Odeon strana 5 z 7

V slávnej Shakespearovej komédii Trojkráľový večer sa doslova klame telom – zamieňajú sa dvojčatá Viola a Sebastián, Viola je navyše preoblečená väčšinou za muža a volá sa Cesario – a to všetko len preto, aby na konci vyšla najavo pravda a prišla si na svoje čistá láska. If I do feign, you witnesses above Punish my life, for tainting of my love. Ak klamem, nech ma z neba zrazí blesk zato, že vzal som láske čistý lesk. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Všetky preklady sa opierajú o najlepšie anglické kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

„Zrejme je to môj najpresvedčivejší román… Podľa mňa som v ňom načrela do najskrytejších zákutí svojej mysle,“ poznačila si do denníka britská spisovatelka Virginia Woolfová po dokončení rukopisu Pani Dallowayová. Kritici aj čitateľská obec sa zhodujú v tom, že kniha, ktorá prvý raz vyšla v roku 1925, je nielen autorkiným prvým majstrovským dielom, ale aj jedným z najvýznamnejších počinov európskej literárnej moderny. Hlavná hrdinka, bohatá Londýnčanka Clarissa Dallowayová, pripravuje večierok pre svojich priateľov. V jej podrobných reflexiách okolitého sveta a v spomienkach sa súčasnosť prelína s minulosťou. V krátkom rozpätí niekoľkých hodín sa pred nami rozvinie celý jej životný príbeh. Strhujúci, novátorský štýl písania postupne odkrýva vnútorný život postáv, ktorých poprepájané osudy sú podobenstvom o tragickom údele človeka v odcudzenom svete.

Hra Othello patrí medzi najznámejšie tragédie Williama Shakespearea. Othello je dobre známym, nadčasovým symbolom žiarlivosti. Dej je zasadený do romantického prostredia Benátok 16. storočia. I kissed thee ere I killed thee: no way but this, Killing myself, to die upon a kiss, Zabil som ťa po bozku na ústa – a zabíjam sa, bozkávajúc ťa. Takto sa nad mŕtvou Desdemonou lúči so svetom Othello, keď – zmanipulovaný darebákom Jagom – zavraždil tú, ktorú ľúbil. Jago nás v tomto príbehu presvedčí, že aj obyčajné slová môžu mať diabolskú moc. Ťažko by sa mu to však podarilo bez geniality, s ktorou i nad jeho slovami vládol William Shakespeare. Divadelnú hru Othello si prečítate na dúšok ako ten najnapínavejší román. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad Othella je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Všetky preklady v tejto sérii sa opierajú o najlepšie

My, tône z bájneho lesa, ak niekoho dotkneme sa, nuž si pomyslite len, že sme boli iba sen. Takto sa lúči škriatok Puk s divákmi v závere čarovnej Shakespearovej hry Sen svätojánskej noci, ktorá dokázala aj v knižnej podobe očariť milióny čitateľov. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie anglické kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

Then vail your stomachs, for it is no boot, And place your hands below your husband´s foot. In token of which duty, if he please, My hand is ready, may it do him ease. Žena nech iné nič si neželá, len padnúť k nohám svojho manžela. Nech mi aj prsty postúpa - keď kvôli nemu to znášam, neviem, že to bolí. Proti posledným slovám, ktoré v tejto hre vysloví už skrotená Katarína, sa občas búria feministky - no Shakespeare sa môže iba usmievať. Veď tá čertica je nielen jednou z jeho najkrajších, ale i jednou z najemancipovanejších hrdiniek. Ktovie, či pokora, ktorú predvádza na záver, nie je len ukážkou, ako vedia ženy pri ovládaní mužov šikovne striedať stratégie. William Shakespeare (1564 - 1616) nebol len veľký dramatik - bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika - hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

BENEDICK. What, my dear Lady Disdain! Are you yet living? BEATRICE. Is it possible Disdain should die, while she hath such meet food to feed it as SignorBenedick? BENEDIK. Ale ba! Slečna Pohŕdavá! Vy ešte žijete? BEATRICE. Vari by pohŕdavosť mohla umrieť hladom, keď má na tanieri vás, siňor Benedik? Shakespeare sa rád dal inšpirovať. Nielen staršími autormi – často aj sám sebou. To najlepšie však vymyslel vždy sám. Platí to aj o hre Veľa kriku pre nič, a v nej najmä o vzťahu Beatrice a Benedika. Tí dvaja vedú medzi sebou veselú vojnu, plnú nádherne štipľavých replík – až kým nezistia, že sa vlastne majú radi. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

