Vlna strana 4 z 7

Veronika Šramatyová (1977 Zvolen) vyštudovala maliarstvo u prof. D. Fischera na VŠVU v Bratislave, ktoré ukončila doktorátom (2010). Debutovala zbierkou untitled (2009). Rodinné konštelácie sú jej druhou zbierkou, ktorá vychádza po desiatich rokov. Precízna básnická sonda do súkromného sveta, do sveta za dverami.

NADIR je druhý diel pripravovanej poslednej textovej trilógie: textové toky zavedú čitateľa do odľahlých končín & tajomných zákutí textových teritórií: bude svedkom podivných rituálov & obradov no stretne sa aj s explicitnými absurdnosťami & monštruóznosťami bežnej každodennosti: isté je jedno veľmi pravdepodobne na tomto rozľahlom území (kde vždy budú existovať nezmapované biele miesta) zablúdi: len vedomie existencie vlastného NADIRu môže pomôcť pri hľadaní cesty i pri samotnom strácaní sa: tvoj NADIR je tvoj tieň / bod uchopiteľný výlučne tvojím vlastným (ne)vedomím / miesto pod znamenajúce nádej na objavenie skutočného tajomstva: nie však automaticky predpoklad jeho odhalenia

Prvé tri básnické knihy poetky Kataríny Kucbelovej vyšli v krátkom časovom období rokov 2003 2008. S odstupom dvanástich rokov od vydania poslednej z tejto trojice sa ukazuje, že im nemožno uprieť istú zomknutosť a majú spoločné motívy, básnické stratégie, poetiku a výraz.?Možno je to náhle zdanie poriadku?v čiastočkách rozptýlených meandrujúcich?a pulzujúcich pozorovaní, ktoré tvoria deň,?v sérii snímok dychu ustrnutého v ľade. Alebo je to niečo ako šok, strach a radosť zo strmého zastavenia, keď sa zotrvačnosťou?z vecí a dejov zrazu odlepia významy a všetko tak možno vidieť celkom odznova, holotropný zážitok. Niečo z toho, alebo možno ešte niečo celkom iné v tom je, že poézia Kataríny Kucbelovej priťahuje. Obsedantne. Od samého začiatku.

Románová trilógia zachytáva osudy slovenských a moravských kolonistov na území južného Slovenska v pohnutých časoch slovenských dejín od vzniku Československej republiky a osídľovania pohraničných území, cez nacionálne konflikty predvojnového roku 1938 (Kolonisti I), dramatickú sociálnu situáciu od konca vojny do začiatku spoločenských zmien v roku 1948 (Kolonisti II), až po krátke obdobie roku 1965 a ekologickú katastrofu veľkej dunajskej povodne (Kolonisti III). Večný zápas človeka o dôstojné žitie uprostred dejinných a politických a napokon i prírodných konfliktov a katastrof.

Piata kniha básní Márie Ferenčuhovej je hypnotickou meditáciou o konci a prerode. Individuálny osud človeka sa v nej prepája s osudom vesmíru, mrazivo osobné a zároveň všobjímajúce obrazy intimity akoby presahovali samy seba a rozpínali sa do nekonečna. Černozem predstavuje znepokojivé básnické univerzum na pokraji kolapsu: je to fantastický svet, a možno realita. Černozem je substrát poslednej záchrany.

Nová prozaická kniha jedného z najvýraznejších slovenských spisovateľov. Poviedky. Krátke, neveľmi príbehové, vlastne skôr reflexívne prózy. Naivný rozprávač sa vyznáva zo svojej tajomnej lásky k Číne. Nahliada pritom do dejín a vyťahuje z nich prekvapivé i menej prekvapivé fakty, súvislosti, interpretácie. Čína je bájna krajina, ktorá vždy priťahovala a aj bude priťahovať rôznych dobrodruhov, bádateľov. Lúpežných rytierov. Čínu nemožno chápať ako bežný štát je to ríša, ktorú tvoria rozmanité kultúry, etnické celky, duchovné tradície. Čína nie je len geopolitický fenomén, ale aj nehmotná substancia, ktorá v nejakej forme a v určitom rozsahu je prítomná v každom obyvateľovi tejto planéty. Je to vnútorná Čína. Predstava nečínskych ľudí o Číne, ktorá sa niekedy zhoduje a niekedy zas nezhoduje so skutočnou Čínou. Naivný rozprávač ľutuje, že zatiaľ nemal príležitosť rozprávať napríklad o tom, ako si západné mocnosti chceli v minulosti podmaniť Čínu prostredníctvom ópia, či o tom, že pravda o krviprelievaní na Námestí nebeského pokoja sa odlišuje od príbehov, ktoré chrlili západné médiá. Ľutuje aj to, že neporozprával viac o tom, že hongkonské demokratizačné hnutia trpia štokholmským syndrómom. Najviac však ľutuje, že sa nezmienil o Polovcoch (Palóci), maďarskom etniku žijúcom aj na juhu Slovenska. Jazyk tohto etnika uchoval staré podoby maďarských slov a zvukov a podľa niektorých bádateľov Polovci sú možno iránskeho pôvodu. Naivný rozprávač sa čiastočne považuje za Polovca a zastáva názor, že spojenie so staroiránskou kultúrou predstavuje spoľahlivú cestu, hodvábnu cestu k pochopeniu niektorých stránok čínskej civilizácie. Všetci kráčame do Perzie. Poviedky, trúfalé zamyslenia, nie až také divoké fantázie.

