Odeon strana 3 z 7

Najdlhší Hemingwayov román Komu zvonia do hrobu (1940) je kronikou troch dní života amerického lektora španielčiny Roberta Jordana, ktorý prichádza ako dobrovoľník do Španielska v čase občianskej vojny bojovať proti Francovmu fašistickému režimu. Pripojí sa k partizánskej jednotke, ktorá mu pomáha vyhodiť do vzduchu strategicky významný most. Robert splní svoju úlohu, hoci ju považuje za nezmyselnú. Medzi partizánmi spozná mladú Mariu, dievča, ktoré vojna obrala o rodičov a ktoré neuniklo týraniu. Medzi mladými ľuďmi čoskoro vznikne láska. Čas jej trvania je obmedzený, preto je intenzívna a vášnivá...

Druhý zo šiestich zväzkov, ktoré sa dajú čítať ako súvislý text, ale aj ako šesť nezávislých románov, je štúdiou extrémneho realizmu, neuveriteľným ponorom do každodenných a zdanlivo všedných tém, do pokory, sebaponižovania a fascinácie detailmi, ktoré inokedy prehliadame. Román je aj knihou o láske a priateľstve, o rodičoch a svokrovcoch, o živote s malými deťmi vo švédskom meste, o písaní, v ktorom autor hľadá únik, o prekračovaní vlastných hraníc.

„Žijem, mám vlastné deti a pri ich výchove sa usilujem o jediné: aby sa nebáli vlastného otca,“ píše Karl Ove Knausgard v treťom pokračovaní cyklu Môj boj. Kniha je napísaná očami malého chlapca. Hovorí o prvej učiteľke, prvej láske a prvej chlapčenskej kapele. O oslavách Vianoc a o návštevách starých rodičov. Chlapec sa učí plávať, chodí na futbalové tréningy, objavuje erotické časopisy a túži spoznať lákavý dievčenský svet. Knausgardova genialita však ďaleko prekračuje rámec tradičného generačného románu. Analyzuje ochromujúci strach mladého chlapca pred otcom a prehlbuje tmu, pocity samoty a smútku, ktoré čitateľ nachádzal v prvých dvoch knihách cyklu.

V piatom pokračovaní silnej autobiografickej či autofiktívnej série Môj boj Knausgard stupňuje intenzitu a úprimnosť svojho písania na maximum. Príbeh sa začína vo chvíli, keď sa ako mladý študent sťahuje do Bergenu, rozhodnutý zasvätiť život písaniu. Napriek obrovskému úsiliu sa mu v tvorbe nedarí a začína pochybovať o tom, že niekedy zažije vydanie svojej knihy. Tento diel série je aj príbehom nových silných priateľstiev a vypätých lások, nádejí a sklamaní. V autorovom živote nastanú dva prelomové momenty – zomiera mu otec, s ktorým mal komplikovaný vzťah, a krátko nato mu vychádza prvý román. Piatym pokračovaním série Môj boj Knausgard definitívne presvedčil kritikov aj čitateľov o neopakovateľnej sile svojho literárneho diela, ktoré denník Politiken prirovnal k významu Goetheho Utrpenia mladého Werthera.

„Tento príbeh som začal písať ešte ako dieťa; je to príbeh, ktorý mi patrí, tak ako mi patria moje spomienky. Keď sa ma pýtajú, o čom je, vždy odpoviem: o dvoch priateľoch a jednej hore. Áno, presne o tom.“ Paolo Cognetti Pietro je chlapec z mesta, plachý a samotár. Jeho matka pracuje ako zdravotná asistentka v poradni na okraji Milána. Otec je chemik vo fabrike, podozrievavý a nervózny muž, ktorý sa každý večer vracia domov plný hnevu. Pietrových rodičov spája spoločná vášeň: spoznali sa v horách, zamilovali sa do seba v horách, v horách, na úpätí Troch lavaredských štítov, sa dokonca zobrali. Hory ich navždy spojili aj počas prežitej tragédie a súčasné Miláno ich napĺňa len ľútosťou a nostalgiou. Keď na úpätí hor¬s¬kého masívu Monte Rosa objavia dedinku Grana, cítia, že tu nájdu pokoj pre svoju dušu. Pietro tu trávi všetky letá a práve tu sa aj spriatelí s rovesníkom Brunom. Tak sa začínajú ich roky bádania a objavovania medzi opustenými domami, mlynom a strmými horskými chodníkmi. V tom období Pietro začína chodiť na túry aj so svojím otcom, čo bolo „asi to jediné, čo kedy od neho dostal a čo sa najviac podobalo na vzdelanie“. Pretože hory sú poznanie, pravý spôsob života, Pietrovo ozajstné dedičstvo – a to ho aj po dlhých rokoch odlúčenia opäť zblíži s Brunom. Osem hôr je príbeh o priateľstve medzi dvomi chlapcami, neskôr medzi dvomi úplne odlišnými mužmi – dobrodružná cesta zložená z útekov a pokusov o návrat k ustavičnému hľadaniu cesty k sebapoznaniu.

