Vlna strana 6 z 7

Jedna zo zásadných slovenských alternatívnych rockových skupín 90. rokov 20. storočia vznikla na Kysuciach pôvodne ako duo Peter "Varso" Varsavik & Julo Fujak v roku 1994. Rok na to hralo už ako trio s basgitaristom Jožom Hruškom, resp. neskôr s Martinom Baculákom na prvých festivaloch Slovenské alternatívne leto (1995. 1997) a rôznych kluboch u nás i u českých susedov. Roku 1998 vydala svojpomocne CD "Kysucký postindustriál" (v hudobnej produkcii Davida Šubíka zo Skleněnej louky Brno), dnes už de facto kultový album slovenského kontroverzného alternatívneho rocku, ktorý vychádza v re-edícii s archívnymi live bonusmi (1995-97, 2018) vo vydavateľstve Vlna (2021) "0tras ponúka pestrú zmes undergroudovej alternatívnosti, drásavého rocku typu Nirvany skríženej s Rollins Bandom a silnej inštrumentálnej vyspelosti, v ktorej sa prejavovala najmä Varsova expresívne temná optika v hudbe i v jeho otriasajúcich textoch. Nemenej zaujímavé však bolo aj Fujakovo časté striedanie štýlových polôh a tvrdé rytmy v priestore medzi týmito dvoma pólmi, čo premosťovala nápaditá Hruškova alebo Baculákova hra na bezpražcovú, resp. slapujúcu basgitaru. Obdobie prerušovanej existencie skupiny (1994 - 1998) sa prepletá s ďalšími hudobnými aktivitami Petra Varsa a Jula Fujaka. V prvom rade treba spomenúť ich aktívne kontakty so scénou experimentálneho umenia Skleněná louka v Brne, kde participovali na nejednom zaujímavom projekte skladateľa a režiséra Z. Plachého (Těžké doby bez taktu, 1997; Doprovodní soubor, 1998)." (M. Kalinka v knihe Slovenské hudobné alternatívy, 2006). Skupina sa po dvoch dekádach obnovila v pôvodnej zostave obohatenej o svojho hudobného producenta Davida Šubíka, pričom na motívy hudby 0TRASu a osudov Petra Varsavika vznikol aj úspešný krátkometrážny film režiséra Kristiána Grupača "Otváram dvere a neviem, čo sa s nimi deje..." (VŠMU 2021; hrajú: Tomáš Vravník, Jana Oľhová, Miro Noga, Vladimír Obšil a i.). Aktuálne prebieha turné kapely spolu s projekciou uvedeného filmu po Slovensku, ktoré má pokračovať budúci rok v Čechách.

Radoslav Rochallyi v jeho Rovnicovej poézii pracuje vo vizuálnej matematickej forme. Rochallyi razí myšlienku, že forma nasleduje funkciu a preto pristupuje k vizuálu funkčne a teda jeho aranžmány aj keď na prvý pohľad schematické, intenzívne pozývajú čitateľa, aby sa presunul do priestoru špekulácií. V knihe Rovnicová poézia je viditeľný rukopis hybridnej tvorby s prvkami Novej avantgardy, Concrete poetry a čiastočne aj Neo-dada. Jeho poézia je kombináciou textu a matematického vizuálu. Jeho vizuálne poetické rovnice boli publikované časopisecky najmä v USA, napríklad v antológiách a časopisoch vydávaných na Stanford University, California State University, Dixie State University, Olivet College, alebo Las Positas College. Radoslav Rochallyi (1980), absolvent filozofie na FFPU. V rokoch 2005 2009 študoval a ukončil postgraduálne štúdium. V rokoch 2012 až 2014 študoval MBA na London International Graduate School. Priebežne študoval kurzy matematiky ako napríklad kurz lineárnej algebry na Imprerial college London. Tohto roku bude pokračovať štúdiom matematiky na Matematickom inštitúte na Sliezskej univerzite (Ak sa nerozhodne, že nebude). Rochallyi je členom spoločnosti Mensa. Autor píše filozofické eseje, prózu a poéziu, posledné roky najmä experimentálnu. Publikoval po celom svete v rôznych prekladoch mimo iného v časopisoch vydávaných na  Stanford University, California State University, Dixie State University, Olivet College, alebo Las Positas College. Publikoval experimentálnu poéziu aj v cca. 30 medzinárodných časopisoch ako napríklad v Roanoke Review (US), MAINTENANT (US), Dreich Magazine (UK), či Recours au poeme (FR).

