Odeon strana 6 z 7

Tri ženy z troch kontinentov. Nepoznajú sa, napriek tomu ich spája mocné puto, ktorým je túžba po slobode, rovnosti a dôstojnom živote. Indka Smitá sa vzbúri proti krutej kastovníckej nespravodlivosti, ktorá bráni jej dcére chodiť do školy. Talianka Giulia sa vzoprie patriarchálnemu spôsobu života v mene svojej lásky k sikhskému utečencovi, ktorá jej ponúkne nové obzory. Úspešná emancipovaná kanadská advokátka Sarah ochorie na rakovinu a na vlastnej koži zažije diskrimináciu kruhov mocných, v ktorých niet miesta pre slabých a chorých. Román plný energie sa tak stáva dejiskom zápasu proti zlému osudu a výzvou na solidaritu. Vo všetkých troch príbehoch hrajú významnú úlohu ženské vlasy symbolizujúce dôstojnosť, ktoré sa napokon spoja do nádherného vrkoča ľudského porozumenia a nádeje.

Mladá žena Amanda leží v horúčkach vo vidieckej nemocnici v Južnej Amerike a vedie rozhovor s malým Davidom, synom svojej kamarátky. Len pred niekoľkými dňami sem pricestovala s dcérkou Ninou na prázdniny a zoznámila sa s Davidovou matkou Carlou. David Amandu nabáda, aby sa v horúčke rozpamätala na detaily posledných dní a pochopila, čo sa stalo. Amanda si spomína: Carla je elegantná graciózna žena, ktorá je nešťastná a trápi sa pre svojho malého syna. Jej manžel Omar pred niekoľkými rokmi choval dostihové kone, no požičaný plemenný žrebec sa záhadným spôsobom otrávil vodou z potoka. Ochorel však aj David a Carla ho priviedla k miestnej liečiteľke. Cenou za Davidov život je polovica jeho duše. Nie je to však jediná obeť v tejto Bohom zabudnutej krajine – deti sa tu rodia deformované, ľudia a zvieratá umierajú v horúčkach a nikto nevie prečo. Samanta Schweblinová pokračuje v dobrej tradícii juhoamerickej literatúry a v tejto knihe spojila takmer nespojiteľné: magický realizmus, mýty a povery, ktoré sú stále každodennou súčasťou života Latinskej Ameriky. Vymodelovala akúsi apokalyptickú víziu ekologickej katastrofy, ktorá však potichu prebieha už niekoľko rokov na celom svete.

Na Sicílii blízkej budúcnosti, zdevastovanej epidémiou a obrovskými požiarmi, sa tvrdohlavé a veľmi odvážne trinásťročné dievča vyberie hľadať mladšieho brata, ktorého uniesli. Počas dramatického putovania po vypálených poliach a tajuplných lesoch, pomedzi rozvaliny veľkých nákupných centier, naprieč opustenými mestami a mestečkami, cez obrovské priestory znovu postupne pohlcované prírodou stretáva iba zdivené hordy rovesníkov, ktorí prežili. Jej jediným sprievodcom je zošit s pokynmi. Napísala ho mama v období, keď už bolo očividné, že záhadnú, rýchlo sa šíriacu chorobu neprežije, tak ako ju neprežije nikto z dospelých. Dospievajúca Anna sa každým dňom bolestne presviedča, že niekdajšie pravidlá rýchlo prestávajú platiť. Je nútená stanovovať si nové a presadzovať ich medzi tými, s ktorými sa stretáva pri strastiplnom hľadaní lepšieho sveta a lásky.

