Odeon strana 2 z 7

Swiftovým najvýznamnejším dielom, ktoré mu prinieslo obrovský úspech a nehynúcu slávu aj v ďalších generáciách, sa stal román Gulliverove cesty. Jeho plný titul mal niekoľko riadkov a začínal sa slovami Cesty do niektorých vzdialených národov sveta od Lemuela Gullivera... Na diele začal pracovať zhruba od rokov 1720 až 1721 a dokončil ho už pred augustom 1725. Skladá sa zo štyroch častí, tzv. kníh. V prvej z nich sa lekár Gulliver vydáva na more a po búrke sa dostáva do krajiny maličkých ľudí, do Liliputu, v druhej sa ocitne v krajine obrov Brobdingnag, v tretej časti príde do krajiny veľkosťou normálnych ľudí Laputa, ktorí však žijú na lietajúcom ostrove a krajinu pod sebou bombardujú v prípade neposlušnosti kameňmi, iní sa zase venujú špekulatívnemu neplodnému výskumu (ako syntetizovať svetlo z uhoriek a pod.) a napokon v štvrtej knihe sa ocitne v krajine (mimochodom, bezmennej), kde vládnu múdre a racionálne sa správajúce kone zvané Hujhnhnmovia a ich podriadení sú divokí a agresívni Jahúovia podobní ľuďom. Dielo vyšlo v rozličných prispôsobených či skrátených prekladoch. Úplný text predstavuje preklad Viktora Krupu z roku 1979. Možno povedať, že slovenský čitateľ v ňom dostáva text diela v adekvátnom a esteticky hodnotnom preklade, tak ako ho mali k dispozícii čitatelia originálu. Dielo, ktoré dostávajú čitatelia do rúk, je napriek svojej jednoduchosti veľmi prepracované, štruktúrne aj kompozične zložité a bohaté svojimi témami a mnohými odkazmi na súdobé politické a historické udalosti. Autor v ňom kritizuje mnohé nešváry doby, korupciu a skazenosť politikov, napriek tomu nikde neskĺzne do lacnej komunálnej satiry. Aj preto je to dielo neobyčajne pútavé a napínavé. To je zrejme dôvod jeho mimoriadnej čitateľskej obľúbenosti, ktorá trvá už takmer tri storočia a zrejme bude trvať aj naďalej.

Do sveta plného zloby, falše, intríg a nelásky, do sveta mamony, karierizmu a nečestnosti privádza F. M. Dostojevskij svojho hrdinu, knieža Leva Myškina, v ktorom stvárnil svoju predstavu ideálne krásneho človeka. Úprimne, s detskou dôverčivosťou a s ľudskou spontánnosťou Myškin otvára srdce každému. Odpoveďou je najčastejšie otvorený výsmech. Jeho povaha však pôsobí ako magnet, burcuje aj najcynickejších, ale predovšetkým – znepokojuje. Knieža Myškin sa usiluje pochopiť konanie každého človeka. Všetko prežíva spolu s ním. A pretože v ľudskom spolužití prevláda viac zloby a podlosti než dobra, nesie v sebe pocit zodpovednosti a viny za všetky krutosti života. Čoraz hlbšie je vťahovaný do zápasu vášní, až sa nakoniec stáva ich obeťou. Možno ani s jednou svojou postavou nebol Dostojevskij tak hlboko spriaznený nielen vnútorne, ale i vonkajšími prejavmi ako s hrdinom románu Idiot. Levovi Myškinovi, tomuto spojeniu levej sily a myšej plachosti, pripísal aj vlastnú chorobu. Navyše ju spojil so všeobecne prijatou mienkou, že od čudáctva či dokonca duševnej menejcennosti u epileptikov je len krok ku genialite – aspoň v určitej životnej oblasti. Za oblasť geniality zvolil pre svojho hrdinu oblasť z hľadiska ideálu budúcnosti najťažšiu – oblasť ľudskej prirodzenosti, skutočne ľudských vzťahov medzi ľuďmi.V románe sa ozývajú hrdinovia národných eposov, hrdinské piesne a rozprávky, ako aj ozveny zápasov ruskej a svetovej literatúry pri hľadaní ideálov pravdy, dobra a krásy. Idiot, v poradí piate rozsiahle dielo F. M. Dostojevského, sa stalo jedným z najčítanejších diel svetovej literatúry.

To me she speaks, she moves me for her theme; What, was I married to her in my dream? Or sleep I now, and think I hear all this? What error drives our eyes and ears amiss? Len slovko ešte – a k jej nohám padám. Vo sne som sa s ňou zosobášil hádam? Či spím a práve teraz beží sen, čo do omylu uvádza ma len? Komédiu omylov (The Comedy of Errors) prvý raz hrali 24. decembra 1594 v rámci nočnej zábavy – aj tá noc vďaka tomu vošla do histórie ako „noc omylov“. O dostatok omylov v hre sa starajú najmä dva páry dvojčiat: dvaja páni Antifolovia a ich dvaja sluhovia Dromiovia. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil Ľubomír Feldek. Preklad sa opiera o najlepšie kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE. Preložil Ľubomír Feldek Ilustroval Peter Uchnár.

