Odeon strana 4 z 7

V Shaker Heights, pokojnom príjemnom predmestí Clevelandu, je všetko plánované – od kľukatých ciest cez farby domov až po úspešný život obyvateľov. Nikto nestelesňuje tohto ducha lepšie ako Elena Richardsonová, ktorá sa dôsledne riadi zásadou hrať podľa pravidiel. Vtedy sa na scéne zjaví Mia Warrenová, tajomná umelkyňa a slobodná matka, ktorá prenikne do tejto idylickej bubliny s dcérou tínedžerkou Pearl a prenajme si dom od Richardsonovcov. Zakrátko sa Mia a Pearl stanú čímsi viac ako podnájomníčkami. Všetky štyri deti Richardsonovcov priťahuje dvojica matky a dcéry, taká odlišná od tamojších ľudí. Ale Mia nesie so sebou tajomnú minulosť a neberie ohľad na pravidlá, takže hrozí, že obráti naruby túto starostlivo usporiadanú komunitu. Keď sa starí rodinní priatelia Richardsonovcov pokúsia adoptovať čínsko-americké dieťa, vypukne boj o zverenie do starostlivosti a dramaticky rozdelí mesto. Mia a Elena odrazu stoja proti sebe. Elena podozrieva Miu i jej motívy a je rozhodnutá odhaliť tajomstvá Miinej minulosti. Jej posadnutosť však má zdrvujúce následky. Román Stačí škrtnúť zápalkou skúma váhu tajomstiev, povahu umenia a identity, silu materstva – a nebezpečenstvo viery, že pohromu možno odvrátiť, ak sa človek drží pravidiel.

Na začiatku príbehu sa starý rybár Santiago vydáva na more po osemdesiatich siedmich dňoch bez úlovku. To ho neodradí a skúša to znovu. Tentoraz má šťastie a chytí na háčik veľkú rybu. Tá je však taká veľká, že sa nemieni vzdať bez boja, a začína sa jej súboj na život a na smrť s naším hrdinom. Ryba ťahá čln aj so starcom a on vie, že nemôže robiť nič iné, iba čakať a unaviť rybu. Starec je vyčerpaný z tohto súboja, vzdoruje prudkej sile ryby, vlastnému hladu, smädu a trápi ho aj poranená ruka, takže má všetky dôvody, aby rybu nenávidel. To sa však nestane. Ryba, takisto ako more, je pre rybára jeho bratom i sestrou, rybár sa cíti súčasťou tohto celku a nijako sa z neho nevydeľuje. Starec napokon o rybu v súboji so žralokmi príde, ale to ho nezdrví a nerezignuje na svoj ľudský osud. Naďalej bojuje, plahočí sa a vie, že na druhý deň sa zobudí a všetko sa začne odznovu. A v konečnom dôsledku ho nič nemôže zničiť, a tak to povie aj nahlas: „Veď človek nie je stvorený na prehru... Možno ho zničiť, ale nie poraziť.“ Prekrásnou baladou o starom rybárovi Santiagovi sa autor dostal nielen medzi nositeľov Nobelových cien, ale priradil sa aj k veľkým básnikom mora, ospevujúcim nezlomnosť človeka. Ernest Hemingway v jednom z interview vyhlásil, že hneď ako sa rybárovi v rybárskej dedinke Cojimara neďaleko Havany stal tento príbeh, rozhodol sa o ňom napísať...

Paríž a šťastie boli pre Hemingwaya synonymá. Aj preto nazval svoje búrlivácke mladé roky strávené v tomto meste pohyblivým sviatkom. Týmto prirovnaním sa inšpirovala aj Mary Hemingwayová pri posmrtnom vydaní manželovho diela v roku 1964. Črty o svojom živote v Paríži začal autor písať roku 1958 a s prestávkami v nich pokračoval až do konca svojho života, upínajúc sa v hlbokej tvorivej aj životnej kríze na najšťastnejšie obdobie svojho rozletu v úsilí nájsť stratenú istotu. Tieto pamäti nám pomáhajú pochopiť nielen ducha doby, ale aj osobnosť spisovateľa, ktorý má nezastupiteľné miesto v svetovej literatúre dvadsiateho storočia.