Arthur Less je neúspešný spisovateľ, ktorému nemilosrdne klope na dvere päťdesiatka. Vníma to ako hroznú nespravodlivosť – veď len teraz sa ako tak naučil žiť! A akoby toho nebolo dosť, dostane pozvánku na svadbu svojho bývalého priateľa, s ktorým prežil posledných deväť rokov a dúfal v lásku až za hrob. Prepadne ho zúfalstvo a šialený smútok, s ktorým si nevie rady. Svadby sa rozhodne nemieni zúčastniť, a aby si to ospravedlnil aj sám pred sebou, prijme pozvánky na všetky konferencie, literárne podujatia a tvorivé pobyty, ktoré predtým veselo ignoroval. Naplánuje si tak cestu okolo sveta, počas ktorej oslávi aj obávané narodeniny. Veď napokon, čo už môže stratiť? Čoskoro sa však ukáže, že postrácať môže naozaj všeličo – od kufra cez zvyšky ilúzií až po dôstojnosť. Jeho cesta sa zmení na odyseovskú púť plnú šialenstva na letiskách, podivných stretnutí a tragikomických dobrodružstiev, ktoré však majú nečakane liečivý účinok. Less je satira o Američanovi na cestách, román o nevyhnutnosti starnutia, celoživotných priateľstvách aj premárnených šanciach, no predovšetkým je to príbeh lásky – vtipný, dojímavý a krásny, ocenený Pulitzerovou cenou za literatúru.

V krajine, ktorá je na pokraji občianskej vojny, sa zoznámia dvaja mladí ľudia – zmyselná, tvrdošijne nezávislá Nadia a mierny, zdržanlivý Said. Rozhorí sa medzi nimi láska, no intímnejšiemu vzťahu bránia nepokoje, ktoré sa šíria ich mestom. Keď v plnej miere vypuknú a ulice sa zmenia na spleť kontrolných stanovíšť, prestreliek a bombových výbuchov, mladá dvojica sa dopočuje o dverách, cez ktoré sa ľudia môžu dostať z krajiny niekam ďaleko, hoci to môže byť riskantné a platí sa za to. Násilnosti sa stupňujú a Nadia so Saidom nemajú na výber. Opúšťajú rodnú krajinu a doterajší život, nájdu si také dvere a prekročia ich prah. Ocitajú sa v odlišnom svete a úporne sa usilujú udržať svoj vzťah, nezabúdať na minulosť a zachovať si vedomie toho, kto vlastne sú. Mohsin Hamid rozpráva s hlbokou intímnosťou a s pôsobivou vynachádzavosťou nezabudnuteľný, aktuálny, ale zároveň nadčasový príbeh o láske, oddanosti a odvahe.

Už pred viac ako polstoročím, keď Mechanický pomaranč vyšiel prvý raz, sa stal „klasikou“ a zaradil sa medzi to najlepšie, čo priniesla moderná literatúra. Rovnomenný film, ktorý podľa knihy nakrútil Stanley Kubrick, sa rýchlo stal kultovým a dodnes má svojich verných fanúšikov. Príbeh sa odohráva v Londýne. Hlavná postava Alex je vodcom štvorčlennej skupiny tínedžerov, ktorá pácha rozličné násilnosti. Medzi sebou sa rozprávajú bizarným slangom s implantovanými rusizmami. Alexa po čase chytia a dostane sa do väzenia, kde ho čaká hrozivý trest s nepredstaviteľnými následkami. Experimentálna liečba ho zmení na krotkého baránka, ktorý sa už nikdy nedopustí násilia, ale zároveň ho tak zbaví aj možnosti voľby medzi dobrom a zlom, jeho ľudskej podstaty. Kniha je fascinujúcim jazykovým koncertom, brilantnou štúdiou zla v človeku aj drsnou antiutópiou v orwellovskom duchu. K slovenskému čitateľovi sa dostáva v druhom vydaní, doplnenom o detaily z originálneho textu, ktorý sa považuje za jediný autorizovaný rukopis, a slovník slangových výrazov. 2. vydanie

