Vlna strana 3 z 9

Radoslav Rochallyi v jeho Rovnicovej poézii pracuje vo vizuálnej matematickej forme. Rochallyi razí myšlienku, že forma nasleduje funkciu a preto pristupuje k vizuálu funkčne a teda jeho aranžmány aj keď na prvý pohľad schematické, intenzívne pozývajú čitateľa, aby sa presunul do priestoru špekulácií. V knihe Rovnicová poézia je viditeľný rukopis hybridnej tvorby s prvkami Novej avantgardy, Concrete poetry a čiastočne aj Neo-dada. Jeho poézia je kombináciou textu a matematického vizuálu. Jeho vizuálne poetické rovnice boli publikované časopisecky najmä v USA, napríklad v antológiách a časopisoch vydávaných na Stanford University, California State University, Dixie State University, Olivet College, alebo Las Positas College. Radoslav Rochallyi (1980), absolvent filozofie na FFPU. V rokoch 2005 2009 študoval a ukončil postgraduálne štúdium. V rokoch 2012 až 2014 študoval MBA na London International Graduate School. Priebežne študoval kurzy matematiky ako napríklad kurz lineárnej algebry na Imprerial college London. Tohto roku bude pokračovať štúdiom matematiky na Matematickom inštitúte na Sliezskej univerzite (Ak sa nerozhodne, že nebude). Rochallyi je členom spoločnosti Mensa. Autor píše filozofické eseje, prózu a poéziu, posledné roky najmä experimentálnu. Publikoval po celom svete v rôznych prekladoch mimo iného v časopisoch vydávaných na  Stanford University, California State University, Dixie State University, Olivet College, alebo Las Positas College. Publikoval experimentálnu poéziu aj v cca. 30 medzinárodných časopisoch ako napríklad v Roanoke Review (US), MAINTENANT (US), Dreich Magazine (UK), či Recours au poeme (FR).

Najnovšia kniha Maroša Krajňaka Už iba prítomnosť sa usiluje vnoriť do nášho civilizačného kontextu. Poukazuje na večnú sociálnu determináciu naše skutky sú predurčené konaním predkov, poľudšťovanie vzorcov je naozaj pomalé, občas dokonca nepravdepodobné. Naivná viera, že človek sa stane zásadne lepším, je však nevyhnutná vzdať sa jej je neprípustné. V Krajňakovom texte sa postupne objavujú, alebo iba mihajú viaceré, zdanlivo nezávislé kulisy, postavy a motívy. Hlavní predstavitelia (manželia Martin a Catalina) sú svedkami odhaľovania ich vzájomných vzťahov v zmysle banálneho všetko so všetkým súvisí, prípadne takéto vzťahy sami cielene vytvárajú. Hrajú sa s domnienkami, fabulujú a kombinujú to s tým, čo sa javí ako skutočnosť. Navrhujú alternatívy možnej reality, akoby chceli uveriť, že takto ovplyvnia vlastné dedičstvo, ale aj globálne faktory budúcnosti, že sa vďaka tomu vyhnú nutkavej rezignácii na svoje prirodzené roly. Text postupne prepája dávne, verejné predvádzanie opice, súčasnú hybridnú vojnu, záhadného amerického genealóga a jeho rukopis, galeristku ako organizátorku provokatívnej výstavy HOW NO?, kostičku nájdenú v kufri, drogy, virtuálne meny, vraždu pradeda, úradníčku z katastra a jej dcéru. Všetko so všetkým súvisí, a ak by sa to tak na prvý pohľad nezdalo, odhalia to Martin a Catalina. Maroš Krajňak (1972) je autorom piatich kníh. Debutoval v roku 2011 novelou Carpathia, na ktorú nadviazal novelami Entropia (2012) a Informácia (2013). V roku 2016 vydal prózu Pogodowitz. Jeho diela boli preložené do poľštiny, maďarčiny a češtiny.

