Vlna strana 7 z 7

Mystik je intuitívna kniha vizuálnej poézie. Na ôsmich stranách ponúka kvintesenciu pozna-nia, vyvierajúcu zo žriediel starovekých mystérií, kabaly a alchýmie. Za základný symbol po-važuje strom života a skúma jeho premeny pomocou kyvadla a tarotových arkán. Všíma si analógie medzi sumerskými božstvami, gnostickým IAO a metafyzikou hviezdy Sírius. Zaobe-rá sa postavou Lilith v mytológii a astrológii a teóriou chaosu. Overuje pytagorejskú hudbu sfér pomocou Crowleyho tvrdenia: všetko v dvoch, dva v jednom, jeden v ničom. Kniha má tiež ochrannú funkciu. Autor odkazuje čitateľom: „Nech ti táto kniha slúži ako amulet, ochrá-ni ťa pred všetkým zlom. Je dobré mať ju v knižnici, bude chrániť tvoj dom.“ Kamil ZBRUŽ sa narodil 17. júna 1964 v Bratislave. Po maturite na Gymnáziu Metodova v Bratislave študoval štyri semestre na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (odbor všeobecné lekárstvo) a potom na Filozofickej fakulte UK (odbor slovenský jazyk a literatúra – anglický jazyk a literatúra), tiež štyri semestre. Prešiel rôznymi krátkodobými zamestnaniami: asistent kamery v Slovenskej televízii, knihovník v Technickej knižnici, asistent pri testovaní lámavosti betónu, predavač vianočných kaprov, nočný strážnik v reštaurácii, kurič, ošetrovateľ v domove dôchodcov a iné. Je spoluzakladateľom literárnej skupiny Barbarská generácia (1992). V roku 1994 (krátko po vydaní debutu Spitý imidž) nastúpil na oddelenie kultúry do denníka Smena, odkiaľ po roku a pol prešiel na kultúrne oddelenie denníka Práca, kde praco-val tiež jeden a pol roka. Od roku 1997 je v slobodnom povolaní. Od roku 2012 do roku 2014 bol redaktorom internetového (a neskôr aj printového) magazínu experimentálnej a nekonvenčnej tvorby Kloaka. V roku 2014 sa s manželkou Monikou presťahovali z Bratislavy do Senca. Vo viacerých jeho knihách sa zrkadlia skúsenosti z ciest po Sýrii, Turecku, Izraeli a Jordánsku (1995) a Egypte (2007) a aj zo života pri jazere. Za svoju minimalistickú prírodnú lyriku zhrnutú v „zbierke“ Deň pri jazere bol nominovaný na najvyššie domáce ocenenie za poéziu Zlatá vlna 2020. Následne do Zlatej Vlny 2021 porota vybrala Graffiti a Graffiti na vlaku (obe 2020).

Ja som Lajos Kassák je predposledný verš zo známej poémy Kôň zomrie vtáci vyletia a poukazuje na budovanie a formovanie sa azda najznámejšieho maďarského avantgardného umelca. V tejto zbierke s týmto výstižným názvom sa nachádza reprezentatívny výber z poetického diela Lajosa Kassáka. Nachádzajú sa tu preklady tých najvýznamnejších lyrických diel, akým je už aj vyššie spomínaná poéma a epos s názvom Vatry spievajú. Okrem nich sa v knihe nachádzajú tzv. číslované básne z ranej tvorby ako aj básne z cyklov, ktoré sa zrodili už v neskoršom období. Zbierka sa snaží poskytnúť prierez z celkovej poetickej tvorby umelca európskeho formátu pre slovenských čitateľov. Okrem prekladov básní tu nájdeme predslov od prekladateľa a doslov od známeho slovenského básnika, spisovateľa Petra Macsovszkého. Zbierku uzatvára kompletná bibliografia. Hoci Kassák mal vplyv na svojich slovenských súčasníkov, veľmi málo jeho básní sa preložilo do slovenského jazyka a aj tie boli publikované ešte v roku 1974. Od tej doby sa okolo prekladov jeho tvorby mlčalo. Táto zbierka sa snaží prelomiť práve to dlhodobé mlčanie.