Píše sa rok 1944 a do koncentračného tábora Osvienčim prichádzajú židovské dvojčatá Perla a Staša s matkou a so starým otcom. Dostanú sa do rúk neslávne známeho doktora Mengeleho, „anjela smrti“, ktorý na nich a na ostatných dvojčatách vykonáva neľudské experimenty. Perla po čase zmizne a Staša žije nádejou, že predsa len ostáva nažive. V plnej nahote tu vystupuje krutosť nacistického tábora, dozorcov, no aj vzájomná pomoc medzi väzňami. Osvienčim napokon oslobodzuje Červená armáda, väzni sú slobodní, putujú zničeným Poľskom, ale aj na tejto ceste na nich striehnu nástrahy, pri ktorých ide o život. Osudy oboch sestier tak môžeme sledovať aj po skončení vojny, keď sa v povojnovom Poľsku snažia nájsť jedna druhú. Tento pútavý a mimoriadne ľudský príbeh nie je zbytočne sentimentálny, vďaka čomu obludnosť nacistického režimu vystupuje ešte výraznejšie.

Geoffreymu Braithwaitovi, postaršímu vypravěči Barnesova slavného románu Flaubertův papoušek, se na sklonku života konečně otevře prostor k tomu, aby se oddal dávné zálibě: putování po duchovních i hmotných stopách Gustava Flauberta. Předmětu svého zájmu se tento zachovalý šedesátník, profesí lékař, věnuje s příkladnou oddaností a nelituje peněz ani námahy, aby vrhl světlo i na ten nejpodružnější detail, který se francouzského romanopisce týká. Při veškerém úsilí však zůstává amatérem z přesvědčení, pro něhož přemýšlet o literatuře mnohdy znamená též odhalovat stíny vlastního nitra.

Štyridsiatnička Solene obetovala všetko advokátskej kariére: sny, priateľov, lásky. Jedného dňa však vyhorí a upadne do depresie. Psychiater ju navádza na dobročinnosť, radí jej, aby sa zamerala na druhých. Solene je skeptická, ale predsa odpovie na nenápadný inzerát dobročinného združenia, ktoré hľadá osobu na post verejného spisovateľa. Je sklamaná, keď ju posielajú do bunky záchrany pre ženy v núdzi. V obrovskej hale Paláca ženy, kam sa dostaví so svojím supermoderným počítačom, sa cíti stratená. Rezidentky ju nielenže nevítajú s otvorenou náručou, ale doslova sa jej stránia. Vďaka kurzu zumby, listu žiadajúcemu anglickú kráľovnú o autogram či šálke mätového čaju sa Solene postupne zbližuje so ženami pochádzajúcimi z odlišných kultúr a s rôznymi osudmi. Nachádza schopnosť vcítiť sa do žien na periférii spoločnosti a práve v tom objavuje i zmysel svojho poslania. Takmer pred storočím tu zvádzala podobný boj Blanche Peyronová. Ako kapitánka Armády spásy snívala o streche nad hlavou pre všetky ženy vylúčené zo spoločnosti. Jej najväčšia bitka o dôstojné miesto pre ne sa zhmotnila do vybudovania Paláca ženy v Paríži. Inštitúcia dodnes existuje. Laetitia Colombaniová nás pozýva do tohto veľkorysého sociálneho zariadenia spoznávať jeho obyvateľky, ich životné príbehy a biedu, ale aj ich vášne, silu a veľkodušnosť.

Mladá žena Amanda leží v horúčkach vo vidieckej nemocnici v Južnej Amerike a vedie rozhovor s malým Davidom, synom svojej kamarátky. Len pred niekoľkými dňami sem pricestovala s dcérkou Ninou na prázdniny a zoznámila sa s Davidovou matkou Carlou. David Amandu nabáda, aby sa v horúčke rozpamätala na detaily posledných dní a pochopila, čo sa stalo. Amanda si spomína: Carla je elegantná graciózna žena, ktorá je nešťastná a trápi sa pre svojho malého syna. Jej manžel Omar pred niekoľkými rokmi choval dostihové kone, no požičaný plemenný žrebec sa záhadným spôsobom otrávil vodou z potoka. Ochorel však aj David a Carla ho priviedla k miestnej liečiteľke. Cenou za Davidov život je polovica jeho duše. Nie je to však jediná obeť v tejto Bohom zabudnutej krajine – deti sa tu rodia deformované, ľudia a zvieratá umierajú v horúčkach a nikto nevie prečo. Samanta Schweblinová pokračuje v dobrej tradícii juhoamerickej literatúry a v tejto knihe spojila takmer nespojiteľné: magický realizmus, mýty a povery, ktoré sú stále každodennou súčasťou života Latinskej Ameriky. Vymodelovala akúsi apokalyptickú víziu ekologickej katastrofy, ktorá však potichu prebieha už niekoľko rokov na celom svete.