Pre debutovú zbierku básní Dušana Šutaríka je typický pohyb medzi osobami: ja ty my. Vďaka tomu z rôznych hľadísk trefne reflektuje našu prítomnosť v bohatých súvislostiach. Rozpoznáva v nej dávnoveké rituály živočíšneho druhu, ktorý sa hrozí nedostatku, a díva sa v ústrety dôsledkom civilizácie, ktorá prestrelila. Šutaríkov básnický jazyk je dobre situovaný v disciplínach, ktoré utvárajú našu dystópiu komfortu: ekonomika, médiá, politika, konzum, technológie. Táto rétorika presne konzervuje sebaobraz pragmatickej doby, autor ju však zároveň konvertuje a udeľuje jej ľudsky zainteresované významy a presah. Melanchóliu, úzkosť, smiech. Dušan Šutarík (1989) vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Publikoval časopisecky, bol finalistom súťaže Básne SK/CZ 2019. Žije v Šamoríne.

Pre debutovú zbierku básní Dušana Šutaríka je typický pohyb medzi osobami: ja ty my. Vďaka tomu z rôznych hľadísk trefne reflektuje našu prítomnosť v bohatých súvislostiach. Rozpoznáva v nej dávnoveké rituály živočíšneho druhu, ktorý sa hrozí nedostatku, a díva sa v ústrety dôsledkom civilizácie, ktorá prestrelila. Šutaríkov básnický jazyk je dobre situovaný v disciplínach, ktoré utvárajú našu dystópiu komfortu: ekonomika, médiá, politika, konzum, technológie. Táto rétorika presne konzervuje sebaobraz pragmatickej doby, autor ju však zároveň konvertuje a udeľuje jej ľudsky zainteresované významy a presah. Melanchóliu, úzkosť, smiech. Dušan Šutarík (1989) vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Publikoval časopisecky, bol finalistom súťaže Básne SK/CZ 2019. Žije v Šamoríne.

Viliam Nádaskay sa vo svojej druhej knihe Zmyslov zbavovaný ponára hlboko: do súkromia, do tela, do tmavých skríň, ale i do deravej pamäti davu. V básňach na rozhraní poézie a prózy rozrušuje hranice, vstupuje do diskrétnych zón a narúša komfort. Odlupuje spoločenské nátery, nazerá pod koberce. Kriticky sa pritom díva do zrkadla, kde nevidí len seba, ale aj všetkých ostatných: susedov, príbuzných, mŕtve živočíchy, lásku či tretie tisícročie v drahých teplákoch. Hranice medzi ja, my a vy už dávno neboli také znepokojivo nejasné. Druhá kniha mladého básnika Viliama Nádaskaya Zmyslov zbavovaný predstavuje posun v autorovej poetike. Od ironických polôh v prvej zbierke, urbánnom sitcome Vynechaný spoj, sa Viliam Nádaskay výraznejšie presúva z mestského priestoru do priestoru mentálneho i priestoru jazyka. Neónovo chladné i krikľavé obrazy urbánnej spoločnosti tu nahrádza pozorovanie (mužsko-ženských) vzťahov a ich prežívanie lyrickým subjektom (a chvíľu aj subjektkou). Paralelne s nimi sa knihou vinie jemne ironizovaná reflexia aktu písania, rámovaná aj úvodným a záverečným textom, v ktorom sa objavuje spolu s úsmeškom v kútiku úst autora  aj figúra básnika. Nádaskayova poézia, ktorá tentoraz nadobúda podobu blokov textu, tehličiek, tvoriacich mentálnu architektúru knihy, je vďaka tomu rafinovanejšia, komplexnejšia, a pritom nič nestráca ani z už známych ironicko-cynických polôh, ktorými autor dokáže dráždiť, provokovať a nenápadne nastoľovať otázky miery v poézii.