Novinár, spisovateľ a scenárista James M. Cain (1892 – 1977) býva označovaný za jedného z „otcov zakladateľov“ americkej drsnej školy spolu s Dashiellom Hammettom a Raymondom Chandlerom, hoci on sám akékoľvek škatuľkovanie odmietal. Jeho prvý román, príbeh tuláka Franka Chambersa, krásnej Cory a jej manžela Nicka vyvolal vo svojej dobe (1934) búrlivé reakcie. Niektorí knihu ostro odsúdili a dokonca zakázali pre priveľmi erotický a násilnícky obsah – z dnešného pohľadu podaný veľmi decentne –, no čitatelia zjavne zastávali iný názor, lebo Poštár zvoní vždy dvakrát sa stal výnimočne úspešným bestsellerom a dodnes patrí medzi klasické diela svetovej literatúry. Prevratný je najmä pre svoj nezvyčajne úsporný štýl. Autor sa vyhýba opisom, dej posúva predovšetkým úsečnými dialógmi hlavných postáv a príbeh rozpráva v prvej osobe. Albert Camus vraj pri písaní Cudzinca čerpal inšpiráciu z Poštára. O význame názvu sa popísalo veľa, ale pravdepodobne vznikol dodatočne, pri rozhovore s dramatikom Vincentom Lawrenceom, ktorý Cainovi rozprával, ako každý deň čaká na poštára a skrýva sa v záhrade zo strachu, aby mu nepriniesol ďalšie odmietnutie od vydavateľa. „Poštár vždy zvoní dvakrát,“ dodal. Cain usúdil, že by to bol vhodný titul pre príbeh o láske a vášni, o nenávisti a vražde. Útla knižka čitateľa zaujme od prvých riadkov a nedá mu vydýchnuť až do samého konca, aj keď mnohí poznajú príbeh v sfilmovanej podobe, napríklad s vynikajúcim Jackom Nicholsonom a Jessicou Langeovou z roku 1981. Z anglického originálu The Postman Always Rings Twice (Vintage Crime/Black Lizard, Vintage Books, a division of Random House, Inc., New York 1992) preložila Alena Redlingerová.

Švédsko 1945. Dvadsaťpäťročného Miklósa transportujú z koncentračného tábora Bergen-Belsen na švédsky ostrov Gotland. Potom si v rehabilitačnej nemocnici znovu vypočuje rozsudok smrti: švédsky lekár mu pre neliečenú tuberkulózu dáva šesť mesiacov života. No Miklós vyhlási osudu vojnu. Napíše list všetkým stosedemnástim maďarským dievčinám, ktoré sa vo Švédsku zotavujú, s úmyslom vziať si jednu z nich za manželku. Čoskoro objaví tú pravú – uchvátia ho pôvabné riadky a fascinujúci štýl devätnásťročnej Lili. Ranná horúčka je ľúbostným príbehom zo života, ktorý päť rokov po vydaní v Maďarsku objavili aj najvýznamnejšie svetové vydavateľstvá. Prepracované vydanie vyšlo v prekladoch vo viac ako dvadsiatich ôsmich krajinách sveta a pripravuje sa aj filmové spracovanie.

Rajská záhrada ako mnohé iné Hemingwayove diela nesie silnú autobiografickú pečať. Hrdinom je mladý spisovateľ David Bourne a rajskou záhradu sú medové týždne, ktoré trávi so svojou mladučkou manželkou Catherine na juhofrancúzskom pobreží a v Španielsku. Milujú sa, relaxujú, popíjajú, David chytá ryby... Aký by to však bol raj bez diabla? V tomto prípade je ním Catherinino pokušenie a príchod zvodnej sokyne Marity. Toto dielo vyšlo v origináli roku 1986, teda až po spisovateľovej smrti, a v slovenskom preklade prvý raz roku 1991. Vydavateľstvo Ikar ho ponúka čitateľom v prepracovanej jazykovej úprave.

Úspešná francúzska prozaička (1966) vo svojej knihe opäť otvára Pandorinu skrinku našej doby: starnutie vo svete nesúcom v génoch skúsenosť z globálnych katastrof, ktoré pripravili Európanov o ich ľudskú autenticitu. Hrdinkou novely je žena v zlomovej situácii: bývalá jazyková korektorka Miška stráca kontrolu nad svojím životom, ale súčasne aj nad slovami. Napriek všetkému toto niekdajšie židovské dievčatko pokračuje v celoživotnom pátraní po osobách, ktoré ju pred rokmi nezištne zachránili pred holokaustom. Chce sa im poďakovať za ich šľachetný čin, ktorým riskovali vlastné životy. Autorkino vnímanie konfúznej zložitosti miléniového sveta sa prenáša najmä do dialógov v domove pre starých postihnutých ľudí, ktoré starenka vedie s dvoma blízkymi ľuďmi. S Máriou, sirotou, ktorej sa ujala po smrti asociálnej matky, a Jérômom, logopédom usilujúcim sa zmierniť následky jej postupujúcej stareckej demencie. Práve túto situáciu autorka využije nielen na zachytenie mentálne zložitého stavu citlivej ženy na hranici života a smrti, ale aj na načrtnutie sociálnych a morálnych problémov storočia.