Veda, vydavateľstvo SAV strana 46 z 64

Francis Fukuyama pred dvadsiatim rokmi tvrdil, že pádom režimov po roku 1989 sa navždy vyriešil spor medzi totalitným a liberálnym ponímaním spoločnosti a že nastal „koniec histórie“. Ako ukázal čas, nijaký koniec sa nekonal. Tento koncept však výrazne pomohol tomu, aby sa totalitarizmus Západu stal „len“ ideologickou zbraňou studenej vojny a naopak, Marx a marxizmus „nebezpečnou“ vedeckou teóriou totalitarizmu.

V publikácií Orech kráľovský a jeho pestovanie zhrnul autor poznatky o morfológií, pestovaní, rozmnožovaní, chorobách a škodcoch, odrodách, výsadbe, výžive, zavlažovaní, úrode a zbere, ako aj o využití orecha. Ide o vlastné pozorovania a skúsenosti s použitím literárnych údajov.

Popredný slovenský jazykovedec prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. v predslove publikácie Spisovná slovenčina v 20. storočí upozorňuje, že „dvadsiate storočie vo vývine spisovnej slovenčiny si zasluhuje odbornú jazykovednú pozornosť už tým, že je to storočie, ktoré do dejín spisovnej slovenčiny a jej fungovania vnieslo neobyčajnú dynamiku a značilo pre ňu nejedno historické rozhodnutie“.Autor v krátkom syntetickom prehľade podáva zhustený sústavný výklad o vývine spisovnej slovenčiny, pričom opis jazykovej situácie opiera o spoločensko-politické a kultúrne podmienky vývinu slovenského národa v jednotlivých etapách vývinu.

Popredný slovenský jazykovedec prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. v predslove publikácie Spisovná slovenčina v 20. storočí upozorňuje, že „dvadsiate storočie vo vývine spisovnej slovenčiny si zasluhuje odbornú jazykovednú pozornosť už tým, že je to storočie, ktoré do dejín spisovnej slovenčiny a jej fungovania vnieslo neobyčajnú dynamiku a značilo pre ňu nejedno historické rozhodnutie“.Autor v krátkom syntetickom prehľade podáva zhustený sústavný výklad o vývine spisovnej slovenčiny, pričom opis jazykovej situácie opiera o spoločensko-politické a kultúrne podmienky vývinu slovenského národa v jednotlivých etapách vývinu.

Popredný slovenský jazykovedec prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. v predslove publikácie Spisovná slovenčina v 20. storočí upozorňuje, že „dvadsiate storočie vo vývine spisovnej slovenčiny si zasluhuje odbornú jazykovednú pozornosť už tým, že je to storočie, ktoré do dejín spisovnej slovenčiny a jej fungovania vnieslo neobyčajnú dynamiku a značilo pre ňu nejedno historické rozhodnutie“.Autor v krátkom syntetickom prehľade podáva zhustený sústavný výklad o vývine spisovnej slovenčiny, pričom opis jazykovej situácie opiera o spoločensko-politické a kultúrne podmienky vývinu slovenského národa v jednotlivých etapách vývinu.

Téma vyrovnávania sa s "komunistickou" minulosťou je v súčasnom verejnom, politickom i akademickom priestore určite významná. V rozhodujúcej miere tu však absentuje fakt, ktorý pri posudzovaní predkladanej práce Silvia Miháliková definovala vetou "v súčasnosti sa takmer všade kriticky diskutuje o vlastnej minulosti...". O minulosti tzv. komunistického režimu sa u nás kriticky nediskutuje, táto minulosť sa paušálne odsudzuje. To je dôvod, prečo sa práca nezameriava na problematiku rôznych prístupov k štúdiu histórie ani na rozdielne interpretácie historických období. Nie je súčasťou takéhoto diskurzu. Jej obsahom je kriticko-analytické vymedzenie a zhodnotenie oficiálnej, legistatívne sankcionovanej podoby vyrovnávania sa s "komunistickou" minulosťou.

The book is intended for a broad academic and professional readership. It will help postgraduate students and participants in requalification courses, doctoral students as well as students in other forms of higher education to get to grips with a complex subject. The book links theory to practice and will also be of service to the owners of enterprises, shareholders, senior and middle managers. It is useful for specialists in a range of fields because its unifying objective is to show how management is a discipline with universal relevance.