Záverečný diel 12-dielnej experimentálnej série, ktorá vychádzala vo vydavateľstve Drewo a Srd od roku 2014 do roku 2021. Majster nepísania radikálne prehodnocuje ustálené predstavy o tom, čo je to kniha a literatúra. Nepísanie vníma ako fenomén magického myslenia. Svojej experimentálnej sérii dal autor názov Magická séria. Každá z dvanástich kníh je kompatibilná so znamením Zverokruhu, v tomto poradí: Notes (baran), Sothis (býk), Barbarská generácia (blíženci), Azoth (rak), Magnum Opus (lev), Uroboros (panna), Deň pri jazere (váhy), Graffiti (škorpión), Graffiti na vlaku (strelec), Naživo (kozorožec), Akasha (vodnár) a Majster nepísania (ryby). V Magickej sérii sú formou experimentálnej poézie tematizované tri okruhy poznávania vesmíru: alchýmia, astrológia a mágia. Pozri a uvidíš. Múdremu stačí naznačiť. Kamil Zbruž sa narodil 17. júna 1964 v Bratislave. Je autorom 21 experimentálnych kníh: Spitý imidž (1993), Oddychovka (1998), Sírius (1998), Barbar(u)ská ruleta (1998) spolu s J. Litvákom, A. Turanom a R. Bielikom, Primitív (2007), Energy (2011) internetové vydanie, Nigredo (2012) internetové vydanie, Albedo (2012) internetové vydanie, Rubedo (2012) internetové vydanie, Notes (2014), Sothis (2014), Barbarská generácia (2014), Azoth (2016), Magnum Opus (2019), Uroboros (2019), Deň pri jazere (2019), Graffiti (2020), Graffiti na vlaku (2020), Naživo (2021), Akasha (2021), Majster nepísania (2021). Bol spoluzakladateľom literárnej skupiny Barbarská generácia. Dvakrát nominovaný na národnú cenu za poéziu Zlatá vlna (2020 a 2021).

Jedna zo zásadných slovenských alternatívnych rockových skupín 90. rokov 20. storočia vznikla na Kysuciach pôvodne ako duo Peter "Varso" Varsavik & Julo Fujak v roku 1994. Rok na to hralo už ako trio s basgitaristom Jožom Hruškom, resp. neskôr s Martinom Baculákom na prvých festivaloch Slovenské alternatívne leto (1995. 1997) a rôznych kluboch u nás i u českých susedov. Roku 1998 vydala svojpomocne CD "Kysucký postindustriál" (v hudobnej produkcii Davida Šubíka zo Skleněnej louky Brno), dnes už de facto kultový album slovenského kontroverzného alternatívneho rocku, ktorý vychádza v re-edícii s archívnymi live bonusmi (1995-97, 2018) vo vydavateľstve Vlna (2021) "0tras ponúka pestrú zmes undergroudovej alternatívnosti, drásavého rocku typu Nirvany skríženej s Rollins Bandom a silnej inštrumentálnej vyspelosti, v ktorej sa prejavovala najmä Varsova expresívne temná optika v hudbe i v jeho otriasajúcich textoch. Nemenej zaujímavé však bolo aj Fujakovo časté striedanie štýlových polôh a tvrdé rytmy v priestore medzi týmito dvoma pólmi, čo premosťovala nápaditá Hruškova alebo Baculákova hra na bezpražcovú, resp. slapujúcu basgitaru. Obdobie prerušovanej existencie skupiny (1994 - 1998) sa prepletá s ďalšími hudobnými aktivitami Petra Varsa a Jula Fujaka. V prvom rade treba spomenúť ich aktívne kontakty so scénou experimentálneho umenia Skleněná louka v Brne, kde participovali na nejednom zaujímavom projekte skladateľa a režiséra Z. Plachého (Těžké doby bez taktu, 1997; Doprovodní soubor, 1998)." (M. Kalinka v knihe Slovenské hudobné alternatívy, 2006). Skupina sa po dvoch dekádach obnovila v pôvodnej zostave obohatenej o svojho hudobného producenta Davida Šubíka, pričom na motívy hudby 0TRASu a osudov Petra Varsavika vznikol aj úspešný krátkometrážny film režiséra Kristiána Grupača "Otváram dvere a neviem, čo sa s nimi deje..." (VŠMU 2021; hrajú: Tomáš Vravník, Jana Oľhová, Miro Noga, Vladimír Obšil a i.). Aktuálne prebieha turné kapely spolu s projekciou uvedeného filmu po Slovensku, ktoré má pokračovať budúci rok v Čechách.

