorá v roku 2020 oslávila svoje významné životné jubileum. Zborník obsahuje 25 štúdií od domácich a zahraničných autorov v slovenčine, češtine, poľštine, ruštine, ukrajinčine, slovinčine a macedónčine. Tematicky sa zameriava najmä na kľúčové oblasti vedeckovýskumnej činnosti jubilantky, ktorými sú slovenská a slovanská dialektológia, nárečový výskum, nárečová lexika a jej lexikografické spracovanie a areálová lingvistika (zastúpená predovšetkým jedným z najdôležitejších medzinárodných lingvistických projektov – Slovanským jazykovým atlasom). Obsahuje však aj príspevky z oblasti historickej jazykovedy, etymológie a sémantiky, syntaxe spisovného jazyka či nárečových prvkov v autorskom jazyku.