: tretí ostrov je tretím záverečným dielom textovej trilógie (prvý diel vyšiel pod názvom txt.txt v roku 2014 vo vydavateľstve Občianske združenie Vlna / Drewo a srd / druhý diel NADIR vyšiel v roku 2020 tamtiež). Týmto posledným dielom autor nadväzuje na tzv. "pro-textovo orientovaný" charakter písania stimulovaný vizuálnymi prvkami / fragmentmi a ilustráciami, ktorý bol predostretý už v predošlých spomínaných zbierkach a snaží sa posunúť tento spôsob písania ďalej – do nových rozmerov zachovávajúc jeho experimentálny charakter dotovaný nevyhnutnou dávkou irónie až cynizmu. Ideové východiska je prirodzene možné hľadať predovšetkým v tvorbe a odkaze autorov tzv. textovej generácie – Michal Habaj, Peter Macsovszký a Peter Šulej, avšak za výrazné vplyvy je možné považovať aj literárnu tvorbu autorov ako E.J.Groch, Karol Chmel, Ivan Štrpka, Marián Kubica či Ivan Kolenič, výtvarnú tvorbu konceptuálnych umelcov ako J. Koller, M. Adamčiak, D. Tóth, ako aj filozofické prístupy autorov ako J. Debuffet , M. Houellebecq či R. Barthes, V. Flusser a U. Eco. Evidentné je aj pôsobenie rôznych pop-kultúrnych vplyvov, predovšetkým z oblasti filmovej tvorby. : tretí ostrov je postupný prechodom vrstvami a teda aj časom – od najstarších po tie najmladšie vynárajúce z oceánu (i času)... Martin Kočiš (1984), vyštudoval ekonomickú fakultu na TU v Košiciach, je autorom zbierok txt.txt (2014, Vlna / Drewo a srd) a NADIR (2020, Vlna / Drewo a srd). Jeho texty boli preložené do nemčiny a gréčtiny, zdramatizované odzneli v Slovenskom rozhlase. Autor je finalista súťaže Básne 2012 a 2013.

Druhé vydanie debutovej zbierky próz Ivana Habaja. S doslovom Petra Zajaca. Pätnásť krátkych próz tvoriacich komponovaný celok zachytáva osudy a charaktery ľudí životom neoddeliteľne spätých s krajinou Žitného ostrova, s jej južnou atmosférou, prírodnými podmienkami a historickým časom. „Rozprávanie o svete, ktorý mizne spolu so svojimi obyvateľmi.“ (V. Barborík) Nové vydanie obsahuje pôvodné autorské pasáže, ktoré boli súčasťou časopiseckého publikovania próz v druhej polovici šesťdesiatych rokov, a v zmenenej kultúrnopolitickej situácii nastupujúcej normalizácie v roku 1972 z knižného vydania vypadli. IVAN HABAJ narodil sa 15. ma?ja 1943 v Urminciach pri Topol?c?anoch, detstvo prez?il na Z?itnom ostro-ve. Absolvoval Pra?vnicku? fakultu UK v Bratislave, po?sobil ako pra?vnik. Je autorom prozaicky?ch kni?h Dolniaci (1972), V tieni morus?e (1973), Ma?ria (1976), Vel?ke? stepne? vta?ky (1977), Pol?ne? samoty (1979), Kolonisti I (1980, 2. vyd. 1985, 3. vyd. 2020), Kolonisti II (1981, 2. vyd. 1985, 3. vyd. 2021), Po-solstvo detstva (1982), 7 poviedok (1984), Kolonisti III (1986, 2. vyd. 2022), Vo?ne podbra?nia, vo?ne byli?n (1986), Bezradnost? na?hlej osamotenosti (1988), Zo z?ivota outsiderov (1991).

