Odeon

Román Doktor Živago je jedným z najvýznamnejších ruských románov 20. storočia, ktorý zachytáva dramatické obdobie ruskej histórie začiatku 20. storočia. V centre príbehu stojí Jurij Andrejevič Živago – lekár, intelektuál a básnik, ktorý sa snaží žiť podľa svojich morálnych zásad a zachovať si vnútornú slobodu v čase, keď spoločnosť prechádza radikálnymi zmenami. Jeho kariéru preruší 1. svetová vojna. Lieči sa zo zranenia a spoznáva svoju celoživotnú lásku Laru. Ich láska sa rozvíja na pozadí vojny, hladu a politického teroru, čo dodáva príbehu silný kontrast medzi intímnym citom a krutou realitou. Pasternakovo dielo je viac než len milostný príbeh – je to filozofická reflexia o zmysle života, slobode, utrpení a tvorivosti. Román sa stal symbolom odporu voči totalitnej ideológii a priniesol Pasternakovi Nobelovu cenu za literatúru (1958), ktorú však pod politickým tlakom musel odmietnuť. Prvýkrát vyšiel v Taliansku vo vydavateľstve Feltrinelli v roku 1957 a v ZSSR sa ho podarilo vydať až v roku 1988. Z ruského originálu Boris Leonidovič Pasternak: Doktor Živago, čas. Novyj mir č. 1 – 4, Moskva 1988, preložila Viera Hegerová. Básne Jurija Živaga preložil Ján Štrasser.

Knieža Lev Myškin sa po rokoch liečenia v zahraničí vracia do Ruska s čistou dušou a neotrasiteľnou vierou v dobro. V prostredí aristokratickej spoločnosti, kde vládnu peniaze, vášne a intrigy, sa jeho úprimnosť a bezbrannosť stávajú výzvou pre všetkých okolo neho a končia zväčša výsmechom. Dostojevskij vytvára brilantnú psychologickú štúdiu človeka, ktorý je „príliš dobrý“ pre svet, a skúma, či absolútna dobrota môže prežiť v realite plnej egoizmu a morálneho úpadku. Román odhaľuje vnútorné konflikty postáv, ich túžby, slabosti a tragické osudy, pričom kladie zásadné otázky: čo znamená byť skutočne ľudský? Je nevinnosť silou alebo slabosťou? Idiot je nadčasové dielo o láske, vine, spoločenských predsudkoch a hraniciach ľudskej psychiky – fascinujúci príbeh, ktorý vás vtiahne do hlbín duše a prinúti premýšľať o sebe i svete okolo. V románe sa ozývajú hrdinovia národných eposov, hrdinské piesne a rozprávky, ako aj ozveny zápasov ruskej a svetovej literatúry pri hľadaní ideálov pravdy, dobra a krásy. Idiot, v poradí piate rozsiahle dielo F. M. Dostojevského, sa stalo jedným z najčítanejších diel svetovej literatúry. Z ruského originálu Idiot (Nauka, Leningrad 1973) preložili Felix Kostolanský a Hana Kostolanská.

Tolstoj písal Vojnu a mier v rokoch 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v roku 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa veľmi rýchlo rozpredali. V roku 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnohodnotne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (v románe je detailne opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a francúzske obsadenie Moskvy). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok a často veľmi výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, ako aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V edícii Svetová klasika ODEON vychádza v druhom dvojzväzkovom vydaní. Z ruského originálu Vojna i mir (Chudožestvenaja literatura, Moskva 1972) preložila Ružena Dvořáková-Žiaranová.

Tolstoj písal Vojnu a mier v rokoch 1863 – 1869. Kompletné štvorzväzkové vydanie vyšlo v roku 1869. Dobová kritika najprv román odsúdila, ale čitateľský úspech bol obrovský. Dve vydania sa veľmi rýchlo rozpredali. V roku 1873 vyšlo tretie, podstatne prepracované vydanie, ktoré sa vydáva a vychádza v prekladoch dodnes. Ide o klasický veľkoromán zo života ruskej spoločnosti v prvých desaťročiach 19. storočia. Popri množstve realisticky zobrazených postáv zasadených do historických udalostí plnohodnotne zobrazuje postavy generála Kutuzova a Napoleona. Nájdeme tu opis napoleonských rusko-francúzskych vojen prebiehajúcich v rokoch 1805 – 1812 (v románe je detailne opísaná bitka pri Slavkove 1805, ale aj bitka pri Borodine a francúzske obsadenie Moskvy). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, ako aj členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok a často veľmi výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, ako aj významné historické postavy. Román bol niekoľkokrát úspešne sfilmovaný. V edícii Svetová klasika ODEON vychádza v druhom dvojzväzkovom vydaní. Z ruského originálu Vojna i mir (Chudožestvenaja literatura, Moskva 1972) preložila Ružena Dvořáková-Žiaranová.