Publikácia mapuje politiku režimu voči zámožným vrstvám roľníkov na slovenskom vidieku počas kolektivizácie v rokoch 1949 – 1960. Hoci ide o relatívne útle vedecké dielo, prináša rozširujúce poznatky o procese kolektivizácie, ktoré historička Viera Hlavová získala z výskumu archívnych prameňov. Dielo zároveň poukazuje na diskontinuitu vývinu slovenského vidieka, spôsobenú diktátom politiky. Okrem ekonomického znehodnocovania znamenal tento režimistický zásah aj rozrušenie hodnotového a sociálneho systému obyvateľov, ktorí boli viacgeneračne spätí s poľnohospodárskou prvovýrobou. Súčasťou publikácie sú aj reprodukcie dobových dokumentov, ako aj ukážky dobových protikulackých karikatúr.

Predmetom monografického diela je osídlenie Slovenska v neskorom stredoveku. Slovenskom sa rozumie územie Slovenskej republiky v jej terajších štátnych hraniciach. Tie sú výsledkom politického vývinu v 20. storočí. Vývoj osídlenia sa v publikácii sleduje od prvej polovice 13. storočia. Podrobne sa analyzujú sídelné pomery v období vrcholného stredoveku a stav osídlenia v rokoch 1381-1400. Podstatnú časť diela predstavuje podrobná charakteristika vývoja osídlenia od začiatku 15. storočia do konca stredoveku. Publikácia obsahuje aj dve mapové prílohy (Osídlenie Slovenska v r. 1381- 1400 a Osídlenie Slovenska v r. 1511-1530).

Publikácia mapuje politiku režimu voči zámožným vrstvám roľníkov na slovenskom vidieku počas kolektivizácie v rokoch 1949 – 1960. Hoci ide o relatívne útle vedecké dielo, prináša rozširujúce poznatky o procese kolektivizácie, ktoré historička Viera Hlavová získala z výskumu archívnych prameňov. Dielo zároveň poukazuje na diskontinuitu vývinu slovenského vidieka, spôsobenú diktátom politiky. Okrem ekonomického znehodnocovania znamenal tento režimistický zásah aj rozrušenie hodnotového a sociálneho systému obyvateľov, ktorí boli viacgeneračne spätí s poľnohospodárskou prvovýrobou. Súčasťou publikácie sú aj reprodukcie dobových dokumentov, ako aj ukážky dobových protikulackých karikatúr.

Kniha, vzhľadom na dôležitosť právneho úkonu pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov, venuje pozornosť pojmu právneho úkonu, jeho náležitostiam a poukazuje na jeho osobitosti v pracovnom práve. Zaoberá sa všeobecnými právnymi stránkami jednostranných právnych úkonov v individuálnom pracovnom práve, ktoré ovplyvňujú pracovný pomer a zameriava sa najmä na výpoveď a na skončenie pracovného pomeru.

Sonda do života stredovekého šľachtica s osobitným zreteľom na územie Slovenska. Kniha si vyslúžila prídomok „Biblia slovenského stredoveku“. O výnimočnom úspechu svedčí maďarské vydanie z roku 2003. Prvé slovenské vydanie vyšlo v roku 2003 a po rozobraní prvého vydania ešte raz v roku 2004. Tretie vydanie sa dočkalo významných zmien, autorka knihu zužitkovala takmer desaťročie práce a knihu podstatne rozšírila: je takmer o osemdesiat strán hrubšia. Vychádza v spolupráci s vydavateľstvom Veda. Rytier a jeho kráľ je jedinečná, v slovenskej historiografii prvá kniha, ktorá rozpráva o šľachte v stredoveku, o jej bojoch, hrdinstvách i zradách, o hradoch a o živote, ktorý sa nich odohrával – a to všetko na podklade pôvodného archívneho, doteraz zväčša neznámeho materiálu. Je to rozprávanie o legendami opradenom rytierovi, ktorý sa cez Beckov a svojho šaša dostal aj do historického vedomia Slovákov, žiaľ, v neuveriteľne skreslenej podobe – ako krutý a rozmarný pán. Stibor Daniely Dvořákovej je celkom iný, ušľachtilý, hrdinský, ochranca vdov, sirôt a starých ľudí, navyše zakladateľ stiborovskej dynastie, ktorá zohrala významnú úlohu nielen v dejinách Slovenska, ale aj celého Uhorska, ba aj Poľska. V poľskom historickom vedomí hrá Stibor úlohu hrdinu. K jeho osobe sa viaže povesť ako zachránil svojho kráľa pred Turkami a potom skočil na koni oblečený v brnení do Dunaja a preplával ho. Autorke knihy Rytier a jeho kráľ sa podarilo zistiť, že táto na prvý pohľad fantastická historka (brnenie vážilo vyše 50 kilogramov) má reálne jadro. V knihe je celý rad aj ďalších príbehov a faktov, ktoré zobrazujú život stredovekého šľachtica na území Slovenska v reálnej, rôznymi schémami neskreslenej podobe.