Vlna strana 6 z 9

Mária Modrovich v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta. Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce, za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a potom ich opustiť, hlavne aby jej nekopali do sedadla, aby nepišťali. Flešbek: biely piesok pod zadkom a teplý Pacifik vypĺňajúci všetky dutiny. Flešbek: ľadovec a pod ním šokujúce palmy, prales. Mangovníky, helikoptéry, vodopády, raje dasyatis thetidis, vyhliadkové terasy mrakodrapov, nakladané hady, karibské rumy, zamrznuté žľaby.

V polovici pätnásteho storočia stojí na čele bohatého mesta Liége slabošský, rozkolísaný a hlúpy cirkevný hodnostár. Bohatstvo mesta však láka všelijakých dobrodruhov. Burgundské knieža sa rozhodne, že mesto daruje svojej milenke, ktorá sa mu už zunovala. Zosadí starého biskupa a na jeho miesto dosadí svojho nedospelého synovca. Nový predstaviteľ cirkvi a jeho ľudia systematicky drancujú Liége, a keď sa obyvatelia pokúsia protestovať, pápež uvalí na mesto kliatbu. Na čelo mesta sa postaví dobrodružný rytier Raes, ktorý sa snaží Liége predať okolitým šľachticom. Chaotické pomery sa stupňujú a zo susedných území prichádzajú rytieri i lúpežníci, aby Liége vyplienili. Obyvatelia očakávajú pomoc raz od jedného, raz od druhého veľmoža. Jasno v celej veci má len rozprávač príbehu – študent vypšikaný z kňazského seminára; no pravdu, pre ktorú horlí, nikto nechce počuť, pretože predbieha svoju dobu o niekoľko storočí. Szentkuthy založil Burgundskú kroniku na skutočných udalostiach. Podľa vlastného priznania ho pätnáste storočie priťahovalo preto, lebo ľudia v tom čase žili v blízkosti prírody a väčšmi v zhode s vlastnou prirodzenosťou. Ich konanie bolo často divoké, barbarské, inštinktívne, spontánne. Burgundská kronika je mimoriadne zábavná próza. Szentkuthy aj tie najpochmúrnejšie udalosti podáva hravým, humorným spôsobom. Z určitého hľadiska je to vlastne smutnosmiešna alegória obohatená o historické reálie a dekorácie, ktorá v skutočnosti nezachytáva pochabosti len jednej konkrétnej doby, ale nadčasovú absurdnosť dejín, spleť stratégií a intríg zakrývaných naoko vznešenými cieľmi, nízke túžby mocných i životné peripetie bezbranných.

Nálož z bohatej tvorby výhražných básní, vykradnutých veršov a zvrátených varovaní neznámeho autora pripravil a vybral Agda B. Pain. Anonymný autor sa podľa anonymných zdrojov narodil v neznámej metropole na konci nemenovanej krajiny. Je neznámym autorom mnohých známych fám a legiend, anekdot aj nadávok, ktoré zľudoveli. Pôsobí pod mnohými umeleckými menami a pseudomenami. Agda B. Pain začínal koncom 70. rokov grécko-rímskym zápasom, neskôr v 80. rokoch prešiel od hardcorového kung-fu ku klasickým pouličným súbojom. K jeho obľúbeným protivníkom patria prívrženci totality, národní socialisti a sovieti.

Luljeta Lleshanaku (1968) je popredná albánska poetka, autorka 9 kníh poézie v albánčine a ďalších 9 v cudzích jazykoch: Haywire; New & Selected Poems (Bloodaxe Books, Veľká Británia, 2011), Fresco (New Directions, USA, 2002), Child of nature (New Directions, USA, 2010), Kinder der Natur (Edition Korrespondenzen, Rakúsko, 2010), Dzieci natury (Stowo/Terytoria Obraz, Poľsko, 2011), Antipastorale (LietoColle, Taliansko, 2006), Lundo en sep Tago (Esperanto, Poľsko, 2013), Ponedjeljak u sedam dana (Versopolis edicija, Chorvátsko, 2015), Lunes en Siete Días (Olifante, Španielsko, 2017). Spisovateľ a kritik Peter Constantin vidí v Lleshanaku úplne originálny hlas – jej poéziu nevidí v priamom spojení s poetickým štýlom v Európe, Amerike či vo zvyšku sveta, ani s Albánskou poéziou, a zahŕňa ju k súčasnej klasike svetovej literatúry. Pondelok v Siedmich Dňoch je prvý preklad Lleshanaku na Slovensku. Prekladateľka Lucia Paprčková je aj autorkou španielskeho prekladu Lunes en Siete Días, ktorý sa tento rok objavil v Španielsku. Lleshanaku je nositeľka niekoľkých ocenení: ceny Kristal Vilenice z roku 2009, Národnej ceny “Strieborné pero”, ceny “Autorka roka” odovzdanej na Fesitvale kníh v Tirane v roku 2013, ceny “Kult 2013” y ceny Festival kníh v Prištine z roku 2013 a ceny Albánskeho PEN Klubu (2016). Je finalistkou “Ceny Corneliu M Popescu 2013” vo Veľkej Britániuu y “BTBA 2011” (cena za najlepšie preložené dielo) v Spojených štátoch. Jej poľský preklad bol nominovaný na Medzinárodnú Cenu “Európsky básnik slobody” v Gdansku v roku 2012.

Aká je úloha básnika dnes? Kam siahajú možnosti básnického slova pri pokuse prihovoriť sa dnešku a nestratiť zo zreteľa včerajšok a zajtrajšok? Môžeme obnoviť mýtus básnika, a, ak áno, potom za akú cenu? Habajova najnovšia zbierka sa nám prihovára zo sveta, ktorý by sme nechceli zažiť, ale nemáme inú možnosť. Je to náš svet. Naša súčasnosť, minulosť a budúcnosť sa tu ocitli v jedinom hľadáčiku snajpera, ktorý mieri priamo do srdca ľudskosti. Je dnes človek viac živý alebo mŕtvy? Koľko ľudí treba na záchranu sveta, koľko na jeho zničenie a koľko na to, aby aspoň jeden človek prežil? Môžeme utiecť pred dejinami? Básne špekulatívneho posthumanizmu sú správou o rozvrate, deštrukcii a konci ľudskej kultúry a civilizácie, o troskách, ktoré ešte nevidíme, pretože nám ešte vždy splývajú s obrazmi neba a nádeje. Z týchto trosiek sveta a ľudskosti básnik loví naše osudy, náš lós a náš údel. Nezostáva nám nič iné, iba spolu s ním pomenovávať všetko nanovo a odznova: láska, strach, hnev, bezmocnosť, túžba, vášeň, krása, poznanie, moc, zlo, človek, ty. Ale kto to tu vlastne rozpráva? Môže byť básnická imaginácia vykúpením? A, je poézia súčasťou globálneho sprisahania?

Ďaľšie autorské CD elektronického pesničkára a skladateľa experimentálnej hudby Jána Boleslav Kladiva prináša do slovenskej hudobnej scény kontextuálne presahy z tzv. Krautrocku - nemeckej avangardnej hudobnej scény 70. tych rokov (Cluster, Neu!, Can, Free Agitation). Hudobný diskurz je vedený v komunikácii a v prekračovaní spomenutých prameňov pomocou pomaly sa "kaziacich" inštrumentálnych grúvov a hudobnej nedisciplinovanosti, ktorá narušuje meditatívno minimalistické sklony východzích hudobných situácií. Napriek tomu základ hudobných štruktúr ostáva organický, vyhýba sa synkopujúcej pestrosti a zdôrazňuje skôr európsky hudobný jazyk (Slobodu muchám). Album obsahuje inštrumentálne skladby i otextované piesne v slovenskom a nemeckom jazyku. V textoch sa objavuje téma cesty na vrchol, na ktorom však lyrického hrdinu nemusí čakať nič dobré, ba čo viac o budúcnosti chvíľa na vrchole mlčí. Odpovede na otázky neprichádzajú a tak ostáva v beznádejnej neurčitosti. (Matterhorn) Zúfalstvo lyrického hrdinu je však kompenzované jeho vnútorným vzťahom k životu ako takému, za ktorý je nutné sa postaviť za akýchkoľvek situácií (Tak ako svit, Červená). Záverom je nutné skonštatovať, že nové CD Matterhorn oceňovaného pesničkára Jána Boleslava Kladiva (Radio Heads Awards, 2008) je ďaľším vydareným príspevkom v jeho lyrickom humanistickom odkaze, jeho vyjadrením hlbokého vzťahu k európskym hudobným hodnotám.