Všetko sa to začalo ešte v deväťdesiatych rokoch, keď sa Jack a Elizabeth prisťahovali do veľkomesta, obaja plní snov a ideálov. V Chicagu to vtedy žilo, spustnuté priemyselné štvrte sa menili na vychytené bohémske lokality. Elizabeth si po večeroch listovala v ťažkých psychologických príručkách s pohárom vína, on si prezeral negatívy, ktoré nafotil. Ich spoločné vysokoškolské roky boli vzrušujúce, naplnené umením, rozhovormi, intimitou. Ale odvtedy ubehlo more času. Čo z toho vlastne zostalo po dvadsiatich rokoch, po svadbe, po narodení dieťaťa? Už dávno nie sú tí naivní rojkovia, ale dvaja zrelí ľudia s nenaplnenými ambíciami, ktorým sa realita dennodenne škerí do tváre. Oddelené spálne, sociálne siete, sekty tváriace sa ako podporné skupiny, polyamorní nápadníci, rodičovské hliadky... Všetky tie milosrdné lži a nevypovedané krivdy. Naozaj takto vyzerá spoločne vydreté blaho? Odpoveď sa ukrýva v tomto ironickom, láskavom aj nemilosrdnom obraze súčasného sveta a partnerského spolunažívania. Z anglického originálu Wellness (Vintage Books, New York 2023) preložil Samuel Marec.

„Na začiatku bol strach, strach a túžba a vydesená zvedavosť, čo bude nasledovať.“ Slávny spisovateľ Gustav von Aschenbach zasvätil celý svoj život práci. Vo veku niečo málo nad päťdesiat rokov ho letná dovolenka zavedie do Benátok. Tam každý deň pozoruje na pláži krásneho chlapca, ktorý býva v tom istom hoteli s elegantnou matkou, sestrami a guvernantkou. Starnúci vdovec sa do mladíka zamiluje a je nekontrolovane ovládaný nenaplniteľnou láskou, ktorej sa nakoniec stáva obeťou. Mannova novela je Tragédiou poníženia muža žijúceho svoj život uväznený v spoločenských konvenciách, ktorý náhle naruší vtrhnutie nepoznanej vášne. Z nemeckého originálu Der Tod in Venedig, Hyperionverlag, Hans von Weber, München 1912, preložil a doslov napísal Andrej Zahorák.

Príbeh hudobníka Ludwiga je zasadený do zložitých a ťaživých pomerov v Nemecku po prvej svetovej vojne, do sveta, kde je jedinou istotou smrť. Ľudia sa naučili prežiť, no nevedia si nájsť miesto v živote. Ludwig, ktorému mladosť vzala vojna, teraz pracuje vo firme vyrábajúcej a predávajúcej náhrobné kamene. Okolo neho je sústredených viacero svojráznych postáv: robotníci, príležitostní umelci, barové umelkyne, povaľači, špekulanti... Pred našimi očami defiluje svet krčiem a kaviarní, dýcha na nás atmosféra politických zrážok, šarvátok a spolkov, v ktorej sa rodil fašizmus. Ludwiga stretávame v spoločnosti kočujúcich umelkýň a spolu s ním prežívame úprimnú lásku k tajomnej Isabelle v ústave choromyseľných, načúvame jeho rozhovorom s priateľmi, farárom i lekárom. Jeho láska ku krásnej Isabelle sa však končí nešťastne, a tak hrdina odchádza z mesta a napokon sa usadí v Berlíne. Autorov pôsobivý lyrizmus podfarbený iróniou si aj dnes podmaňuje nové generácie čitateľov a uvádza ich do nezabudnuteľného remarquovského sveta, ktorý ani po rokoch nestratil nič na svojej umeleckej príťažlivosti. Z nemeckého originálu Der schwarze Obelisk (Ullstein Verlag, Berlin 1976) preložila Mária Vilikovská.