Každá rodina má problémy, ale Plumbovci vyčnievajú ešte aj medzi tými najproblematickejšími. Roky napätia hromadiaceho sa pod povrchom vyvrcholia v jeden chladný októbrový deň v New Yorku. Melody, Beatrice a Jack Plumbovci sa zídu, aby si pohovorili so svojím charizmatickým, ale ľahkomyseľným starším bratom Leom, ktorého práve prepustili z protidrogového liečenia. Leo totiž prednedávnom zdúchol z bratrancovej svadby v aute spolu s príťažlivou devätnásťročnou čašníčkou. Za volant si sadol pod vplyvom drog aj alkoholu. Jeho následná nehoda ohrozí spoločný fond Plumbovcov zvaný Hniezdo, ktorého prostriedky majú súrodencom o niekoľko mesiacov konečne vyplatiť. Hodnota Hniezda nečakane vzrástla a všetci sa už dlho spoliehajú, že tie peniaze im pomôžu vyriešiť problémy, ktoré si sami spôsobili. Melody, vzorná manželka a matka žijúca na „lepšom“ predmestí, má na krku hypotéku a pred sebou hrozivú vyhliadku školného, ktoré bude musieť platiť dcéram-dvojčatám, až začnú chodiť na vysokú. Jack, obchodník so starožitnosťami, si tajne vzal pôžičku a zaručil sa za ňu plážovou chatou, ktorú vlastní so svojím manželom Walkerom. A Bei, kedysi sľubnej autorke krátkych poviedok, sa akosi nedarí dopísať dlho očakávaný román ani nájsť si partnera. Zachráni Leo súrodencov a tým aj ľudí, ktorých milujú? Alebo budú všetci musieť prehodnotiť starostlivo naplánovanú budúcnosť? Súrodenci spoja sily a pustia sa do boja so starými spormi aj súčasnými problémami. Za Leovu nehodu všetci napokon draho zaplatia v svojom citovom aj materiálnom živote a túžby musia prispôsobiť realite.

Paríž a šťastie boli pre Hemingwaya synonymá. Aj preto nazval svoje búrlivácke mladé roky strávené v tomto meste pohyblivým sviatkom. Týmto prirovnaním sa inšpirovala aj Mary Hemingwayová pri posmrtnom vydaní manželovho diela v roku 1964. Črty o svojom živote v Paríži začal autor písať roku 1958 a s prestávkami v nich pokračoval až do konca svojho života, upínajúc sa v hlbokej tvorivej aj životnej kríze na najšťastnejšie obdobie svojho rozletu v úsilí nájsť stratenú istotu. Tieto pamäti nám pomáhajú pochopiť nielen ducha doby, ale aj osobnosť spisovateľa, ktorý má nezastupiteľné miesto v svetovej literatúre dvadsiateho storočia.

Každý rok sa v polovici pôstneho obdobia koná v ústave pre choromyseľné ženy netradičný bál. Celý Paríž sa v tento večer oddáva tónom valčíka a polky v spoločnosti žien v maskách kolombín, cigánok, vojakov či mušketierov. Dve sály – na jednej strane mentálne zaostalé dievčatá a epileptičky, na druhej hysterky, pomätené ženy a maniačky. Tento bál nie je nič iné ako jeden z najnovších experimentov doktora Charcota, ktorý sa snaží urobiť z chovankýň v Salpetriere normálne ženy. Eugénie, Louise a Genevieve sa ocitli medzi nimi a Victoria Masová vo svojej prvotine vyrozprávala ich pohnuté osudy, ktorými poukazuje na postavenie žien v 19. storočí.