POSLEDNÍ PIONIERI VÝCHODU: ANTOLÓGIA SÚČASNEJ RUMUNSKEJ POÉZIE predstavuje tvorbu tridsiatich piatich básnikov a poetiek z Rumunska a Moldavskej republiky, knižne debutujúcich po roku 1989. Výber zostavil jeden z priamych aktérov básnik, prekladateľ a vydavateľ Claudiu Komartin. Rumunská poézia sa na prelome tisícročí zradikalizovala, odmietla zahľadenosť do seba a do literárneho manierizmu. Ponúka umeleckú, filozoficky aj spoločensky angažovanú výpoveď o okolitom, často mizernom svete okraja, odhaľuje osobné, často tabuizované témy, narába s každodennosťou na úrovni jazyka, prostriedkov i tém. A to všetko najmä cez prizmu maximálnej autenticity. CLAUDIU KOMARTIN (1983, Bukurešť) je rumunský básnik, prekladateľ a vydavateľ, jeden z najvýraznejších predstaviteľov tzv. Generácie 2000. Debutoval v roku 2003 zbierkou básní Bábkar a iné nespavosti, za ktorú získal národnú cenu Mihaia Eminesca. Po nej nasledovalo ďalších šesť oceňovaných zbierok. Komartin okrem vlastnej tvorby vytvára podmienky pre súčasnú poéziu: od roku 2009 organizuje pravidelný čitateľský klub Institut Blecher, v roku 2010 založil časopis Poesis interna?ional, ktorého je šéfredaktorom, a spolu s Anou Toma vydavateľstvo Casa de editură Max Blecher, ktoré vydalo vyše sto zväzkov domácej aj svetovej poézie. Prekladá poéziu z francúzštiny a angličtiny a jeho zbierky a básne vyšli vo viacerých jazykoch. EVA KENDERESSY (1978) je prekladateľka a literárna vedkyňa, absolventka štúdia rumunčiny a etnológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doktorát z literárnej vedy obhájila v Ústave svetovej literatúry SAV, kde aj pôsobí. Z rumunčiny preložila román Malíčky od Filipa Floriana, poviedky zo zbierky Nostalgia a román Solenoid od Mirceu Cărtăresca.

Praktická kniha slovenskej graffiti poézie. Wholetrain s posolstvom v kozmickej reči.

Základná kniha slovenskej graffiti poézie. Hardcore na nelegálnych stenách.

Trpkú domýšľavosť tvoria poznámky, postrehy, aforizmy o živote, človeku, vzťahoch a spoločnosti. Márnosť, beznádej, nuda, prázdnota na pozadí búrlivého rozvoja demokracie, slobody a pestrofarebnej konzumnej spoločnosti. Text bol napísaný ešte v polovici 90. rokov. Autor nezaprie náklonnosť k Emilovi Cioranovi, Fernandovi Pessoovi a Samuelovi Beckettovi. Čiastočne publikované časopisecky na začiatku storočia. 

Románová trilógia zachytáva osudy slovenských a moravských kolonistov na území južného Slovenska v pohnutých časoch slovenských dejín od vzniku Československej republiky a osídľovania pohraničných území, cez nacionálne konflikty predvojnového roku 1938 (Kolonisti I), dramatickú sociálnu situáciu od konca vojny do začiatku spoločenských zmien roku 1948 (Kolonisti II), až po krátke obdobie roku 1965 a ekologickú katastrofu veľkej dunajskej povodne (Kolonisti III). Večný zápas človeka o dôstojné žitie uprostred dejinných a politických a napokon i prírodných konfliktov a katastrof.