V románe Sophiina voľba Styron originálnym spôsobom spracúva problematiku druhej svetovej vojny, nacistických vyhladzovacích táborov a „zlaté roky“ povojnovej Ameriky. Začínajúci spisovateľ Stingo, dvadsaťdvaročný neskúsený južan, nás zavedie do New Yorku v roku 1947. V nájomnom dome v Brooklyne sa spriatelí s Nathanom, temperamentným židovským intelektuálom, a so Sophiou, krásnou a krehkou poľskou katolíčkou. Stingo je svedkom ich vášnivého a deštruktívneho vzťahu a neraz musí otrasenej Sophii robiť dôverníka. Sophia pred ním postupne odkrýva svoju minulosť z predvojnového Poľska, koncentračného tábora a napokon aj najväčšie tajomstvo – drastickú voľbu, ktorá ju navždy poznačila. Román Sophiina voľba bol v roku 1982 sfilmovaný. V hlavnej úlohe sa predstavila Meryl Streepová, ktorá za svoj nezabudnuteľný herecký výkon získala Oscara a Zlatý glóbus.

Román Víťazný oblúk je po Remarquovej prvotine Na západe nič nové jeho druhým dielom, ktoré zaznamenalo celosvetový úspech. Dej sa odohráva v predvečer druhej svetovej vojny v Paríži, kam emigroval lekár Ravic po tom, ako sa mu podarilo utiecť z nemeckého koncentračného tábora. V tomto meste pod Víťazným oblúkom žijú aj mnohí iní utečenci zo všetkých kútov Európy. Chirurg Ravic patrí k tým šťastnejším, lebo netrpí núdzu, no jeho situácia je neistá, keďže lekársku prax môže vykonávať iba načierno. Za zvláštnych okolností sa stretáva s herečkou a speváčkou Joan Madouovou a prežije s ňou vášnivý ľúbostný vzťah plný rozporov. Spolu s tragickým osudom Joan Madouovej sledujeme osudy ďalších postáv a postavičiek, hotelových hostí a Ravicových pacientov. Na stránkach knihy pritom pred nami ožívajú parížske uličky, námestia, kaviarne, bistrá, hotely a penzióny s ich záhadnými hosťami a zamestnancami, emigrantmi, ktorí sa podobne ako hlavný hrdina pokúšajú dostať z Paríža čo najďalej, preč od rozmáhajúceho sa fašizmu. Remarque v tomto románe o trpkom údele emigrantov odhaľuje neľútostnú tvár fašizmu, kriticky hodnotí politický a spoločenský systém „krajiny slobody“ a humanisticky vyzdvihuje jediný zmysel ľudského života, ktorým je porozumenie a láska. Z nemeckého originálu Arc de Triomphe (Kiepenheuer & Witsch, Köln 2017) preložila Zuzana Guldanová.

Po narodení synov zasadil otec v záhrade dva stromy. Ten prvý bol smrekovec. Tvrdý aj krehký zároveň. Ťahá sa do výšky, rastie na slnečnej strane. Je presne ako starší syn Luigi. Ten za tridsaťsedem rokov ani raz neopustil údolie. Druhý strom je jedľa. Stojí v tieni, odolná, silná a húževnatá. Presne ako mladší Alfredo, spurný bitkár. Utiekol ďaleko do Kanady, medzi Indiánov a ropné vrty, aby viac nespôsoboval problémy. Alfredo a Luigi majú niečo spoločné. Obaja často hľadia na dno pohárika. Pijú bez prestávky celé dni, potom zaspia a ráno pokračujú s bielym vínom, pivom aj whisky pri bare. Bratov spája aj starý dom. Po otcovej smrti sa Alfredo vracia do rodného kraja, ale netuší, že tá chatrč by raz mohla mať obrovskú hodnotu. Novela Paola Cognettiho približuje krehkú existenciu stratenú v hneve, alkohole a tajuplnej sile, ktorá ju strháva čoraz nižšie až na samé dno. Pritom zmätie všetko, čo jej príde do cesty. Pozdĺž rieky Sesia si tak ľudskú bolesť mlčky odnášajú aj zvieratá a stromy. Z talianskeho originálu Giu nella valle (Einaudi, Torino 2023) preložila Alexandra Lenzi Kučmová.