Štyridsiatnička Solene obetovala všetko advokátskej kariére: sny, priateľov, lásky. Jedného dňa však vyhorí a upadne do depresie. Psychiater ju navádza na dobročinnosť, radí jej, aby sa zamerala na druhých. Solene je skeptická, ale predsa odpovie na nenápadný inzerát dobročinného združenia, ktoré hľadá osobu na post verejného spisovateľa. Je sklamaná, keď ju posielajú do bunky záchrany pre ženy v núdzi. V obrovskej hale Paláca ženy, kam sa dostaví so svojím supermoderným počítačom, sa cíti stratená. Rezidentky ju nielenže nevítajú s otvorenou náručou, ale doslova sa jej stránia. Vďaka kurzu zumby, listu žiadajúcemu anglickú kráľovnú o autogram či šálke mätového čaju sa Solene postupne zbližuje so ženami pochádzajúcimi z odlišných kultúr a s rôznymi osudmi. Nachádza schopnosť vcítiť sa do žien na periférii spoločnosti a práve v tom objavuje i zmysel svojho poslania. Takmer pred storočím tu zvádzala podobný boj Blanche Peyronová. Ako kapitánka Armády spásy snívala o streche nad hlavou pre všetky ženy vylúčené zo spoločnosti. Jej najväčšia bitka o dôstojné miesto pre ne sa zhmotnila do vybudovania Paláca ženy v Paríži. Inštitúcia dodnes existuje. Laetitia Colombaniová nás pozýva do tohto veľkorysého sociálneho zariadenia spoznávať jeho obyvateľky, ich životné príbehy a biedu, ale aj ich vášne, silu a veľkodušnosť.

Zelené pahorky africké sú záznamom z loveckej výpravy vo východnej Afrike, ktorú Ernest Hemingway podnikol od 8. decembra 1933 do 17. februára 1934. Popri manželke Pauline Marie Pfeifferovej ho sprevádzali Charles Thompson, priateľ z floridského Key Westu (v knihe Karl Kabor), a profesionálny lovec a sprievodca Philip Percival (v knihe Jackson Phillips). V rozprávaní sa objaví aj náhodný hosť, Rakúšan Kandisky, ktorý autorovi poskytne príležitosť nadviazať rozhovor o živote a literatúre. Do sprievodu, pochopiteľne, patril aj neodmysliteľný rad domorodcov. Cesta zaviedla autora z pláne Serengeti v Tanganike na úpätí Kilimandžára do Kene. Ak by sa niekto nazdával, že ide o viac-menej vzrušujúcu loveckú historku s levmi a tigrami, asi by sa rýchlo dočkal sklamania. Autor dospieval a vyzrieval – prekonal búrlivácke očarenia mladosti, vyrovnal sa s vojnovými zážitkami a teraz, uprostred krízy osobnej i hospodárskej, hľadal novú orientáciu pre vlastného ducha i literárnu tvorbu. Ako píše v úvodnom slove: Autor sa pokúsil napísať absolútne pravdivú knihu, aby zistil, či podoba krajiny ľudského konania v priebehu jedného mesiaca, ak sa podá pravdivo, môže súťažiť s dielom fantázie.

Román Zločin a trest (1866) sa pokladá za jeden z najvyšších vrcholov diela Fiodora Michajloviča Dostojevského, práve ten z neho urobil hviezdu veľkej svetovej literatúry. Začal ho písať roku 1865 v zahraničí po smrti manželky a brata Michaila, keď sám musel splácať veľké dlhy. Zločin a trest prináša príbeh chudobného študenta práva Rodiona Raskoľnikova, ktorý z presvedčenia a po dôkladnej príprave zavraždí starú úžerníčku, aby ju olúpil a finančne si zabezpečil štúdium. Do epicentra svojho hlbokého psychologického skúmania Dostojevskij postavil ľudské indivíduum a rozpoltenosť jeho duše. Presvedčivo a názorne ukazuje, ako aj silná osobnosť stroskotá pod tlakom sociálnych okolností. Vrah Raskoľnikov morálne týra sám seba, zároveň má ustavične za pätami pátrajúcich policajných úradníkov. Postupne sa pod vplyvom prostitútky Sone mení, okrem vesmíru svojho vnútra vníma aj iný svet a vplyv dobovej ruskej spoločnosti na bežných ľudí. Strhujúci román, ktorý prirovnávajú k búrke, čo rozvíchri všetky živly sveta, sa číta ako skvelý bestseller, no vyznačuje sa aj hĺbkou psychologického ponoru, precíznou kompozíciou a brilantným rozprávaním. Ani za vyše sto rokov od svojho vzniku nič nestratil zo svojej naliehavej výpovede. 3. vydanie