Témou najnovšej knihy Petra Macsovszkého Babylonské epitrofie je mágia. Nejde však o vyložene okultistickú či ezoterickú knihu. Hlavným cieľom autora bolo súčasným a maximálne zrozumiteľným jazykom priblížiť a vysvetliť záujemcom, čo je a ako v skutočnosti funguje mágia. Ďalším cieľom bolo zosumarizovať myšlienky, ktorým sa podrobnejšie venoval v knihách Sarcangelium (2018) a Breviár pre posledných psychológov (2019), keď v nich pranieroval protirečenia náboženských učení a psychologických škôl. Babylonské epitrofie sú akýmsi voľným pokračovaním oboch spomenutých kníh, no možno ich čítať aj ako samostatné dielo. Spôsob, s akým autor pristupuje k mágii, je zbavený akéhokoľvek romantizmu. Nechýba humor, irónia i vážnejší kritický pohľad. Kritika sa však netýka len toho, čo veda nazýva pavedou, ale aj samotnej vedy a vedcov, ktorí sa ku všetkému, čo presahuje ich schémy, správajú skôr pavedecky než vedecky. Babylonské epitrofie predstavujú pútavé až dobrodružné čítanie, keďže čitateľ môže podstúpiť vzrušujúce objavovanie nečakaných súvislostí. Trojica kníh, ktorú Babylonské epitrofie završujú, predstavuje autorov pokus o populárno-náučnú literatúru, ktorá má iniciačný charakter a môže významne inšpirovať psychológov, filozofov, lekárov, teológov, dejepisárov, antropológov, etnografov, ezoterických terapeutov, znalcov mágie a parapsychológie, ako aj študentov i celkom bežných čitateľov.

Prorocká kniha. Magická stéla, pokrytá púštnym pieskom. Nájdená a očistená. Prebúdza magické myslenie, ktoré autor nazýva nepísanie.

Monografia Slovenský štát vo filme. Dokumentárna a hraná tvorba po roku 1945 vznikla spojením dvoch autorských pohľadov na Slovenský štát po Slovenskom štáte. V prvej časti Eva Filová skúma zobrazovanie minulosti prostredníctvom nehraného, dokumentárneho filmu, v druhej časti Eva Vženteková rekonštruuje ten istý obraz v hraných kinofilmoch.  Obdobie vojnového štátu sa stalo predmetom mnohých historických výskumov a štúdií aj interpretácií, zobrazovanie minulosti je zároveň aj výpoveďou tej prítomnosti, ktorá historický obraz utvára. Ponúkané texty usilujú o nachádzanie a objasňovanie kľúčových atribútov sledovaných filmov, o ich vzťahy k dobovej slovensko-štátnej skutočnosti, ako o nej vypovedali falšovaním, prípadne jasnozrivým prienikom. Na pomedzí filmu a histórie a prostredníctvom tematických okruhov (napr. internacionalizmus, zamlčaný holokaust, priestory a prostredia, typológie postáv, toposy správania) s množstvom príkladov a rozborov autorky ponúkajú nový pohľad na starú tému. Lebo filmy o vojnovej dobe a Povstaní nie sú iba Vlčie diery a Kapitán Dabač, ale desiatky až stovky ďalších, aj menej známych domácich filmových diel. Texty sú doplnené fotografiami z archívu Slovenského filmového ústavu. Eva Filová absolvovala VŠVU a Filmovú a televíznu fakultu VŠMU, kde pedagogicky pôsobí. Napísala knihu Eros, sexus, gender v slovenskom filme (2013), je spoluautorkou rozhlasového cyklu Kino-Ucho (2012 2014) a niekoľkých edukatívnych projektov. Dramaturgicky a lektorsky spolupracuje s kinom Lumiere a festivalmi 4 živly, Febiofest, Art Film Fest. Eva Vženteková (predtým Dzúriková) po absolvovaní kulturológie na Filozofickej fakulte UK publikuje filmové recenzie a texty v rôznych periodikách. Je autorkou monografií Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie (Fotofo, 1996) a Diptych Štefana Uhra Organ a Tri dcéry (Fotofo, 2013) a tiež knižného rozhovoru Vyznanie tajného kňaza (Lúč, 2010). Prvé dva tituly boli ocenené prémiou Literárneho fondu.

Mystérium akčnej poézie.  Kultové predstavenie v A4, bratislavskom Cabaret Voltaire. Účinkujú Majster nepísania a Electric Sabina. To je zábava za všetky drobné.