Neustále sa tvorím a pretváram. Román Vlny, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1931, patrí medzi najvýraznejšie experimentálne texty Virginie Woolfovej. Vlny sú polyfonickou fúziou vnútorných monológov šiestich hlavných postáv Bernarda, Susan, Rhody, Louisa, Jinny a Nevilla. Spoznávame ich útržkovite v intimite ich vnútorných monológov a sledujeme ich od detských čias, cez spoločné školské roky až po úlomky z obdobia ich stredného veku. Hoci pochádzajú z rôznych prostredí a majú veľmi odlišné osobnosti, jednako sa celý život schádzajú, rozchádzajú, pozorujú a porovnávajú. Veľmi dôležitou je v texte tiež postava Percivala, ktorý nikdy neprehovorí, ale ktorého prítomnosť má na všetkých šiestich silný vplyv. Experimentálna forma a naoko chaotické striedanie hlasov ponúkajú len krehké oporné body. Čitateľ sa stráca pod rozčerenou hladinou textu, aby sa o pár strán vynoril v rytmickom unášaní vĺn života. Tie sa tvoria, pretvárajú, miznú, aby sa v okamihu znova vytvorili, pretvorili a opäť zmizli. Virginii Woolfovej sa tak podarilo zachytiť nielen prchavosť okamihu, ale aj pravidelný rytmus a prúdenie plynúceho času. Z anglického originálu The Waves (BERKLEY, New York 2022) preložila Simona Klimková.

Piaty apríl 2019. Na domácej idylke v útulnom brooklynskom dome sa objavujú trhliny. Dan a Isabel, manželia, ktorých vzťah nie je ideálny, sú obaja citovo naviazaní na Isabelinho mladšieho brata Robbieho. Robbie, ktorý býva v podkroví nad ich bytom, práve prekonáva krízu z rozchodu s priateľom a vytvoril si zidealizovaný falošný profil na Instagrame. Danov a Isabelin desaťročný syn Nathan zatiaľ podniká prvé neisté kroky smerom k nezávislosti a ich päťročná dcéra Violet sa snaží prehliadať narastajúce napätie medzi rodičmi. Piaty apríl 2020. Z brooklynského domu sa počas lockdownu stáva väzenie. Violet je posadnutá bezpečnosťou svojej rodiny, Nathan sa pokúša obísť jej pravidlá. A Robbie uviazol na Islande v horskom zrube, kde mu robia spoločnosť len vlastné myšlienky a jeho tajný instagramový život. Piaty apríl 2021. Rodina sa po ťažkej kríze vyrovnáva s novou, úplne odlišnou realitou a s tým, čo sa naučili o sebe aj o ostatných. Román Deň Michaela Cunninghama je detailnou a prenikavou meditáciou o láske a strate, o zápasoch a obmedzeniach rodinného života, o tom, ako žiť spolu i bez seba. Z anglického originálu Day (Random House, USA 2024) preložil Vladislav Gális.

Román ocenený v roku 2023 Pulitzerovou cenou Aj v ruchu búrlivých 20. rokov 20. storočia každý Newyorčan počul o Benjaminovi a Helen Raskovcoch. On je legendárny finančník z Wall Street, ona je dcéra excentrických aristokratov. Spoločne vystúpili na vrchol úspechu, práve keď sa dekáda excesov a finančných špekulácií blíži ku koncu. Za akú cenu však nadobudli to nesmierne bohatstvo? Túto záhadu rieši román Záväzky od istého Harolda Vannera, ktorý so zatajeným dychom číta celý New York. Existujú však aj ďalšie verzie tohto príbehu o úspechu. Dôvera je román o peniazoch, moci, intimite, ale aj brilantná literárna skladačka. Pozýva čitateľa hľadať pravdu napriek lžiam, ktoré neraz tvoria podstatu osobných vzťahov, a sile vplyvu poháňanom peniazmi, ktoré vedia ohýbať realitu podľa svojich predstáv. Ak sa chceme dopátrať pravdy, často si ju musíme vyskladať z rôznych výpovedí a kopať hlbšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Z anglického originálu Trust (Riverhead Books, New York 2022) preložil Vladislav Gális.

Mladý kupec Bassanio premrhal všetok svoj majetok a zo zložitej situácie mu pomôže len sobáš s krásnou Portiou. Ak sa však chce uchádzať o jej ruku, potrebuje peniaze. Jeho priateľ, vážený kupec Antonio sa zaňho zaručí u starého úžerníka Shylocka a hoci potrebné peniaze pre Bassania získa, dostane sa do ťažkostí, lebo pôžičku nedokáže vrtátiť včas. Chamtivý Shylock trvá na dodržaní podmienok dohody a cena, ktorú má Antonio zaplatiť, je naozaj vysoká. Z anglického originálu The Merchant of Venice (The Arden Edition of the Works of William Shakespeare, London 2004) preložil a sprievodné texty napísal Ľubomír Feldek.

Štrnásťročný stredoškolák sa pre zrakovú poruchu stáva terčom posmechu svojich spolužiakov. Neschopnosť vzdorovať mučiteľom a pasivita voči ich krutému zaobchádzaniu ho nútia uzavrieť sa do vlastného sveta. Jeho osamelosť naruší až spolužiačka, ktorá rovnako ako on zažila šikanovanie. Ich priateľstvo je pre nich útechou a umožňuje im nachádzať povzbudenie a otvorene hovoriť o svojich trápeniach. K násiliu sa však stavajú opačne. Zatiaľ čo ona považuje tých slabých za víťazov s morálnou prevahou, on sa, naopak, vzoprie rezignácii a snaží sa zmeniť svoj život. Jednoduchý a zároveň hlboký román Mieko Kawakami je ďalším dôkazom jej talentu, ktorý je charakteristický neúprosnosťou a zároveň nežnosťou, ostrým pohľadom, intímnosťou a mnohovrstevnosťou. Nepochybne si tak upevňuje povesť jednej z najvýznamnejších mladých autoriek súčasnosti. Z japonského originálu Hevun (Kodansha Ltd, 2009) preložila Dana Hashimotová.

Príbeh z novely Sesternice sa odvíja v meste La Plata, v zmätočnej atmosfére Argentíny 40. rokov minulého storočia. Odhaľuje mučivý svet podivuhodnej a nefunkčnej rodiny zo strednej triedy. Rámcovo ide o príbeh dospievania a snahy vymaniť sa z neprívetivých životných podmienok. Obsah však vyráža dych svojou surovosťou, nekorektnosťou a čiernym humorom. Venturini porušuje všetky konvencie – jazykové aj spoločenské. Vyťahuje spod koberca všetko, čo sa tam starostlivo pozametalo a odhaľuje tých najzraniteľnejších medzi nami. V centre pozornosti je rozprávačka Yuna Riglos, dievčina s ľahším mentálnym postihnutím, ktorá má problém verbálne komunikovať, no do vienka jej bol nadelený výtvarný talent, ktorý jej kliesni cestu k lepšiemu životu pre seba aj jej rodinu. Opisuje život okolo seba, matku, ktorá zostala sama na dcéry s telesným aj duševným postihnutím, mužov, ktorí vnikajú na ich územie, akoby len preto, aby ho zneužili na vlastný prospech – kariérny rast, hmotné zabezpečenie alebo sexuálne uspokojenie. Yuna to všetko komentuje spôsobom jej vlastným. Originálne, deformovane, surovo a hravo. „Sesternice neraz čitateľa nahlas rozosmievajú provokáciami či nečakanými rozhodnutiami. Telá sa ocitajú v hraničných situáciách a text tryská ako krv. Aurora Venturini vďaka Sesterniciam dosiahla slávu, po ktorej túžila celý život, a vychutnala si ju tak, ako to len ona vedela: s ironickou prezieravosťou vystavila na obdiv jazvy obludne talentovanej ženy, ktorá vytvorila samu seba.“ Marianna Enriquez Zo španielskeho originálu Las primas (Tusquets Editores, Barcelona 2020) preložila Barbara Sigmundová.