Hemingwayov autorský výber poviedok vyšiel roku 1938, v slovenčine prvý raz roku 1961. V textoch akoby sa premietal celý spisovateľov život – ocitneme sa uprostred Afriky pod Kilimandžárom, v michiganských lesoch, na talianskom fronte, v povojnovom Francúzsku či Španielsku. Poviedky vychádzajú v novom slovenskom preklade Vladislava Gálisa.

V jeseni roku 1939 rodičia v nemenovanej krajine v stredovýchodnej Európe pošlú svojho šesťročného syna na vidiek, aby ho uchránili pred hrôzami vojny. Ďaleko od civilizácie sa nevinné chlapča postupne stretáva s nepochopiteľnou zaostalosťou, poverčivosťou, zlobou, najobludnejšími formami násilia a prejavmi sexuálnych úchyliek. Nevinný naivný chlapec uvažuje, kde sa berie násilie, načo je dobré a ako sa mu vyhnúť. Odpovede a ochranu nachádza postupne v primitívnych kultoch, u Boha, Diabla, v nacizme aj komunizme, až napokon stratí nielen všetky ideály, ale aj nevinnosť. K tomu všetkému ho ženie najsilnejšia ľudská túžba – prežiť. Na pozadí mimoriadne naturalistického diela (nedávajte ho čítať deťom) sa odohráva silný príbeh o vplyve ľudských pudov, nenávisti, zlobe, hlúposti a túžby po pomste. Jeden z najkontroverznejších románov dvadsiateho storočia, preložený do vyše tridsiatky jazykov, sa takmer po polstoročí od prvého vydania dočkal aj slovenského prekladu. Čitateľ sa môže presvedčiť, že jeho odkaz je napriek drsnej forme predovšetkým humanistický.

Tento román, autorov debut z roku 1926, možno považovať za zachytenie konkrétnych osobností v konkrétnych situáciách, inak povedané, tzv. román „na kľúč“. Rozprávač románu Jake, americký novinár pracujúci v Paríži, ktorý hráva tenis s iným Američanom Robertom Cohnom, spisovateľom, predstavuje samotného autora románu Hemingwaya. Takisto môžeme identifikovať ďalšie reálne existujúce osobnosti. Román môžeme rozdeliť zhruba na tri časti. V prvej sa Hemingway zaoberá prostredím parížskej umeleckej bohémy plnej nadaných umelcov, spisovateľov, maliarov a podobne, ale aj mnohých spoločenských parazitov. V druhej časti románu sa autor zaoberá rybačkou v španielskych Pyrenejach. Tretia, ťažisková časť románu spočíva v stvárnení nespútaného a bujarého ľudového veselia – fiesty, v rámci ktorej sa konali aj býčie zápasy. Autor verne opísal dianie počas fiesty konanej na počesť sviatku svätého Fermína v Pamplone, ktorého súčasťou je aj tradičný beh odvážlivcov pred býkmi, pri ktorom sa vždy nejakí ľudia zrania, ak nie zahynú. V tomto diele nám Ernest Hemingway zanechal nezabudnuteľné svedectvo o jednej epoche, o jednej generácii, ktorú tak drasticky zasiahla svetová vojna, že ju nazvali stratenou generáciou, ale najmä svedectvo o svojej celoživotnej láske a vášni – o býčích zápasoch. Román vychádza v preklade Jozefa Kota v treťom vydaní v novej jazykovej úprave.