Odeon

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo. V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle. Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí. Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým dojímavý príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe

L. N. Tolstoj písal Vojnu a mier v r. 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v r. 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa rozpredali veľmi rýchlo, r. 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnokrvne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (detailne je v románe opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V Ikare – Odeone vychádza prvý raz v dvojzväzkovom vydaní.

Erika Kohutová je profesorka klavíra na viedenskom konzervatóriu. Jej otec zomrel v psychiatrickej liečebni, čo je jeden z dôvodov, prečo žije osamelo so svojou dominantnou a konfliktnou matkou. Napriek neznesiteľným hádkam je od nej citovo závislá. Erika vedie dvojaký život – cez deň je prísna rezervovaná učiteľka a zasluhuje si rešpekt a priazeň svojich kolegov, po nociach sa oddáva perverzným a násilným túžbam. Jej zvyky naruší mladý študent Klemmer, ktorý by s ňou rád nadviazal hlbší vzťah. Erika ho spočiatku odmieta, no časom sa mu podvolí. Ich prvé intímne zblíženie však Klemmera nepríjemne zaskočí. Považuje ju za chorú a zvrátenú. Nedokáže si predstaviť, že by jej chúťkam vyhovel. Román Pianistka je šokujúcim portrétom ženy uväznenej medzi predstavou, ktorú má o žene civilizovaná meštiacka spoločnosť, a túžbami, ktoré vyvierajú z najtemnejších zákutí sexuality.

To me she speaks, she moves me for her theme; What, was I married to her in my dream? Or sleep I now, and think I hear all this? What error drives our eyes and ears amiss? Len slovko ešte – a k jej nohám padám. Vo sne som sa s ňou zosobášil hádam? Či spím a práve teraz beží sen, čo do omylu uvádza ma len? Komédiu omylov (The Comedy of Errors) prvý raz hrali 24. decembra 1594 v rámci nočnej zábavy – aj tá noc vďaka tomu vošla do histórie ako „noc omylov“. O dostatok omylov v hre sa starajú najmä dva páry dvojčiat: dvaja páni Antifolovia a ich dvaja sluhovia Dromiovia. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE. Preložil Ľubomír Feldek Ilustroval Peter Uchnár.

Dokonale zohratí manželia neváhajú v túžbe po moci páchať krvavé zločiny, lady Macbethová ako ich režisérka a Macbeth ako ich vykonávateľ. Najkratšiu a zároveň najnapínavejšiu Shakespearovu tragédiu si každý prečíta so zatajeným dychom!

Aj v tomto slávnom Prosperovom výroku sa skrýva metafora začarovaného ostrova. A ostrov, kde milánsky vojvoda a čarodejník Prospero pomocou kníh nadobudne moc nad divochom Calibanom, to nie je len veľká metafora Shakespearovej doby, v ktorej sa rodilo anglické impérium - je to aj ustavične aktuálna metafora súčasného sveta. Je iba krásnym snom dobro kultúry, ak jej pomocou mocné impérium expanduje na územie kohosi slabšieho? A máme iba ako zlý sen odsudzovať impérium, ktoré napokon suverenitu toho slabšieho uznáva a z jeho územia odchádza, ale svoju kultúru mu zanecháva? Aj Shakespearova predposledná samostatná hra bola dielom génia, ktorý si vždy vedel položiť tie najťažšie otázky v tej najbásnickejšej podobe. William Shakespeare (1564 - 1616) nebol len veľký dramatik, o ňom sa vždy bude hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika - hru preložil Ľubomír Feldek.

Každá rodina má problémy, ale Plumbovci vyčnievajú ešte aj medzi tými najproblematickejšími. Roky napätia hromadiaceho sa pod povrchom vyvrcholia v jeden chladný októbrový deň v New Yorku. Melody, Beatrice a Jack Plumbovci sa zídu, aby si pohovorili so svojím charizmatickým, ale ľahkomyseľným starším bratom Leom, ktorého práve prepustili z protidrogového liečenia. Leo totiž prednedávnom zdúchol z bratrancovej svadby v aute spolu s príťažlivou devätnásťročnou čašníčkou. Za volant si sadol pod vplyvom drog aj alkoholu. Jeho následná nehoda ohrozí spoločný fond Plumbovcov zvaný Hniezdo, ktorého prostriedky majú súrodencom o niekoľko mesiacov konečne vyplatiť. Hodnota Hniezda nečakane vzrástla a všetci sa už dlho spoliehajú, že tie peniaze im pomôžu vyriešiť problémy, ktoré si sami spôsobili. Melody, vzorná manželka a matka žijúca na „lepšom“ predmestí, má na krku hypotéku a pred sebou hrozivú vyhliadku školného, ktoré bude musieť platiť dcéram-dvojčatám, až začnú chodiť na vysokú. Jack, obchodník so starožitnosťami, si tajne vzal pôžičku a zaručil sa za ňu plážovou chatou, ktorú vlastní so svojím manželom Walkerom. A Bei, kedysi sľubnej autorke krátkych poviedok, sa akosi nedarí dopísať dlho očakávaný román ani nájsť si partnera. Zachráni Leo súrodencov a tým aj ľudí, ktorých milujú? Alebo budú všetci musieť prehodnotiť starostlivo naplánovanú budúcnosť? Súrodenci spoja sily a pustia sa do boja so starými spormi aj súčasnými problémami. Za Leovu nehodu všetci napokon draho zaplatia v svojom citovom aj materiálnom živote a túžby musia prispôsobiť realite.

„Literatúra je najpríjemnejší spôsob, ako ignorovať život.“ Kniha nepokoja je zbierkou denníkových zápiskov, listov a filozofických reflexií, ktoré vznikali v rozmedzí viac ako dvadsiatich rokov, a prvýkrát vyšla až 47 rokov po autorovej smrti (1982), keď sa našla truhlica plná jeho textov. Odvtedy bola v rôznych edičných vydaniach preložená do všetkých veľkých svetových jazykov, ale aj do češtiny, nórčiny alebo japončiny. Táto autobiografia či denník patrí rozhodne medzi najvýznamnejšie diela portugalskej literatúry a Pessoa jej autorstvo doprial dvom zo svojich fiktívnych spisovateľov – Vicentemu Gedesovi a Bernardovi Soaresovi. Predstavuje existencializmus v rýdzej podobe – melancholické pozorovania striedajú stoické zistenia, poetické obrazy či vtipné sebareflexie. Pessoa máloktoré svoje dielo dokončil, sám seba považoval za „majstra fragmentov“, preto neprekvapí, že ani Kniha nepokoja nie je úplná. Zápisky nemajú jasné časové usporiadanie, chýba dej, zápletka, rozuzlenie. Každý zápis je príbeh sám osebe a jediným spojivom je azda téma absurdnosti bytia. Je preto veľkou výzvou pre vydavateľov, redaktorov, prekladateľov aj čitateľov. Kniha nepokoja je všetko možné, ale predovšetkým je to bludisko myšlienok, do ktorého môžete vojsť aj z neho vyjsť na ktorejkoľvek strane. Je pesimistická aj optimistická, poetická aj prozaická, hlboká i plytká. Je skrátka iná ako čokoľvek, čo ste doteraz čítali. A pritom obsahuje všetko, čo vám hoci len vo sne preletelo hlavou.