Azda na nijakého zo svojich hrdinov nenaložil Shakespespeare toľko utrpenia ako na kráľa Leara, ktorý – podobne ako kráľ zo slovenskej ľudovej rozprávky Soľ nad zlato – zavrhol svoju najmladšiu dcéru, hoci ho mala najradšej, a kruto sa sklamal v dvoch starších. Všetkých nás čaká posledný účet – každý z nás sa môže uvidieť v mohutnom zrkadle tejto tragédie. William Shakespeare (1564 – 1616) nebol len veľký dramatik – bude sa o ňom vždy hovoriť aj ako o najväčšom básnikovi divadla.

Jedného horúceho letného dňa sa na predmestí Tokia stretávame s tromi ženami – tridsaťročnou Nacuko a jej staršou sestrou Makiko, ktorá pricestovala do mesta s dospievajúcou dcérou Midoriko. Makiko ťažko znáša starnutie a premeny svojho tela a je rozhodnutá podstúpiť plastickú operáciu pŕs. Verí, že len tak sa jej podarí znovu získať šťastie a chýbajúci pocit príťažlivosti. Midoriko trpí matkinou posadnutosťou a v zraniteľnom čase dospievania prijíma každú zmenu svojho tela s rastúcim odporom, čo vyústi až do jej rozhodnutia prestať rozprávať a všetky pocity si zapisovať do denníka. Jej ticho celkom ovládne byt Nacuko, v ktorom všetky tri ženy zápasia s neistotami, úzkosťou a vzájomnými vzťahmi. S Nacuko sa stretávame aj o osem rokov neskôr. Stala sa spisovateľkou a vydáva sa na cestu späť do rodného mesta. Spomína na dávne horúce leto a premýšľa o minulosti svojej rodiny zoči-voči vlastným túžbam a neistej budúcnosti. Román Letný príbeh, ktorý v angličtine vyšiel pod názvom Breasts and Eggs, ponúka radikálny intímny portrét ženy v súčasnej japonskej spoločnosti. Prináša nezabudnuteľnú emocionálnu výpoveď o hľadaní vnútornej sily a rovnováhy.

Jednou z najčarovnejších Shakespearových hier, aj keď sa v nej vôbec nečaruje, hrou, nad ktorou vládne tajomná atmosféra Ardenského lesa a v ktorej ľúbostné šťastie víťazí nad nešťastím, je určite hra Ako sa vám páči. Už jej názov je upozornením, že to bude čosi pre oči. Divadlo je od dívať sa - a Shakespeare v tejto hre ustavične nabáda nielen Orlanda, ale aj všetky ostatné postavy, aby sa pokúšali nájsť alternatívnu reč pre nevysloviteľnej lásky.

KLEOPATRA Ak je to láska – koľko je jej? Povedz! ANTONIUS Almužnu zrátaš. Pravú lásku nikdy. KLEOPATRA A ja chcem predsa nájsť jej hranice! ANTONIUS Skôr nájdeš novú zem a nové nebo. Práve ste si prečítali jeden z najkrajších dialógov o láske zo Shakespearovej hry Antonius a Kleopatra – i jeden z najkrajších ľúbostných rozhovorov, aké pozná svetová literatúra. Antonius a Kleopatra sú milenci, ktorí naozaj žili, no ich láska sa stala rovnako slávnou legendou ako láska Romea a Júlie, ktorá sa zrodila v básnickej fantázii. Napokon William Shakespeare (1564 – 1616) nebol obyčajný dramatik, o ňom sa vždy bude hovoriť ako o najväčšom básnikovi divadla. Aj nový slovenský preklad je dielom básnika – hru preložil pre vydavateľstvo Ikar Ľubomír Feldek. Všetky preklady, ktoré vydávame v tejto sérii, sa opierajú o najlepšie anglické kritické vydanie THE ARDEN SHAKESPEARE.

That done, our day of marriage shall be yours, One feast, one house, one mutual happiness. Dvom šťastným svadbám – jednej hostine – stôl potom v jednom dome prestrime. Na začiatku ukážkové priateľstvo Valentína a Protea, aj ich ukážková zaľúbenosť do dvoch dám, Júlie a Silvie. Potom zrada. A po zrade odpustenie. Aj taký býva život. Práve z podhubia tejto frivolnej hry vyrástla tragédia Romeo a Júlia – hra o milencoch, ktorí si boli verní až za hrob.