Odeon strana 4 z 5

Čudácky a zároveň podmanivý Gaustin dostane veľkolepý nápad. Rozhodne sa založiť „kliniku minulosti“, ktorá by pomáhala pacientom s Alzheimerovou chorobou zžiť sa s realitou, v ktorej sa zasekla ich myseľ. Každé poschodie na klinike preto predstavuje jedno desaťročie a od nábytku až po najmenší gombík, a dokonca vôňu či odtieň svetla, zachytáva danú dobu. Absurdita detailov je natoľko lákavá a presvedčivá, že kliniku čoraz častejšie vyhľadávajú aj zdraví ľudia ako takzvaný úkryt v čase. To však vedie k nečakanému rébusu. Čo sa stane, keď sa minulosť začne pliesť do prítomnosti? Z bulharského originálu VREMEUBEZHISHTE (Vydavateľstvo Žanet 45, Plovdiv 2020) preložil Igor Hochel.

Erika Kohutová je profesorka klavíra na viedenskom konzervatóriu. Jej otec zomrel v psychiatrickej liečebni, čo je jeden z dôvodov, prečo žije osamelo so svojou dominantnou a konfliktnou matkou. Napriek neznesiteľným hádkam je od nej citovo závislá. Erika vedie dvojaký život – cez deň je prísna rezervovaná učiteľka a zasluhuje si rešpekt a priazeň svojich kolegov, po nociach sa oddáva perverzným a násilným túžbam. Jej zvyky naruší mladý študent Klemmer, ktorý by s ňou rád nadviazal hlbší vzťah. Erika ho spočiatku odmieta, no časom sa mu podvolí. Ich prvé intímne zblíženie však Klemmera nepríjemne zaskočí. Považuje ju za chorú a zvrátenú. Nedokáže si predstaviť, že by jej chúťkam vyhovel. Román Pianistka je šokujúcim portrétom ženy uväznenej medzi predstavou, ktorú má o žene civilizovaná meštiacka spoločnosť, a túžbami, ktoré vyvierajú z najtemnejších zákutí sexuality.

Mladá žena Amanda leží v horúčkach vo vidieckej nemocnici v Južnej Amerike a vedie rozhovor s malým Davidom, synom svojej kamarátky. Len pred niekoľkými dňami sem pricestovala s dcérkou Ninou na prázdniny a zoznámila sa s Davidovou matkou Carlou. David Amandu nabáda, aby sa v horúčke rozpamätala na detaily posledných dní a pochopila, čo sa stalo. Amanda si spomína: Carla je elegantná graciózna žena, ktorá je nešťastná a trápi sa pre svojho malého syna. Jej manžel Omar pred niekoľkými rokmi choval dostihové kone, no požičaný plemenný žrebec sa záhadným spôsobom otrávil vodou z potoka. Ochorel však aj David a Carla ho priviedla k miestnej liečiteľke. Cenou za Davidov život je polovica jeho duše. Nie je to však jediná obeť v tejto Bohom zabudnutej krajine – deti sa tu rodia deformované, ľudia a zvieratá umierajú v horúčkach a nikto nevie prečo. Samanta Schweblinová pokračuje v dobrej tradícii juhoamerickej literatúry a v tejto knihe spojila takmer nespojiteľné: magický realizmus, mýty a povery, ktoré sú stále každodennou súčasťou života Latinskej Ameriky. Vymodelovala akúsi apokalyptickú víziu ekologickej katastrofy, ktorá však potichu prebieha už niekoľko rokov na celom svete.

Pán Stevens niekoľko desaťročí pracoval ako komorník v Darlington Halle, najprv u lorda Darlingtona, neskôr u bohatého Američana Farradaya, ktorý si sídlo kúpil. Príbeh komorníka Stevensa sa odohráva v dvoch časových líniách: v súčasnosti – Stevens dostane list od bývalej gazdinej sídla slečny Kentonovej, a v minulosti, v návrate do čias, keď spolu v sídle slúžili. Súčasný majiteľ navrhne Stevensovi, aby si vzal pár dní voľna. Stevens ponuku využije na cestu po Británii s cieľom stretnúť sa so slečnou Kentonovou a zistiť, či je v manželstve naozaj taká nešťastná, ako naznačila v liste. Na ceste po Anglicku rozjíma nad hodnotami a tradíciami v povojnovom Anglicku, keď sa starý svet so svojimi istotami rúca, nad vzťahom k otcovi, ktorý tiež bol v Darlington Halle komorníkom, no najmä nad podstatou pojmu dôstojnosť, ktorá podľa Stevensa odlišuje mimoriadne kompetentných komorníkov od tých „veľkých“ a je to dar od prírody tak ako ženská krása. Stevens sa napokon naozaj so slečnou Kentonovou stretne. Toto stretnutie odhalí príbeh nešťastnej lásky dvoch ľudí, ktorí sa celý život milovali, napriek tomu sa medzi nimi nevyvinul iný než profesionálny vzťah, a to pre Stevensovo úsilie byť lojálnym, „dôstojným“ komorníkom bez štipky emócií či nároku na vlastné úvahy o povahe sveta a osobný život.

Píše sa rok 1944 a do koncentračného tábora Osvienčim prichádzajú židovské dvojčatá Perla a Staša s matkou a so starým otcom. Dostanú sa do rúk neslávne známeho doktora Mengeleho, „anjela smrti“, ktorý na nich a na ostatných dvojčatách vykonáva neľudské experimenty. Perla po čase zmizne a Staša žije nádejou, že predsa len ostáva nažive. V plnej nahote tu vystupuje krutosť nacistického tábora, dozorcov, no aj vzájomná pomoc medzi väzňami. Osvienčim napokon oslobodzuje Červená armáda, väzni sú slobodní, putujú zničeným Poľskom, ale aj na tejto ceste na nich striehnu nástrahy, pri ktorých ide o život. Osudy oboch sestier tak môžeme sledovať aj po skončení vojny, keď sa v povojnovom Poľsku snažia nájsť jedna druhú. Tento pútavý a mimoriadne ľudský príbeh nie je zbytočne sentimentálny, vďaka čomu obludnosť nacistického režimu vystupuje ešte výraznejšie.

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo. V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle. Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí. Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým dojímavý príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe

Veselé panie z Windsoru sú jedinou Shakespearovou komédiou, ktorá sa odohráva v Anglicku. Navyše vo vtedy súčasnom a meštianskom prostredí, v ktorom sa dobre orientovalo jeho publikum. Možno aj preto je to jeho najpopulárnejšia komédia – všetko, čo sa v nej stane, sa môže stať aj u nás a dnes. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek.