Odeon strana 5 z 5

Kniha Smrť popoludní (Death in the Afternoon, 1932) sa zrodila z Hemingwayovho vášnivého zaujatia pre býčie zápasy. Tie sa snaží zasvätene a zároveň pútavo priblížiť zo všetkých stránok, do najmenších podrobností vrátane ich zákulisia a samotného boja s býkmi, vykresľovaného ako dramatický rituál, pri ktorom sa jeho aktéri na každom kroku vystavujú nebezpečenstvu smrti. Kniha prvýkrát vychádza v slovenskom preklade Mariána Gazdíka s doslovom Jána Vilikovského.

Zelené pahorky africké sú záznamom z loveckej výpravy vo východnej Afrike, ktorú Ernest Hemingway podnikol od 8. decembra 1933 do 17. februára 1934. Popri manželke Pauline Marie Pfeifferovej ho sprevádzali Charles Thompson, priateľ z floridského Key Westu (v knihe Karl Kabor), a profesionálny lovec a sprievodca Philip Percival (v knihe Jackson Phillips). V rozprávaní sa objaví aj náhodný hosť, Rakúšan Kandisky, ktorý autorovi poskytne príležitosť nadviazať rozhovor o živote a literatúre. Do sprievodu, pochopiteľne, patril aj neodmysliteľný rad domorodcov. Cesta zaviedla autora z pláne Serengeti v Tanganike na úpätí Kilimandžára do Kene. Ak by sa niekto nazdával, že ide o viac-menej vzrušujúcu loveckú historku s levmi a tigrami, asi by sa rýchlo dočkal sklamania. Autor dospieval a vyzrieval – prekonal búrlivácke očarenia mladosti, vyrovnal sa s vojnovými zážitkami a teraz, uprostred krízy osobnej i hospodárskej, hľadal novú orientáciu pre vlastného ducha i literárnu tvorbu. Ako píše v úvodnom slove: Autor sa pokúsil napísať absolútne pravdivú knihu, aby zistil, či podoba krajiny ľudského konania v priebehu jedného mesiaca, ak sa podá pravdivo, môže súťažiť s dielom fantázie.

Román Zločin a trest (1866) sa pokladá za jeden z najvyšších vrcholov diela Fiodora Michajloviča Dostojevského, práve ten z neho urobil hviezdu veľkej svetovej literatúry. Začal ho písať roku 1865 v zahraničí po smrti manželky a brata Michaila, keď sám musel splácať veľké dlhy. Zločin a trest prináša príbeh chudobného študenta práva Rodiona Raskoľnikova, ktorý z presvedčenia a po dôkladnej príprave zavraždí starú úžerníčku, aby ju olúpil a finančne si zabezpečil štúdium. Do epicentra svojho hlbokého psychologického skúmania Dostojevskij postavil ľudské indivíduum a rozpoltenosť jeho duše. Presvedčivo a názorne ukazuje, ako aj silná osobnosť stroskotá pod tlakom sociálnych okolností. Vrah Raskoľnikov morálne týra sám seba, zároveň má ustavične za pätami pátrajúcich policajných úradníkov. Postupne sa pod vplyvom prostitútky Sone mení, okrem vesmíru svojho vnútra vníma aj iný svet a vplyv dobovej ruskej spoločnosti na bežných ľudí. Strhujúci román, ktorý prirovnávajú k búrke, čo rozvíchri všetky živly sveta, sa číta ako skvelý bestseller, no vyznačuje sa aj hĺbkou psychologického ponoru, precíznou kompozíciou a brilantným rozprávaním. Ani za vyše sto rokov od svojho vzniku nič nestratil zo svojej naliehavej výpovede. 3. vydanie

BENEDICK. What, my dear Lady Disdain! Are you yet living? BEATRICE. Is it possible Disdain should die, while she hath such meet food to feed it as SignorBenedick? BENEDIK. Ale ba! Slečna Pohŕdavá! Vy ešte žijete? BEATRICE. Vari by pohŕdavosť mohla umrieť hladom, keď má na tanieri vás, siňor Benedik? Shakespeare sa rád dal inšpirovať. Nielen staršími autormi – často aj sám sebou. To najlepšie však vymyslel vždy sám. Platí to aj o hre Veľa kriku pre nič, a v nej najmä o vzťahu Beatrice a Benedika. Tí dvaja vedú medzi sebou veselú vojnu, plnú nádherne štipľavých replík – až kým nezistia, že sa vlastne majú radi. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

Aj v tomto slávnom Prosperovom výroku sa skrýva metafora začarovaného ostrova. A ostrov, kde milánsky vojvoda a čarodejník Prospero pomocou kníh nadobudne moc nad divochom Calibanom, to nie je len veľká metafora Shakespearovej doby, v ktorej sa rodilo anglické impérium - je to aj ustavične aktuálna metafora súčasného sveta. Je iba krásnym snom dobro kultúry, ak jej pomocou mocné impérium expanduje na územie kohosi slabšieho? A máme iba ako zlý sen odsudzovať impérium, ktoré napokon suverenitu toho slabšieho uznáva a z jeho územia odchádza, ale svoju kultúru mu zanecháva? Aj Shakespearova predposledná samostatná hra bola dielom génia, ktorý si vždy vedel položiť tie najťažšie otázky v tej najbásnickejšej podobe. William Shakespeare (1564 - 1616) nebol len veľký dramatik, o ňom sa vždy bude hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika - hru preložil Ľubomír Feldek.

O learn to read what silent love hath writ: To hear with eyes belongs to love´s fine wit. Nauč sa čítať mlčanlivé hlásky! Očami počuť - to je múdrosť lásky. Takto nás oslovuje sonet 23, jeden zo 154, ktoré tvoria azda najslávnejšiu zbierku sonetov všetkých čias, vydanú v Londýne roku 1609 bez autorovho vedomia pod názvom SHAKE-SPEARES SONNETS. Určite by aj čitateľa hociktorej modernej básne nadchlo to dvojveršie o láske, ktorá počúva očami - a očiam ani ušiam sa nechce veriť, že tie verše majú už štyristo rokov. Shakespearove Sonety preložil do slovenčiny básnik Ľubomír Feldek. Všetky preklady sa opierajú o najlepšie kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.