Monografia Autorský dokumentárny film na Slovensku po roku 1989 je výsledkom dlhodobého a systematického výsku mu autorských stratégií v oblasti pôvodnej dokumentárnej tvorby u nás v rozpätí dvadsiatich piatich rokov (1989 – 2014). Jedným z dôvodov jej vzniku je absencia odbornejšie orientovanej publikácie venovanej súčasnej slovenskej dokumentárnej tvorbe. Metodologicky vychádza členenie publikácie z prieniku teoretického a historického výskumu. Okrem analýzy vývojových tendencií dokumentu v sledovanom období obsahuje najmä teoretickú reflexiu konkrétnych diel jednotlivých režisérov. Ohraničenie témy na autorský dokumentárny film zároveň vylúčilo zo zreteľa filmy, ktoré takejto charakteristike nezodpovedajú, neboli distribuované v kinách alebo sú súčasťou televíznej filmovej tvorby.

Prízračné pátrania

Martin Kočiš vyštudoval ekonomickú fakultu na TU v Košiciach. Básne publikoval vo Vlne, Raku, Kloake, A2, Romboide. Finalista súťaže Básne 2012 Básne 2013.

Zbierkou básní komentuje situácie človeka v dnešnom fraktálnom svete. S využitím paródie a sarkazmu sa pred nami otvára svet absurdít, v ktorom sa autor vysmieva lacnému, ošúchanému a hlúpemu. Santa Panica je mestskou poéziou, vyrovnávajúcou sa s globalizovaným svetom, lokalizovaným jedincom, so samotou v tomto bezhraničnom európskom priestore a s pocitom nezakorenenosti.

Sothis

Autor sa od roku 1998 venuje nepísaniu.

Zbierka troch noviel Dávaj pozor na obličky, Malasaňa a Hegemónia od Erika Šimšíka. V novelách sa vyskytuje človek, ktorý je a zároveň nie je. Snaží sa pripísať zmysel svojmu bytiu. Vo vnútorných a vonkajších svetoch. Svet je len kulisou pre príbehy postáv. Postavy sú vzájomne konfrontované, zmietané v citovej kríze, pričom im sebauvedomenie ničí ich vnútorné svety. Nie sú dôležitými či významnými, nie sú dobrými či zlými. Sú to len obyčajní ľudia, ktorí sa boja, robia chyby a môžu byť vašimi susedmi. Erik Šimšík je autorom zbierky Monorezeň a Stereozemiaky, ktorá vyšla v roku 2013 vo vydavateľstve vlna/drewo a srd. Autor získal s poviedkou Rezne 2. miesto v literárnej súťaži Poviedka 2010.

Najnovšia zbierka básní Petra Šuleja vychádza po 6 rokoch od poslednej knihy Koniec modrého obdobia. Básne v novej zbierke sú vrcholným prejavom neo-konceptualizmu v slovenskej poézii.

Radikálne experimentálna poézia od člena Barbarskej generácia. Medzi svojimi. Dogma a rituál Barbarskej generácie. Kniha vznikla recykláciou elektronických kníh Albedo a Rubedo (www.kloaka.membrana.sk)

Kočas je každoroční výběr povídek sci-fi a fantasy ze soutěže o Cenu Karla Čapka, vybraný dlouholetou administrátorkou soutěže Jiřinou Vorlovou. Se jmény autorů, které vám v této knize představí, se pravděpodobně budete setkávat i v následujících rocích.