Odborná publíkácia sa v teoretickej rovine zaoberá technickými obrazovými reprezentáciami. Nosná časť textu sa opiera o výsledky výskumov, ktoré v 20. storočí priniesli diciplíny ako semiotika komunikológia a postštrukturalizmus. Slovenský text

Zbierka troch noviel Dávaj pozor na obličky, Malasaňa a Hegemónia od Erika Šimšíka. V novelách sa vyskytuje človek, ktorý je a zároveň nie je. Snaží sa pripísať zmysel svojmu bytiu. Vo vnútorných a vonkajších svetoch. Svet je len kulisou pre príbehy postáv. Postavy sú vzájomne konfrontované, zmietané v citovej kríze, pričom im sebauvedomenie ničí ich vnútorné svety. Nie sú dôležitými či významnými, nie sú dobrými či zlými. Sú to len obyčajní ľudia, ktorí sa boja, robia chyby a môžu byť vašimi susedmi. Erik Šimšík je autorom zbierky Monorezeň a Stereozemiaky, ktorá vyšla v roku 2013 vo vydavateľstve vlna/drewo a srd. Autor získal s poviedkou Rezne 2. miesto v literárnej súťaži Poviedka 2010.

Najnovšia zbierka básní Petra Šuleja vychádza po 6 rokoch od poslednej knihy Koniec modrého obdobia. Básne v novej zbierke sú vrcholným prejavom neo-konceptualizmu v slovenskej poézii.

Autor sa od roku 1998 venuje nepísaniu.

Sothis

Peter Šulej (1967) je autorom dvoch básnických trilógií, Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998) v jednom zväzku pod názvom Prvá trilógia (2010), a Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008) tzv. Modrá trilógia. Napísal aj románovú trilógiu, ktorú tvoria diela: História (2009), Spolu (2016) a Fytopaleontológia (2019). Je spoluautorom textových projektov Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013)a štyroch predstavení súčasného tanca. Vydal aj dve zbierky sci-fi poviedok Misia (1995), za ktorú získal Cenu Karla Čapka, a Elektronik Café (2001). Výbery z jeho poézie vyšli knižne v Poľsku (Wiersze, 2003), Chorvátsku (Povratak velikog romantičara, 2013) a Macedónsku (Industrijalna ljubav, 2015). Začiatkom roka 2018 vyšiel v macedónčine román História.Zbierka Rotácie (2020) voľne nadväzuje na jeho doteraz poslednú knihu básní Nódy (2014).

Súborné vydanie prvých štyroch básnických zbierok jedného z najvýznamnejších európskych básnikov, ktoré pôvodne vyšli v rozmedzí rokov 1997 2003: 80-967760-4-5, Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej, Korene neba. Básne z posledného storočia, Básne pre mŕtve dievčatá. Ich spoločným vydaním sa v novom kontexte sprítomňuje autorovo hľadačstvo v prvom období jeho účinkovania v slovenskej poézii. Pre súčasné hodnotenie tejto básnikovej tvorby sú typické figúry, ktoré jej priznávajú, že ovplyvňovala... a určovala... Na pomedzí deväťdesiatych a nultých rokov tieto zbierky prichádzali z okraja našej literatúry bez cielených vyhliadok na prestížnu pozíciu a s nie práve veľkým publikom. Už tento rozdiel v prijímaní a hodnotení je pre cestu, ktorú medzitým básnik Habaj prešiel, príznačný. Súčasťou knihy je doslov literárneho kritika Jaroslava Šranka, ilustrácie Jána Šicka, autorova poznámka a edičná poznámka k faktografii prvých vydaní jednotlivých zbierok a jazykovej úprave reedície.

Štvrtá kniha Ivany Gibovej je poviedkový komix, v ktorom sa text prelína s obrazmi, postavy prestupujú z jedného príbehu do druhého. Sarkasticky ladené príbehy vychádzajú zo života súčasnej tridsať plus generácie narodenej v osemdesiatych rokoch, ktorá má internetovú dospelosť, ale nemala internetové detstvo. Eklektik Bastard s odstupom a cynickým humorom rozpráva o jej frustráciách, sebarealizácii, nadváhe, starnutí, práci v korporáciách a single živote po tridsiatke.