Osamelosť prvočísel

Je nutné snažiť sa, aj keď máte pocit, že je to vopred prehratý boj? Máte pocit, že slnko sa na vás nikdy neusmeje, ale je to naozaj tak? Jeden okamih, jedno rozhodnutie v detstve určuje postavám celý život. Akcia vyvolá reakciu. Našli sa v dave ľudí, v ktorom ich nikto nechápal, no svojím správaním sa od seba počas rokov vzďaľovali. Je možné, aby človek robil kroky, ktoré ho vrhajú do čoraz väčšej temnoty, vôbec si neuvedomujúc, že svetielko nádeje zahasil vlastnými rukami? Táto kniha ma prinútila rozmýšľať aj nad svojimi rozhodnutiami.

Koniec sa mi zdal však náhly a nereálny, a preto mi to trošíčku pokazilo celkový dojem. No to nemení nič na fakte, že ma Paolo očaril.

Osamelosti prvočísiel som sa dlho vyhýbala, pretože som si myslela, že v príbehu bude viac vedy, ale mýlila som sa. Myšlienky Mattiu niekedy odišli do sveta výpočtov, no nerušilo ma to. Autor sa skôr zameral na pocity dvoch ľudí, ktorí okolo seba krúžia, ale nikdy sa skutočne nedotknú. Niečo im v tom vždy zabráni. Odopierajú si radosť? Nedokážu sa zmieriť s minulosťou, a to ovplyvňuje ich ďalšie konanie. Všetko je podmienené. Sú takí zvyknutí na to, že sú smutní, že už nič iné neočakávajú. Sú väzňami vlastných životov a čitateľ sa pod náporom ich beznádeje topí. Keď čakáš iba to najhoršie, dostávaš len to najhoršie. Veríte, že niekto má smolu a iný šťastie? Že sa nič nedá ovplyvniť a my všetci sa vezieme po dráhe, ktorá je nemenná a vopred daná?

Dielo mi otvorilo oči. Počas čítania sa mi chcelo kričať, aby si postavy uvedomili, čo robia. No je ľahké rozdávať rady, keď sa človek iba prizerá. Vtedy vie, čo majú hrdinovia príbehu urobiť, no väčšinou je v realite rovnako stratení ako títo protagonisti, a nevidí to, čo by mohol uvidieť „čitateľ jeho života“. To je to tragické a zároveň fascinujúce na našom bytí: vždy si budeme klásť otázku „Čo keby?“ a nikdy na ňu nebudeme poznať odpoveď. Váha našich rozhodnutí nám bude navždy pripomínať, že stačí jedna sekunda a všetko sa môže uberať iným smerom: dobrým, aj tým zlým.

4,5/5

Po dočítaní tejto knihy vo vás zostane taký zvláštny "smutno-krásny" pocit. Nie je to zrovna najveselšie čítanie, je to smutná kniha, avšak je napísaná tak jednoducho a pritom pekne, že si vás získa a chytí vás svojim spôsobom za srdce. A hlavné postavy Alice a Mattia vám budú ešte dlho dlho víriť hlavou. Toto je ten typ knihy, na ktorú sa len tak ľahko nezabúda. Výborná...