"Snívalo sa mu o matke, o otcovi, o starých rodičoch, o iných vzdialenejších a nikdy nepoznaných predkoch. Aj vo sne ho zadúšalo vedomie šťastnej spolupatričnosti s ľuďmi, ktorí rovnako ako on ukladali svoje telá k spánku na tomto fliačiku zeme, čo i jeho znova prichýlil. Až do samého úsvitu sladili mu spánok prenikavé a omamné vône domova." Románová trilógia zachytáva osudy slovenských a moravských kolonistov na území južného Slovenska v pohnutých časoch slovenských dejín od vzniku Československej republiky a osídľovania pohraničných území, cez nacionálne konflikty predvojnového roku 1938 (Kolonisti I), dramatickú sociálnu situáciu od konca vojny do začiatku spoločenských zmien roku 1948 (Kolonisti II), až po krátke obdobie roku 1965 a ekologickú katastrofu veľkej dunajskej povodne (Kolonisti III). Večný zápas človeka o dôstojné žitie uprostred dejinných a politických a napokon i prírodných konfliktov a katastrof. Ivan Habaj narodil sa 15. mája 1943 v Urminciach pri Topoľčanoch, detstvo prežil na Žitnom ostrove. Absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave, pôsobil ako právnik. Je autorom prozaických kníh Dolniaci (1972), V tieni moruše (1973), Mária (1976), Veľké stepné vtáky (1977), Poľné samoty (1979), Kolonisti I (1980, 2. vyd. 1985), Kolonisti II (1981, 2. vyd. 1985), Posolstvo detstva (1982),?7 poviedok (1984), Kolonisti III (1986), Vône podbránia, vône bylín (1986), Bezradnosť náhlej osamotenosti (1988), Zo života outsiderov (1991)

Nová poviedková kniha prozaika, básnika a laureáta Anasoft litera Petra Macsovszkého Oceán trpezlivosti zaspieval je vynikajúcou ukážkou autorovej erudície a majstrovstva. Kto riadi dianie na zemeguli? Rada deviatich neviditeľných veľmajstrov? Zlomyseľní´ géniovia či ľudomilní babráci? Je správne za každú cenu opravovať vyšinutý svet? Komu patrí hlas z krikov? Čo sa prihodilo pred tridsiatimi šiestimi rokmi počas nukleárnej jari Matejovi Birkovi? Je nebezpečné zablúdiťˇ v Karáči? Existuje niekde spolok obdivovateľov penisu? Čo je najväčšou vášňou pani Emílie? Kto je Ľudovít Guba a aké sú názory doktora Mečánskeho? Čo bude na obed? Naozaj platí, že každodenné konšpirácie sa inšpirujú konšpiračnými bludmi a bludy zasa vedecko-fantastickými románmi a filmami? Kto sú čunčurbaji? Ako to, že opatrenia a obmedzenia uplynulých dvoch rokov nápadne pripomínajú zlovestné fantázie, ktoré autorovi zišli na um v roku 2010 pri písaní poviedky uzatvárajúcej túto zbierku? Netreba za každú cenu hľadať odpovede. Stačí sa ponoriť do poviedkových súvislostí, ktoré čitateľa obklopia v momente, keď vstúpi do podstrčeného zrkadla. Peter Macsovszky (1966) je autorom zhruba tridsiatky kníh. Debutoval v roku 1994 zbierkou experimentálnych básní Strach z utópie. Odvtedy napísal ďalšie básnické i prozaické diela. Macsovszky píše po slovensky i po maďarsky. V maďarčine mu vyšlo 6 básnických kníh a v roku 2007 mu bola v Maďarsku udelená Cena Miklósa Mészölya. Na Slovensku získal v roku 2016 literárnu cenu Anasoft Litera za román Tantalópolis.

Antológia Útecha chaosu je výberom autorov a básní ambiciózny pokus o čítanie súčasnej chorvátskej poézie a hodnotenia toho, čo sa zväčša považuje za mimoriadne vitálnu súčasť literárnej praxe v Chorvátsku. Prirodzene, ide o ambicióznosť v protiklade k rozsahu a rôznorodosti autorov (generácií, poetík a textov), ktorí sa zároveň zúčastňujú na objavovaní jedinečnosti vlastného básnického hlasu, či už sú v súlade, dialógu alebo konštruktívnom „nedorozumení“ s duchom doby, mimo dohodnutých znakov, prispôsobených kritike aj čitateľom. Útecha chaosu – výber tridsiatich súčasných chorvátskych básnikov so vždy rovnakým počtom básní má zámer odolať chaosu neprehľadných faktov a sústrediť sa na hodnoty jednotlivých básnických stratégií, dostať sa k čitateľovi ako vnímavá voči rozdielom a nepokoju súčasnej chorvátskej poézie. Výbery, prehľady a antológie obsadzujú verejný priestor kultúry a uzatvárajú v jednej chvíli obraz poézie, ktorá trvá, deje sa a obnovuje s každou novou knihou – táto antológia súčasnej chorvátskej poézie a vlastne myslenia funguje zároveň aj ako výnimočne otvorený systém, ktorého úloha nie je len v re/prezentovaní, ale i v posudzovaní procesov, aké sa v chorvátskom básnictve odohrávali na priesečníku jazyka a priestoru. Výber autorov (od Danijela Dragojevića, Nikice Petraka, Milorada Stojevića po Branka Čegeca, Delimira Rešického a najmladších) chce odpovedať na chaos pominuteľnosti a rozdielov novoprichádzajúcich znakov, ponúknuť antologický prehľad chorvátskej poézie, vyhodnotiť jej otvorenosť a rozmanitosť, znovu kontextualizovať známe a skryté v explózii a hluku hlasov, vybrať básne, ktoré budú formovať nové horizonty očakávania a čitateľského vnímania. Práve na uvedomení si závažnosti súčasnej chorvátskej poézie je založený výber a čítanie, odkrývanie rôznorodého charakteru chorvátskej poézie. Útecha chaosu možno práve preto považovať za spoľahlivého a bohato vybaveného sprievodcu touto „ríšou znakov“.

Máš trinásť a si tak trochu samotár, si introvert. Ty si v pohode, ale rodičia tým trpia. Prekladajú ťa zo školy do školy, jednoducho chcú, aby si konečne zapadol do kolektívu, našiel si priateľov. A ty im chceš urobiť radosť, najmä mame: a tak jej pred zimnými prázdninami povieš, že ťa triedna hviezda pozvala s partiou spolužiakov na chatu do Cortiny. Pravdaže to nie je pravda, ale ty máš všetko premyslené: v pivnici domu, kde žijete, si si pripravil všetko potrebné, aby si tam počkal, kým sa skončí prázdninový týždeň. Netušíš však, čo ťa čaká. Náhodou ťa tam totiž objaví nevlastná sestra. Dosť drsná dievčina. A na drogách...

Bezvýznamnosť je sonda do súčasného sveta politiky a manipulácie. Čo má význam v spoločnosti i v osobnom živote a čo nemá? Čo malo a už nemá. Záleží len na úspechu v čomkoľvek a kdekoľvek? Martin si myslel, že do myslí ľudí vstúpi ako spisovateľ alebo politik. Skončil ako intelektuál utápajúci sa v bezvýznamnosti. Túži po zmene, ale je neschopný čokoľvek uchopiť. Vyprovokovaný jednou ženou chytá opraty do svojich rúk. S pomocou priateľov je postupne vťahovaný do reálnej politiky. Niekedy až v absurdných situáciách (každá kapitola je variácia na tému bezvýznamnosti) zisťuje, kto v skutočnosti je. O spoločnosti i politike si spriadal riadne ilúzie. Igor Daniš (1968), vyštudoval NHF EU. Pôsobil v SAV, na Ministerstve financií SR a ČR, v Cen-tre strategických štúdií, na Úrade vlády SR a v Národnej rade SR. Učil na Fakulte manage-mentu a Filozofickej fakulte UK ako aj na strednej škole. Pracoval na projektoch EÚ o sociál-nych médiách a populizme (SKAMBA). Publikoval na spoločenské, politické, ekonomické, kul-túrne a literárne témy v periodikách Sme, Pravda, Slovo, Domino Fórum, Hospodárske novi-ny, Trend, Literárny týždenník, Ekonomické rozhľady, Romboid, Britské lis-ty, jetotak.sk, www.vulgo.net a www.poleblog.sk. Vyšli mu dva romány Idyla a Smiešna maska identity a esejistická kniha Nereálne očakávania a kniha poznámok Trpká domýšľa-vosť. V súčasnosti je komentátorom v denníku Pravda.