Nezabíjajte vtáčika

Táto kniha nám objasňuje, aké dôležité je mať kategorický imperatív, ktorý nám nedovolí zísť z tej správnej cesty, aj keď sa ľudia okolo nás správajú horšie ako zvieratá. Podsúva nám morálne dilemy, no zároveň nám v podobe jedného z hlavných hrdinov ukazuje východiská. Začala som ju čítať už pred rokom, no začiatok ma veľmi nezaujal, tak som ju odložila. Teraz som sa k nej opäť vrátila a neľutujem. Vôbec netuším, prečo som to vtedy tak rýchlo vzdala. Je úžasne napísaná. Rozprávačka je veľmi reálna. Vlastne, všetky postavy také sú. Spisovateľka vytvorila nádherne citlivé dielo, ktoré by si mali prečítať všetci. Som rada, že som si k príbehu napokon našla cestu. Bolo by krásne, ak by bolo viac ľudí takých, aký bol Atikus. Čestný aj za cenu, že tým niečo stratí on sám. Čitateľa to prinúti premýšľať.

Jediné, čo mi na knihe prekážalo, bolo to, že dej sa viac nevenoval situáciám zo súdnej siene. Prípad bol zatlačený do úzadia, no toto rozhodnutie viem pochopiť. Všetko stojí na rozprávačke. Nemohli sme vidieť viac ako ona. No asi by som ju nezmenila. Prepožičala dielu čistý, priam naivný pohľad na niektoré udalosti a my sme mohli pomaly sledovať, ako z nej stáva empatický človek s potrebou kriticky myslieť a pochopiť veci, ktoré sa okolo nej dejú.

Knižku som nedočítala, vôbec ma nezaujala, veľa postáv sa v príbehu zjavilo úplne z ničoho nič, po pár kapitolách som mala zmätok kto je kto a kto kam patrí