Magus je rebel. Magus odkazuje čitateľom: „Hodnota tejto knihy je v tom, že nemá žiadnu hodnotu.“ Magus recykluje svoju prázdnotu. Magus je mentálne spojenie s hviezdou Sírius, „hviezdou mágov“. Magus je pokus o výklad prvej tarotovej karty. Magus je radikálny opus autora graffiti poézie. Magus ide vždy svojou cestou. Magus je majster ilúzie, stojí pred nami nehybne vo vlnách a víroch v chaose života. Magus je manuskript galaktickej poézie, zameranej na dosahovanie vyšších úrovní vedomia. Magus je manuál mimozemskej poézie, ktorú môžeš čítať aj ako notový záznam, lebo opakovanie slov a symbolov znie ako hudba. Magus prichádza z budúcnosti. Surfuje na vlnách vizuálnej, akčnej, minimalistickej, konceptuálnej a foto poézie. Život je vesmírny tanec. Kniha je hologram.

Deväťdesiate roky, malomestské sídlisko. Detstvá, dospievania, starnutia, rozbité kolená, premočené papuče, susedia, krčmy, škôlky a školy, malomestské životy, Maria Callas a jedna Babička. Piata kniha Ivany Gibovej vychádza v novej edícii Ivana G.

Básne novej zbierky Správa o fiktívnej monarchii (2023) na prvú knihu čiastočne nadväzujú témami a výrazom, zároveň sú tvarovo koncentrovanejšie. Pre Šutaríkovu poéziu je charakteristická snová atmosféra a opisy záhadných procesov, ktoré sa však neuzatvárajú do autonómneho sveta fantázie, ale komentujú aj súčasnosť, jej reálie a napätia. Úzkostný pocit, prv výrazovo prekonávaný iróniu, sa terazp remieta skôr do nostalgie za tým, čo bolo nenávratne stratené. Texty však možno vnímať najmä ako snahu adaptovať sa na podmienky sveta po neznámej kataklizme, na podmienky, ktoré môžu na prvý pohľad pôsobiť nepochopiteľne. Dušan Šutarík (1989) vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Publikoval časopisecky, bol finalistom súťaže Básne SK/CZ 2019. Debutoval básnickou zbierkou Neviditeľný terén (2021). Žije v Šamoríne.

Ghetto Palm – Ailanthus altissima alebo pajaseň žliazkatý. Invazívna drevina so sklonom rásť v nehostinných podmienkach mestských oblastí alebo na zle udržiavaných a opustených pozemkoch. Debutová zbierka Michaela Papcuna Ghetto Palm je o fungovaní v informačnom a vnemovom pretlaku. O potrebe unikať na okraj, v snahe vydlabať možné posolstvá z všadeprítomného šumu. Zastaviť trieštenie obrazu okolitého sveta aj seba samého. V poetike zbierky sa mieša skutočnosť s alternatívnymi realitami a virtuálnymi svetmi, ľudia sa menia na svojich pluralitných avatarov. Irónia dorovnáva účet s melanchóliou a neodmysliteľné miesto tu zastávajú popkultúrne referencie, ako aj digitálny svet, kde hľadáme a strácame záchytné body pre vzájomné porozumenie. Práve na prežívanie naprieč budovanými a následne opúšťanými realitami odkazuje názov zbierky. Michael Papcun sa narodil v druhej polovici 90. rokov v Piešťanoch. Študoval na bratislavskej VŠMU a FF UK v Prahe. Namiesto kultúry ho živí reklama. Básne publikoval v Rádiu Devín, v magazínoch Psí Víno a Vlna. S básnickou performanciou sa zúčastnil na festivale Tehláreň. V minulosti tiež laureát literárnej súťaže Medziriadky a Finalista súťaže Básne SK/CZ 2020. Príležitostne sa venuje hudobnej a filmovej publicistike.

Prečo potom písať? Čo pre spisovateľa znamená uznanie? Sú literárne ceny (Nobelova cena) zadosťučinením alebo sú len poli-tickým a ideologickým zrkadlom aktuálnej historickej situácie? Autor polemizuje s Kunderovým výkladom dejín románu rozdeľujúce ich na dve časti. Je stredná Európa kultúrne a literárne jedinečná, alebo to je iba prelud? Kam zaradiť slovenskú literatúru a netrpia spisovatelia malých národov trvalým neuznaním? O dielach Milana Kunderu už bolo napísané veľa. Existuje ešte medzera, ktorá by sa dala vyplniť? Na tieto (základné) otázky sa Igor Daniš v knihe Spisovateľ v pasci doby snaží nájsť odpovede, ale prináša ešte viac otázok.”